Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31Cob/54/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899485 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2508899485.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: Národná banka Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30 844 789 proti žalovaným: 1/ Mobilier M, s.r.o., Beethovenova 1810/5, Piešťany, IČO: 36 245 101, zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Gembickým, E. Belluša 6752/8, Piešťany, 2/ Lindner Mobilier, s.r.o., Družstevná 7, Madunice, zastúpený Bukovinský & Chlipala, s.r.o., Svätoplukova 30, Bratislava, IČO: 35 918 098, 3/ Mobilier Design, s.r.o., Alexyho 2, Banka, IČO: 36 245 089, o zaplatenie 1.485.207,17 eur (pôvodne 44.743.351,20 Sk) s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 4Cb/82/2008-422 zo dňa 03.02.2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaným 1/, 2/ a 3/ súd priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovaným 1/, 2/ a 3/ povinnosť uhradiť mu sumu 1.485.207,17 eur s 10,05 % úrokom z omeškania od 01.01.2003 do zaplatenia ako plnenie, ktoré je nárokom žalobcu na vrátenia rozdielu medzi sumou, ktorú zaplatil spolu s preddavkami titulom ceny diela a hodnotou za skutočne dodaný a zmontovaný nábytok, ktoré plnenie bolo predmetom plnenia podľa zmluvy o dielo č. M02/2000 uzatvorenej dňa 18.02.2000 medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou Mobilier s.r.o. Piešťany a Gordon Slovakia s.r.o. Trnava, ktorí vystupovali ako združenie právnických osôb podľa § 829 Obč. zák. s názvom Združenie Mobilier - Gordon, ktoré združenie sa sa zaviazalo ako zhotoviteľ zhotoviť, dodať a zmontovať pre žalobcu ako objednávateľa mobilný interiér pre stavbu Národná banka Slovenska, ústredie Bratislava s tým, že špecifikácia predmetu diela je uvedená v Prílohe č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o dielo. Cena diela bola dohodnutá vo výške 194.400.000,- Sk bez DPH, z ktorej žalobca ako objednávateľ podľa článku 6/bod 6.1 zmluvy o dielo a Prílohy č. 8 zaplatil zhotoviteľovi preddavok v celkovej výške 78 896 004 Sk a mimoriadny preddavok na dovoz sedacieho nábytku od firmy Vitra vo výške 9 630 000 Sk, t.j. spolu zaplatil 88 526 004 Sk a tiež v súlade s článkom 6, bod 6.1 písm. b) zmluvy zaplatil aj čiastkové faktúry č. 1 - 5 vo výške spolu 142 946 786 Sk, vrátane sumy 12 614 Sk za dopravu. V každej z týchto čiastkových faktúr (č. 1 - 5) bol vykonaný odpočet poskytnutého preddavku vo výške uvedenej v Prílohe č. 8 zmluvy. Celkovo bol vykonaný odpočet vo výške 49 501 004 Sk. Žalobca uviedol, že stavba, do ktorej mal byť mobilný interiér dodaný a zmontovaný sa dostala do časového sklzu, o čom zhotoviteľa informoval, ktorý nemal námietky a v Dodatku č. 1 k zmluve, uzavretom dňa 22.02.2001 sa s objednávateľom dohodol, že vyrobený nábytok uskladní bez nároku na plnenie, ktoré by mohol žiadať v súvislosti s omeškaním stavby. Podľa žalobcu, ale objednávateľom neboli dodané všetky časti nábytku, nebola vykonaná jeho montáž a tak žalobca zabezpečil chýbajúce časti predmetu diela priamo od subdodávateľov zhotoviteľa, resp. náhradným spôsobom. Zhotoviteľ odmietol dať k dispozícii odborných pracovníkov, za účasti ktorých by bolo porovnané množstvo dodaného nábytku a jeho hodnota s finančným plnením poskytnutým žalobcom, na základe čoho žalobca vyčíslil výška pohľadávky, ktorá mu z titulu nedodania predmetu diela a záväzku objednávateľa voči zhotoviteľovi vznikla, keďže väčšina nábytku bola dodaná v demontovanom stave. Žalobca vykonal ku dňu 30.11.2002 fyzickú inventúru, ktorou bolo zistené, že zhotoviteľ z celkového dohodnutého objemu dodávky (vrátane dopravy a montáže) v hodnote 194 400 000 Sk vyfakturoval 142 959 400 Sk a preddavky vo výške 88 526 004 Sk, hodnota reálnej dodávky podľa žalobcu ako objednávateľa bola iba 135 982 670 Sk a výška žalovanej pohľadávky tak predstavuje sumu 1.485.207,17 eur (44 743 351,20 Sk), ktorej zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáha. 2. Žalovaní s návrhom nesúhlasili a žiadali ho ako nedôvodný zamietnuť. Žalovaný 2/ a žalovaný 3/ namietali nedostatok pasívnej legitimácie s poukazom na Delimitačný protokol, podľa ktorého sa rozdelil zhotoviteľ - spoločnosť Mobilier, s.r.o., ktorá jediná môže byť v tomto konaní pasívne legitimovaná. 3. Žalovaný 1/ poukázal na to, že žalovaní 2/ a 3/ neručia za jeho záväzky solidárne, ale sú iba obmedzenými ručiteľmi podľa § 305 - 312 Obchodného zákonníka a žalobca v žalobnom návrhu neuviedol právny ani skutkový dôvod plnenia, ktorého sa domáha, pričom uvedenie právnych dôvodov má vplyv i na jeho dôkazné bremeno. 4. Žalovaný 2/ žiadal návrh voči nemu zamietnuť, pretože podľa Obchodného zákonníka platného v čase, keď došlo k rozdeleniu materskej spoločnosti Mobilier, s.r.o. na tri samostatné subjekty, ručí novovzniknutá spoločnosť za záväzky, ktoré prešli na nástupnícku spoločnosť rozdelením zo zaniknutej spoločnosti do výšky čistého obchodného imania. Okrem toho žalovaný 2/ namietal, že návrh je nezrozumiteľný, pretože z neho nemožno určiť titul, z ktorého si žalobca pohľadávku uplatňuje, t.j. či sa jedná o nárok na zľavu z ceny diela, o náhradu škody, o vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo iný nárok a žalobca ani nešpecifikoval spôsobom, akým určil výšku uplatneného nároku. 5. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom Okresnému súdu Trnava dňa 23.05.2007 (čl. 150) uviedol, že titulom žaloby je nesplnenie záväzku, ku ktorému sa zmluvou o dielo zaviazala spoločnosť Mobilier, s.r.o., IČO: 36 225 703, ktorej právnymi nástupcami sú žalovaní 1/, 2/ a 3/. Uvedená spoločnosť dňa 18.02.2000 spolu so spoločnosťou Gordon Slovakia, s.r.o. uzavrela so žalobcom zmluvu o dielo, na základe ktorej žalobca zaplatil zhotoviteľovi sumu 180 726 020,80 Sk bez DPH, ale na základe žalobcom vykonanej inventúry hodnota reálne dodaného plnenia zhotoviteľa bola iba vo výške 135 982 670 Sk bez DPH a tak rozdiel medzi zaplatenou sumou a cenou dodaného plnenia je majetková ujma vo výške 44 743 351,20 Sk, ktorá bola zhotoviteľom spôsobená objednávateľovi - žalobcovi, keď si zhotoviteľ nesplnil svoju povinnosť odovzdať dielo, ku ktorému odovzdaniu podľa zmluvy malo dôjsť vyhotovení, zápisu o odovzdaní a prevzatí diela, ktorého návrh mal pripraviť zhotoviteľ a ktorý tka nevykonal, teda dielo riadne neodovzdal. K námietke nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných 2/ a 3/ žalobca poukázal na Zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Mobilier, s.r.o. zo dňa 22.08.2001 a jej Prílohu č. 1 o rozdelení pohľadávok a záväzkov spoločnosti Mobilier, s.r.o., podľa ktorej v prípade, ak v budúcnosti vznikne záväzok alebo pohľadávka za Mobilier, s.r.o., sa strany dohodli, že rozdelenie takejto pohľadávky alebo záväzku bude predmetom dohody. V prípade, že k dohode nepríde, bude platiť ust.§ 69 odsek 4 Obchodného zákonníka, t.j. na splnenie záväzku bude zaviazaná každá novovzniknutá spoločnosť spoločne a nerozdielne. 6. Žalovaný 1/, ktorý uznal, že preberal záväzky zo zmluvy o dielo namietol, že podľa právnej úpravy plnenia zo zmluvy o dielo upravenej Obchodným zákonníkom, mal žalobca právo požadovať dodanie chýbajúceho tovaru, alebo odstránenie vád opravou, alebo primeranú zľavu, alebo odstúpiť od zmluvy. Žalobca ale žiaden z týchto nárokov nevyužil, a ak by sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, čo ale tiež doposiaľ nežiadal, jeho právo by už bolo premlčané s poukazom na § 387 Obchod. zák..Zmluva o dielo i keby nebola ukončená, právo objednávateľa na jej plnenie je premlčané, alebo ak by splnená bola, objednávateľ si včas neuplatnil práva zo zodpovednosti za vady a i toto právo je premlčané. Žalovaný 1/ potvrdil, že prevzal všetky práva a záväzky zhotoviteľa vyplývajúce z predmetnej zmluvy, o čom včas písomne informoval žalobcu, ktorý to podľa ďalšej korešpondencii aj zobral na vedomie. 7. Žalovaný 2/ neopodstatnenosť v žalobe uplatneného nároku odvodzoval zo skutočnosti, že v čase, v ktorom žalobca vykonal inventarizáciu predmetu diela od vykonania ktorej svoj nárok odvodzuje, už zhotoviteľ ako je označený v zmluve o dielo neexistoval, preto nemohli prejsť na neho ani povinnosti, ktoré od žalovaného žiada v rámci solidárneho plnenia žalobca a tiež poukázal na nesplnenie notifikačnej povinnosti, keď žalobca ani vo vzťahu k žalovanému 2/ povinnosť oznámiť vady diela v zákonnej lehote nesplnil. 8. Žalovaný 3/ potvrdil, že zmluva bola plnená čiastkovými dodávkami, ktoré boli podľa nich fakturované a zaplatený tovar prešiel do vlastníctva žalobcu. V mesiacoch máj až september 2000 boli vystavené čiastkové faktúry č. 1 až 5 v celkovej výške 142 946 786 Sk, žalobca v roku 2000 tovar, za ktorý zaplatil i riadne prevzal, teda prešiel do jeho vlastníctva, ale sa oň riadne nestaral, a od žalovaných si uplatňuje ujmu, ktorú si sám spôsobil svojim nezodpovedným konaním. Poukázal na to, že žalobca žiadne vady dodávky nereklamoval. Tvrdenia žalobcu, podľa ktorých mu nie je známe, na koho prešli pohľadávky a záväzky zaniknutej spoločnosti Mobilier, s.r.o. nie sú pravdivé, pretože listom Ing. V. Z. zo dňa 10.09.2001 adresovaným Ing. O. I., ako vrchnému riaditeľovi žalobcu, bolo žalobcovi oznámené, že spoločnosť Mobilier, s.r.o. zanikla rozdelením a všetky práva a povinnosti zo zmluvy zo žalobcom preberá žalovaný 1/ a žalovaný 2/ a 3/ ručia za záväzky zaniknutej a rozdelenej spoločnosti iba podľa § 69 ods. 4 Obchod. zák. K tabuľke, ktorú žalobca ako dôkaz svojho tvrdenia predložil žalovaný 3/ uviedol, že nemá žiadnu dôkaznú silu a nemôže preukazovať uplatnenú pohľadávku, pretože je v nej zmiešaný tovar dodaný na základe čiastkových faktúr s tovarom, dodaným žalovaným 1/, ktorý zatiaľ nebol vyfakturovaný, čo je významné pre určenie výšky pohľadávky a v tabuľke žalobca uviedol aj tovar, ktorý si nakúpil z vlastnej iniciatívy. Tiež zdôraznil, že stále nie je jednoznačne určený právny titul uplatnenej pohľadávky. 9. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že zhotoviteľ, ktorým podľa zmluvy o dielo bola spoločnosť Mobilier s.r.o. bol zrušený bez likvidácie a spoločnosť bola rozdelená medzi spoločnosti Mobilier M s.r.o., - žalovaný 1/, Mobilier AAH s.r.o., v súčasnosti Lindner Mobilier s.r.o. - žalovaný 2/ a a Mobilier Design s.r.o.- žalovaný 3/ s tým, že podľa rozdelenia novovzniknutá spoločnosť Mobilier M s.r.o. - žalovaný 1/ preberá všetky práva a povinnosti, ktoré vyplývali pre rozdelenú spoločnosť zo Zmluvy o dielo č. M 002/2000 .Uvedené skutočnosti potvrdzuje i uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti Mobilier s.r.o. zo dňa 22.08.2001, čo bolo v súlade i s delimitačným protokolom o rozdelení obchodného imania spoločnosti Mobilier s.r.o. ako pôvodného zhotoviteľa ku dňu 31.08.2001. 10. Dňa 18.02.2000 bola platne uzavretá Zmluva o dielo č. M02/2000 medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťami Mobilier s.r.o., a Gordon Slovakia, s.r.o. ako združením právnických osôb bez právnej subjektivity v postavení zhotoviteľa. Predmetom plnenia bola dodávka a montáž mobilného interiéru pre stavbu Národnej banky Slovenska Ústredie Bratislava. Termín ukončenia a odovzdania diela bol v zmluve dohodnutý na 01.10.2000 a cena diela dohodnutá ako pevná bola vo výške 194 400 000 Sk bez DPH a k tomu 44 712 000 Sk DPH. Predmet plnenia bol špecifikovaný v Prílohe č. 3. Prílohy č. 1. V Prílohe č. 8 označenej ako Platobný kalendár bolo dohodnuté, že dodacie listy k čiastkovým plneniam (č.l. 53 a nasl. spisu) budú obsahovať zoznam prvkov a služieb predmetu plnenia, bol dohodnutý spôsob a termíny vyplatenia preddavku na realizáciu diela vo výške 78 896 004 Sk, harmonogram vystavenia čiastkových faktúr, podľa presne určenej sumy a predloženia dokladov, ktoré jej výšku preukazujú. Právo na úhradu každej čiastky preddavku podľa zmluvy vznikne na základe protokolu podpísaného a overeného zástupcom objednávateľa. 11. Žalobca nepopieral, že dohodnutý termín ukončenia a odovzdania diela nebolo možné dodržať z dôvodu stavebnej nepripravenosti objednávateľa t.j. pre omeškanie s výstavbou budovy Ústredia NBS, k čomu si ale zmluvné strany nedohodli iný konkrétny termín odovzdania diela. 12. Z Prílohy č. 8 - Platobný kalendár a dodacie listy k čiastkovým plneniam vyplýva, že predmet diela bol reálne zhotoviteľom odovzdávaný a objednávateľom preberaný po častiach, čo je preukazujú i faktúr č. 1 až 5, súčasťou ktorých boli aj dodacie listy, podľa ktorých dodávky kontroloval a potvrdzoval ich prevzatie zástupcom objednávateľa, spoločnosť Keramoprojekt Trenčín, a.s.. Prevzaté plnenie podľa dodacích listov sa stalo vlastníctvom objednávateľa a to bez ohľadu na to, že podľa Dodatku č. 1 ku zmluve, bolo toto plnenie z dôvodu stavebnej nepripravenosti objednávateľa uložené u zhotoviteľa. Ak zo zmluvy o dielo nevyplýva konkrétny spôsob odovzdania diela, použije sa úprava uvedená v ust. § 555 ods. 1 Obchod. zák., podľa ktorej zhotoviteľ povinnosť vykonať dielo splní, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela vykonaným v mieste ustanovenom v § 554 Obchod. zák., ktorú skutočnosť vzal súd prvej inštancie pri rozhodovaní o veci do úvahy a na ktorú poukázal a to i v súvislosti s vyjadrením zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 03.02.2015 z ktorého vyplýva, že žalobcom vykonaná kontrola dodaného zmluvného plnenia preukázala nedostatočnú činnosť zástupcu objednávateľa t.j. spoločnosti Keramoprojekt Trenčín, ktorý dodávky preberal a potvrdzoval. Zhotoviteľ zo zaplateného tovaru dodal žalobcovi asi len polovicu, keď zostávajúcu časť plnenia uskladnil. Zároveň z vyjadrenia zástupcu žalobcu vyplynulo, že všetky subdodávky boli ukončené čase od septembra do decembra 2002, ale žalobca súdu nepreukázal, že by prípadne i po tomto plnení u niektorého zo žalovaných riadne a včas uplatnil vady diela spôsobom uvedeným v § 560 v spojení s § 562Obchod. zák. 13. K zistených skutočnostiam a žalovanému nároku súd prvej inštancie uviedol, že nedostatky v činnosti oprávneného zástupcu objednávateľa, ktorý potvrdzoval čiastkové plnenia v rozsahu dodacích listov nemožno vyložiť na ťarchu žalovaných a to najmä z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal riadne a včasné uplatnenie vád dodaného dielo v súvislosti d jeho rozsahom ani u jedného zo žalovaných, na čo žalovaní poukázali a ktorý nedostatok v súvislosti s neoznámením vád namietali, v spojení s ust. § 562 ods. 1, 2 Obchod. zák., pričom z predložených listín takéto konanie nevyplýva , i keď medzi riaditeľom žalobcu Ing. I. a konateľom žalovaného 1/ Ing. Z. prebehla určitá korešpondencia, ktorú ale podľa jej obsahu nemožno považovať za riadne uplatnenie vád diela v zmysle príslušných zákonných ustanovení, keď vady diela neboli špecifikované a nebol určený ani spôsob a termín ich odstránenia. 14. Zo žaloby a vyjadrení žalobcu vyplýva, že nárok odvodzuje od chýbajúceho množstva dodaného interiérového zariadenia, k dodaniu ktorého sa v zmluve o dielo zaviazal, a tak sa jedná sa o vady, ktoré mali museli byť žalobcovi zjavné. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že dodávky mobilného interiéru boli ukončené v decembri 2002, ale ani tomto dátume žalobca nepreukázal žiadne riadne a včasné uplatnenie vád diela u žiadneho zo žalovaných, ktorí namietli nesplnenie notifikačnej povinnosti zo strany žalobcu, z čoho prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca jednoznančne nepreukázal existenciu konkrétnych vád diela, ani riadne a včasné uplatnenie nárokov z nich plynúcich, neuplatnil právo zo zodpovednosti za vady bez zbytočného odkladu, k čomu žalovaní vzniesli námietku o nesplnení notifikačnej povinnosti. Súd vzhľadom na túto námietku postupoval podľa ust. § 562 Obchod. zák. a poukázal i na ust. 440 ods. 2 Obchod. zák., podľa ktorého, ak uspokojenie možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437 Obchod. zák., nemožno sa ho domáhať z iného právneho dôvodu. 15. K nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných 2/ a 3/ súd uviedol, že podľa delimitačného protokolu o rozdelení spoločnosti Mobilier, s.r.o. zo dňa 01.09.2001 a uznesenia valného zhromaždenia rozdelenej spoločnosti zo dňa 22.08.2001 vyplýva, že práva a záväzky z predmetnej zmluvy o dielo preberá žalovaný 1/, ktorá skutočnosť bola žalobcovi oznámená podaním konateľa spoločnosti Mobilier s.r.o. - Ing. Vidom zo dňa 10.09.2001, ktorú žalobca vzal na vedomie. 16. Z hľadiska právneho posúdenia súd prvej inštancie na vec aplikoval právnu úpravu zmluvy o dielo a nárokov z nej vyplývajúcich ( § 536 a nasl. Obchod. zák.) a z hľadiska konkrétneho nároku žalobcu poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 562 ods. 2,3 § 428 a § 440 Obchod. zák. 17. S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia a právne posúdenie veci súd návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a žalovaným 1/ a 2/ priznal ich náhradu, ktorú podrobne v odôvodnení špecifikoval, žalovanému 3/ nárok nepriznal, pretože si ho neuplatnil. 18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie, ktoré označil za vecne a právne nesprávne, nespravodlivé a nezákonné, zmenil a žalobe v zmysle petitu v celom rozsahu vyhovel, prípadne, aby rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 19. Odvolacie dôvody založil na tvrdení, že rozsudok súdu prvej inštancie je v kľúčových aspektoch nepreskúmateľný, pretože je neúplný, nejasný, nepresný, sú v ňom zamlčané podstatné dôkazy a skutočnosti a to na úkor žalobcu a v prospech žalovaných, takže rozhodnutie vychádza z neúplného a nedostatočného zistenia skutkového a právneho stavu, najmä pri posudzovaní otázky pasívnej legitimácie žalovaných, hoci žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie žalovanej istiny a s tým súvisiace nároky na príslušenstvo sú reálne vecne a právne opodstatnené, podložené a dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nespravodlivým vyvrcholením nezohľadnenia a nerešpektovania relevantných ustanovení Obchodného zákonníka, súdom prvej inštancie boli hrubo nerešpektované, opomenuté, či zamlčované kľúčové skutočnosti podstatné pre objektívne rozhodnutie, ktoré je tak odmietnutím spravodlivosti a porušením základných práv a slobôd žalobcu na spravodlivý proces a súdnu ochranu. K uvedeným odvolacím námietkam poukázal odvolateľ na Ústavu SR, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných ľudských slobôd a na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a ktoré bol prvoinštančný súd povinný zohľadniť aj bez dokazovania a vychádzať mal zo základných princípov medzinárodného práva a najmä princípu materiálnej spravodlivosti pri zohľadnení príslušnej súdnej judikatúry. 20. Odvolateľ poukazoval na to, že súd prvej inštancie ignoroval plynulý kontext deja, keď odporca podal žalobu o zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom (zrejme došlo k pochybeniu a odvolateľ má na mysli sporovú stranu - žalobcu), keď na základe zmluvy o dielo sa zhotoviteľ zaviazal zhotoviť dielo, dodať a vykonať montáž mobilného interiéru v novej budove ústredia žalobcu ako objednávateľa v celkovej hodnote 194.400.000,- Sk bez DPH. Žalobca ako objednávateľ v súlade s článkom 6 bod 6.1 zmluvy spolu uhradil preddavok vo výške 78.896.004,- Sk a tiež mimoriadny preddavok vo výške 9.630.003,- Sk, teda celkom zaplatil 88.526.004,- Sk, zaplatil čiastkové faktúry č. 1-5 celkom v hodnote 142.946.786,- Sk vrátane ceny za dopravu vo výške 12.614,- Sk, keď z každej z faktúr bol vykonaný odpočet preddavku vo výške 49.501.004,- Sk. Tým, že sa stavba budovy, do ktorej sa mal umiestniť podľa zmluvy o dielo zhotovený predmet diela, dostala do omeškania spôsobilo problémy a tak sa zmluvné strany dohodli, že za uskladnenie nábytku, ktorý zabezpečí a vykoná zhotoviteľ nebude požadovať od žalobcu žiadnu úhradu, čo znamená, že vlastníctvo k vyrobenému nábytku podľa zmluvy o dielo prešlo zaplatením za uskladnený nábytok na objednávateľa, ale nebezpečenstvo škody zostalo na zhotoviteľovi a to až do dňa odovzdania a prevzatia diela ako celku. Zhotoviteľ odmietol poskytnúť objednávateľovi - žalobcovi odborných pracovníkov na porovnania množstva dodaného nábytku a jeho špecifikácie s finančným plnením, ktoré objednávateľ poskytol zhotoviteľovi, preto objednávateľ po ukončení montážnych prác vykonal k dňu 30.11.2002 inventúru a z nej zistil, že z celkového dohodnutého objednaného množstva v hodnote 194.400.000,- Sk zhotoviteľ fakturoval 142.954.000,- Sk, čo v preddavkoch predstavuje 88.526,- Sk, hodnota reálnej dodávky ale podľa inventarizácie bola iba 135.982.670,- Sk a keďže objednávateľ - žalobca zaplatil zhotoviteľovi celkom sumu 18726020,80 Sk, hodnota plnenia dodaného zhotoviteľom bola len 135.982.670,- Sk, pohľadávka, ktorú si žalobca uplatnil predstavuje čiastku 44.743.351,20 Sk, ktoré sa žalobou domáha titulom vrátenia peňažného plnenia vzniknutého porušením právnej povinnosti zhotoviteľa. Napriek jasne formulovanému návrhu prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil. Žalobca sa nedomáha žiadnej zľavy z ceny z titulu vadného plnenia, ako mu podsúva prvoinštančný súd, ale nárok na plnenie má práve z dôvodu porušenia zmluvy o dielo, ktorým vzniklo žalobcovi ako objednávateľovi právo na vrátenie rozdielu medzi sumou zaplatenou na základe faktúr a uhradených preddavkov skutočne vyhotoveného diela, ktoré po vyrobení bolo kontrolované k tomu oprávneným zástupcom objednávateľa, ktorou bola spoločnosť Keramoprojekt Trenčín a.s. v skladoch zhotoviteľa. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zistené skutočnosti vyhodnotil, pretože z odôvodnenia vyplýva, že z predmetnej zmluvy o dielo nevyplýval spôsob odovzdania diela napriek tomu, že zhotoviteľ dielo objednávateľovi ako celok neodovzdal, čím si svoj záväzok nesplnil, hoci mu podľa Prílohy č. 1 k zmluve o dielo táto povinnosť vyplývala z čl. V. odovzdať a prebrať dielo podľa bodu 3, dokladom o splnení - odovzdaní diela zhotoviteľom je zápis o odovzdaní a prevzatí diela, ktorého návrh mal pripraviť zhotoviteľ, čo sa ale nestalo a práve týmto konaním objednávateľovi vznikla vo výške žalovanej pohľadávky škoda z porušenia záväzkového vzťahu, keď mu zhotoviteľ neodovzdal dielo ako celok, pričom vznik škody je tak v príčinnej súvislosti s porušením záväzku, ktorý nárok si objednávateľ uplatňuje aj voči ostatným žalovaným, keď ich vyzýval na potvrdenie svojej pohľadávky a jej vrátenie na svoj účet v určenej lehote. Napriek žalobcom uvádzaným skutočnostiam súd z hľadiska právneho posúdenia skutkový stav posúdil v rozpore s jeho tvrdeniami žalobcu, pretože vec posudzoval ako reklamáciu vád diela, k čomu neúplne zistil skutkový stav a nevykonal dokazovanie za účelom preukázania výšky v konaní uplatnenej pohľadávky, keď žalobca žiadal, aby žalovaní predložili dôkazy o tom, aké množstvo dodaného nábytku skutočne objednávateľovi dodali, keď špecifikáciu, ktorú predložil žalobca rozporovali. V súvislosti s pasívnou legitimáciou žalovaných odvolateľ uviedol, že podľa § 265 Obchod. zák. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu a keďže zhotoviteľ bol zrušený bez likvidácie rozdelením, žalovaní prebrali jeho záväzky, preto majú byť k splneniu žalovanej istiny zaviazaní spoločne a nerozdielne. V konaní nebolo preukázané, že by došlo k dohode, podľa ktorej by spoločnosť Mobilier M s.r.o. prebrala všetky práva a záväzky, ktoré vyplývali zo zmluvy o dielo v znení jej dodatkov tak ako vyžaduje právna úprava uvedená v § 69 ods. 4 Obchod. zák. a v takom prípade bude každá novovzniknutá spoločnosť zaviazaná na plnenie spoločne a nerozdielne ako je uvedené i v delimitačnom protokole a v zápisnici z valného zhromaždenia spoločnosti Mobilier s.r.o. Piešťany zo dňa 22.08.2001. Žalovaní na pojednávaní predložili len neoverený list v kópii, ktorý nie je verejnou listinou, nepredložili notársku zápisnicu z valného zhromaždenia a konajúci súd si ani nevyžiadal registrový spis, aby zistil okolnosti súvisiace s rozdelením obchodného imania zrušovanej spoločnosti, preto má žalobca za to, že žalovaní účelovo rozdelili obchodné imanie v rozpore so zásadou dobrých mravov v obchodovaní a zásadou poctivého obchodného styku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vykazuje znaky nepreskúmateľnosti, ktoré zakladajú dôvod pre celé zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu, rozhodnutie je nepresvedčivé a absencia jasného a zrozumiteľného odôvodnenia vedie k nepreskúmateľnosti a neúplnosti súdneho rozhodnutia a tým i k porušeniu práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, k čomu odvolateľ poukázal na rozhodnutia NS SR, nálezy ÚS SR a rozsudky ESĽP. 21. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý zdôraznil, že žalobca nepreukázal v konaní existenciu svojho práva, či akýkoľvek iný právny dôvod žalovaného nároku. V podanom odvolaní poukazuje iba na dôvody vo všeobecnej rovine ako sú nesprávne, nespravodlivé a nezákonné rozhodnutia, bez akýchkoľvek konkrétnych právnych predpisov, preto i v prípade, ak sa súd prvej inštancie v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou, na ktorú žalobca poukazoval, zrejme tak urobil preto, že daný argument nepovažoval za podstatný pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, k čomu žalovaný 1/ poukázal na rozhodnutia ESĽP. Odvolateľ popiera, že by sa domáhal uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady a tvrdí, že mu v dôsledku konania právneho predchodcu žalovaných vznikla škoda , ktorú žiada od žalovaných vrátiť. Práva na náhradu škody, ktorého sa okrem iného žalobca ani nedomáha, pokiaľ by aj bolo dôvodné, bolo by premlčané, ako je upravené v ust. § 373 Obchod. zák., pričom žalobca sám v odvolaní uvádza, že si nikdy neuplatnil voči žalovaným právo zodpovednosti za vady, čím si prípadnú škodu spôsobil sám. Nepreukázal ani vznik škody, teda zníženie majetku, porušenie práva zo strany žalovaných, ani príčinnú súvislosť medzi nimi, nekonkretizoval akého práva sa v spore vlastne domáha, preto ani nemohol k nemu uniesť dôkazné bremeno. K námietke súvisiacej s pasívnou legitimáciou žalovaných, žalovaný 1/ uviedol, že rozdelenie spoločnosti je vykonané legitímnym spôsobom pri zániku pôvodnej spoločnosti, pričom prechod záväzkov a spôsob a rozsah ručenia za záväzky upravuje zákon, keď každá zo spoločnosti na ktorú v čase rozdelenia spoločnosti ručí sa záväzky, ktoré prešli rozdelením na ostatné spoločnosti, do výšky čistého obchodného imania. Podľa právnej úpravy zákonného ručenia uvedenej v § 305-311 Obchod. zák. je veriteľ oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, ak dlžník nesplní svoj splatný záväzok v primeranej lehote, k čomu ho veriteľ písomne vyzve. Zo strany žalobcu ani k takémuto úkonu neprišlo a potreba notárskej zápisnice z valného zhromaždenia pri rozdelení nemá oporu v zákone, a naviac rozhodnutie o prechode záväzkov začal žalobca spochybňovať až v odvolaní. Žalovaný 1/ žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 22. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. 23. Žalovaný 3/ vo vyjadrení k odvolaniu označil odvolanie za bezdôvodné a žiada rozhodnutie potvrdiť s tým, že námietky, ktoré vzniesol odvolateľ v podanom odvolaní sú neopodstatnené. Zdôraznil, že odvolateľ uvádza, že jeho uplatnený nárok nemá povahu nároku z vadného plnenia, ani povahu z náhrady škody, ale žiada, aby jeho nárok bol posúdený ako nesplnený záväzok z uzatvorenej zmluvy o dielo, čo z hľadiska právneho posúdenia je zmätočné. V dôvodoch odvolania poukazuje i na zmluvu o uložení, čo je účelovým tvrdením odvolateľa, pretože medzi stranami nebola uzatvorená žiadna zmluva o uložení, ani zmluva o skladovaní a úmyslom zmluvných strán uzatvorením Dodatku č. 1 k zmluve o dielo bolo riešenie možnosti poskytnutia finančného preddavku na nákup kancelárskych stoličiek spoločnosti Vitra, k čomu si odvolateľ vymienil, že sa právny predchodca žalovaných vzdá práva na náhradu nákladov za uskladnenie výrobkov, čiže tento dodatok bol uzatvorený v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok a vlastne sa tým riešila odplata za skladovanie. Tvrdenie odvolateľa súvisiace s rozdelením spoločnosti Mobilier s.r.o. v roku 2011 označil za absurdné, pričom treba vziať do úvahy, že odvolateľ ani v závere svojho odvolania nevie označiť právny titul svojho finančného nároku, tento špecifikovať a domáha sa iba uloženia povinnosti uhradiť peňažné nároky. 24. K vyjadreniam žalovaných k odvolaniu žalobcu zaslal žalobca ako odvolateľ podaním zo dňa 09.08.2016 odvolaciemu súdu stanovisko (duplika), a opätovne zdôraznil, že žalovaní vo vyjadreniach uvádzajú neúplné a skreslené skutočnosti, ktoré hodnotia iba vo svoj prospech, ktoré sa ale nezakladajú na pravde, napriek tomu, že odvolateľ v odvolaní opisuje všetky nedostatky rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako i dôvody jeho nezákonnosti, keď v odvolaní namieta i nesprávne právne posúdenie právnej stránky veci, čo má za následok nesprávne posúdenie celej veci, pretože žalobca sa žalobou nedomáha vád plnenia, ale zaplatenia peňažného plnenia, ktoré mu vzniklo porušením povinnosti zhotoviteľa, ktorý mu neodovzdal dielo ako celok v rozsahu dohodnutého plnenia, čím si nesplnil svoj záväzok vyplývajúci z uzatvorenej zmluvy. Opätovne zdôraznil, že mu ako objednávateľovi porušením uzatvorenej zmluvy o dielo vznikla škoda vo výške žalovanej pohľadávky, keď zhotoviteľ neodovzdal celé dielo, v príčinnej súvislosti s ktorou skutočnosťou je vznik škody, preto sa domáha vrátenia žalovanej istiny. Žaloba bola podaná v súlade s ust. § 79 ods. 1 O.s.p., spĺňa všetky náležitosti žaloby, ktoré špecifikuje i vo vyjadrení zo dňa 17.05.2017. K námietke žalovaného 2/, ktorú vzniesol vo vyjadrení k odvolaniu, odvolateľ uvádza, že tvrdenie o uzatvorení Dodatku č. 1 v tiesni je tvrdením vymysleným, účelovým a ničím nepodloženým. V závere zdôraznil všetky skutočnosti a fakty, ktoré uviedol v odvolaní, ako i dôkazy a argumenty, ktoré sú súčasťou podanej žaloby a jednotlivých jeho podaní sú vecne a právne opodstatnené, náležite podložené, žaloba je teda dôvodná, oproti čomu je rozhodnutie súdu prvej inštancie v kľúčových aspektoch nepreskúmateľné, nevychádza z vykonaného dokazovania a tak je nesprávne skutkovo a právne posúdená celá vec. 25. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorým bol nahradený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. uvedených v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania, k čomu odvolací súd poukazuje na znenie článku 2 ods. 1, 2 a článku 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., podľa ktorých je potrebné podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie. 26. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh zamietnutý je správne, preto ho je potrebné podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože strany o to nepožiadali. Podľa § 387 C.s.p. (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 27. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§387 ods.2 C.s.p.) Súd prvej inštancie vyčerpávajúco odôvodnil a vyhodnotil všetky žalobcom tvrdené a žalovanými namietané skutočnosti, nárok na zaplatenie žalovanej istiny správne skutkovo i právne posúdil, keď naň aplikoval právnu úpravu zmluvy o dielo uvedenú v Obchodnom zákonníku a na jej základe vyhodnotil a právne kvalifikoval peňažné plnenie, o priznanie ktorého žalobca žiada v návrhu a ktoré žalobca považuje za škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu nedodania celého rozsahu zmluvou špecifikovaného diela. 28. Odvolací súd sa zameral na posúdenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu z hľadiska vykonaného dokazovania k tvrdeniam žalobcu a obrane žalovaných, právneho posúdenia žalovaného nároku a zhodne s názorom súdu prvej inštancie poukazuje na to, že žalobca sa domáha nároku na vrátenie časti peňažného plnenia, ktoré vyplatil právnemu predchodcovi žalovaných. Podľa zmluvy o dielo, na ktorú odvolateľ poukazuje a z ktorej nárok odvodzuje, plnenie bolo poskytnuté preddavkovo na základe čiastkových faktúr, ktorých prílohou boli dodacie listy. Zo zmluvy o dielo vyplýva, že plnenie bolo poskytnuté združeniu s názvom ZDRUŽENIE MOBILIER-GORDON, ktoré bolo založené podľa § 829 Obč. zák . právnym predchodcom žalovaných a spoločnosťou GORDON SLOVAKIA, s.r.o. Trnava, ktorá spoločnosť bola dňa 12.03.2008 vymazaná ex offo z obchodného registra. 29. Žalobca nárok v žalobe právne nekvalifikoval a označoval ho ako nárok na pohľadávku vo výške žalovanej istiny s príslušenstvom. Po výzve súdu zaslal vyjadrenie zo dňa 17.05.2007, v ktorom žalovanú pohľadávku označuje za majetkovú ujmu, ktorá je rozdielom medzi sumou, ktorú zaplatil zhotoviteľovi a cenou diela v skutočne dodanom rozsahu a množstve. Počas konania žalovanú listinu žiada priznať titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že mu nebol dodaný celý predmet diela a všetok nábytok, k čomu žiadal uložiť žalovaným povinnosť predložiť dôkazy o skutočne dodanom množstve nábytku, pretože nesúhlasili so špecifikáciou predloženou žalobcom. V neskorších podaniach žalobca nárok označuje za škodu, ktorá mu vznikla práve porušením záväzku zhotoviteľa, ktorý sa zaviazal zhotoviť a odovzdať dielo ako celok v rozsahu, ktorý zo zmluvy vyplýval. Tým, že zhotoviteľ nedodal všetky časti nábytku, ako zistil žalobca inventúrou ku dňu 30.11.2002 napriek tomu, že zhotoviteľovi za dielo zaplatil, vznikla mu škoda ako rozdiel medzi cenou vyplatenou zhotoviteľovi a cenou nábytku, ktorý mu nebol dodaný. 30. Odvolací súd ako ani súd prvej inštancie pritom neposúdili žalobu ako podanie, ktoré by neobsahovalo zákonom vyžadované náležitosti návrhu pre začatie súdneho konania o veci, ako nesprávne namietal odvolateľ v stanovisku zo dňa 09.08.2016. Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (súd pozná právo) a tak sa nevyžaduje, aby strany sporu boli povinné žalovaný nárok ako ani obranu k nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Povinnosťou žalobcu je uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok sám právne kvalifikoval, k čomu skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej hmotnoprávnej normy tak, aby z tejto normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či žalobou požadovaný právny nárok je možné priznať. Ak žalobca uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých tvrdený nárok odvodzuje, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, súd nie je viazaný právnym názorom strany sporu, ale je povinný vec posúdiť podľa tých právnych noriem, ktoré na zistený skutkový stav dopadajú, čo znamená, že súd je oprávnený podriadiť uplatnený nárok aj pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa prípadne žalobca domáha a to bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne. Súd je oprávnený, aby pri zohľadnení skutkových zistení si sám urobil, i keď od žalobcu odlišné, hodnotenie žalobou uplatňovaného plnenia (NS SR sp. zn. 5Cdo/196/2009 zo dňa 22.09.2010). 31. Odvolací súd, ktorý je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri preskúmavaní rozhodnutia vydaného súdom prvej inštancie vzal do úvahy odvolateľom v odvolaní uvádzané námietky. Samotné odvolanie je síce rozsahom obsiahle, ale z hľadiska vyhodnotenia v ňom uvedených dôvodov je bez relevancie, neobsahuje také dôvody, ktoré by znamenali zmenu, prípadne zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Niet pochybnosti o tom, že zmluva o dielo, na ktorú žalobca poukazuje a z dôvodu nedodania celého predmetu diela sa žalobca domáha žalovanej istiny, sa spravuje režimom upraveným v ust. § 536 a nasl. Obchod. zák., z ktorej právnej úpravy prvoinštančný súd vychádzal, na ktorú poukázal a skutkové tvrdenia žalobcu v súvislosti s ňou vyhodnotil. 32. Odvolací súd preto nepovažuje za potrebné opakovať a citovať právnu úpravu, z ktorej súd prvej inštancie vychádzal a podľa ktorých hmotnoprávnych ustanovení Obchodného zákonníka návrh posúdil, keď žalované plnenie právne kvalifikoval ako nárok žalobcu z vád diela, ktoré mu nebolo dodaného v zmluvne dohodnutom rozsahu. Napriek nesúhlasu odvolateľa, ktorý tvrdí, že v rozhodnutí uvedenú právnu kvalifikáciu sa mu snaží súd prvej inštancie vnútiť, hoci on sa nedomáha žiadnej zľavy z ceny z titulu vád plnenia, ale žiada priznať žalované plnenie ako pohľadávku, ktorá mu vznikla porušením právnej povinnosti zhotoviteľa, ktorý mu neodovzdal všetok kontrahovaný nábytok, hoci zaň zaplatil a tým žalobcu spôsobil škodu. K uvedenému názoru odvolateľa odvolací súd dáva do jeho pozornosti, že nedodanie diela v celom rozsahu je i v samotnej zmluve o dielo bod 7.7.3. označené za vadu. Podľa uvedeného „vadou sa rozumie odchýlka v kvalite, rozsahu a parametroch diela stanovených v tejto zmluve...“ (č.l. 34). Zmluva o dielo vady presne definuje a ukladá objednávateľovi povinnosť vady reklamovať. Napriek nesúhlasu odvolateľa s právnym posúdením veci je potrebné zdôrazniť, že nedodanie diela v celom rozsahu dohodnutom v zmluve o dielo je vadou, ktorá zakladá nárok objednávateľa na právo z vád diela, ktoré ale mu nemožno priznať, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu, potom čo ich zistí (§ 562 ods. 1, 2 Obchod. zák.). Súd prvej inštancie zdôraznil, že jednotlivé časti diela v mene objednávateľa - žalobcu preberala spoločnosť Keramoprojekt Trenčín a.s., ktorú touto činnosťou žalobca poveril, čo žalobca ani nepopieral a ktorá potvrdzovala správnosť dodávaných častí diela uvádzaných v dodacích listoch, ktoré následne tvorili podklad k vystaveným faktúram, čo znamená, že fakturovaný tovar bol i dodaný. Žalobca pripustil, že uvedená spoločnosť mohla pri tejto činnosti pochybiť a nevykonávala kontrolu dôsledne, čo ale nezakladá dôvody žaloby. Lehota na oznámenie vád začala žalobcovi plynúť po prevzatí diela, resp. jeho častí. K uvedenému je potrebné zdôrazniť, že ani v prípade, ak by súd pripustil, že táto začala plynúť až po vykonaní inventúry, nebola zo strany žalobcu dodržaná povinnosť splnenia riadnej a včasnej notifikácie vád, čo znamená, že žalobca mal oznámiť, ktoré časti nemá dodané, vyzvať zhotoviteľa na odstránenie týchto vád a uplatniť si nárok z vád diela. Žalobca v konaní nepreukázal, že by ani voči jednému zo žalovaných uvedený nárok uplatňoval a nevykonal tak ani po fyzickej inventúre, ktorú vykonal ku dňu 30.11.2002, z ktorej mal zistené, ktoré časti diela neboli dodané a tak namietnuť túto skutočnosť, ktorá je prvoinštančným súdom správne kvalifikovaná ako vadné plnenie, na základe ktorého vzniklo žalobcovi v zákone uvedené právo. Nevyužitie tohto práva a neoznámenie vady diela, ktorou je odchylka v rozsahu (viď bod 7.7.3 zmluvy), riadne a včas, ako vyplýva z ust. § 562 Obchod. zák., ktorý nedostatok žalovaní namietli v konaní pred súdom (§428 Obch. zák.) má za následok neúspech žalobcu. Uspokojenie žalovaného nároku mohol žalobca dosiahnuť práve uplatnením nároku z nedodania celého rozsahu predmetu diela, ktorý je vadou diela, preto sa ho nemôže domáhať z titulu nároku na náhradu škody, prípadne z bezdôvodného obohatenia, teda z iného právneho dôvodu, ktorým je podľa žalobcu nárok na náhradu škody z nesplnenia povinnosti dodať zmluvou o dielo dohodnutý predmet plnenia (§440 Obchod. zák.). Za škodu nemôže byť považované neúplné plnenie zmluvne dohodnutého záväzku, ale iná skutočnosť, ktorá je následkom vadného plnenia. 33. Škodu, ktorú žiada odvolateľ priznať a v súvislosti s ktorou v podanom odvolaní poukazuje na nebezpečenstvom jej vzniku na tých častiach diela, ktoré boli vyrobené a uskladnené u zhotoviteľa, odvolací súd na doplnenie uvádza, že táto skutočnosť je z hľadiska samotného nároku irelevantná a nemohla ovplyvniť rozhodnutie prvoinštančného súdu. Medzi účastníkmi nemohla vzniknúť zmluva o skladovaní, i keď ju tak žalobca označil, pretože neboli naplnené zákonné znaky uvedené v § 527 a nasl. Obchod. zák. Zmluva o skladovaní je zmluvou odplatnou, ktorá pre svoju platnosť vyžaduje povinnosť zaplatiť skladné. Podľa skutkových zistení vyrobené a neodobraté časti nábytku sa ale u zhotoviteľa neskladovali, ale boli uložené, ako je upravené v ust. § 516 a nasl. Obchod. zák., a teda mal povinnosť uloženú vec starostlivo opatrovať, kedy je ale stanovená nižšia miera starostlivosti pri plnení ako pri zmluve o skladovaní, pretože opatrovanie netvorí predmet podnikania opatrovateľa, je zmluvou bezodplatnou a opatrovateľ nie je povinný vynakladať osobitné úsilie nad rámec bežnej starostlivosti, aby nedošlo k hroziacej škode na uloženej veci. Nedodanie ale diela v celom rozsahu a uskladnenie niektorých častí z tohto diela u zhotoviteľa nesúvisí so škodou, o ktorej žalobca v návrhu tvrdí, že mu vznikla práve v súvislosti s nedodaním diela v celom rozsahu. V samotnom odvolaní odvolateľ opakovane zdôrazňuje, že mu zhotoviteľ neodovzdal dielo ako celok a teda nesplnil si záväzok vyplývajúci zo zmluvy o dielo a ne záväzok zo zmluvy o uložení veci. 34. Je nesporné, že žalobca si neuplatnil nároky z vád diela a absenciu tohto úkonu neodstraňuje ani výzva adresovaná žalovaným, aby potvrdili žalobcom vyčíslenú pohľadávku, ktorú žiada vrátiť na svoj účet. Uvedené podanie neobsahuje žiadnu notifikáciu vád diela. Odvolací súd vzhľadom odvolací dôvod súvisiaci s nedostatkom pasívnej legitimácie žalovaných 2/ a 3/ nepovažuje za potrebné sa ním osobitne zaoberať, pretože návrh bol zamietnutý pre nedostatok riadnej a včasnej notifikácie vád diela, ktoré dôvody neúspechu žalobcu sú jednoznačne v konaní uvedené. 35. Odvolateľ v odvolaní poukázal tiež na slovenskú i európsku judikatúru s tým, že rozhodnutím prvoinštančného súdu došlo k zásahu do jeho základného práva na spravodlivé konanie a na súdnu ochranu, rozhodnutie označuje za nezrozumiteľné, nepresvedčivé a nespravodlivé. S takýmto názorom odvolací súd nemôže súhlasiť, pretože súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody neúspechu žalobcu, keď vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, tieto správne posúdil a o veci rozhodol. Samotný odkaz na nálezy Ústavného súdu SR a rozsudky ESĽP bez toho, že by odvolateľ konkretizoval, na ktorú časť rozhodnutia sa vzťahujú, nezakladajú bez ďalšieho nesprávnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu. Súd prvej inštancie sa teda v dostatočnom rozsahu zaoberal všetkými žalobcom tvrdenými skutočnosťami, tieto správne posúdil a správne rozhodol, keď návrh ako nedôvodný zamietol 36. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 v spojení s § 255 C.s.p. s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 262 ods.2 C.s.p. . Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).