Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/184/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217211892 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2217211892.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú H. X. C., nar. X.XX.XXXX a maloletého O. S. C., nar. XX.X.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: matky H. C., nar. X.X.XXXX, bytom O. I., A. XXX/XX, právne zastúpenej: JUDr. Zsolt Hodosy, advokát, so sídlom Veľkoblahovská 6750, Dunajská Streda, a otca L. C., nar. XX.X.XXXX, bytom O. N., J. I. XXXX/XX, o úpravu styku otca s maloletými, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12P/51/2017-8, zo dňa 27. júna 2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každú párnu sobotu v roku v čase od 13.00 hod. do 18.00 hod. a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 12P/51/2017. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom pripraviť a v stanovenom čase otcovi v mieste svojho bydliska odovzdať a otec je povinný matke maloleté deti v určenom čase v mieste bydliska matky vrátiť. V prípade, že sa styk nebude môcť z vážnych dôvodov uskutočniť, je rodič, na strane ktorého táto prekážka vznikla, povinný informovať o tom druhého rodiča najneskôr 24 hodín pred termínom styku. o d ô v o d n e n i e : 1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým oprávnil otca stýkať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.00 h. do 19.00 h. a v čase od 17. júla od 09.00 h. do 23. júla t. r. 17.00 h. a od 14. augusta od 9.00 h. do 20. augusta t. r. 17.00 h. Matke uložil povinnosť deti na styk s otcom pripraviť a v stanovenom čase deti otcovi v mieste bydliska matky odovzdať, otcovi uložil povinnosť v stanovenom čase deti matke v mieste bydliska matky vrátiť s tým, že v prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nemôže uskutočniť, sú povinní rodičia sa o tomto dôvode vzájomne informovať najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku. Neodkladné opatrenie platí do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úpravu rozsahu styku otca s maloletými deťmi vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 12P/51/2017. 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanovením § 330 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a § 367 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), vecne dôvodil, že návrhom zo dňa 20.06.2017 sa otec maloletých detí domáhal úpravy jeho styku s maloletými deťmi z dôvodu, že sa nevedia na ňom s matkou dohodnúť. S poukazom na blížiace sa letné prázdniny navrhol nariadiť neodkladné opatrenie (zrejme), ktorým žiadal upraviť jeho styk s deťmi v párny týždeň v sobotu, v nepárny týždeň v nedeľu, vždy v stredu, tretí júlový a tretí augustový týždeň, v párnom roku Veľkonočný pondelok, každý rok od 26. do 30. decembra a polovicu jarných prázdnin. Návrh odôvodnil tým, že matka pracuje cez týždeň už tretí rok v zahraničí, starostlivosť o deti vtedy zabezpečuje ich stará matka a stretnutia s otcom obmedzila. Súd dôvodil, že maloleté deti sa podľa rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12C/83/2010-21 zo dňa 5.5.2010 nachádzajú v osobnej starostlivosti matky a styk otca s deťmi nebol súdnym rozhodnutím upravený. Z toho dôvodu sa javí úprava rozsahu styku vo forme rozhodnutia dočasnej (kým súd nerozhodne vo veci samej) povahy opodstatnenou, pričom vo veciach maloletých môže súd rozhodovať aj bez návrhu, resp. nie je viazaný rozsahom návrhu. Podľa stavu tvrdeného otcom, v súčasnosti má obmedzené možnosti stýkať sa s deťmi. Deti sú vo veku 11 a 8 rokov a je jednoznačne v ich záujme, aby udržiavali naďalej kontakt s oboma rodičmi, aj keď títo spolu nežijú. Podľa názoru súdu je potrebné podporovať vzájomný vzťah otca s deťmi, je tu však tvrdená absencia konštruktívnej komunikácie medzi rodičmi. Otec sa podľa jeho tvrdenia s deťmi stretával, teda možno predpokladať, že vzťah otca s deťmi je rozvinutý. Kým teda súd rozhodne vo veci, je návrh na dočasnú úpravu v tomto smere dôvodný, preto mu súd vyhovel i keď nie v celom rozsahu, pretože, aj matka má právo na víkendové programy s deťmi. Zároveň súd umožnil otcovi aj dlhší prázdninový pobyt detí. Súd napokon poukázal na to, že je v záujme detí možné stretnutia zintenzívniť aj nad rámec úpravy súdom, ale je potrebná dohoda otca s matkou vopred. 3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka s odôvodnením, že súd nesprávne zistil skutočný stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Uviedla, že neodkladné opatrenie bolo nariadené na základe jednostranne prezentovaných tvrdení otca, ktoré neboli nijako osvedčené. Poukázala na skutočnosť, že deti sa pri pohovore u pracovníčky orgánu sociálnoprávnej ochrany detí na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede dňa 12.7.2017 vyjadrili, že majú strach zo svojho otca. Dcéra má ešte v pamäti násilnícke scény, ktoré sa odohrávali medzi rodičmi počas ich spolužitia, syn sa na tieto scény vzhľadom na vek nepamätá. Syn tento strach dával do súvislosti so spôsobom jazdy otca na motorovom vozidle, dcéra referovala o podivuhodnom správaní sa otca v ich prítomnosti (o odovzdávaní sáčikov za peniaze neznámym osobám). O kvalite ich vzťahu s otcom obe maloleté deti vypovedali zhodne, že otec sa s nimi počas stretnutia nerozpráva, fajčí cigarety, sleduje televíziu alebo sa háda s ich matkou. V roku 2017 neabsolvovali žiaden iný program ako návštevu krytého ihriska v Dunajskej Strede. Deti zhodne uviedli, že s otcom sa chcú stretávať raz mesačne. Matka uviedla, že je síce pravdou, že pre zdravý vývin maloletých je dôležité udržiavanie styku s oboma rodičmi, avšak táto podmienka nie je naplnená pokiaľ deti majú zo svojho otca strach, na stretnutie s ním idú s obavami, vzťah detí a otca je povrchný a bez obsahu. Pritom práve otec má byť ten, ktorý svoj čas strávený s deťmi musí zmysluplne naplniť, aby bol čas strávený s ním pre dieťa zážitkom a nie nutným zlom. Z uvedených dôvodov matka žiadala, aby súd nariadené neodkladné opatrenie zrušil, alebo aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh otca zamietne. 4. Otec vyjadrenie k odvolaniu nepodal. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - matka detí (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenia, ako aj konanie im predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné len čiastočne. 6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 12P/51/2017, je úprava styku otca s maloletými deťmi, kde otec žiada upraviť jeho styk s deťmi v párny týždeň v sobotu, v nepárny týždeň v nedeľu, vždy v stredu, tretí júlový a tretí augustový týždeň, v párnom roku Veľkonočný pondelok, každý rok od 26. do 30. decembra a polovicu jarných prázdnin. Spolu s návrhom vo veci samej podal otec aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal totožnej úpravy, pričom potrebu nariadenia neodkladného opatrenia zdôvodnil blížiacimi sa letnými prázdninami a skutočnosťou, že matka jeho stretnutia s deťmi obmedzila maximálne na hodinu týždenne a boli aj obdobia, kedy mu neumožnila vidieť ich 3 aj 4 týždne. 7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým čiastočne návrhu otca vyhovel. Matka namieta, že súd nesprávne zistil skutočný stav veci, deti sa spoločných stretnutí s otcom obávajú, a otec sa im počas stretnutí ani nevenuje, preto žiadala návrh otca v celosti zamietnuť. 8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Zo správy procesného opatrovníka o šetrení pomerov v rodine maloletých detí zo dňa 31.7.2017 vyplýva, že matka s deťmi a s plnoletou dcérou bývajú v trojizbovom obecnom byte, matka pracuje v Rakúsku, kde sa zdržiava počas týždňa a domov chodí len na víkendy, pričom deti sú cez týždeň u starých rodičov zo strany matky. Otec na výživu detí pravidelne prispieva sumou 200 eur mesačne, matka uviedla, že deti majú s otcom zlý vzťah. Ako ďalej vyplýva zo správy, otec býva v trojizbovom byte vo vlastníctve jeho matky, otec uviedol, že sa s deťmi stretol asi pred mesiacom, väčšinou majú len krátke návštevy, nakoľko matka detí to tak zariaďuje, otec má záujem o stretnutia s deťmi a návštevy chce dodržiavať podľa určenia súdu, avšak matka detí nespolupracuje. Ďalej opatrovník uviedol, že dňa 12.7.2017 sa na úrad dostavila matka s maloletými na základe predvolania, za účelom vykonania pohovoru s maloletými, ktoré boli vypočuté bez jej prítomnosti. Maloletá X. od septembra bude žiačkou 7. ročníka ZŠ, učí sa výborne. Uviedla, že otec k nim chodí cez víkendy na návštevu, otca sa bojí, nakoľko si dobre pamätá na situácie, kedy otec matke ubližoval, nechce s otcom nikam ísť, len v prítomnosti matky. Otec si myslí, že matka ju nechce s ním pustiť, ale to ona sama nechce ísť s otcom. Maloletý O. bude navštevovať 3. ročník základnej školy, aj on sa výborne učí. Maloletý uviedol, že cez víkendy keď je doma matka, chodí k nim otec na návštevy, ale vtedy sa s mamou háda, u koho budú deti a prečo ich matka nechce pustiť s ním. Matka ich s otcom pustí, ale maloletý s ním nechce ísť, lebo otec vždy kričí a s mamou sa háda. 10. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú spolu, predpokladá sa, že ich vykonávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa, ak nežijú spolu a nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. 11. Z obsahu spisu vyplýva, že práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom boli upravené naposledy rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12C/83/2010 zo dňa 05.05.2010, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov a schválil ich dohodu, na základe ktorej boli maloletí zverení do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné na každé z detí v sume 100,- eur. Styk otca s maloletými nebol upravený, pričom z obsahu zápisnice z rozvodového pojednávania vyplýva, že rodičia navrhli styk otca s deťmi neupravovať, nakoľko sa na ňom vedia dohodnúť. 12. Z tvrdenia otca, vyplýva, že matka ho už dlhšiu dobu obmedzuje v styku s deťmi, vída ich nanajvýš hodinu týždenne, stáva sa, že ich nevidí aj niekoľko týždňov. Toto tvrdenie otec síce v návrhu nepodložil žiadnymi dôkazmi, avšak z obsahu spisu mal aj odvolací súd za dostatočne osvedčené, že jeho styk s deťmi je obmedzený, ktoré tvrdenie matka v odvolaní ani nepoprela, naopak, vyjadrila názor, že nie je v záujme maloletých, aby sa s otcom stretávali. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožnil. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo súdom zverené do osobnej starostlivosti, má právo v primeranom rozsahu sa podieľať na výchove svojho dieťaťa, na starostlivosti o dieťa a na budovaní citových a rodinných väzieb, keďže stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Tieto práva môže pritom v zásade realizovať iba v čase styku s dieťaťom, preto je nevyhnutné, aby ich pravidelný styk bol zabezpečený, ak nie dohodou rodičov, potom autoritatívnym súdnym rozhodnutím. Je treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. 13. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že úprava styku otca s maloletými formou neodkladného opatrenia je v tomto prípade dôvodná a je v záujme maloletých. Predbežne upravený styk otca s maloletými zabezpečuje legitímny cieľ a to ochranu zdravého vývoja detí a umožní tak aspoň čiastočné výchovné pôsobenie otca ako toho rodiča, ktorý nemá deti v osobnej starostlivosti. Právo styku rodiča s dieťaťom kompenzuje tak právo mať dieťa u seba a zabezpečovať jeho výchovu prostredníctvom osobnej starostlivosti. Uvedené právo vyplýva aj z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý súčasne garantuje v prípade rozpadu rodiny dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného osobného kontaktu s obidvomi rodičmi. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva zdôrazňuje, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a dostalo tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním, ako aj prejaviť svoje city slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. 14. V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil žiadny závažný dôvod, pre ktorý by malo byť otcovi bránené v styku s deťmi, resp., pre ktorý by malo byť rozhodovanie o jeho prípadnom stretnutí s deťmi ponechané výlučne na vôľu matky. Pokiaľ stretávanie otca s maloletými fungovalo na základe schopnosti rodičov dohodnúť sa ( ktorá tu evidentne existovala v čase rozvodového konania), úprava styku súdom bola nadbytočná, avšak v súčasnosti už rodičia nie sú schopní sa dohodnúť a to zrejme aj zmenou okolností. Matka pracuje cez týždeň v zahraničí, takže je s deťmi iba cez víkendy a je pochopiteľné, že nemá záujem sa o tieto chvíle deliť s otcom maloletých. Rodičia nie sú schopní konštruktívnej komunikácie, iba na seba kričia, ako uviedli deti ( maloletý O. uviedol aj to, že keď otec príde k nim cez víkendy na návštevu, hádajú sa s mamou, u koho budú deti a prečo ich matka nechce k nemu pustiť). Deti sú tak svedkami zbytočných hádok rodičov, ktoré otca v ich očiach devalvujú, vzbudzujú v nich strach z otca ( hoci inak z ničoho nevyplýva, že by otec mal byť pre deti hrozbou) a stavajú otca do negatívneho svetla, hoci otec sa iba domáha jeho práv. Takýto stav však nie je pre deti prospešný, nenapomáha budovaniu citových väzieb medzi otcom a deťmi a nie je v záujme zdravého psychického vývoja maloletých. 15. Keďže tieto rozpory rodičov je možné odstrániť jedine konkrétnou úpravou styku otca s maloletými, odvolací súd preto považoval zhodne s prvoinštančným súdom za dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým ich stretávanie upravil v nevyhnutnom rozsahu a to každú párnu sobotu v popoludňajších hodinách tak, aby nepárne víkendy mohli deti tráviť s matkou ( vyjadrenie detí, že s otcom sa chcú stretávať iba raz mesačne zo zápisnice zaznamenanej s procesným opatrovníkom nevyplýva). Takéto opatrenie zamedzí pretrhnutiu citových väzieb detí s otcom a poskytne aj otcovi pravidelný kontakt s deťmi, pričom je zároveň v súčasnosti dostatočný na to, aby otcovi poskytol priestor na rozvíjanie ich vzťahov a na nahradenie negatívneho obrazu o ňom, ktorý si deti osvojili, pozitívnymi emóciami a zážitkami. Odvolací súd mal za to, že takto nastavená úprava styku neodkladným opatrením je primeraná a zodpovedajúca okolnostiam prípadu, pričom vzhľadom na aktuálny postoj detí nebola vhodná otcom požadovaná úprava styku v čase letných prázdnin, resp. iných prázdnin, ktorá predpokladá dostatočne silný a dôverný vzťah medzi nimi, ako aj ochotu detí u otca prespávať, ktoré skutočnosti však súd nemal osvedčené ( navyše keďže letné prázdniny končia, úprava styku neodkladným opatrením v tomto čase je už bezpredmetná). 16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za použitia ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia s tým, že v prebiehajúcom konaní vo veci samej súd po riadnom a úplnom dokazovaní a po ustálení skutočného stavu súd určí rozsah a podmienky styku otca s maloletými v súlade s najlepším záujmom detí. 17. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.