Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/56/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515200033 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2515200033.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: T. N., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so sídlom Krajinská cesta 5053/13, Piešťany, dieťa rodičov: matka B. N., nar. X.X.XXXX, bytom N. XX, S., zastúpená splnomocnencom: RS legal s. r. o., IČO: 36 864 358, so sídlom M. Waltariho 7, Piešťany a otec B. N., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX/F, C., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Kucek & Partners, s. r. o., IČO: 36 865 192, so sídlom Mickiewiczova 9, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 5P/1/2015-194 zo dňa 16.11.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil otcovi poriadkovú pokutu vo výške 50 eur. 2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 53 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. 3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že na pojednávaní konanom dňa 16.11.2015 otec pred súdom použil vulgárne výrazy, čím narušil poriadok pri súdnom pojednávaní. K výške uloženej poriadkovej pokuty súd prvej inštancie uviedol, že išlo o prvé využitie tohto poriadkového opatrenia voči otcovi v predmetnom konaní, výška poriadkovej pokuty bola zvolená v dolnej časti zákonom stanoveného rozsahu. 4. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal písomne otec odvolanie v spojení s doplnením odvolania prostredníctvom jeho splnomocnenca a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť. V odvolaní uviedol, že na pojednávaní dňa 16.11.2015 v emočnom rozrušení spôsobenom predchádzajúcou výpoveďou matky použil nevhodné výrazy vzhľadom na miesto, v ktorom sa otec nachádzal, avšak otec nikdy nepoužil vo vzťahu k matke alebo súdu na ich osoby vulgárne označenie. Naviac po vyhlásení uznesenia, ktorým mu bola uložená poriadková pokuta vo výške 50 eur, sa otec do konca pojednávania choval slušne a vylúčil zo svojho prejavu výrazy, ktoré by súd mohol vyhodnotiť ako nevhodné vzhľadom na miesto a povahu veci. Zákon podmieňuje uloženie poriadkovej pokuty naplnením konkrétnej podoby správania na osoby, ktorej súd poriadkovú pokutu ukladá a to tým, že táto osoba sa neustanoví na súd, neurobí súdom uložený úkon, neuposlúchne príkaz súdu, ruší poriadok, urobí hrubo urážlivé podanie. Poriadková pokuta musí spočívať na relevantných a dostatočných dôvodoch a musí byť pritom zachovaný aj primerane vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Otec pred uložením poriadkovej pokuty nezasahoval do výpovede matky a priebeh pojednávania narušil len na jeho úplnom začiatku, keď sa nechal emocionálne uniesť predchádzajúcou výpoveďou matky, ktorá vo svojej výpovedi uvádzala skutočnosti, ktoré sa nezakladali na pravde. Uvedeným sa otec nechal vyprovokovať a následne pri svojej výpovedi použil nemiestny výraz. Otec okrem incidentu na začiatku pojednávania dodržiaval a dodržiava pravidlá slušného správania, vyjadruje sa až na vyzvanie súdu a vhodným spôsobom. Samotné uloženie poriadkovej pokuty, t. j. len vedomie o jej uložení bez jej úhrady splnilo individuálnu prevenciu a pôsobilo dostatočne výchovne. 5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 s použitím § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 7. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že od 1.7.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a ktorý sa v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Odvolací súd uvádza, že predmetom odvolacieho konania je prieskum rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom je napádané uznesenie o uložení poriadkovej pokuty účastníkovi konania. Podľa názoru odvolacieho súdu účastníkovi konania nemožno odňať nadobudnuté právo na preskúmanie rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty vydaného dňa 16.11.2015 (teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý odvolanie proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty pripúšťal), keďže toto právo nadobudol do 30.6.2016 už v rámci začatého konania. 8. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania alebo kto hrubo sťažuje postup konania tým, že v súdom určenej lehote neurobí súdom uložený úkon alebo nesplní jemu súdom uloženú povinnosť a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi, alebo sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, alebo kto neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 820 eur. 9. Ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia upravovalo postih účastníka konania alebo inej osoby sankciou, ak svojim konaním alebo nečinnosťou hrubo sťažoval postup konania. Ukladanie poriadkových pokút bolo opodstatnené vo veciach, v ktorých strana, iný subjekt konania alebo aj tretie osoby svojím postupom, nečinnosťou alebo opomenutím zasahovali do základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je zaručené Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalším zákonným predpokladom na uloženie poriadkovej pokuty bol záver o hrubom sťažení postupu konania súdu príkladne uvedenými správaniami účastníkov konania alebo iných subjektov súdneho konania, a to najmä neuposlúchnutie príkazu súdu, ktorý bol v súlade s účelom konania a potrebou riadne pripraviť prejednanie a rozhodnutie veci, tiež rušenie poriadku a urobenie hrubo urážlivého podania, ktoré nemuselo súvisieť s predmetom konania. V prípade skutkových podstát pokutovateľného konania alebo opomenutia spočívajúcom v neuposlúchnutí príkazu súdu, rušenia poriadku a urobenia hrubo urážlivého podania umožňovalo citované ustanovenie uloženie pokuty samé osebe, t. j. bez nutnosti pristúpenia k správaniu toho, kto mohol byť pokutovaný, akejkoľvek inej okolnosti. 10. Vychádzajúc z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 16.11.2015, na ktorom bol uskutočnený i výsluch otca a ktorá preukazuje priebeh tohto pojednávania, je zrejmé, že otec po uskutočnení prednesu zástupkyne splnomocnenca matky, svoje vyjadrenie začal vulgárnym výrazom na adresu matky. O správnosti a vierohodnosti obsahu zápisnice niet dôvodu pochybovať, napokon ani otec vo svojom odvolaní nespochybňuje, že sa takýmto spôsobom vyjadroval dôvodiac, že tak učinil v emočnom rozrušení spôsobenom predchádzajúcou výpoveďou matky. Za daných skutkových okolností i podľa názoru odvolacieho súdu išlo zo strany otca o hrubo urážlivé podanie voči matke, ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť ako vulgárne a neslušné. Osoby prítomné v pojednávacej miestnosti sa musia totiž zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť dôstojný a plynulý priebeh súdneho pojednávania, čomu však vyjadrenie otca nezodpovedalo. Poriadková pokuta má slúžiť na to, aby súd mohol vynucovať a upevňovať svoju autoritu všade tam, kde by mohla byť neprípustnými zásahmi ohrozená, aby sa mohol pomocou tohto poriadkového opatrenia zabezpečiť dôstojný a nerušený priebeh konania a tým aj rýchla a účinná ochrana občianskych práv, teda naplniť cieľ súdneho konania. Súd prvej inštancie uložil otcovi poriadkovú pokutu z dôvodu, že narušil poriadok v pojednávacej miestnosti svojim vulgárnym vyjadrením vo vzťahu k matke. Preskúmaním napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené podmienky predpokladané ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia pre uloženie poriadkovej pokuty. Odvolací súd má za to, že s ohľadom na okolnosti danej veci, intenzitu hrubo urážlivého podania a tiež ojedinelosť je primeranou sankciou poriadková pokuta práve vo výške 50 eur. Odvolacie námietky otca sú v plnom rozsahu nedôvodné a neakceptovateľné. 11. Vzhľadom na uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že uloženie poriadkovej pokuty otcovi je právne dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil. 12. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).