Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/70/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513200084 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2513200084.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: Julius Meinl Coffee Intl., a.s., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 31 318 932, zastúpený advokátskou spoločnosťou: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Vlčkova 18, Bratislava, IČO: 36 795 038, proti žalovaným: 1/ M. M., nar. XX.XX.XXXX, W. XX/X, K., zastúpená advokátom: JUDr. Peter Peružek, Hollého 20, Hlohovec, 2/ Y. V., nar. XX.XX.XXXX, W. XX/X, M., o zaplatenie 827,38 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 6C 202/2013-68 zo dňa 5. januára 2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi a žalovanej I. sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. odporkyni v 1. rade (žalovanej 1/) a odporcovi v 2. rade (žalovanému 2/) náhradu trov prvostupňového konania nepriznal. Výrokom II. navrhovateľovi (žalobcovi) uložil povinnosť zaplatiť odporkyni v 1. rade (žalovanej 1) k rukám jej právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 33,77 eur do 3 dní po právoplatnosti tohto uznesenia. Výrokom III. súd odporcovi v 2. rade (žalovanému 2/) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 146 ods. 2, § 151 ods. 1, 2, § 142 ods. 1, 224 ods. 1, ods. 3 O.s.p. vecne odôvodnil tým, že nakoľko odvolací súd zrušil Uznesenie Okresného súdu Piešťany č.k. 6C/202/2013 - 42 zo dňa 02.07.2014 v časti výroku o náhrade trov konania účastníkov, je potrebné o trovách konania opätovne rozhodnúť. Súd zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. Je nesporné, že konanie v tejto právnej veci bolo zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom, pričom súd z obsahu spisového materiálu nemal preukázané, že tak navrhovateľ učinil v dôsledku správania odporcov. Súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ späťvzatím návrhu na začatie konania zavinil zastavenie konania, na základe čoho vzniklo odporcom v 1. a 2. rade v zmysle § 146 ods. 2, vety prvej O.s.p. právo na náhradu trov konania. Súd z obsahu spisového materiálu zistil, že odporkyňa v 1. rade ani odporca v 2. rade si v konaní náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa do rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo (uznesenie zo dňa 02.07.2014) nijakým spôsobom neuplatnili, na základe čoho im súd náhradu trov prvostupňového konania nepriznal. Právny zástupca odporkyne v 1. rade v odvolaní zo dňa 15.08.2014 síce podal aj návrh na náhradu trov prvostupňového konania a trovy prvostupňového konania vyčíslil, avšak oneskonerene až v odvolaní. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko v odvolacom konaní boli úspešní odporcovia v 1. a 2. rade. Súd z obsahu spisového materiálu ďalej zistil, že odporca v 2. rade si v konaní náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu v tomto odvolacom konaní trovy nevznikli, preto mu náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola. Právny zástupca odporkyne v 1. rade podaním zo dňa 15.08.2014 podal návrh na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 59,49 eur pozostávajúcu z odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 51,45 eur (odmena vypočítaná z tarifnej hodnoty 827,38 eur) v zmysle § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (písomné podanie vo veci samej - odvolanie) a z režijného paušálu za rok 2014 vo výške 8,04 eur v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Súd zistil, že právny zástupca odporkyne v 1. rade si nesprávne vyčíslil trovy odvolacieho konania a patrí mu odmena iba vo výške 1 základnej tarifnej odmeny za úkon právnej služby (odvolanie proti výroku o trovách konania v uznesení o zastavení konania) vypočítaná zo sumy 827,38 eur, teda vo výške 25,73 eur v zmysle § 10 ods. 1 a § 13a ods. 2 písm. b) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. a vo výške 8,04 eur za režijný paušál za rok 2014 v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Na základe uvedeného súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporkyni v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 33,77 eur. 3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca prostredníctvom splnomocnenkyne a domáhal sa, aby v napadnutom výroku II. odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Udáva, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam - § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Poukázal na to, že výrokom II. súd zaviazal žalobcu na zaplatenie trov odvolacieho konania žalovanej 1/ a to trov právneho zastúpenia vo výške 33,77 eur s tým, že v odvolacom konaní boli žalovaní 1/ a 2/ úspešní s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. Toto tvrdenie však nekorešponduje so skutočným stavom, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ v konaní pred súdom, ktorý tvorí jeden celok nemali žiaden úspech, pretože súd prvej inštancie vo svojom uznesení nepriznal žalovanej 1/ a žalovanému 2/ náhradu trov prvostupňového konania. Dôvod zrušenia pôvodného uznesenia spočíva v pochybeniu súdu prvej inštancie a preto mal za to, že ide o dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. na to, aby žalobca neznášal trovy právneho zastúpenia žalovanej 1/. Nedostatky zrušeného rozhodnutia neboli zapríčinené žalobcom, ale boli spôsobené zo strany súdu prvej inštancie nedostatočným odôvodnením arbitrárnosťou rozhodnutia. 4. K doručenému odvolaniu sa vyjadril žalovaný 1/ prostredníctvom advokáta a uviedol, že z podaného odvolania sa nedozvedel aké dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré by nemalo dôjsť k priznaniu trov konania žalovanej 1/ a ak teda pochybenie spôsobil súd prvej inštancie a nie správanie alebo konanie žalovanej 1/ potom nie je zákonný dôvod, aby nebola priznaná náhrada trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. 5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie aj žalovaný 1/ prostredníctvom splnomocnenkyne a to proti výroku I. z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovanému 1/ nevznikol nárok na náhradu trov konania, pretože neuplatnil žalovaný 1/ náhradu trov konania pri žiadnom zo svojich úkonov. Uvedené sa však nezakladá na skutočnostiach, pretože súd prvej inštancie mal vyzvať žalovanú 1/, či súhlasí so späťvzatím návrhu a vtedy ak by sa žalovaná 1/ aj vyjadrila k uplatneniu predmetných trov právneho zastúpenia. Keďže prvoinštančný súd si túto povinnosť nesplnil, podanie žalovanej 1/ nezaslal, žalovaná 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia až vtedy keď bola žalovanej 1/ známa okolnosť, že došlo k späťvzatiu návrhu. Súd potom nesprávne aplikoval § 151 O.s.p., nakoľko tento postup by bol dôvodný keby predmetné podanie a to späťvzatie návrhu zaslal žalovanej 1/ a táto by si neuplatnila náhradu trov konania. Ak v priebehu konania žalobca vzal návrh späť, je súd pred rozhodnutím o tomto úkone vyzvať ostatných účastníkov konania, aby uviedli, či so späťvzatím súhlasia a aby ak so späťvzatím návrhu nesúhlasia, uviedli vážne dôvody pre ktoré s takýmto procesným úkonom nesúhlasia. Súd musí žalovanému vytvoriť procesnú možnosť vyjadriť sa k tomuto návrhu žalobcu vždy teda aj vtedy ak so zreteľom na dovtedajší priebeh a výsledky konania možno predpokladať, že žalovaný neprejaví nesúhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania. Súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom, keďže súd prvej inštancie nezaslal takýto dokument a teda znemožnil žalovanej uplatniť svoje práva a túto procesnú chybu nenapravil ani súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania. Navrhol preto, aby odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p. zmenil uznesenie v napadnutej časti a priznal žalovanej 1/ náhradu trov právneho zastúpenia prvostupňového konania vo výške 118,52 eur za 2 úkony právnej pomoci a to prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady a písomné podanie vo veci samej a to vyjadrenie zo 04.12.2013 a to každý úkon po 51,45 eur a 2 x režijný paušál po 7,81 eur ako aj v odvolacom konaní vo výške 60,03 eur. 6. K odvolaniu žalovanej 1/ k jej vyjadreniu zaslal vyjadrenie žalobca v ktorom uviedol, že má za to, že žalovaná 1/ neuvádza žiadne relevantné tvrdenia, skutočnosti dôkazy, ktoré by podporovali alebo preukazovali nárok. 7. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril splnomocnenec žalovanej 1/, ktorý poukázal na to, že žiada odvolací súd zmeniť napadnuté rozhodnutie podľa § 388 CSP v napadnutej časti a priznať žalovanej 1/ náhradu trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní vo výške 118,52 eur a v odvolacom konaní vo výške 60,03 eur. 8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že obe odvolania proti uzneseniu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné, v dôsledku čoho je namieste uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti s použitím § 387 CSP potvrdiť. 10. Predmetom odvolacieho konania bol výrok, ktorým súd žalovanej 1/ náhradu trov prvostupňového konania nepriznal a výrok, ktorým súd žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške 33,77 eur. Vo vzťahu k žalovanému 2/ odvolanie nebolo podané a preto v tejto časti uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť. 11. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). K dôvodom odvolania odvolací súd uvádza nasledovné: 12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 07.01.2013 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 827,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,50 % ročne zo sumy 827,38 eur od 07.01.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Podaním zo dňa 03.02.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.02.2014, pred prvým pojednávaním, vzal navrhovateľ návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. Späťvzatie návrhu bližšie neodôvodnil. Okresný súd Piešťany uznesením č.k. 6C/202/2013 - 42 zo dňa 02.07.2014 konanie zastavil, rozhodol o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 42,80 eur. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č.k. 24Co/728/2014 - 60 zo dňa 26.08.2015 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o náhrade trov konania účastníkov zrušil a vec mu vrátil v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie. Predmetným uznesením súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania. 13. Žalovaná 1/ v odvolaní dôvodí, že súd prvej inštancie mal vyzvať žalovanú 1/, či súhlasí so späťvzatím návrhu a v takom prípade by sa žalovaná 1/ aj vyjadrila k uplatneniu predmetných trov právneho zastúpenia. 14. K uvedenému odvolací súd uvádza, že aj keď v tomto štádiu konania je už bez právneho významu zaoberať sa správnosť postupu súdu prvej inštancie či mal žiadať od žalovanej 1/ súhlas so späťvzatím návrhu, predsa len sa žiada aspoň dodať, že v zmysle § 96 ods. 1 v spojení s § 96 ods. 3 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, súhlas žalovaného nebol potrebný (a prípadný nesúhlas by nebol účinný), nakoľko k späťvzatiu návrhu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie. Pokiaľ žalovaná 1/ argumentuje tým, že náhradu trov konania si neuplatnila, pretože ju súd nevyzval na vyjadrenie, či súhlasí so späťvzatím návrhu, tak vzhľadom na uvedené je názor žalovanej 1/ nedôvodný. Odvolací súd však poukazuje aj na nasledovné. 15. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. 16. Podľa § 151 ods. 4 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane. 17. Vyčíslenie trov konania je predpokladom na to, aby boli účastníkovi priznané všetky trovy (§ 137 O.s.p.), ktoré v konaní účelne vynaložil. Občiansky súdny poriadok presne stanovuje lehotu, v ktorej je účastník povinný trovy konania vyčísliť. Vždy sa viaže na rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa rozhodnutie vyhlasuje, je účastník povinný vyčísliť trovy konania do troch pracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia. Vyčíslenie trov musí urobiť účastník bez toho, aby ho súd musel vyzvať na splnenie tejto povinnosti. Súd je povinný vyzvať účastníka, aby vyčíslil trovy konania v zákonnom stanovenej lehote troch pracovných dní od doručenia výzvy iba v prípade, že sa rozhodnutie nevyhlasuje (§ 168 ods. 1 a contrario). 18. Vychádzajúc z obsahu spisu možno konštatovať, že žalovaná 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa vyjadrila k návrhu podaním zo dňa 4.12.2013 doručeným súdu dňa 5.12.2013, právny zástupca doložil aj plnomocenstvo, avšak náhradu trov konania neuplatnil v tomto podaní a neuplatnil ju vôbec. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy možno dospieť k záveru, že keďže žalovaná 1/ nepodala návrh na rozhodnutie o trovách konania, tak súd prvej inštancie pri rozhodovaní nebol povinný vyzvať žalovanú 1/ na vyčíslenie trov konania. S poukazom na uvedené odvolanie žalovanej 1/ nie je dôvodné. 19. Žalobca vo svojom odvolaní žiadal vo vzťahu k napadnutého výroku II. aplikovať § 150 ods. 1 O.s.p. a rozhodnúť tak, že žalobca nebude povinný nahradiť žalovanej 2/ náhradu trov odvolacieho konania. 20. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 21. Základným kritériom pre rozhodovanie o náhrade trov konania je kritérium úspešnosti, vyjadrené v ust. § 142 O.s.p. Toto kritérium, aplikované súdom prvého stupňa, však nie je jediné a v každom prípade je potrebné skúmať, či nie je dôvod na aplikovanie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., čo súd prvého stupňa neuskutočnil. 22. V zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznaná náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. 23. V danom prípade preto bolo potrebné zaoberať sa tiež otázkou prípadného naplnenia podmienok cit. ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdení všetkých okolností konkrétnej veci. Obyčajnú nesolventnosť účastníka konania bez ďalšieho pritom nemožno považovať za dostatočný dôvod na uplatnenie § 150 ods. 1 O.s.p. Pri posudzovaní výnimočnosti dôvodov vhodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadnuť k pomerom oboch strán konania. 23. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (tu už s možnosťou zhodnotiť konkrétne správanie sa účastníkov pred podaním návrhu na začatie konania na súd, resp v priebehu konania). Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom. 24. Cit. ust. § 150 ods. 1 O.s.p. rovnako predstavuje odchýlku zo zásahy zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka nahradiť trovy konania úspešnému. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať účastník inak povinný hradiť náhradu trov konania. Predmetné zákonné ustanovenie tak rozširuje prvky, ktoré majú účastníkov viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Novela účinná od 15. októbra 2008 (zákon č. 384/2008 Z.z.) tým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania a až následne skúmanie okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Na rozdiel od toho, nové ustanovenie § 150 ods. 1, druhá veta O.s.p. ako prioritné hľadisko uvádza správanie sa účastníka v konaní. 25. Žalobca netvrdil a ani nijako nepreukázal žiadne také okolnosti prípadu, či správanie sa strán počas konania, či inú výnimočnosť sporu, ktoré by odôvodňovali žalovanej 1/ nepriznať náhradu dôvodne a účelne vynaložených trov konania potrebných na bránenie sa voči žalobe. Dôvody pre aplikáciu § 150 O.s.p. neboli zistené. 26. S poukazom na uvedené zdôvodnenie, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil z dôvodu vecnej správnosti. 27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní procesne neúspešným odvolateľom - žalobcovi a žalovanej 1/ nebola náhrada trov konania priznaná, pretože ich procesný neúspech bol v podstate rovnaký. 28. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).