Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5To/64/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316010144 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2316010144.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci obžalovanej D. C. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 13.4.2016, č.k. 29T/30/2016-136, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.6.2017, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora zamieta. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 13.4.2016, č.k. 29T/30/2016-136 rozhodol tak, že obžalovanú D. C. uznal za vinnú zo spáchania zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona. Za to jej podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 36 písm. l), n), § 38 ods. 2, odsek 3 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky, ktorý jej podľa § 51 odsek 1,odsek 2 v spojení s § 49 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložil a určil jej skúšobnú dobu s probačným dohľadom vo výmere 5 (päť) rokov. Zároveň jej podľa § 51 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor. V prvom rade odôvodňoval svoje odvolanie nesúhlasom s použitím poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, táto okolnosť musí byť založená na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní trestnej činnosti, pri vyšetrovaní. U obžalovanej bolo vykonané pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov. K samotnej výmere uloženého trestu 3 roky prokurátor nemá výhrady, ale nestotožňuje sa s podmienečným odkladom uloženého trestu. V takých prípadoch treba prihliadnuť na osobu páchateľa a na okolnosti prípadu. Zákonná fikcia alebo zahladenie odsúdenia nebránia tomu, aby pri hodnotení osoby páchateľa súd prizeral na skutočnosť, že páchateľ v minulosti spáchal trestný čin a aby z tejto skutočnosti vyvodil príslušné závery ohľadom sklonov páchateľa k trestnej činnosti, vzťah k spoločenským hodnotám, možnosti nápravy. Obžalovaná bola v minulosti dvakrát právoplatne odsúdená, jedenkrát za drogovú trestnú činnosť podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, kde sa jednalo o prechovávanie tzv. tvrdých drog. Ukladané podmienečné tresty vzhľadom na súčasné konanie zjavne nenaplnili účel trestu, ktorým je individuálna prevencia. K okolnostiam prípadu uviedol, že treba prihliadať na tzv. zásadu úmernosti trestu k spáchanému trestnému činu, poukázal na množstvo dávok, ktoré bolo u obžalovanej zaistené. Uloženie podmienečného trestu nie je dostačujúce a úmerné k spáchanej trestnej činnosti. Nejde o hraničnú situáciu pri ktorej by bolo možné uvažovať o uložení trestu s podmienečným odkladom s probačným dohľadom. V prípade obžalovanej, vzhľadom na zaistené množstvo, aj keď nebola preukázaná distribúcia drogy, je intenzita zásahu do práv a spoločenských hodnôt chránených Trestným zákonom mimoriadne vysoká. Neboli tak naplnené podmienky použitia § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Odvolací súd rozhodoval o odvolaní prokurátora na verejnom zasadnutí, ktoré vykonal v neprítomnosti obžalovanej, ktorá vyjadrila súhlas s vykonaním verejného zasadnutia v jej neprítomnosti. Obhajca obžalovanej navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. Napadnutým rozsudkom bol obžalovanej po tom, čo na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a vyhlásila, že sa cíti byť vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, svoj skutok oľutovala a uviedla, že drogy mala len pre svoju potrebu, uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, teda na spodnej hranici trestnej sadzby, za súčasného uloženia probačného dohľadu v skúšobnej dobe v trvaní piatich rokov a obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. V tomto kontexte odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne rozhodol tak, že uznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, teda že obžalovaná napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, keď urobila na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Tdo/63/2016 zo dňa 25.10.2016). Poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú na to určené, teda orgánom činným v trestnom konaní (v rámci prípravného konania) a súdu, to však neznamená, že páchateľ takto musí bezpodmienečne napomáhať všetkým týmto orgánom, ktoré sú príslušné na vykonávanie jednotlivých štádií trestného stíhania. Obžalovaný urobením vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku umožní prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. Poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) a § 36 písm. n) Trestného zákona pritom môžu byť obžalovanému priznané a zohľadnené aj kumulatívne. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona spočíva v priznaní sa páchateľa k trestnej činnosti a zároveň jej úprimnom oľutovaní. Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, ktorá je zohľadnená po postupe v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku sa stáva v určitom zmysle kvalifikovanou okolnosťou majúcou za následok možnosť nevykonania dokazovania v určitom rozsahu na hlavnom pojednávaní. Pri jej uznaní v štádiu súdneho konania nedochádza automaticky k negácii, resp. nepoužiteľnosti poľahčujúcej okolnosti priznania sa a oľutovania trestnej činnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Z uvedeného dôvodu preto krajský súd neakceptoval odvolaciu námietku prokurátora v tomto smere. Tak ako zistil aj okresný súd, obžalovaná D. C. bola tri krát priestupkovo prejednávaná, z tohto dva krát pre priestupky na úseku dopravy v roku 2012, jeden krát pre priestupok proti verejnému poriadku v roku 2015. Doposiaľ bola dvakrát súdne trestaná, a to v roku 2013 Okresným súdom Galanta pre trestný čin podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona k podmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, tento trest bol zrušený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 29.11.2013 sp.zn. 4T/189/2013, ktorým bol obžalovanej uložený súhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok do 29.11.2014. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd postupoval správne, keď pri určovaní druhu trestu súd u obžalovanej prihliadol najmä na skutočnosť, že obžalovaná sa k trestnému činu priznala, tento oľutovala. Ako to v podstate konštatuje aj prokuratúra v podanom odvolaní, obžaloba v danom prípade u D. C. nepreukázala iné okolnosti z ktorých by sa dalo usudzovať prechovávanie za účelom predaja alebo distribúcie drogy. Jedinou skutočnosťou, pre ktorú je možné usudzovať na takýto úmysel (predaj drogy) je množstvo drogy, ktoré u seba obžalovaná prechovávala. Súd pri ukladaní trestu správne zohľadnil aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože obžalovaná sa priznala k trestnému činu a tento oľutovala. U obžalovanej prevážil pomer poľahčujúcich okolností, čím sa znížila horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd k otázke podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody dodáva, že v prípade obžalovanej D. C. možno predpokladať, že prejednanie trestnej veci pred súdom a hrozba výkonom trestu odňatia slobody sa javí byť dostatočná. Najmä v kontexte hrozby vysokého trestu v prípade opätovného spáchania tzv. drogového trestného činu. Z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie tie isté účinky, ktoré inak má len výkon uloženého nepodmienečného trestu, môžu mať samy osobe aj samotné trestné stíhanie obžalovanej, negatívne zhodnotenie jej osoby a činu rozsudkom, obmedzenia a podmienky probačného dohľadu, ako aj dĺžka skúšobnej doby. Preto má odvolací súd za to, že trest uložený napadnutým rozsudkom vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu je z jeho pohľadu primeraný a zákonný. Preto tunajší súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol podľa § 319 Trestného poriadku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.