Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5Tos/201/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516010189 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2516010189.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného P. Y., v konaní o premene trestu povinnej práce, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany pod sp. zn. 16Nt/22/2016 zo dňa 5.10.2016, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.01.2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného P. Y., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením Okresný súd Piešťany podľa § 55 ods. 4 Trestného zákona premenil zvyšok trestu povinnej práce v rozsahu 56 (päťdesiatšesť) hodín, ktorý bol uložený odsúdenému rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 1T/98/2014, zo dňa 18.08.2014, právoplatným tým istým dňom vo výmere 100 (sto) hodín, na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) dní. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd odsúdeného zároveň zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že k premene trestu povinnej práce došlo preto, že odsúdený zavinene nevykonal práce v povinnom rozsahu a to napriek tomu, že bol ústne aj písomne poučený o podmienkach výkonu trestu povinnej práce, ako aj o možnosti premeny trestu povinnej práce alebo jeho zvyšku na trest odňatia slobody. Odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce nepredložil súdu žiadne potvrdenie, ktoré by preukazovalo skutočnosti uvedené v § 55 ods. 1 písm. a) až d) Trestného zákona. Trest bol právoplatne uložený už 18.8.2014, avšak výkon trestu povinnej práce mu bol nariadený takmer o rok neskôr, a to 14.7.2015, pričom trest mal vykonať najneskôr do 14.7.2016. Mesačne bol povinný odpracovať minimálne 20 hodín, čo neurobil. Súd vyhodnotil jeho prístup k trestu povinnej práce ako ľahkovážny a nezodpovedný, priestor pre vykonanie trestu bol dostatočný. Odsúdený si mal svoje aktivity, vrátane ním uvádzanej starostlivosti o nesvojprávnu sestru, čo však žiadnym spôsobom nepreukázal, zariadiť tak, aby trest v určenom čase riadne vykonal, výkon alternatívneho trestu je jeho povinnosťou, nie právom. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený, ktorý síce uviedol, že nepodáva sťažnosť, ale odvolanie, súd však vyhodnotil toto vyhlásenie v prospech odsúdeného a to bez ohľadu na nesprávne označenie ním zahláseného opravného prostriedku. Svoju sťažnosť do rozhodnutia sťažnostného súdu bližšie neodôvodnil. Na podklade podanej sťažnosti krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i správnosť postupu konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5. Podľa § 55 ods. 4 Trestného zákona ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život alebo zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie okresný súd správne rozhodol, pokiaľ premenil zvyšok trestu povinnej práce v rozsahu 56 (päťdesiatšesť) hodín, ktorý bol uložený odsúdenému rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 1T/98/2014, zo dňa 18.08.2014, právoplatným tým istým dňom vo výmere 100 (sto) hodín, z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení. Materiálnym základom pre takéto rozhodnutie je preukázateľná skutočnosť spočívajúca v tom, že odsúdený doposiaľ úmyselne nevykonal zvyšok trestu povinnej práce uložený mu vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Galanta. Aj odvolací súd na základe obsahu spisového materiálu zistil, že odsúdený sa vedome vyhýba výkonu zvyšku trestu, a to tým spôsobom, že po odpracovaní časti trestu vo výmere 44 hodín do dátumu 25.8.2015, žiadnym spôsobom po tomto dátume nekontaktoval probačnú a mediačnú úradníčku, ani poskytovateľa, a neprejavil žiaden záujem o pokračovanie vo výkone trestu povinnej práce. Odsúdený nedoložil súdu žiadne doklady ktoré by potvrdzovali ním tvrdené skutočnosti a to povinnosť starať sa o nesvojprávnu sestru, zároveň ani nepreukázal, akým spôsobom mu táto ním tvrdená skutočnosť bránila vykonať zvyšok trestu povinnej práce. Naviac sám uviedol, že o sestru sa má starať aj jeho matka. Odsúdený podľa všetkého nezmenil svoj postoj a prístup k povinnosti ani po tom, čo ho (podľa jeho vlastných slov) mala probačná a mediačná úradníčka upozorniť, že ním uvádzané skutočnosti (súvisiace s údajnou povinnosťou starať sa o sestru), nemajú vplyv na jeho trest povinnej práce. Napriek tomu to ( aj podľa vlastných slov) ďalej neriešil. Sťažnostný súd považuje za potrebné poukázať tiež na skutočnosť, že odsúdený namietané okolnosti, ktoré mu mali brániť vo výkone zvyšku trestu povinnej práce, nepreukázal a žiadnymi dokladmi nedoložil ani do rozhodovania nadriadeného súdu o jeho sťažnosti. Ďalej súd uvádza, že odsúdený neuviedol ani iné dôvody, ktoré mu bránili vykonať trest povinnej práce v ustanovenej výmere, nadôvažok, ako to uviedol súd prvého stupňa, dňa 25.7.2016 dosiahol plnoletosť, čo predpokladá zodpovednejší prístup k povinnostiam osoby odsúdenej k alternatívnemu trestu, pri hrozbe premeny tohto trestu v prípade nedodržania stanovených podmienok. Podľa vlastnej výpovede je momentálne odsúdený dokonca nezamestnaný, do školy nechodí, peniaze mu dáva otec, zdravotne sa cíti dobre. Je teda zrejmé, že aj keď súd odsúdenému poskytol šancu alternatívnou formou trestu preukázať, že je schopný a ochotný zmeniť svoje doterajšie správanie a byť zodpovedný voči sebe a svojmu okoliu, odsúdený svojim ľahostajným prístupom k rozhodnutiu súdu nevyhovel zákonnej podmienke o nutnosti plnenia uloženej pracovnej povinnosti, čo spolu s vyššie uvedenými skutočnosťami zakladá zákonný dôvod na premenu trestu tak, ako to vyslovil okresný súd v napadnutom uznesení. V danom prípade je správny aj výrok uznesenia o zaradení odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, a to s poukazom na skutočnosť, že v posledných 10-rokoch nebol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť. Keďže zo strany odvolacieho súdu neboli zistené podmienky na zrušenie resp. zmenu napadnutého rozhodnutia, bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.