Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/185/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312205608 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2312205608.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: T. J., nar. XX.XX.XXXX, X., L. X, zastúpený advokátom: Mgr. Marcel Drgon, Bratislava, Jesenského 2, proti žalovanému: A + Z Rišňovský, Halász s.r.o., Veľké Úľany 737, IČO: 31 411 665, zastúpený splnomocnencom: T. L., nar. XX.XX.XXXX, X., T. X, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 8C 89/2012-224 zo dňa 28. januára 2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.144,- eur spolu s úrokom 9,25% ročne z čiastky 1.606,04 eur od 11.11.2011 do zaplatenia, s úrokom 9% ročne zo sumy 401,51 eur od 2.4.2012 do zaplatenia, s úrokom 8,75% ročne zo sumy 136,45 eur od 2.10.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 420 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1325,03 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 1, 2 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, § 451 ods. 1, 2, § 454, § 456, § 458 ods. 1, 2, § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že V danom prípade je aktívne legitimovaným vlastník pozemku a pasívne legitimovaným je ten, kto pozemok užíva, čiže žalovaný. Z dokazovania taktiež jednoznačne vyplynulo, že pozemky na ktorých má žalovaný postavené priemyselné budovy mali vždy známeho vlastníka a že Slovenský pozemkový fond nemal oprávnenie tieto pozemky prenajímať. Keď tak činil konal v rozpore so zákonom. Platí zásada, že nikto nemôže preniesť na niekoho viac práv ako má sám. Sám žalovaný vedel, že sa nejedná o pozemky neznámych vlastníkov nakoľko z listiny datovanej 5.12.2009 adresovanej T. P. ho žiadal o odkúpenie pozemkov čo činil prostredníctvom Realitnej kancelárie JUDr. T.. Žalobca k spisu pripojil aj list vlastníctva z 3.3.2010 z ktorého vyplýva, že na liste vlastníctva bol ako vlastník zapísaný T. P.. Zmluva s Pozemkovým fondom bola uzavretá v roku 2005 a druhá zmluva bola uzavretá v roku 2010. V roku 2010 žalovaný nepopierateľne vedel, že vlastníkom pozemkov je T. P.. Žalobca si však bezdôvodné obohatenie uplatňuje od roku 2011. Čo sa týka otázky, či ide o ornú pôdu alebo nie je tu nutné konštatovať, že pozemky vo vlastníctve žalobcu ktoré užíva žalovaný nie sú ornou pôdou a nie je to ani medzi účastníkmi konania sporné. Na pozemkoch je postavená budova a časť pozemkov je vyasfaltovaná. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v budove a ani na vyasfaltovanom dvore sa nepestujú poľnohospodárske plodiny takže sa nejedná o poľnohospodársku pôdu. Údaje katastra nehnuteľnosti sú hodnoverným dokladom tým sa nepreukáže opak. Aj keď v katastri sú pozemky na ktorých je budova a vyasfaltovaný dvor vedené ako orná pôda tak v konaní bol preukázaný opak ktorý je nespochybniteľný. Pozemok vo vlastníctve žalobcu ktorý užíva žalovaný nie je poľnohospodárskym pozemkom. Pri posudzovaní či ide o ornú pôdu ako je nehnuteľnosť uvedená v katastri súd vychádzal aj z interpretačných pravidiel uvedených v Nálezoch ústavného súdu. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne zistené a účastníkmi konania potvrdené, že žalobca, ktorý mal vo vlastníctve nehnuteľnosti boli tieto nehnuteľnosti užívané žalovaným a to bez právneho dôvodu. Za uvedené nehnuteľnosti, ktoré žalovaný užíval žalobcovi nič neplatil. V danom prípade z dokazovania vyplynula tá skutočnosť, že sporným v danom konaní je len výška odplaty za užívanie nehnuteľnosti na čom sa účastníci konania nevedeli dohodnúť. Na základe toho súd v konaní nechal vypracovať znalecký posudok, v ktorom znalec na to povolaný určil cenu za užívanie nehnuteľností a túto cenu súd v rozsudku priznal žalobcovi. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri poľnohospodárskych pozemkoch sa nájomné platí polročne pozadu od 1. apríla do 1. októbra. Žalobca má nárok na 2 polrok roku 2009 vo výške 401,51 eur. V rokoch 2010 a 2011 má žalobca nárok za každý polrok vo výške 401,51 eur. Za 1 polrok 2012 má žalobca nárok na alikvótnu čiastku vo výške 136,45 eur. K námietke žalovaného, že treba postupovať v zmysle zák. č. 504/2003 Z.z. a vyhlášky č. 38/2005 vzhľadom na to, že žalovaný na pozemku žalobcu prevádzkuje poľnohospodársku výrobku treba uviesť, že to tak nie je, nakoľko na tomto pozemku sú kancelárie, sklady, výrobné haly a je tu prístupová komunikácia. Žalovaný sa zaoberá potravinárskym priemyslom. Vyplýva to aj z predmetu jeho podnikania, keď v obchodnom registri ako predmet podnikania má uvedené: konzervovanie ovocia a zeleniny, balenie sušeného ovocia a zeleniny, obchodná činnosť, poskytovanie služieb, spracovanie a konzervovanie, výroba chuťových prísad, kúpa a predaj tovaru, ubytovacie služby skladovanie, prenájom hnuteľných vecí. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného záväzku, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ktorých výšku ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87 Z.z. je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi v konaní náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku 129 euro a znalečného 291 eur a z trov právneho zastúpenia. Právny zástupca žalobcu učinil tieto úkony právnej služby: 1. prevzatie veci a príprava zastúpenia, 2. návrh na začatie konanie - podanie žaloby, 3. 13.9.2012 - zastupovanie na pojednávaní, 4. 25.2.2013 - účasť na miestnom zisťovaní súdnym znalcom, 5. vyjadrenie k záverom znaleckého posudku na výzvu súdu, 6. 25.2.2014 - účasť na pojednávaní. Každý úkon má hodnotu 91,29 eur a tak úkony advokáta spolu činia 547,74 eur. Za každý úkon je nutné pripočítať režijný paušál a to 3 x 7,63 eur; 1 x 7,81 eur; 2 x 8,04 eur. Cestovné 2 x Bratislava - Galanta a späť a 1 x Bratislava - Veľké Úľany a späť má hodnotu 101,76 eur. Náhrada za stratu času za 12 polhodín má hodnotu 156,48 eur. Úkony advokáta po rozsudku súd 1. stupňa zo dňa 18.3.2014: 19.5.2014 - vyjadrenie žalobcu k odvolaniu 91,29 eur, 20.8.2015 - zastupovanie na pojednávaní 91,29 eur, 28.1.2016 - zastupovanie na pojednávaní 91,29 eur, spolu 273,87 eur, 1 x režijný paušál 8,04 eur, 1x režijný paušál 8,39 eur, 1x režijný paušál 8,58 eur, spolu úkony z režijným paušálom činia 290,30 eur. Cestovné Bratislava - Galanta a späť v dňoch 20.8.2015 a 28.1.2016 má hodnotu 68,85 eur. Náhrada straty času za deň 20.8.2015 a 28.1.2016, keď každý deň činila strata času 4 polhodinky po 13,98 eur resp. 14,30 eur je spolu 113,12 eur. Trovy právneho zastúpenia po 18.3.2014 činia 472,27 eur. Celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 1325,03 eur. 3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom splnomocnenca a to z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f) O.s.p. So záverom súdu prvej inštancie odvolateľ nemôže súhlasiť. K využitiu pozemkov žalovaný opakovane poukazuje na využívanie na poľnohospodárske účely a budov na nich postavených, ktoré tvorili a aktuálne tvoria podnik vykonávajúci poľnohospodársku výrobu na čo nemá vplyv ani aktuálny účel jednotlivých stavieb tvoriacich areál žalovaného, nakoľko tieto tvoria jeden podnik, ktorého náplňou bola a je pridružená poľnohospodárska výroba. V tejto súvislosti súd prvej inštancie cituje nesprávne ustanovenie § 1 ods. 2 zákona, pretože presné znenie je, že pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté. Z rozboru tejto vety v súvislosti s prejednávanou vecou vyplýva, že na to, aby bol pozemok posudzovaný režimom zákona musí spĺňať alternatívne to, že musí byť poľnohospodárskou pôdou v zmysle definície podľa zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovanie životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, mala by byť časťou pozemku podľa tejto definície alebo byť pozemkom zastavaným stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991 alebo byť iným pozemkom slúžiacim na poľnohospodárske účely. Podľa odvolateľa všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v areály žalovaného boli postavené pred dátumom uvedeným v § 1 ods. 2 t.j. 24.06.1991 o čom svedčí skutočnosť, že pôvodne boli majetkom SEMA, Semenársky majetok, štátny podnik. Súd v odôvodnení uvádza, že žalovaný v súčasnosti nevyužíva predmetný pozemok v rámci podniku prevádzkujúcu poľnohospodársku výrobu, ale má na ňom kancelárie, sklady, výrobné haly a prístupovú komunikáciu a žalovaný sa zaoberá poľnohospodárskym priemyslom, pričom podľa odvolateľa toto konštatovanie je podľa názoru bezpredmetné. Žalobca ani súd nijako nespochybnili, že by pôvodný vlastník stavieb tieto stavby nevyužíval na poľnohospodárske účely. Poukázal na § 10 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Podľa odvolateľa nie je možné uznať nárok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v požadovanej výške určenej trhovým nájomným, pretože je v rozpore s právnou úpravou. Vyhláška č. 38/2005 stanovuje pre poľnohospodársku pôdu s kódom BPEJ 0016001, ktorý platí pre predmetné pozemky hodnotu 5,- eur/ m2, t.j. predmetná, užívaná výmera má podľa uvedenej vyhlášky hodnotu 7.935,- eur. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. predstavuje preto nájom takéhoto pozemku sumu najmenej 79,35 eur a nie 1.072 eur za rok ako bolo priznané. Súd prvej inštancie teda vec nesprávne právne posúdil vec, keď uznal nárok žalobcu v sume 2.144 eur keď vychádzal z trhovej hodnoty pozemkov, pretože súd mal aplikovať vyhlášku Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 38/2005 Z.z. a vtedy mohol dospieť k hodnote pozemkov v sume 0,80 eur za m2, pretože pozemky sú ornou pôdou, ich hodnota je v zmysle vyhlášky nižšia ako je všeobecná hodnota nájmu a požadovaná suma je privysoká. Žalovaný uznáva nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 79,35 eur za každý uplatnený rok a navrhuje preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 211,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 185,70 eur od 11.11.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 39,68 eur od 02.04.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy 13,48 eur od 02.10.2012 do zaplatenia, vo zvyšku aby súd návrh zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy konania. 4. K doručenému odvolaniu sa vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu aj náhradu trov odvolacieho konania. Súd sa vysporiadal so všetkým čo bolo predmetom konania, otázka pasívnej legitimácie žalovaného bola nepochybne spoľahlivo preukázaná. Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia žalovaný namietal, že na pozemkoch, ktoré sú evidované ako orná pôda vykonáva poľnohospodársku činnosť a k tejto činnosti činnosť podpornú a preto by sa táto výška mala určiť primerane nájomnému za poľnohospodársku pôdu. Súd však uznal, že táto obrana nie je dôvodná, pretože žalovaný neprevádzkuje poľnohospodársky podnik a na predmetných pozemkoch nevykonáva poľnohospodársku činnosť ani činnosť podpornú. Žalovaný prevádzkuje konzerváreň, ktorá je podnikom potravinového priemyslu. Uviedol, že dôležitý je skutočný stav užívania pozemku, ktorý je priemyselným areálom zastavaným. Žalovaný má na pozemku u žalobcu postavené administratívne budovy, má tam oplotenú prevádzku konzervárne. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 99,87 eur. 5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. 7. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v celom rozsahu, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. 8. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. 9. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením súd v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné: 10. Časť pozemku parc. č. 5485/1 vo výmere 1587 m2, ktorú užíva žalovaný je zastavanou plochou. Žalovaným užívaná uvedená časť pozemkov je zastavaná, na pozemku je postavená budova a časť je vyasfaltovaná. 11. Medzi účastníkmi, neexistuje žiaden zmluvný vzťah, bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniká na strane žalovaného sa potom riadi ust. § 451 ods. 1 a Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. 12. Aj podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie sa správne vyporiadal s otázkou výšky bezdôvodného obohatenia, ktorú posúdil v súlade s vyhotovením znaleckým posudkom, ktorý vychádzal z oceňovacieho predpisu vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších právnych predpisov. 13. V zmysle § 2 zák. č. 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých predpisov pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou, alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu (2a) tým nie sú dotknuté. Osobitným predpisom podľa 2a poznámky je Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý bol zrušený Vyhl. č. 461/2009 Z.z. 14. Hodnota pozemku, ktorý tvorí poľnohospodársku pôdu a ostatnú plochu sa v zmysle § 1 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 38/2005 Z.z. určuje podľa pôdnoekologických jednotiek a príslušných sadzieb uvedených v prílohe zákona. 15. Bonitovanou pôdno-ekologickou jednotkou (BPEJ) je klasifikačný a identifikačný údaj vyjadrujúci kvalitu a hodnotu produkčno-ekologického potenciálu poľnohospodárskej pôdy na danom stanovišti. 16. Predmetom konania nie je určenie výšky nájmu, ale bezdôvodného obohatenia, pričom pri určení výšky bezdôvodného obohatenia sa vychádza z výšky obvyklého nájmu pozemok, ktorého užívanie je dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia. Ako uviedol znalec vo svojom znaleckom posudku rozhodujúcim a smerodajným pre vplyv na výšku nájomného a hodnotu pozemku má územný plán obce. Predmetná lokalita je mimo zastavaného územia obce a je určená územným plánom - plochy priemyselnej výroby a skladov. Pri výpočte znalec uvažoval s pozemkami ako so zastavanou plochou. Pozemok, ktorého užívanie je dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia, nie je poľnohospodársky pozemkom, s určenou BPEJ. 17. Z vyššie uvedených dôvodov a hľadísk aj podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie sa správne vyporiadal s otázkou výšky bezdôvodného obohatenia, ktorú posúdil v súlade s vyhotoveným znaleckým posudkom, ktorý vychádzal z oceňovacieho predpisu, ktorým je vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty, pričom súdom priznaná výška bezdôvodného obohatenia je súdom riadne odôvodnená a preskúmateľná. 18. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 19. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).