Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/114/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315212051 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2315212051.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpený splnomocnenkyňou: GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o., Vodná 3, Košice, proti žalovanej: V. U., M. XX, T., o zaplatenie 406,43 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 30C 349/2015-40 zo dňa 26. novembra 2015, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie návrh zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2002 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 46 ods. 2, § 79 ods. 2, § 120 ods. 1 O.s.p. a vecne tým, že na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne. Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a aj napriek zákonnému poučeniu podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. nepreukázal nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, nakoľko súdu nepreukázal, že odporkyňa na odbernom mieste odoberala elektrinu bez uzavretej zmluvy, ani že zmluva o dodávke elektrickej energie bola ukončená. Faktúru, ktorou navrhovateľ vyúčtoval náhradu škody za neoprávnený odber súd nepovažuje za doklad o dodávke elektriny a zároveň navrhovateľ neoznačil a nepredložil súdu iné doklady preukazujúce vznik a zánik zmluvného vzťahu, pričom podľa názoru súdu v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ bol povinný predložiť, resp. označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v návrhu. Súd je toho názoru, že navrhovateľ bol riadne poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a mohol do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v návrhu, a teda preukázanie opodstatnenosti návrhom uplatneného nároku. V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. súd iné ako účastníkmi navrhované dôkazy vykoná len výnimočne. V danom prípade s ohľadom na predmet sporu a účastníkov konania súd uzavrel, že nejde o výnimočný prípad, pre ktorý by súd vykonával iné ako navrhované dôkazy (pričom navrhovateľ ani žiadne ďalšie dôkazy nenavrhol). Bez odôvodnenia výnimočnosti sporu, v ktorom súd vykonáva dôkazy bez návrhu účastníka na preukázanie jeho tvrdení (v danom prípade navrhovateľa), by došlo k porušeniu práva protistrany na spravodlivý proces v súlade s ústavnou zásadou rovnosti účastníkov v súdnom konaní (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, § 18 O.s.p.). S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že navrhovateľ v konaní svoj nárok právne relevantným spôsobom nepreukázal, preto návrh zamietol považujúc ho za nedôvodný. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni, ktorá mala úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy v konaní neuplatnila a ani jej žiadne trovy nevznikli. 3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom splnomocnenkyne a to z odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) O.s.p. Poukázal na to, že prílohou návrhu bolo vyúčtovanie náhrady škody, výpočet škody a protokol o zistení neoprávneného odberu a dňa 17.07.2015 bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená výzva na preukázanie, že zmluva o dodávke elektrickej energie bola ukončená a preukázanie, že nebolo možné škodu vyčísliť na základe objektívnych podkladov. Na výzvu zaslali odpoveď dňa 22.07.2015 v ktorej ohľadom dôkazov preukazujúcich ukončenie dodávky elektrickej energie odkázali súd na dodávateľa elektrickej energie ZSE Energia a.s. a vo vzťahu k odôvodneniu výpočtu škody uviedli, že škoda bola vypočítaná na základe stavu elektromera. Napriek uvedeným dôkazom a návrhom na vykonanie dôkazov súd návrh zamietol, pričom súd prvej inštancie považoval za rozhodujúcu skutočnosť nepreukázanie ukončenia zmluvy o dodávke elektrickej energie avšak žalobca návrh na vykonanie dôkazov a vyžiadanie predmetnej listiny od dodávateľa elektrickej energie opomenul a dôkaz bez odôvodnenia nevykonal. Žalobca má preto za to, že takýto postup je vadou konania, ktorá zakladá dôvodnosť odvolania, pretože súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav a nevykonal navrhnuté dôkazy. Je potrebné zdôrazniť, že predmetným dôkazom o ukončení zmluvy o dodávke elektrickej energie žalobca nedisponuje a takýto dôkaz nemohol bez vlastného zavinenia označiť ani poskytnúť. Súd takisto vyvodil nesprávne právne závery, pretože si zamieňa žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy s iným subjektom a to dodávateľom elektrickej energie. Pokiaľ súd návrh zamietol na základe nepredlženia dokladov preukazujúcich vznik a zánik zmluvného vzťahu a dokladov o dodávke elektriny nesprávne skutkový stav posúdil a nesprávne uplatnil právny predpis, pričom pri neoprávnenom odbere elektrickej energie nejde o zodpovednosť vyplývajúcu zo zmluvného vzťahu ale z porušenia zákonnej povinnosti. Domáha sa preto, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alternatívne, aby vyhovel návrhu. 4. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p. účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP, použitého s odkazom na § 470 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p., aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p. aj § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 O.s.p., aktuálne § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., aktuálne § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), c) d) a f) O.s.p., korešpondujúci s § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP a § 212 ods. 1 O.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP. 6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah a odvolacie dôvody uplatnené žalobcom bolo posúdiť či súd prvej inštancie správne zamietol návrh žalobcu. 7. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. 8. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením súd v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné: 9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa od žalovanej domáhal zaplatenia sumy 406,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % p.a. zo sumy 406,43 eur od 10.7.2013 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaná neoprávnene odoberala elektrickú energiu na odbernom mieste M. XX, T., výrobné číslo elektromera 484542, za čo jej žalobca vyúčtoval celkovú škodu vo výške 406,43 eur, z čoho celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu od 27.4.2013-15.5.2013 predstavovala 326,13 eur, náklady spojené so zistením neoprávneného odberu 41,43 eur, náklady na DPH 38,87 eur. Podľa protokolu o zistení neoprávneného odberu z 15.5.2013 bolo odberné miesto odpojené od dodávky elektrickej energie, na meracom mieste bola elektrická energia odoberaná bez platnej zmluvy. Zároveň bola vyhotovená aj fotodokumentácia. 10. V zmysle § 132 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, čoho dôsledkom je, že skutkový záver sudcu, vychádzajúci z vykonaných dôkazov je vecou jeho vnútorného postoja a myslenia. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však neznamená ľubovôľu hodnotiaceho a ani voľnú úvahu, ktorej aplikácia prichádza do úvahy len za splnenia predpokladov, uvedených v ust. § 136 O.s.p. 11. Z § 120 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že dokazovanie, t.j. vykonávanie a hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, prostredníctvom ktorej skúma, či tvrdenia účastníkov konania sú pravdivé. 12. Prvoinštančný súd vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia návrh zamietol a konštatoval, že žalobca nepreukázal, že žalovaná na odbernom mieste odoberala elektrinu bez uzavretej zmluvy, ani že zmluva o dodávke elektrickej energie bola ukončená. Uvedenú skutočnosť žalobca preukazoval protokolom. o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike, fotodokumentáciou, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Žalobca iným spôsobom nepreukazoval neoprávnený odber. Záver o tom, že účastník neuniesol dôkazné bremeno, možno urobiť vtedy, ak hodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, neumožňuje súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníkov a ani o tom, že by bolo nepravdivé. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nebola pre nečinnosť účastníka alebo vôbec (objektívne) nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. 13. V prejednávanej veci súd rozhodol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v neprospech žalobcu, s čím sa odvolací súd stotožnil. Pokiaľ ide o odpoveď žalobcu na výzvu súdu, ktorou žiadal žalobcu, aby preukázal, že zmluva o dodávke elektrickej energie bola ukončená a žalobca súd odkázal na klienta ZSE Energia a.s., teda žalobca v podstate ani iné dokazovanie nenavrhoval. Vzhľadom na všetky ďalšie okolnosti prípadu potom žalobca nepreukázal, či skutočne žalovaná je tou osobou, ktorá mala vykonať neoprávnený odber elektrickej energie, resp. či vôbec do jej nehnuteľnosti a akým spôsobom mohla byť elektrina privádzaná. 14. Z obsahu odvolania vyplynulo najmä to, že odvolateľ namietal neúplné zistenie skutkového stavu, avšak ani v odvolacom konaní neoznačil presne dôkazy, ktoré žiada vykonať a tak ako to posúdil prvoinštančný súd, všeobecný odkaz na nevykonanie bližšie neidentifikovaného dôkazu o ukončení zmluvy o dodávke elektrickej energie, nestačí. Navyše správne prvoinštančný súd poukázal na § 120 ods. 1 tretia veta O.s.p. v zmysle ktorého súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. 15. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/2004) . Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004) . Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie riadnym spôsobom zistil skutkový stav a prijal právny záver, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne zdôvodnil. Prvoištančný súd sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, jeho myšlienkový postup je v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V prejednávanej veci súd rozhodol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v neprospech žalobcu, s čím sa odvolací súd stotožnil. 16. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, s odkazom tiež na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdom prvej inštancie, odvolací súd, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov, rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania (osobitne nenapadnutého) ako vecne správny, s použitím § 387 CSP potvrdil. 17. S použitím § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní, priznal ich náhradu voči plne neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).