Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/159/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315207635 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2315207635.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00492736, zastúpenej advokátom: JUDr. Vladimír Kán, Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti žalovanému: P. A., nar. XX. U. XXXX, bytom L. XXX, o 70,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 15. marca 2016 č. k. 30C/278/2015-33, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania p o t v r d z u j e . II. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Napádaným rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 70,70 eur do 3 dní, II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni iné trovy konania vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia 15 eur k rukám advokáta žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ust. § 760 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 12 ods. 2 písm. b), § 14 ods. 1 písm. d) a 2, § 16 ods. 1 a § 17 ods. 2 z. č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení zmien, § 115a ods. 2, § 200ea O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne ho zdôvodnil tým, že medzi stranami bola uzavretá zmluva o preprave, žalovaný cestoval na linke MHD v Bratislave, ktorú vykonáva žalobkyňa, bez platného cestovného lístka, v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni cestovné 0,70 eur a prirážku ustanovenú ako stonásobok základného cestovného v mestskej hromadnej doprave bez príplatkov a zliav - 70 eur, žalovaný však základné cestovné ani prirážku neuhradil, súd prvej inštancie mal preto žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému zaplatenia uvedených súm za dôvodnú a vyhovel jej. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 a § 150 ods. 2 O. s. p. a poukazom na konštantnú rozhodovaciu prax súdov v drobných sporoch, kde sú trovy konania neprimerané voči pohľadávke, ak ju prevyšujú. V týchto prípadoch môžu súdy náhradu trov konania nepriznať, čo je potrebné považovať za mimoriadne opatrenie alebo ich znížiť, pri zachovaní kritéria elementárnej proporcionality, t. j. približnej rovnosti pohľadávky a náhrady trov konania a súčasne kritéria reálnej nevyhnutnosti uplatňovania práv účastníka a náročnosti sporu. Súd prvej inštancie vzhľadom na jednoduchosť sporu a rutinný charakter danej právnej veci priznal v konaní úspešnej žalobkyni právo na náhradu trov konania na zaplatenom súdnom poplatku v plnej výške 16,50 eur a na trovách právneho zastúpenia vo výške 15 eur. 2. Proti tomuto rozsudku len v časti trov konania podala včas odvolanie žalobkyňa a navrhla ho zmeniť priznaním jej náhrady trov konania v požadovanej výške (teda okrem náhrady súdneho poplatku 16,50 eur tiež v sume 89,96 eur na trovách právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby). V odvolaní namietala predovšetkým nesprávnym posúdením veci súdom prvej inštancie (v napadnutej časti), spočívajúcim v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O. s. p., pričom práve dôsledkom takejto aplikácie malo byť aj neprimerané zníženie požadovanej náhrady. Podľa žalobkyne je nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor. Neprimeranosť trov konania v takomto type sporu je však potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Ustanovenie § 150 O. s. p. umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal náhradu trov konania celkom alebo sčasti. Podľa ustálenej súdnej praxe (poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/32/2009 a 7Co/64/2009) aj v konaní, predmetom ktorého je drobný spor, musí súd vždy postupovať dôsledne podľa príslušných zásad, pretože ani v takýchto konaniach sa nezmenila rovnosť účastníkov konania a ústavné právo každého domáhať sa ochrany na súde, vrátane práva účastníka na spravodlivý súdny proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky). Namietala, že nemožno nepriznať alebo znížiť trovy konania len preto, že ide o drobný spor s poukazom na § 150 ods. 2 O. s. p.. Takýmto postupom (pri absencii odôvodnenia rozhodnutia) sa nepochybne odníma účastníkovi konania (t. č. strane) možnosť konať pred súdom a v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako i Ústavného súdu Slovenskej republiky, nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Zákon pojem neprimerané trovy nedefinuje. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z., ktorým sa menili ustanovenia O. s. p., súd môže pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných sporoch neprimerané. V týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako je samotná výška pohľadávky, za niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné považovať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako je výška samotnej istiny, čo v prejednávanej veci nie je. Súd prvej inštancie sa však nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho zastúpenia, istiny. K aplikácii ust. § 150 ods. 2 O. s. p. uviedla, že je primeraná len situácii, keď suma trov konania viacnásobne prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom konania, čo však nie je daný prípad, uplatňované trovy konania neprekračujú niekoľkonásobne výšku istiny a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna sadzba. Žalobkyňa vytýkala súdu prvej inštancie aj nepreskúmateľnosť napádaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobkyne a preto nemožno znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri prevzatí právneho zastúpenia je náročný a zložitý proces, vyžadujúci si primeranú časovú náročnosť, smerujúcu ku kontrole správnosti a úplnosti podania, ako i dôkazných prostriedkov predkladaných so žalobou. Uplatňované trovy konania sú účelne vynaložené a vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov pri poskytovaní právnych služieb v znení neskorších predpisov. Žiadne ustanovenie hmotných či procesných noriem platných na území Slovenskej republiky neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom. Právo účastníka na zastupovanie advokátom nie je obmedzené ani v tzv. drobných sporoch a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Nariadenie deklaruje v bode 29 Preambuly, že neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy. Žalobkyňa poukázala tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/271/2009. Keďže bola v drobnom spore zastúpená advokátom, ako úspešný účastník má právo na náhradu (okrem vlastne účelne vynaložených trov i) trov spojených s poskytnutím právnych služieb, ktoré jej v predmetnej veci poskytol splnomocnený advokát. Žalobkyňa preto považuje za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby žalovaný neznášal trovy procesne úspešnej žalobkyne, ktoré jej vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p.. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/444/2013 z 29. apríla 2009 je dôvodné zníženie trov právneho zastúpenia do výšky uplatňovanej pohľadávky. 3. Žalovaný odvolací návrh nepodal. 4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „O. s. p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného O. s. p., akt. § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201, § 202 O. s. p.; § 470 ods. 2 veta prvá CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p., akt. § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p., § 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil, (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania a trov právneho zastúpenia je vo výroku vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). 6. Podľa § 150 ods. 2 O. s. p. účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. 7. Ustanovenie § 150 O. s. p. bolo možné použiť v prípadoch, keď boli naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania (§ 142 ods. 1 O. s. p.). V danom prípade súd prvej inštancie na základe zásady úspechu správne aplikoval ust. § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého žalobkyni, ktorá bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, vznikol nárok na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal a správne vzhľadom na neprimeranosť trov k pohľadávke trovy znížil. 8. Odvolaciu námietku žalobkyne poukazujúcu na výnimočnosť prípadu či existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa umožňujúcich aplikáciu ust. § 150 O. s. p. nebolo možné prijať. Takúto ďalšiu podmienku zákon v tzv. drobných sporoch nepoznal (na rozdiel od ust. odseku 1 § 150 O. s. p.). 9. Aplikácia ustanovenia odseku 2 § 150 O. s. p. prichádzala do úvahy len v prípade tzv. drobných sporov (teda aj v predmetnom konaní), v ktorých bolo možné trovy konania nepriznať alebo znížiť, ak boli neprimerané voči pohľadávke. Definíciu pojmu neprimeranosti zákon neuvádzal, preto bolo potrebné vychádzať pri jeho výklade z účelu zákonnej úpravy. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. týkajúcej sa ust. § 150 O. s. p. zákonná úprava vychádza z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým bolo ustanovené európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, v tom zmysle aby sa pristupovalo k zníženiu trov, ktoré sú v drobných sporoch neprimerané voči uplatňovanej pohľadávke. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé. Z uvedeného vyplýva, že účelom takejto zákonnej úpravy bolo eliminovanie trov právneho zastúpenia pri hromadne uplatňovaných pohľadávkach s cieľom nútiť veriteľa a splnomocneného zástupcu k hospodárnosti. 10. Možno síce súhlasiť so žalobkyňou, že v dôvodovej správe sa poukazuje na prípady niekoľkonásobného zvýšenia trov v drobných sporoch v porovnaní s uplatňovanou pohľadávkou, avšak vychádzajúc z účelu zákonnej úpravy ustanovenie odseku 2 § 150 O. s. p. sa nemuselo použiť len vtedy, ak trovy konania predstavovali niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. 11.V rámci úvah o neprimeranosti trov konania bolo potrebné prihliadať tiež na charakter uplatnenej pohľadávky, okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu práva na súde, postoj strany a okolnosti poskytovania právnej pomoci. Predmetom preskúmavaného konania bolo vymáhanie cestovného s príslušnou zákonnou sankciou. Jedným z hlavných predmetov činnosti žalobkyne je pravidelná verejná mestská hromadná doprava, vykonávaná za odplatu a ak cestujúci bez cestovného lístka spôsobí, že sa stane dlžníkom žalobkyne, domáha sa svojho nároku prostredníctvom súdu. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni náhradu trov konania, ktorá spočívala v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 eur za podanú žalobu a náhradu trov právneho zastúpenia prevyšujúcu sumu 15 eur žalobkyni nepriznal z dôvodu, že tieto trovy nepovažoval za účelne vynaložené (s poukazom na jednoduchosť sporu a rutinný charakter právnej veci). Odvolací súd sa stotožnil s tým, že typovo ide o vec veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke a k uplatňovaniu nárokov žalobkyne dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovaného, dátum jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dopravnej linky, výška dlhu a dátum pokusu o zmier. 12. Zo žaloby je zrejmé uplatnenie si trov právneho zastúpenia žalobkyňou vo výške 89,96 eur a náhrady za zaplatený súdny poplatok z návrhu v sume 16,50 eur. Z uvedeného vyplýva, že vyčíslené trovy konania v celkovom súčte (16,50 + 89,96 = 106,46 eur) 1,52 násobne prevyšujú žalovanú pohľadávku. Už za takejto situácie bolo treba usudzovať na stav neprimeranosti trov konania žalobkyne voči pohľadávke. Neprimeranosť posudzovaná kritériom hospodárnosti konania tak predstavuje neekonomičnosť vedenia sporu. 13. Ak v prejednávanej veci šlo o prípad presahu požadovanej náhrady trov konania nad pohľadávku vo výške 1,52 násobku, bolo potrebné sa vysporiadať aj s náročnosťou poskytnutých právnych služieb. A v tejto súvislosti je súd vždy povinný skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešnou stranou v spore. Je pritom potrebné dôsledne rozlišovať medzi právom strany na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za takto poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné uplatnenie práva sa nemôžu posudzovať ako celok, aj keď strana má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. Jediným účelným nákladom, ktorý úspešnej žalobkyni v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku z návrhu. 14. Odvolací súd považuje náklady zastúpenia žalobkyne advokátom za neúčelné, vzhľadom na paušálny charakter jeho zastupovania v danej veci, predstavovaný iba využívaním (advokátom) už vytvoreného vzoru žaloby a jeho vypĺňaním skutkových odlišností minimálneho rozsahu, teda ide o rutinnú činnosť nevyžadujúcu odborné znalosti. 15. Súd bol povinný dbať (§ 2 O. s. p.), aby nedochádzalo k zneužívaniu práv na úkor fyzických alebo právnických osôb. Zákaz zneužitia práva zabezpečoval, aby aj uplatňovanie náhrady trov konania nepredstavovalo dôsledok zneužitia noriem procesného práva. V prípade žalobkyne ide o dominantného poskytovateľa služieb hromadnej prepravy osôb na území hlavného mesta Slovenskej republiky, preto je opodstatnené zaoberať sa aj v tomto prípade efektivitou vynakladania prostriedkov na externé právne služby, s náročnosťou nepochybne zvládnuteľnou aj bez odbornej pomoci. 16. Od práva strany obrátiť sa na súd prostredníctvom právneho zástupcu je potrebné odlíšiť právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Náhrada trov konania je obmedzená len na náhradu trov účelne vynaložených (na uplatňovanie alebo bránenie práva) a posúdenie účelnosti je závislé od konkrétnych okolností danej veci. Odvolací súd nespochybňuje právo žalobkyne na zastupovanie v konaní právnym zástupcom, avšak žalobkyňa súčasne nesie procesnú zodpovednosť spojenú s posudzovaním účelnosti vynaložených trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. 17. Podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky nie je daná viazanosť právnym názorom vysloveným skorším rozhodnutím súdu rovnakej inštancie. V zmysle záverov ústavnoprávnej judikatúry ústavný súd však akceptuje len teleologický výklad právnej normy, ako interpretačný postup všeobecných súdov, ktorý je spôsobilý v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zisťovaní jej obsahu, účelu a zmyslu (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 650/2013). 18. Pokiaľ žalobkyňa považovala napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie za neodôvodnené, v dôsledku čoho malo dôjsť k odňatiu možnosti strane konať pred súdom, ako i namietala porušenie práva na spravodlivé konanie, táto jej odvolacia námietka nemohla obstáť, keďže rozhodnutie nemožno považovať za nepreskúmateľné, prípadne arbitrárne a nie je ani prejavom svojvôle. 19. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie aj v časti trov odôvodnil jasne, zrozumiteľne, rozsiahlo. Jednoznačne konštatoval neprimeranosť trov konania vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia, vzhľadom na neúčelnosť týchto trov (vyvoditeľnú z právnej nenáročnosti sporu a rutinného charakteru zastupovania v danej veci). 20. Ustanovenie § 150 ods. 2 O. s. p. obsahovalo dva spôsoby riešenia prípadu neprimeranej náhrady trov konania a to nepriznaním náhrady alebo jej znížením. Vzhľadom na zásadu zákazu zmeny k horšiemu (zákaz reformatio in peius), obmedzujúcu rozhodovanie odvolacieho súdu, nebolo možné rozhodnutím odvolacieho súdu zhoršiť postavenie žalobkyne ako odvolateľky nepriznaním jej náhrady trov právneho zastúpenia vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu. 21. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania a trov právneho zastúpenia potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). 22. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a napokon podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1), o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (2). 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa vyššie citovaných ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. 24. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods.2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods.2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)