Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/150/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513211908 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2513211908.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej v právnej veci žalobcu: Pavol Belobrad, nar.XX.XX.XXXX, bytom S. XX/XX, K., IČO: 40 198 596, proti žalovanému: Miroslav Mečír, nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/ XX, M. K., IČO: 37 475 908, o zaplatenie 646,40 eura s prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 4Cb/37/2014 - 58 zo dňa 18.05.2016 takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie voči vylúčeniu vzájomného návrhu žalovaného na samostatné konanie o d m i e t a, v ostatnej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovi súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 646,40 eur s 8,75%-ným úrokom z omeškania od 15.11.2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 37,50 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia . Súčasne vylúčil podľa § 97 ods.1,2 O.s.p. na samostatné konanie vzájomný návrh žalovaného, urobený podaním zo dňa 06.04.2016. 2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného k úhrade žalovanej istiny s príslušenstvom s poukazom na to, že pre žalovaného poskytol služby v doprave, ktoré si za mesiac október 2012 vyúčtoval faktúrou č. 2012/07 zo dňa 31.10.2012, ktorú mu žalovaný neuhradil. 3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť tvrdiac, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť žalovanej istiny, pretože mu nepredložil dokumenty preukazujúce reálne množstvo najazdených kilometrov, na základe ktorých bola faktúra vystavená a ktoré od žalobcu požadoval. Tiež uvádzal, že žalobca vykonával vozidlom i neoprávnené jazdy, čím mu spôsobil škodu (ktorej výšku neuviedol) a poškodil vozidlo, ktoré poškodenie neodstránil. 4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vypočul strany sporu a svedkyňu V. V. a zistil, že žalobca vykonával pre žalovaného dohodnutú činnosť aj v mesiaci október 2012, za ktorú si vyúčtoval dojednanú odmenu faktúrou č. 2012/07, pôvodne vo výške 1 255,20 eur, ktorú na základe žiadosti žalovaného prepracoval tak, že žiadal uhradiť odplatu vo výške 646,40 eur za odjazdených 6 464 km. Nakoľko súdu neboli poskytnuté ako podklady na vyúčtovanie odmeny tachografové kotúče, ku ktorým obe strany sporu ich držbu popierali, súd vychádzal pri rozhodnutí z údaju o výkone žalobcu, uvedenom v liste žalovaného označenom ako výzva zo dňa 28.11.2012, ku ktorému určeniu vypovedala i v konaní vypočutá svedkyňa, ktorá spôsob výpočtu výkonu ozrejmila. Tvrdenie o neoprávnenom používaní predmetného nákladného vozidla žalobcom žalovaný žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal, žiadne dôkazy súdu o tejto skutočnosti nepredložil, ani neoznačil, k čomu prvoinštančný súd poukázal na ust. § 120 ods. 1 O.s.p. s tým, že k tomuto tvrdeniu žalovaný neuniesol bremeno dôkazu , hoci bol o tejto povinnosti súdom opakovane poučený a dôkazné bremeno neuniesol ani k tvrdeniu, že mu žalobca spôsobil škodu poškodením predmetného nákladného vozidla. 5. Na základe zistené stavu veci súd prvej inštancie na vec aplikoval ust. § 269 Obchod. zák. a záväzkový vzťah posúdil ako neformálny , k čomu citoval i právnu úpravu uvedenú v ust. § 488 a § 489 Obč. zák. a návrhu v časti žalovanej istiny vyhovel. Okrem toho podľa § 324, § 365 a § 369 obchod. zák. posúdil i nárok na úrok z omeškania priznaný z dôvodu omeškania žalovaného s plnením podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR . 6. Podaním zo dňa 06.04.2016 označeným ako Započítanie pohľadávky žalovaný žiadal voči žalobcom uplatnenej pohľadávke započítať jeho pohľadávku vo výške 1 220,- eur, ktoré podanie súd prvej inštancie posúdil ako vzájomný návrh, ktorý vylúčil výrokom rozsudku na samostatné konanie podľa ust. § 97 O.s.p. 7. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a v konaní neúspešného žalovaného zaviazal i k povinnosti uhradiť žalobcovi trovy konania vzniknuté zaplatením súdneho poplatku. 8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. h) Os.p. zrušil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalovanému (v tejto časti je odvolací petit nezrozumiteľný) sumu 225,40 eur. V odvolacích dôvodov zdôraznil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie označuje za arbitrárne, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno a dôkazy, na základe ktorých súd vo veci rozhodol nie sú dostatočné k tomu, aby založili správnosť predmetného rozhodnutia. Odvolateľ namietal, že nebolo v konaní preukázané jeho zavinenie v súvislosti s neuhradením predmetnej faktúry a dôkazy, ktorými by tvrdenia žalovaného vyvrátil mal pre súdne konanie zabezpečiť žalobca. Odvolateľ považuje za opodstatnený nárok žalobcu vo výške 225,40 eur, ktorú žiada z pohľadávok, ktoré si uplatnil vzájomným návrhom vo výške 1.220,- eur odpočítať. Odvolateľ zdôraznil, že vykonávanie činnosti súvisiacej s dopravou v mesiaci október 2012 žalobcom pre žalovaného nepopiera, ale žalobca si najskôr vyúčtoval úhradu vo výške 1.255,20 eur, ktorú iba hypoteticky určil z odhadnutého počtu najazdených kilometrov, a až na základe výzvy súdu na predloženie relevantných dokladov pre tento výpočet túto znížil, ale dostatočným spôsobom stále nevysvetlil, na základe akých podkladov túto sumu fakturoval. 9. Odvolanie žalovaného bolo doručené na vyjadrenie žalobcovi, ktorý ho dňa 01.08.2016 prevzal, vyjadrenie ale nepodal. 10. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, a že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. 11. Odvolací súd musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania, k čomu odvolací súd poukazuje na článok 8 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., a to v súvislosti s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie. 12. Podľa § 470 C.s.p. (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 12. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok), podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože strany o to nepožiadali. 13. Podľa § 387 C.s.p. (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Základné princípy Civilného sporového poriadku Čl.8 Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 14. Žalovaná strana sporu podala odvolanie z dôvodu, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§205 ods.2 písm,d/ O.s.p.) . 15. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a tak odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.), sa odvolací súd zaoberal námietkou, ktorú podradil pod odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. , ktorý sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom čo znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke, ktoré sú nesprávne, lebo nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval súd iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie vtedy nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. a to vzhľadom k tomu, že buď vzal súd do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, ktoré vyšli najavo z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 132 - 135 O.s.p. 17. Odvolateľ namieta, že súd pri ustálení žalovaného nároku nezohľadnil, že žalovaný situáciu o preukázaní skutočného počtu najazdených kilometrov nezavinil, tento dôkaz mal byť predložený žalobcom, a tak práve žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie ale vzal do úvahy len niektoré aspekty a na všetky tvrdenia odvolateľa neprihliadal. Odvolací súd nepovažuje uvedenú obranu odvolateľa v spojení s odvolacími dôvodmi za relevantnú, pretože práve žalovaný v liste zo dňa 28.11.2012 uviedol počet odjazdených kilometrov za mesiac október 2012, hoci v súdnom konaní uvedenú skutočnosť už popieral a označil v liste konštatovaný počet len za hypotetický. Toto tvrdenie hodnotí odvolací súd ako účelové, bez reálnej argumentácie, nezakladajúce odvolací dôvod a naviac, stav najazdených kilometrov kontrolovala, opisovala a upravovala manželka žalovaného po dohode a schválení so žalovaným, ktorý ako vypovedala v rámci svedeckej výpovede, stanovil možný počet kilometrov a odplata za prepravu mu bola zadržiavaná i z dôvodu, že poškodil vozidlo, ktorú skutočnosť ale žalovaný súdu prvej inštancie nevedel riadne preukázať. 18. Odvolateľ v priebehu konania vzniesol započítaciu námietku, ktorá presahovala výšku žalovanej istiny, preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď tento návrh vyhodnotil ako vzájomný návrh podľa § 98 O.s.p., ktorý podľa § 97 ods. 2 O.s.p. vylúčil na samostatné konanie. Uvedené rozhodnutie je obsiahnuté v časti III. výroku odvolaním napadnutého rozsudku, proti ktorému ale nie je prípustné odvolanie, preto odvolací súd postupoval podľa § 386 písm. c) C.s.p.a odvolanie voči tejto časti výroku rozsudku odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 19. Podľa § 357 C.s.p. Odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e)zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa §334 a 335 ods.1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia. 20. V čase podaného odvolania už platila právna úprava Civilného sporového poriadku, ktorý odvolanie voči vylúčeniu vzájomného návrhu na samostatné konania neumožňuje, rovnako ako to nebolo možné ani v čase platnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý odvolanie tiež nepripúšťal, pretože sa jednalo o rozhodnutie vo veci vedenia konania a proti nemu odvolanie nebolo prípustné (R 71/2000). 21. K uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že po vylúčení vzájomného návrhu na samostatné konanie musí súd prvej inštancie o tomto návrhu konať, uvedené skutočnosti vyhodnotiť a v samostatnom konaní so samostatnou spisovou značkou o veci meritórne rozhodnúť, čím nedôjde k porušeniu práv žalovaného na riadne prejednanie vzájomného návrhu. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku označeného I. a II. podľa § 387 C.s.p. potvrdil. 23. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p. o ktorom musí súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. SP v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. aj bez návrhu rozhodnúť, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalobca v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli a na takýto prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris), z toho dôvodu odvolací súd s použitím čl. 4 ods. 2 Základných princípov C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Pri tomto konaní vychádzal z pomyselnej normy, podľa ktorej, ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 Základných princípov C.s.p., zakotvujúcim procesnú ekonómiu možné rozhodnúť a nárok na náhradu trov odvolacieho konania takejto strane sporu nepriznať, pretože rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane sporu na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen neefektívne a tiež v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).