Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/783/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899985 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2508899985.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členiek senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: Mesto Piešťany, nám. SNP 3, Piešťany, IČO: 00 612 031, proti žalovaným: 1) Ing. A. C., CSc., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, H., 2) JUDr. Dušan Kubáni, Winterova 12, Piešťany, správca konkurznej podstaty úpadcu Komerčno-inžinierska organizácia, s.r.o. v konkurze, IČO: 31 422 853, so sídlom Pod kaštieľom 634/22, Dubnica nad Váhom, 3) Mgr. Ladislav Zselinszky, Hlavná 28/7, Dunajská Streda, správca konkurznej podstaty úpadcu STAPROS s.r.o. v konkurze, IČO: 31 421 474, so sídlom Partizánska 72, Piešťany, 4) ENERGOCLIMA spol. s r.o., IČO: 34 101 314, so sídlom Priemyselná 4, Piešťany, zastúpená: JUDr. Igor Horanský, advokát, so sídlom Trebatice č. 187, 5) A. A., nar. XX.XX.XXXX, H. X, T., 6) F. A., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX, T., zastúpená: S. A., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, T., 7) S. A., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, T., 8) S. A. nar. XX.XX.XXXX, B. XXX, T., zastúpený: S. A., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, T., 9) B. A., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX, T., 10) KANADA, s.r.o., IČO: 43 766 285, so sídlom Vajanského 58, Piešťany, zastúpený: JUDr. Alexander Kostolanský, advokát, so sídlom Štúrova 4, Piešťany, 11) Midway, s.r.o., IČO: 46 775 498, so sídlom M. Waltariho 5/7097, Piešťany, zastúpený: JUDr. Lukáš Tyko, advokát, so sídlom Bannícka 61, Pezinok, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 4C/264/2008-724 zo dňa 26.11.2014, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . II. Žalovaní 1) až 11) majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil použitím § 73 ods. 11 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní, § 61 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Vecne argumentoval tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaný 3) rade nadobudol vlastnícke právo k časti nehnuteľností, predmetom ktorých je podaná žaloba, dražbou v daňovom exekučnom konaní, žalovaný 4) nadobudol vlastnícke právo rovnako k časti nehnuteľností na základe príklepu na dražbe v exekučnom konaní. Pôvodne žalovaní Pavol Jedlička spolu s manželkou Jarmilou Jedličkovou (žalovaná 5) nadobudli vlastnícke právo k časti nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu na základe udelenia príklepu na dražbe v exekučnom konaní. Vzhľadom na uvedené preto nie je možné preskúmavať ani ako prejudiciálnu otázku existenciu vlastníckeho práva teraz žalovaných 3) až 11), keďže pôvodne žalovaní svoje vlastnícke právo nadobudli zákonným spôsobom a navrátenie do pôvodného stavu právna úprava nepripúšťa. Zásada, že navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené, znamená, že právne pomery niekoho iného ako účastníka konania, ktoré exekúciou vznikli, nemôžu byť exekúciou dotknuté. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovaným 1) až 11) domáhal určenia vlastníckeho práva v prospech žalovaného 1) (Ing. A. C., CSc.). Vzhľadom k tomu, že v predmetnom konaní ide o určovaciu žalobcu, podľa §-u 80 písm. c) OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Prvoradým v tomto konaní bolo preto potrebné skúmať, či žalobca tak, ako bola podaná žaloba, má naliehavý právny záujem na podaní takejto určovacej žaloby. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) OSP je svojou povahou žalobou preventívnou, ktorej účelom je predísť stavu právnej neistoty ohľadne určitého práva, alebo jeho výkonu a jej význam je rýdzo praktický, nastoliť istotu v ohrozených právnych vzťahoch. Ustanovenie citovaného zákonného ustanovenia vyžaduje istú kvalitu určovacej žaloby spočívajúcu v tom, že žalobca musí preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žaloba s určovacím petitom je prostriedkom procesnej prevencie a možno ju podať predovšetkým tam, kde do oprávnených práv a záujmov ešte nebolo zasiahnuté a kde sa podaním návrhu predíde zásahu alebo sa vytvorí základ pre usporiadanie právneho vzťahu medzi účastníkmi. Tam, kde k zásahu došlo, je namieste petit iný než určovací. Právny záujem je naliehavý v tom zmysle, že žalobca nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a oprávnených záujmov iným procesným prostriedkom a existujúca spornosť z právneho vzťahu medzi účastníkmi môže byť odstránená len podaním návrhu s petitom určovacím. Žaloba, ktorá nerieši spornosť vzťahu účastníkov, nie je procesne prípustná. Podmienkou je, aby žalobca mal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to na určení proti označenému žalovanému (v danom prípade žalovaných), ak sa žalobou vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a tým sa potom zabráni prípadným ďalším žalobám (tzv. prevencia prípadným akademickým žalobám, ktoré nemajú pre usporiadanie právnych vzťahov žiaden praktický význam). Pri žalobe o určenie neplatnosti právneho úkonu o prevode nehnuteľností naliehavý právny záujem spravidla spočíva v potrebe získať rozhodnutie súdu ako podklad pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľnosti. Vzhľadom na absenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na podaní takejto žaloby pre skutočnosť, že žalovaní 3) až 5) nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v exekučnom konaní a navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní (či v daňovej exekúcii alebo v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu) nie je možné, súdu neostávalo iné ako žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. O náhrade trov konania súd podľa § 151 ods. 3 OSP rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci, alebo ho zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP. Žalobca zastáva názor, že dostatočne preukázal naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe, keď jeho cieľom bolo posilniť svoje postavenie veriteľa voči žalovanému 1) ako dlžníkovi. Neistota žalobcu spočíva v ekonomickej oblasti, keď bez určenia vlastníckeho práva v prospech žalovaného 1) žalobcovi hrozí neuspokojenie jeho pohľadávky. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam stále svedčí žalovanému 1) a aj ekonomický záujem veriteľa je možné podradiť pod pojem naliehavý právny záujem. Odvolateľ podporne poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 20Odo 1897/98 a sp. zn. 2 Cdon 223/96 a nález Ústavného súdu ČR sp.zn. III. ÚS 17/95. Požadovaným určením by došlo k posilneniu postavenia, resp. k teoretickému odstráneniu neistoty žalobcu ako veriteľa v už prebiehajúcom exekučnom konaní a zvýšilo možnosť dosiahnuť uspokojenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému 1). Žalobca nebol účastníkom právnych úkonov, ktorých platnosti sa žalobou domáha, avšak určenie vlastníckeho práva v prospech žalovaného 1) by malo mať priaznivý dopad na postavenie žalobcu v exekučnom konaní. Aj takýmto žalobcom judikatúra priznáva legitimáciu na podanie určovacej žaloby, poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 122/2002. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s uvedenou judikatúrou a vec nesprávne právne posúdil, keď sa vôbec nezaoberal absolútnou neplatnosťou právneho úkonu obsiahnutého v notárskej zápisnici Nz 73/93, čo spôsobilo neplatnosť ďalších uskutočnených prevodov. Žalovaný 2) nemohol so spätnou účinnosťou k 30.09.1992 preberať aktíva a pasíva žiadneho subjektu, nakoľko sám ešte v tom čase (30.09.1992) neexistoval, keďže vznikol dňa 09.10.1992. Pokiaľ na základe tejto zápisnice nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo strany žalovaného 2), nemohlo dôjsť ani k platnému vloženiu nepeňažného vkladu do spoločnosti Slovensko-Moravské Kovo, spol. s r.o., boli porušené ust. Obchodného zákonníka upravujúce spôsob vloženia nepeňažných vkladov do obchodných spoločností. Ustanovenie § 61 Exekučného poriadku vyjadruje len to, že štruktúra exekučného konania je uspôsobená tak, že povinný má účinné procesné prostriedky na zastavenie exekúcie. Predpokladá sa, že v exekučnom konaní oprávnený či tretie osoby nadobudnú určité práva, vlastnícke právo nevynímajúc. Zákaz navrátenia do predošlého stavu sa vzťahuje len na exekučné konanie, nemožno ho aplikovať pri sporoch, kde súd nekoná podľa § 45 Exekučného poriadku, ale ako súd v riadnom inštančnom postupe, preto § 61 nemožno vykladať tak, že vykonanie exekúcie je vo vzťahu k dotknutým žalovaným niečo nezvratné, nemenné a neprelomiteľné. Vychádzajúc zo zásady nemo plus iuris, ak žalovanému 2) platne nevzniklo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, nemohol ho tento subjekt platne previesť na Slovensko-Moravské Kovo, spol. s r.o., a nemohli ho následne nadobudnúť ani ďalšie subjekty. 3. Žalovaní odvolací návrh nepodali a okrem žalovaných 10) a 11) sa k doručenému odvolaniu žalobcu nevyjadrili. 4. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný 10), navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si trovy konania. Podľa žalovaného 10) žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové právne argumenty. 5. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný 11), navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a rovnako si uplatnil trovy konania. Podľa žalovaného 11) žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové právne argumenty. Vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam nadobudol žalovaný 11) vlastnícke právo na základe udelenia príklepu a zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením na dobrovoľnej dražbe. Opakovane poukázal na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, poukazujúc aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004. Žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného 1) t. j. nositeľom prípadného hmotnoprávneho oprávnenia nie je žalobca, ale žalovaný 1). Žalobca neuplatňuje určovaciu žalobu ako vlastník a svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ani netvrdí. Žalovaný 11) poukázal na to, že žalobca napádal ako absolútne neplatný právny zápis záznamu zmeny vlastníckeho práva zo dňa 21.05.1993 Z 326/93 v prospech Komerčno-inžinierskej organizácie spol. s r.o. z pôvodného vlastníka Komerčno-inžinierskej organizácie KIO Beržinec-Gogáľ-Vasilo, žalobca sa teda domáha určenia neplatnosti vykonania záznamu ako právneho úkonu. V zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam účinného v čase vykonania záznamu, sú záznamy úkony príslušného orgánu, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práva, záznam teda nespĺňa pojmové znaky právneho úkonu podľa § 34 Občianskeho zákonníka. Záznam predstavuje individuálny správny akt, ktorého neplatnosť je možné vysloviť len postupom v rámci správneho súdnictva. Poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo 2709/2000 mimo rámec správneho súdnictva nie je súd oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu (...); môže ju preskúmať len so zreteľom na to, či ide o akt ničotný (nulitný). Nulitným (ničotným) aktom je správny akt vydaný absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky (por. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo 2709/2000 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp 12/2011). Žalobca v žalobe však netvrdil, že Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra Piešťany by bol vecne nepríslušný správny orgán na vykonanie záznamu. Z tohto dôvodu a z dôvodu, že záznam nie je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, súd nemôže v tomto konaní mimo rámca správneho súdnictva vysloviť v rámci predbežnej otázky neplatnosť záznamu a žalobu je preto potrebné aj z tohto dôvodu zamietnuť. Ani preukázanie skutočnosti, že spoločnosť Komerčno-inžinierska organizácia spol. s r.o. nenadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe zápisu záznamu zmeny vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 21.05.1993 pod zn. Z 326/93, by neovplyvnilo vlastnícke právo žalovaného 11). Spoločnosť STAPROS, s.r.o., v konkurze, ktorá bola bezprostredne právnym predchodcom žalovaného vo vlastníctve nehnuteľností, nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe príklepu a zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vo verejnej dražbe nehnuteľností v exekučnom konaní, pričom dražobný príklep v rámci exekučného konania je považovaný za spôsob originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným vydražiteľom (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 20/2011). Aj keby exekvovaná osoba nebola vlastníkom veci, podľa nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 289/08 sa pôvodný vlastník nemôže domôcť samotného vydania exekvovanej veci od vydražiteľa, ktorý sa stal jej vlastníkom zákonným spôsobom, navyše odobreným rozhodnutím štátu (schválenie udelenia príklepu), ktorý sa spomedzi spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva upravených v § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje za „privilegizovaný“ (prioritný) spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva majúci prednosť pred vlastníckym právom nadobudnutým iným, zákonom predvídaným spôsobom. 6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. OSP, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 8. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, odvolací súd s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu manželovi, ktorý vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti či právne argumenty než tie, ktoré už uviedol pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal. 9. Súd prvej inštancie správne ustálil skutkový stav, keď uzavrel, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Piešťany, v LV č. XXXXX pre obec a katastrálne územie S., ako parc. č. 5898, zastavané plochy a nádvoria o výmere 410 m2 a stavba č. s. XXXX nachádzajúca sa na parc. č. 5898, na meno obchodnej spoločnosti Midway, s.r.o., pod B1 v celosti, v LV č. XXXX, pre obec a katastrálne územie S., ako parc. č. 3595, zastavané plochy a nádvoria o výmere 658 m2, parc. č. 3596, zastavané plochy a nádvoria o výmere 3804 m2, parc. č. 3597, zastavané plochy a nádvoria o výmere 618 m2, parc. č. 3598, zastavané plochy a nádvoria o výmere 613 m2 parc. č. 3599, zastavané plochy a nádvoria o výmere 490 m2, parc. č. 3600/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 10574 m2, sociálna budova č. s. 4429 nachádzajúca sa na parcele č. 3595, výrobná hala č. s. 4429 nachádzajúca sa na parc. č. 3596, sklad č. s. 4429 nachádzajúci sa na parc. č. 3597, sklad č. s. 4429 nachádzajúci sa na parc. č. 3598, sklad č. s. 4429 nachádzajúci sa na parc. č. 3599, výrobná hala postavená na parc. č. 3600/1, na meno obchodnej spoločnosti ENERGOCLIMA spol. s r.o., pod B1 v celosti, LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie S., ako parc. č. 3594, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1139 m2, parc. č. 3600/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 7618 m2 a stavby: oceľová hala, oceľový sklad a oceľový prístrešok nachádzajúce sa na parc. č. 3600/2, na meno obchodnej spoločnosti KANADA, s.r.o., pod B1 v celosti sú vo výlučnom vlastníctve Ing. A. C., CSc (žalovaného 1). 10. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. S. zo dňa 19.03.1999 vyplýva, že spoločnosť STAPROS spol. s r.o., IČO: 31 421 474 (žalovaný 3) nadobudla vlastnícke právo k pozemku parc. č. 5898 a domu so súp. č. XXXX postavenom na parcele č. 5898 rozhodnutím o udelení príklepu Daňového úradu Piešťany č. 648/240/10020/24/95 na základe daňovej exekúcie. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. S. zo dňa 19.03.1999 súd zistil, že spoločnosť ENERGOCLIMA s.r.o. (žalovaný 4) tohto konania na základe udelenia príklepu na dražbe, uznesením Okresného súdu Trnava č. k. Er 958/96-3303/97. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. S. zo dňa 19.03.1999 súd zistil, že S. A. - právny predchodca žalovaných 5 až 8 a A. A. (žalovaná 5), nadobudli vlastnícke právo k pozemkom parc. č. 3594, 3600/2, k stavbám postavených na parc. č. 3600/2 oceľová hala, 3600/2 oceľový sklad, 3600/2 oceľový prístrešok na základe udelenia príklepu na dražbe, podľa uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. Er 958/96-3303/97. 11. Podstatnou spornou otázkou zostalo a to tvorí aj predmet odvolacieho prieskumu, či žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného 1). 12. Podľa § 80 písm. c) OSP účinného do 30.06.2016, t.j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 13. Podľa citovaného § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria prípustnosť určovacej žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení sa prejaví tým, že v prípade, ak súd určovacej žalobe vyhovie, dôjde k zmene právneho postavenia žalobcu. 14. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu (a to bez skúmania vecnej stránky návrhu), inak musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to pre súd prvej inštancie, aj pre súd odvolací. Pre skúmanie súdu teda netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní žalovaný vôbec urobil, napríklad v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej žaloby. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 154 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 3 OSP). 15. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.11.1998, sp. zn. 5Cdo 60/1998, publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. 16. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. 17. Určovacia žaloba (§ 80 písm. c) OSP) má spravidla preventívny charakter, jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti (§ 80 písm. b) OSP). V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b) OSP, však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. 18. Podľa ustálenej súdnej judikatúry tiež platí, že ak vyslovením neplatnosti právneho úkonu sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem (porovnaj napríklad rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 98/2004). Ten je v takomto prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy totiž nemusí znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť, alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej skutočnosti, prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne o tom, že právny úkon o nehnuteľnosti je neplatný, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa teda spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka komu nehnuteľnosť patrí. 19. Vyššie uvedené závery o potrebe preukázania naliehavého právneho záujmu platia aj za účinnosti CSP, keď podľa § 137 písm. c) a d) CSP účinného od 01.07.2016, t.j. v čase rozhodovania odvolacieho súdu, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 20. V danom prípade sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného 1) z čoho vyplýva nevyhnutnosť zamietnutia žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal ďalšími skutočnosťami. Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil, prečo žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného 1) pričom bolo potrebné prihliadnuť tiež na to, že ak by aj súd žalobe vyhovel, zmena právneho postavenia samotného žalobcu je len hypotetická, keď ani zo skutočnosti, že žalovaný 1) by sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností, nemožno vyvodiť priamy a bezprostredný záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva žalovaného 1). 21. Predovšetkým však bolo potrebné vychádzať z toho, že predmetné nehnuteľnosti prešli už viacerými prevodmi vlastníckeho práva, pričom aktuálni vlastníci ich nadobudli udelením príklepu v rámci exekučných konaní. 22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného 11, ktorý dôvodne poukázal na okolnosti nadobudnutia vlastníckeho právo k nehnuteľnostiam na základe príklepu a zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vo verejnej dražbe nehnuteľností v exekučnom konaní, pričom dražobný príklep v rámci exekučného konania je považovaný za spôsob originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným vydražiteľom (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 MCdo 20/2011). 23. Aj keby exekvovaná osoba nebola vlastníkom veci, podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 289/08 sa pôvodný vlastník nemôže domôcť samotného vydania exekvovanej veci od vydražiteľa, ktorý sa stal jej vlastníkom zákonným spôsobom, navyše odobreným rozhodnutím štátu (schválenie udelenia príklepu), ktorý sa spomedzi spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva upravených v § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje za „privilegizovaný“ (prioritný) spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva majúci prednosť pred vlastníckym právom nadobudnutým iným, zákonom predvídaným spôsobom. 24. Aktuálna judikatúra ešte výraznejšie prelomila zásadu nemo plus iuris a poskytuje ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi. Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty, princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní (porovnaj nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016). Podľa názoru súd v danom prípade bolo možné žalobcu považovať za nedbalého vlastníka, ktorý na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 29.6.1992 predal v rámci zmluvy aj sporné nehnuteľnosti za kúpnu cenu 82.000.000,- Sk žalovanému 1). Žalobca nevyužil žiadne právne prostriedky ochrany, aby si zabezpečil zaplatenie kúpnej ceny za predaný podnik (napr. záložnými zmluvami, alebo iným spôsobom). Až následne, keď žalobcovi žalovaný 1) nezaplatil kúpnu cenu za predaný podnik podal v roku 1997 túto žalobu žalobca, keď už žalovaný 1) nebol vlastníkom sporných nehnuteľností a tieto nadobudli rôznymi spôsobmi žalovaní v dobrej viere. 25. Zároveň bolo dôvodné prihliadnuť tiež na ďalšiu vecne správnu argumentáciu žalovaného 11), vychádzajúc z toho, že žalobca napádal ako absolútne neplatný právny úkon zápis záznamu zmeny vlastníckeho práva zo dňa 21.05.1993 Z 326/93 v prospech Komerčno-inžinierskej organizácie spol. s r.o. z pôvodného vlastníka Komerčno-inžinierskej organizácie KIO Beržinec-Gogáľ-Vasilo, žalobca sa teda pôvodne domáhal určenia neplatnosti vykonania záznamu ako právneho úkonu. 26. V zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam účinného v čase vykonania záznamu, sú záznamy úkony príslušného orgánu, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práva, záznam teda nespĺňa pojmové znaky právneho úkonu podľa § 34 OZ. Záznam predstavuje individuálny správny akt, ktorého neplatnosť je možné vysloviť len postupom v rámci správneho súdnictva. Poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo 2709/2000, mimo rámec správneho súdnictva nie je súd oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu (...); môže ju preskúmať len so zreteľom na to, či ide o akt ničotný (nulitný). Nulitným (ničotným) aktom je správny akt vydaný absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky (por. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 26Cdo 2709/2000 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp 12/2011). Žalobca v žalobe však netvrdil, že Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra Piešťany by bol vecne nepríslušný správny orgán na vykonanie záznamu. Z tohto dôvodu a z dôvodu, že záznam nie je právnym úkonom v zmysle § 34 OZ, súd nemôže v tomto konaní mimo rámca správneho súdnictva vysloviť v rámci predbežnej otázky neplatnosť záznamu. 27. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo v konaní preukázané, že v danom prípade neprichádzala do úvahy určovacia žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný 1) je vlastníkom predmetných nehnuteľností, a to z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na takomto určení, preto súd prvej inštancie vecne správne žalobu zamietol. 28. Pokiaľ žalobca poukazoval na súdne rozhodnutia, na základe ktorých chcel preukázať danosť jeho naliehavého právneho záujmu aj v prejednávanej veci, je potrebné konštatovať, že nie je zrejmé, z ktorých konkrétnych rozhodnutí žalobca vychádzal (v odvolaní neuviedol spisovú značku rozhodnutí a neuviedol názov súdu, ktorý ich mal vydať) . Je preto len možné predpokladať, že rozhodnutia vychádzali z odlišného skutkového stavu, hlavne neposudzovali kolíziu dvoch hodnôt, na jednej strane princíp ochrany dobrej viery nadobúdateľa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka a preto z nich nebolo možné vyvodiť, že žalobca v prejednávanej veci by mal byť úspešný. 29. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie, v súlade s § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny potvrdil. 30. Žalovaní 1) až 11) majú voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaní boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd prvej inštancie tiež rozhodne o trovách prvoinštančného konania, lebo v napadnutom rozsudku rozhodol, že podľa § 151 ods. 3 OSP o náhrade trov konania rozhodne až po právoplatnosti rozsudku. 31. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).