Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/304/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511209263 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2511209263.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG, Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému: H. Y., nar. X.X.XXXX, adresa J., t.č. na neznámom mieste, o zaplatenie 4.818,66 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 12C/21/2012-103 zo dňa 12.3.2015 v spojení s opravným uznesením, č.k. 12C/21/2012-125 zo dňa 6.5.2015 a opravným uznesením, č.k. 12C/21/2012-136 zo dňa 27.6.2016 - s výnimkou zastavujúcej časti, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravnými uzneseniami v napadnutých častiach, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a rozhodnuté o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e . II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh (aktuálne žalobu) zamietol a odporcovi (aktuálne žalovanému) súd náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 6, § 166 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako i ust. § 101 ods. 1, § 120 ods. 1, 4 a § 5 OSP. 2. Súd skonštatoval, že z mimoriadne stručne podanej žaloby a príloh nie je možné vyvodiť, resp. zistiť dôvodnosť uplatnenej sumy, keď k žalobe nebol pripojený žiadny splátkový kalendár, ani iné listiny preukazujúce výšku a dôvodnosť sumy, vrátane výpočtu uplatnenej zmluvnej pokuty, úrokov, poplatkov, ako aj vzniku omeškania. Na prvú výzvu súdu prvej inštancie adresovanú právnemu zástupcovi žalobcu, aby doručil doplnenie resp. vysvetlenie s podrobným uvedením rozsahu vo výzve, žalobca nereagoval. Na urgenciu zareagoval písomným podaním, v ktorom vzal návrh sčasti späť. Uviedol, že návrh dopĺňa o prehľad obratov. Súd skonštatoval, že k podaniu žalobca pripojil 14 strán počítačových výstupov obsahujúcich rôzne číselné údaje, z ktorých nie sú zrejmé údaje na oznámenie ktorých bol vyzvaný. Z listín nie je jasné, aké sumy žalobca zaplatil a akými splátkami a predovšetkým nie je zrejmé, akým spôsobom boli úhrady zo strany žalovaného započítané, t.j. na aké položky a v akej výške z jednotlivej žalovaným zaplatenej splátky. Súd teda uzavrel, že v spore žalobca zastúpený advokátskou kanceláriou k návrhu nepripojil listinné dôkazy, z ktorých by vyplývala dôvodnosť, výška a špecifikácia uplatnenej sumy, a to napriek výzve zo strany súdu a ani v podanej žalobe neuviedol skutkové tvrdenia podporené konkrétnymi dôkazmi, z ktorých by jednoznačne vyplývala dôvodnosť a výška uplatňovanej pohľadávky. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal skutočnosti, z ktorých by vyplývala dôvodnosť žalovanej sumy, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 3. Keďže v konaní úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ich náhradu, s odkazom na § 151 ods. 1 OSP, nepriznal. 4. Proti tomuto rozsudku formálne síce v celom rozsahu, ale podľa obsahu s výnimkou zastavujúcej časti podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.300,29 Eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne, náhradu trov prvoinštančného konania za súdny poplatok 289,- Eur a za trovy právneho zastúpenia 214,81 Eur a náhradu trov odvolacieho konania za súdny poplatok a za trovy právneho zastúpenia vo výške 214,81 Eur, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil. Zdôraznil, že po čiastočnom späťvzatí žalobného návrhu si v konaní neuplatnil už úroky z úveru a úroky z omeškania. Nesplatená istina predstavuje 4.300,29 Eur. V podaní rozpísal jednotlivé splátky dlhu žalovaným s uvedením, aká časť splátky išla na úhradu istiny. Uvedené skutočnosti podľa odvolateľa sú ľahko vyvoditeľné z predložených dokumentov, ktorým je výpis z úverového účtu žalovaného s prehľadom obratov, ktorý bol predložený súdu prvej inštancie a opätovne ho predkladá aj odvolaciemu súdu. Preto je toho názoru, že žalobca si svoju povinnosť splnil a súdu prvej inštancie požadované dôkazy, z ktorých vyplýva výška žalovanej pohľadávky, predložil. Spresnil, že splátka na úver je označená ako „SPL.UVERU“, pričom splátka na úrok z úveru je označená ako „SPU_LEND“. Žalobca nemá presné informácie o internom systéme prvotného veriteľa akým spôsobom zhotovuje platobnú históriu, avšak toto je z predložených dôkazov vyvoditeľné a je nesprávne a nespravodlivé, ak z tohto dôvodu bol žalobný návrh žalobcu zamietnutý. Namietol tiež, že súd vo výroku nezohľadnil, že čiastočne zobral žalobu späť a žalobný návrh v celom rozsahu zamietol. Zdôraznil, že k žalobe pripojil všetky jemu dostupné dôkazy preukazujúce žalobný nárok a následne boli doplnené na základe dožiadania súdu. Neexistujú ďalšie dôkazy, ktoré by dôvodnosť žalobného nároku viac podporili. Opätovne zdôraznil, že žalobca si v konaní neuplatňuje žiadne sankcie, úroky z omeškania (okrem zákonného úroku z omeškania) a poplatky, a preto je irelevantná a nesplniteľná požiadavka súdu prvej inštancie na ich preukázanie. Uplatňuje iba zákonný úrok z omeškania z istiny predstavujúcej nesplatený úver a to odo dňa postúpenia pohľadávky. Je preto toho názoru, že súd prvej inštancie sa s predloženými dôkazmi správne nevysporiadal a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolaciemu súdu je v § 213 ods. 3 OSP dané právo v potrebnom rozsahu zopakovať dokazovanie, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V závere si odvolateľ vyčíslil uplatňovanú náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania. 5. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril. 6. Následne súd prvej inštancie pod č.k. 12C/21/2012-125 zo dňa 6.5.2015 vydal opravné uznesenie, ktorým opravil výrokovú časť predmetného rozsudku tak, že doň vložil výrok nasledovného znenia: „Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z úveru v sume 60,10 Eur a úrokov z omeškania vo výške 458,27 Eur zastavuje s tým, že v ostatných častiach zostáva uvedený rozsudok nezmenený“. 7. Z podnetu odvolacieho súdu potom vydal ďalšie opravné uznesenie č.k. 12C/21/2012-136 zo dňa 27.6.2016, ktorým opravil výrokovú časť predmetného rozsudku v spojení s jeho opravným uznesením tak, že výrok „Súd návrh zamieta“ správne znie: „Vo zvyšku súd návrh zamieta“, s tým, že v ostatných častiach zostáva uvedený rozsudok nezmenený. Vydanie opravných uznesení súd s použitím § 164 OSP odôvodnil zrejmou nesprávnosťou, ktorej sa dopustil vo výrokovej časti. 8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP). 9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s jeho opravnými uzneseniami je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP). 10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na žalobcom uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd na základe skutkových a právnych záverov žalobu v nezastavenej časti správne zamietol s poukazom na neunesenie dôkazného bremena žalobcom, keď napriek opakovanej výzve súdu nepreukázal skutočnosti, z ktorých by vyplývala dôvodnosť a výška žalobou uplatneného nároku. Predmetom prieskumu nebola časť rozhodnutia (vyplývajúca z opravného uznesenia), ktorou bolo konanie čiastočne zastavené. 11. V zmysle konštantnej a stabilnej národnej i nadnárodnej judikatúry je úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany spotrebiteľa, ktorú sledujú ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu ukladá právo Spoločenstva, preto nie je vymedzené len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel. Vnútroštátny súd je teda povinný ex offo z úradnej povinnosti preskúmať prípadný nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak považuje takúto podmienku za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia. Členským štátom sa teda ukladá povinnosť zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný neprijateľnou klauzulou bez ohľadu na to, či si spotrebiteľ svoje práva uplatnil alebo nie (napríklad rozsudok SD C243/08, C40/08). 12. Povinnosťou súdu v danej, nesporne spotrebiteľskej veci za účelom reálneho zabezpečenia ochrany spotrebiteľa, bolo teda aby súd posúdil všetky okolnosti predloženej spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej sa žalovaný nárok vyvodzuje, a prípadné zistené neplatné dojednania, aby následne pri rozhodovaní neboli uplatnené. Za účelom tohto posúdenia potom súd prvej inštancie správne a v potrebnom rozsahu opakovane vyzval žalobcu na doplnenie o skutkové okolnosti nevyhnutne potrebné pre prijatie právnych záverov uznesením č.k. 12C/21/2012-66 zo dňa 20.1.2015, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené zároveň s predvolaním na nariadené pojednávanie prvoinštančného súdu. Strany boli zároveň poučené podľa § 120 ods. 4 OSP, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada a skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP. V písm. b) predmetnej opakovanej výzvy okresného súdu bol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvaný, aby do termínu pojednávania 12.3.2015 uviedol, akú sumu dlžník reálne vyčerpal a akú sumu z toho reálne splatil, pričom treba presne uviesť, čo zo zaplatenej sumy pripadlo na istinu a aká výška na úroky, poplatky, zmluvné pokuty... . Na opakovanú výzvu žalobca zareagoval podaním, ku ktorému pripojil štrnásť strán počítačových výstupov obsahujúcich rôzne číselné údaje, z ktorých, ako to uviedol súd prvej inštancie, so záverom ktorého sa odvolací súd stotožňuje, nie sú zrejmé všetky údaje, na oznámenie ktorých bol žalobca vyzvaný, keďže nie je jednoznačne jasné, aké sumy žalovaný zaplatil akými splátkami a ani akým spôsobom boli úhrady započítané, na aké položky (istina, úrok, poplatky) a v akej výške z jednotlivej žalovaným zaplatenej splátky. Tieto údaje boli pritom nevyhnutné, aby súd mohol z úradnej povinnosti poskytnúť ochranu slabšej strane sporu - spotrebiteľovi. Ani odvolací súd po oboznámení sa s týmito listinami nevedel potrebné vyššie uvedené údaje z nich zistiť. V sprievodnom podaní pritom právny zástupca žalobcu jednotlivé položky týchto výstupov nevysvetlil. Uviedol iba, že súčet nesplatenej úverovej istiny je 4.300,29 Eur, pričom úrok z úveru (60,10 Eur) a úroky z omeškania (458,27 Eur) neuplatňuje a v tejto časti berie žalobu späť. Nebolo teda zodpovedané a preukázané, akým spôsobom boli úhrady zo strany žalovaného započítavané a na aké položky. 13. Pokiaľ v podanom odvolaní žalobca tieto skutočnosti dopĺňa, rozpisuje jednotlivé splátky úveru s dátumom ich zaplatenia, výškou splátky s následným zostatkom a pri časti splátok i s uvedením, že časť z nej bola na úhradu istiny (pričom nie je zrejmé, na úhradu čoho slúžila druhá časť), stalo sa tak až v odvolacom konaní, pričom žalobca ani netvrdil, nieto ešte preukázal, splnenie podmienok v zmysle § 205a ods. 1 OSP pre uplatnenie týchto skutočností až v odvolacom konaní. Tieto skutočnosti preto nemohli byť odvolacím dôvodom, a preto nebolo možné na ne prihliadať. Odhliadnuc od toho, aj po (oneskorenom) doplnení týchto skutočností žalobcom, naďalej zostalo otvorených viacero otázok, ktoré ani na základe ostatného podania žalobcu nie je možné zodpovedať. Žiada sa dodať, že v danom prípade nie je rozhodujúce, že žalobca si po čiastočnom späťvzatí žaloby už neuplatňuje žiadne sankcie, úroky či poplatky, keďže bez ohľadu na to, pre posúdenie aktuálneho dlhu žalovaného je nevyhnutné jednoznačne preukázať, aká časť istiny bola reálne skutočne žalovaným zaplatená a v tejto súvislosti, či započítavanie iba časti splátok na úhradu istiny a časti na nespresnené položky, bolo vykonané správne a teda aký je v konečnom dôsledku aktuálny dlh žalovaného. 14. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku správne uzavrel, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal skutočnosti, z ktorých by vyplývala dôvodnosť žalobou uplatnenej sumy, preto bolo dôvodným žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 15. Odvolací súd potom rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, včítane závislého výroku o náhrade trov konania, s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil. 16. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 18. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). 19. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. 20. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).