Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/271/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316217564 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2316217564.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobkyne: Obec Šoporňa, Šoporňa 1179, IČO: 00306207, zastúpenej advokátom: Mgr. Slavomír Trnkócy, Gercenova 6/A, 851 01 Bratislava, proti žalovaným: 1/ Mgr. M. Z., nar. X. Y. XXXX, 2/ Ing. Q. Z., rod. Z., nar. X. Y. XXXX, 3/ M. Z., nar. XX. U. XXXX, všetci trvalo bytom Z. XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných 1/ až 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 26. októbra 2016 č. k. 26C/323/2016-16, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Žalovaní 1/ až 3/ majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. žalovaným 1/ a 2/ zakázal nakladať s majetkom evidovaným Okresným úradom Brezno na LV č. XXXX, pozemok registra C parcela č. 1853/91, o výmere 446 m2, druh pozemku - záhrady, a to do splnenia povinností žalovaného 1/ voči žalobkyni, vyplývajúcich mu z právoplatného a vykonateľného Rozhodnutia 1 a 2 Obecného zastupiteľstva Obce Šoporňa zo dňa 24.2.2016; II. pozastavil účinky návrhu na vklad V - 2165/2016 zo dňa 2.9.2016 Okresného úradu Brezno, odbor katastra. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. c/, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2 CSP (Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z.), vecne dôvodil, že návrhom podaným na súde prvej inštancie 26.9.2016 žalobkyňa žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v znení uvedenom vo výroku uznesenia, a to z dôvodu, že žalovaný 1/ je dlžníkom žalobkyne na základe Rozhodnutia 1 vo výške 2054 eur a Rozhodnutia 2 vo výške 24.648 eur. Dňa 25.9.2016 žalobkyňa zistila, že žalovaný 1/ sa snaží zbavovať svojho nehnuteľného majetku, ktorý má v BSM, bezodplatne, prevodom do vlastníctva jeho dcéry. Takto žalovaní 1/ a 2/ už previedli do vlastníctva žalovanej 3/ nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX - rodinný dom súp. číslo XXX spolu s pozemkami registra C - parcela č. 288/3 o výmere 269 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria a pozemok parcela č. 288/7 o výmere 46 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, k.ú. Z., pričom o fiktívnosti prevodu v snahe znížiť majetok žalovaného 1/ svedčí aj vecné bremeno v prospech žalovaných 1/ a 2/ zriadené v rámci darovacej zmluvy. Dňa 25.9.2016 žalobkyňa zistila, že aj na ostatnej nehnuteľnosti, ktorú žalovaný 1/ uviedol vo svojom majetkovom priznaní verejne dostupnom na internete, je plomba z dôvodu prevodu vlastníckeho práva žalovaných 1/ a 2/ na žalovanú 3/, ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. O., Obec O., okres Brezno, a to pozemok parc. č. 1853/91 o výmere 446 m2, pozemok registra C, druh pozemku - záhrady. Žalobkyňa mala za to, že jediným dôvodom prevodov vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je zníženie hodnoty majetku žalovaného 1/, voči ktorému má žalobkyňa pohľadávku vo výške 26702 eur. Žalovaný 1/ zároveň nie je nikde v pracovnom pomere a z údajov dostupných na internete sa necháva zapisovať ako štatutár a spoločník spoločností, ktoré sú predĺžené (napr. dlhy voči Sociálnej poisťovni niekoľko mesiacov po splatnosti). Zo žalobkyňou predložených listín (výpisy z OR, výpis z LV č. XXX a č. XXXX, zoznam dlžníkov Sociálnej poisťovne) mal súd prvej inštancie za preukázané, že je osvedčená existencia potreby úpravy vzťahov za účelom zabránenia ohrozenia exekúcie. Zo spisu súdu prvej inštancie (ktorý žalobkyňa navrhla pripojiť) sp. zn. 17Er/988/2016 vyplynulo, že žalobkyňa má voči žalovanému 1/ splatnú pohľadávku spolu v sume 26702 eur, a to na základe Rozhodnutia 1, právoplatného dňa 3.5.2016 vo výške 2054 eur a Rozhodnutia 2, právoplatného dňa 24.2.2016 vo výške 24648 eur. Žalovaný 1/ predmetné dlhy ani čiastočne neuhradil. Žalobkyňa iniciovala exekučné konanie za účelom vymoženia sumy 26702 eur na základe Rozhodnutia 1 a 2, ktoré konanie prebieha na súde prvej inštancie pod sp. zn. 17Er/988/2016, v ktorom konaní súd neprávoplatným uznesením č. k. 17Er/988/2016-15 z 1.8.2016 zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to z dôvodu nedostatku formálnych náležitostí Rozhodnutia 1 a 2 pre exekučný titul, čo však neznamená, že existencia splatnej pohľadávky žalobkyne nie je pre účely neodkladného opatrenia preukázaná. Zároveň z výpisov z obchodného registra považoval súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný 1/ je od 6.1.2016 konateľom spol. Coraline s.r.o., IČO: 46750975 a od 23.1.2016 spoločníkom a konateľom spol. Babylon Slovakia, s.r.o., IČO: 36592587, pričom obe spoločnosti sú podľa verejne dostupných údajov Sociálnej poisťovne evidované v zozname dlžníkov. Z výpisu z LV č. XXX vyplynulo, že žalovaní 1/ a 2/ už previedli do vlastníctva žalovanej 3/ nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX - rodinný dom súp. číslo XXX spolu s pozemkami registra C - parcela č. 288/3 o výmere 269 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria a pozemok parcela č. 288/7 o výmere 46 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, k.ú. Z., pričom o fiktívnosti prevodu v snahe znížiť majetok žalovaného 1/ svedčí aj vecné bremeno v prospech žalovaných 1/ a 2/ zriadené v rámci darovacej zmluvy. Aj na ďalšej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 1/ je plomba z dôvodu prevodu vlastníckeho práva žalovaných 1/ a 2/ na žalovanú 3/, ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. O., Obec O., okres Brezno, a to pozemok parc. č. 1853/91 o výmere 446 m2, pozemok registra C, druh pozemku - záhrady. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie návrhu vyhovel v plnom rozsahu. 2. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podali včas odvolanie žalovaní 1/ až 3/, so zrejmým návrhom na jeho zmenu zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodili, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne na základe nepresného a nepravdivého návrhu žalobkyne, keď fakty uvádzané žalobkyňou v návrhu zavádzajú súd spôsobom, aby vytvorili dojem o žalovanom 1/, že sa zbavuje majetku snáď preto, aby sa vyhol zaplateniu peňažných súm z dvoch rozhodnutí, ktoré mali byť schválené obecným zastupiteľstvom ešte vo februári 2016 a právoplatné 3.5.2016 a vykonateľné 3.6.2016. Žalovaný 1/ nemá vôbec žiadnu vedomosť o tom, že by mal žalobkyni dlhovať akúkoľvek sumu, žalobkyňa mu nedoručila ani inak neoznámila, že od žalovaného 1/ vôbec čokoľvek požadovala, alebo že by žiadala, aby žalovaný 1/ ako bývalý starosta alebo obyvateľ obce Z. čokoľvek žalobkyni vrátil či zaplatil. O existencii údajného dlhu sa dozvedel žalovaný 1/ až z prečítania uznesenia súdu a z návrhu žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia, rovnako o existencii nejakého dlhu preto pochopiteľne nič nevedeli ani žalovaná 2/ a žalovaná 3/. Žalovanému 1/ nebolo doručované a ani doručené žiadne rozhodnutie o žiadnom jeho záväzku či povinnosti voči žalobkyni, teda ani Rozhodnutie 1 a 2 Obecného zastupiteľstva obce Z. z 24.2.2016. O existencii takýchto rozhodnutí nemal žalovaný 1/ ani vedomosť - až kým sa o nich nedočítal v zásielke zo súdu, ktorú prevzal 15.11.2016. Ani v nej však uvedené rozhodnutia neboli, takže žalovaný 1/ vôbec nevedel o čo ide, z ktorého dôvodu bol nahliadnuť do súdneho spisu, aby zistil o čo vlastne by malo ísť a ako môžu byť právoplatné a vykonateľné rozhodnutia, ktoré mu nikdy neboli doručované ani doručené. Žalovaný 1/ si riadne preberá všetku poštu, ktorá mu je doručovaná, tak zo strany žalobkyne či iných inštitúcií na adrese svojho trvalého pobytu, nikdy nezmaril doručovanie nejakých písomností, že by ich odmietol prevziať alebo že by si ich nevyzdvihol na pošte, ak ho poštový doručovateľ nezastihol doma a zásielka bola uložená na pošte. Žalovaný 1/ má preto odôvodnené pochybnosti o tom, ako môžu byť obe rozhodnutia právoplatné aj vykonateľné. Žalovaného 1/ ani nikto z obecného úradu žalobkyne ani nikto z poslancov obecného zastupiteľstva obce Šoporňa ani starosta osobne nenavštívil s tým, aby sa mu snažili niečo doručiť alebo čo i len oznámiť v tom smere, že obci niečo dlhuje, hoci žalovaný 1/ žije v obci Z. a býva tam, takže nájsť ho alebo mu niečo doručiť nie je žiaden problém. Tiež mu neprišla ani žiadna predžalobná alebo predexekučná výzva. Žalovaný 1/ preto popiera existenciu tejto údajnej pohľadávky, na základe ktorej má žalobkyňa proti nemu viesť dokonca už aj exekučné konanie. Žalovaný 1/ sa nezbavuje svojho majetku, aby sa snažil znížiť svoj majetok, ktorý by mohol byť postihnutý výkonom rozhodnutia, takéto špekulácie zo strany žalobkyne žalovaní odmietajú ako nepravdivé a bez reálneho opodstatnenia. Žalobkyňa nemá odkiaľ ani nemá právo poznať osobný život žalovaných 1/ až 3/ a rodinné dôvody, kvôli ktorým bola darovacia zmluva podpísaná. Žalovaný 1/ nemohol ani len tušiť, že žalobkyňa napadne jeho konanie spôsobom, že sa chce zbavovať majetku resp. že by darovanie domu dcére mohlo byť niekým chápané ako zbavovanie sa majetku. O ničom takom nevedeli ani žalovaná 2/ ani žalovaná 3/. Výzva na vyjadrenie sa k exekučnému konaniu bola žalovanému 1/ doručená v rovnaký deň ako neodkladné opatrenie, až od tohto dňa vie, že žalobkyňa voči nemu eviduje a uplatňuje pohľadávku, ktorá je ale podľa neho úplne fiktívna. Vyslovil podozrenie zo zneužitia právomoci neznámej osoby, resp. k neoprávneného a nezákonnému prístupu k údajom na katastri nehnuteľností či zhromažďovanie údajov o jeho osobe. Vytkol súdu, že zopakoval tvrdenia žalobkyne, pričom nemal k dispozícii žiadne dôkazy, keď tvrdenie súdu bez opory v dôkazoch je podľa neho nezákonné a súd v tomto smere pochybil. Pretože neexistuje porušenie zákona žalovaným 1/, kvôli ktorému by mal mať uložené sankcie 2054 eur a 24 648 eur, nebolo mu takéto porušenie ani nikdy preukázané, nie je skutočný ani zákonný dôvod na udelenie takejto sankcie formou rozhodnutia a neexistuje ani právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o tom, že žalovaný 1/ niečo žalobkyni dlhuje. Vytkol súdu prvej inštancie, že konštatoval namiesto exekučného súdu, že existuje splatná pohľadávka žalobkyne voči žalovanému 1/ a tiež, že konštatoval, že obe spoločnosti (Coraline s.r.o. a Babylon Slovakia s.r.o.) sú podľa verejne dostupných údajov Sociálnej poisťovne evidované v zozname dlžníkov, čo nie je pravda, týmto klamstvom sa žalobkyňa snaží nepravdivo a v rozpore s realitou očierňovať žalovaného 1/. Chce tým ovplyvňovať súd pri jeho rozhodovaní tak, aby neodkladné opatrenie vydal, hoci nie je na to žiaden dôvod a žalobkyňa žiadne relevantné argumenty nemá k dispozícii. Žalovaný 1/ má dlhodobo konflikt s terajším starostom obce Šoporňa a poslancami z jeho tábora, dlhodobo sa snažia o poškodenie jeho dobrého mena už od roku 2012, podali na neho či iniciovali podanie desiatok trestných oznámení, z ktorých do dnešného dňa nebolo ani jedno preukázané a nepadol jediný rozsudok. Len ďalej skúšajú kam až môžu zájsť svojimi klamstvami a činmi. Ide len o pomstu žalovanému 1/ a jeho rodine, čo mu neustále potvrdzujú aj občania. Už na 1. či 2. zastupiteľstve pod taktovkou starostu p. M., tento verejne pred prítomnými občanmi povedal, že zničí Z., ktorý sľub dodržiava, o tomto ale predsa nie je práca verejného činiteľa. Žalovaná 2/ v odvolaní namietala (a kládla otázky), že aj keby rozhodnutia proti jej manželovi mali byť pravdivé, či sa to týka ich oboch, či ide o dlhy, ktoré patria do BSM, pretože nehnuteľnosti v O. do neho patria, alebo ak vôbec by tam mala patriť iba polovica z rozhodnutí a teda by sa to nemalo týkať jej podielu na spoluvlastníctve manželov, či má byť aj ona obmedzovaná, ak sa niečo týka výlučne manžela, prečo by mala byť, ak rozhodnutia majú mať pôvod v manželovom konaní, ktoré nemá nič spoločné s ich spoluvlastníctvom ani bežnými záležitosťami, prečo by mala vôbec pátrať potom o aké rozhodnutia ide, ak jej ich súd spolu s uznesením ani len v kópii neposlal, ťažko sa potom voči takému uzneseniu brániť, nebyť manžela, ktorý kvôli tomu šiel osobne na súd, tak by nemala vôbec žiadne relevantné informácie. Podľa nej to vyzerá, že súd naletel na klamlivé argumenty žalobkyne, celé uznesenie vlastne iba okopíroval z návrhu žalobkyne a nedal si najmenšiu námahu, aby niečo sám zistil a posúdil pravdivosť tvrdení žalobkyne. Žalovaná 2/ žiaden zákon neporušila, žiadneho majetku sa nezbavovala a je presvedčená, že ani jej manžel sa majetku nezbavoval a nesnaží sa svojim konaním vyhnúť splateniu tých aj tak falošných pohľadávok voči nemu. Žiadna exekúcia nebola začatá. Súd zamietol vydať exekútorovi poverenie, čo sa nestáva bežne a mal na to vážne dôvody a pochybnosti, ako teda môžu byť obavy, že exekúcia môže byť ohrozená, keď žiadna nie je. Nevidela dôvod na akékoľvek neodkladné opatrenie, žiaden zákon ona ani jej manžel neporušili. Žalovaná 3/ v odvolaní uviedla, že vôbec nerozumie prečo je napadnuté uznesenie namierené aj proti nej a je uvedená ako žalovaná 3/. Veľmi dobre vie, že jej otec sa angažuje v komunálnej politike, bol 4 roky starostom obce Z. pred terajším starostom p. M.. Napriek hrubému osočovaniu prameniacemu z tohto obdobia, ktorého bola žiaľ osobne neraz svedkom a dokonca bolo namierené aj voči jej osobe, však otec nerezignoval a stále poukazuje na to, čo by sa dalo v obci zlepšiť, kde obec pochybila alebo kde obec neefektívne míňa peniaze. Ľahostajné to nie je ani mame. Prokurátor na ich podnet už aj viackrát písomne upozornil žalobkyňu na nesprávny postup. Žalobkyňa 3/ verí tomu, že terajšiemu obecnému zastupiteľstvu ani starostovi sa to pochopiteľne nepáči a toto má byť nejaké zastrašenie, inak si to vysvetliť nevie. Žiadala, aby sa celé konanie prestalo týkať jej osoby a prestala byť zaťahovaná do konfliktov medzi otcom a terajším starostom či väčšinou poslancov terajšieho obecného zastupiteľstva, nemá s tým nič spoločné, chce si žiť svoj život. 3. Žalobkyňa navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť, k odvolaniu žalovaných uviedla, že ich vyjadrenia v odvolaní sú právne irelevantné a nepravdivé. Čo sa týka doručovania predmetných rozhodnutí obecného zastupiteľstva obce Šoporňa, tak tieto rozhodnutia boli doručované viacerými spôsobmi. Prvýkrát sa predmetné rozhodnutia pokúsili pracovníci obecného úradu páni Ing. M. W. a M. O. doručiť žalovanému 1/, žalovaná 2/ bola prítomná a bránila odovzdaniu zásielky, bolo to v priestoroch Okresného úradu Galanta, kde v konaní o priestupku, na základe oznámenia žalovaného 1/, boli predvolaní svedkovia a aj oznamovateľ, žalovaný 1/. Obec Šoporňa následne predmetnú zásielku dala pošte na prepravu a predmetné rozhodnutie zaslala aj verejnou vyhláškou na úradnej tabuli obce. Poštovú zásielku prevzal za žalovaného 1/ splnomocnenec, ktorý sa podpísal dňa 18.4.2016 ako Z.. Ak žalovaný 1/ splnomocnil na preberanie zásielok inú osobu, platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že zásielku prevzal. Ak splnomocnená osoba túto zásielku neodovzdala žalovanému 1/, je to len na vyvodenie zodpovednosti medzi žalovaným 1/ a jeho splnomocnencom. V každom prípade, nie je pravda, čo sa pokúšajú tvrdiť žalovaní, že by o predmetnom rozhodnutí nevedeli a že zásielky riadne preberajú. Všeobecný súd nie je opravný rozhodovať o tom, či bolo alebo nebolo rozhodnutie obecného zastupiteľstva riadne doručené, keďže v zmysle ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu v znení neskorších predpisov, je jedinou oprávnenou osobou preskúmavať takéto rozhodnutia a to len na základe včas podaného odvolania, Ústavný súd Slovenskej republiky. Žalovaní sa snažia svojím odvolaním upriamiť pozornosť na niečo, čo pre rozhodnutie vo veci samej, v zmysle návrhu žalobkyne, je nepodstatné a právne irelevantné. Podsúvanie tvrdení žalovaných, že podaním predmetného návrhu a informácií súdu, ktoré tvorili súčasť návrhu, niekto prekročil svoje právomoci, nie je tiež informáciou, ktorú by súd v tomto konaní mohol riešiť. Aj žalovaní by si mohli uvedomiť, že zo strany žalobkyne ako aj súdu, boli použité len verejne dostupné informácie. Argumentácia žalovaných, že žalovaný 1/ nebol konateľom obchodných spoločností, ktoré by mali dlhy voči verejným fondom, je ničím nepreukázaná. Ak by súd a žalobkyňa mali brať argumentáciu žalovaných o tom, čo stránka www.dlznik.sk obsahuje, mohli by sa domnievať, že žalovaní spochybňujú ich schopnosť čítať text s porozumením. Zo záznamov v obchodnom registri je zrejmé, že žalovaný 1/ prestal byť konateľom v predmetných obchodných spoločnostiach až po vydaní a doručení neodkladného opatrenia. Rovnako po tomto dátume mohli byť dlhy voči verejným fondom uhradené. V súčasnosti ani stránka H. k predmetným obchodným spoločnostiam nevykazuje podlžnosti voči verejným fondom. Čo sa týka pohnútok a dôvodov nakladania s majetkom žalovaného 1/ a žalovanej 2/, žalobkyňa žiadnym spôsobom nespochybňuje možnosti nakladania s ním v zmysle platného právneho poriadku. Žalovaný 1/ aj žalovaná 2/ by si však mali uvedomiť, že platný právny poriadok poskytuje ochranu len legálnym právnym úkonom. Žalobkyňa ako veriteľ má zas právnym poriadkom danú možnosť napadnúť platnosť právnych úkonov žalovaných, ak sa domnieva, že smerujú k fiktívnemu zbaveniu sa majetku jej dlžníka, aby bolo možné uspokojiť núteným výkonom rozhodnutia veriteľa, uvedomujúc si skutočnosť, že prevod majetku bol len formálne prevedený a neodišiel z dispozičnej sféry žalovaných 1/ a 2/. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ mali tento majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, prípadne uspokojenie veriteľa by tak bolo aj z tohto majetku, ak by dlžník nemal iný majetok, z ktorého by bolo možné dlh dlžníka (žalovaného 1/) uspokojiť. Ak by sa uspokojovalo aj z majetku žalovanej 2/ (v súlade s O. z. a ostatnými predpismi platného právneho poriadku), mala by žalovaná 2/, pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovaným 1/ nárok na vydanie toho, o čo bola na základe jeho dlhov ukrátená. Žalobkyňa nepozná dôvody nadobudnutia majetku žalovanou 3/, ktorý bol predtým výhradne vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/ a je si vedomá tej skutočnosti, že to nie je ani predmetom tohto konania, z akého dôvodu žalovaná 3/ nadobudla podľa údajov na H. v auguste 2016 vlastnícke právo k osobnému motorovému vozidlu Škoda Octavia s špz GA090CI a k osobnému motorovému vozidlu Volvo X 90, ako aj k ostatným nehnuteľnostiam, pôvodne vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/. Najmä, keď si uvedomíme, že žalovaná 3/ nikdy nepracovala a je stále ešte len študentkou. Možným vysvetlením je to, že na jej účet, ešte keď bol žalovaný 1/ vo verejnej funkcii, si nechal posielať svoj plat. Nie je povinnosťou súdu ani žalobkyne vysvetľovať dôvody, ktoré žalobkyňu viedli k tomu, aby vo svojom návrhu označila aj žalovanú 3/, ale je to z toho dôvodu, aby prípadné súdne obmedzenie platnosti právneho úkonu malo účinky voči všetkým účastníkom návrhom napadnutého právneho úkonu. 4. Žalovaní 1/ až 3/ v podaniach z 9.2.2017, 2.6.2017, doplnení odvolania z 9.6.2017 a žalovaný 1/ v jeho podaní z 8.8.2017 a sprievodnom liste z 2.9.2017, uvádzali najmä argumenty, predkladali dôkazy a kládli otázky týkajúce sa medzi stranami sporných otázok oprávnenosti uloženia pokút a doručovania rozhodnutí o nich, majúcich slúžiť ako exekučný titul v exekučnom konaní. Žalobkyňa v jej podaní z 23.2.2017 argumentovala k rovnakým otázkam a s poukazom na § 193 CSP uviedla, že súd nie je oprávnený posudzovať, či rozhodnutie, ktoré ona označila za exekučný titul, bolo alebo nebolo vydané a doručené správne. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne a keďže nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, je potrebné ho zmeniť. 6. Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP (1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Vzťah medzi neodkladnými a zabezpečovacími opatreniami je vyjadrený v § 324 ods. 3 CSP. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Vzhľadom na predmetný vzťah je v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ak ochrana, ktorá sa má ním sledovať, sa poskytuje peňažnému nároku, potrebné zdôvodniť, prečo sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd túto skutočnosť skúma z úradnej moci, pričom, ak by mal za to, že vzťahy majú byť regulované zabezpečovacím opatrením, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia môže zamietnuť aj z daného dôvodu. Podľa 324 ods. 1 až 3 CSP: (1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z ohrozenia exekúcie. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. V predmetnej veci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahoval zdôvodnenie ani osvedčenie nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Súdu prvej inštancie je potrebné vytknúť, že splnenie uvedenej podmienky, ktoré je potrebné skúmať pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti, neskúmal. Súd prvej inštancie síce správne identifikoval účel, ktorý žalobkyňa svojim návrhom sledovala - nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená, avšak vzhľadom k tomu, že dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením podľa individuálnych okolností prípadu nebolo vylúčené, keďže zo spisu nevyplývali žiadne konkrétne dôvody, ktoré by bránili dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia (nebolo osvedčené, že dlžník nie je vlastníkom žiadnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktorej by bolo možné efektívne zriadiť záložné právo), bolo potom na mieste návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, keď vzhľadom na skrátený a zjednodušený procesný proces postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nebol súd prvej inštancie povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných podmienok na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Súd prvej inštancie však takto nepostupoval a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovaným 1/ a 2/ nakladať s nehnuteľnosťou špecifikovanou vo výroku nariadeného neodkladného opatrenia, a to do splnenia povinností žalovaného 1/, vyplývajúcich mu z právoplatného a vykonateľného Rozhodnutia 1 a 2 Obecného zastupiteľstva Obce Šoporňa z 24.2.2016 a tiež pozastavil účinky návrhu na vklad V-2165/2016 z 2.9.2016 Okresného úradu Brezno, odbor katastra. Podľa § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. c/ CSP (1) Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. Neodkladným opatrením podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP sa u konkrétnej osoby obmedzuje dispozičné oprávnenie vo vzťahu k určitej veci alebo právu, prípadne viacerým veciam alebo právam. Základným predpokladom je reálna držba spornej veci alebo práva bez ohľadu na jej oprávnenosť. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami sa môže nariadiť len strane, ktorá je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t. j. žalovanému. Predpokladá to, že žalovaný má vec alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii. Inak by výrok takého predbežného opatrenia trpel nedostatkom materiálnej vykonateľnosti. Nakladaním sa rozumie disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných (zmluva o nájme, zmluva o výpožičke, záložná zmluva, predaj, darovanie, zámenná zmluva, zriadenie vecného bremena, zabezpečovací prevod práva a pod.), ale aj jednostranných (závet, opustenie veci), ba dokonca aj faktických činov, ako je zničenie veci. Nenakladanie s vecami alebo právami sa musí v návrhu na vydanie súdneho rozhodnutia konkretizovať aj na účely núteného vymáhania takej povinnosti. Ak sa vo výroku neodkladného opatrenia objaví výrok o nenakladaní s vecou bez toho, aby sa uviedlo, v súlade s návrhom na vydanie takého súdneho rozhodnutia, ktoré čiastkové oprávnenie žalovaný ako vlastník nemôže vykonať (previesť vec, založiť ju, prenajať a pod.), dochádza k zásahu, ktorý nie je primeraný. V predmetnej veci nenakladanie s vecami nebolo v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konkretizované t. j. nebolo uvedené, ktoré čiastkové oprávnenie žalovaní 1/ a 2/ ako spoluvlastníci nemôžu vykonávať, avšak ani v prípade, ak by bolo konkretizované, by nariadenie neodkladného opatrenia nebolo dôvodné, nakoľko odvolací súd nahliadnutím do výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. O., vytvoreného cez katastrálny portál, verejne dostupného na internete, zistil, že ešte pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (26.9.2016) a teda aj pred vydaním napadnutého uznesenia (26.10.2016) bolo dňa 19.9.2016 pod č. V 2165/16 zavkladované vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti - parc. reg.“C“ č. 1853/91- záhrady o výmere 446 m2 v prospech žalovanej 3/ ako výlučnej vlastníčky (1/1) titulom darovacej zmluvy, teda žalovaní 1/ a 2/ už v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemali túto nehnuteľnosť, uvedenú vo výroku napadnutého uznesenia, vo svojej právnej dispozícii, z ktorého dôvodu súdom prvej inštancie nariadené neodkladné opatrenie resp. jeho výrok trpel nedostatkom materiálnej vykonateľnosti, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. 7. Podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ustanovením § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešným žalovaným 1/ až 3/ priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalovaní 1/ až 3/), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobkyňa). 8. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods.2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods.2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)