Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/62/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615201152 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2615201152.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, sídlo: Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, adresa na doručovanie Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanej: V. M., nar. XX.X.XXXX, bytom O. - M., X. XXX, o zaplatenie 217,97 Eur s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby po vydaní rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 11C/90/2015-57 zo dňa 12.8.2015, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie I. výrokom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 208,10 Eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 9,87 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 208,10 Eur od 3.2.2015 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, II. výrokom žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 67,94 Eur a iné trovy konania v sume 16,50 Eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku právnemu zástupcovi žalobcu. 2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorým žiadala napadnutý rozsudok zrušiť, bez nároku žalobcu na náhradu trov konania, pretože právnemu predchodcovi žalobcu spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. ešte dňa 16.2.2015, teda pred podaním návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu vo veci, ktorý bol na súd podaný dňa 17.2.2015, uhradila dlžnú sumu poštovou poukážkou, ktorej fotokópia tvorí prílohu odvolania. 3. V prvom rade je potrebné uviesť, že pôvodný žalobca spoločnosť AB 1 B.V. registračné číslo: 560 07 043, sídlo: Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo zanikol zlúčením so súčasným žalobcom spoločnosťou AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, sídlo: Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, ktorá skutočnosť bola oznámená a preukázaná v odvolacom konaní, preto odvolací súd uznesením zo dňa 5.4.2017 rozhodol, že v konaní pokračuje so žalobcom ako právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti. 4. Pôvodný žalobca spoločnosť AB 1 B.V. registračné číslo: 560 07 043, sídlo: Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo podaním zo dňa 13.7.2016 doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.7.2016 zobral žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť, vrátiť súdny poplatok za návrh po príslušnom krátení, pričom dôvod späťvzatia neuviedol. 5. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. V zmysle ods. 2 súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Podľa ods. 3 ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. 6. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci, v čase, keď už o veci rozhodol súd prvej inštancie citovaným rozsudkom, avšak jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, došlo zo strany pôvodného žalobcu k späťvzatiu žaloby, s ktorým žalovaná vyjadrila podaním zo dňa 2.8.2016, doručeným odvolaciemu súdu dňa 8.8.2016, svoj súhlas, čím boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre aplikáciu citovaného § 370 CSP, odvolací súd späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. 7. Pripustením vzatia žaloby späť je vybavené i odvolanie žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie vydaného vo veci, pretože účinné späťvzatie žaloby má vplyv na celé konanie, teda i na konanie pred odvolacím súdom, keďže bez žaloby nemôže obstáť ako konanie prvoinštančné, tak i konanie odvolacie. 8. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 9. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 10. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 11. Citované ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovanej k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Preto ak pôvodný žalobca zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu, z procesného hľadiska platí, že žalobca zavinil zastavenie konania. Iný záver nemôže vyplývať ani zo skutočnosti prezentovanej žalovanou v odvolacom konaní, že zaplatila uplatnenú pohľadávku (bez potreby skúmania či sa tak stalo pred začatím konania), keďže žalovaná deklarovala jej poukázanie právnemu predchodcovi žalobcu - spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. a nie žalobcovi, ktorá spoločnosť postúpila pohľadávku na pôvodného žalobcu ešte dňa 12.9.2012, vychádzajúc z oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky žalovanej zo dňa 16.1.2015 (č.l.18 spisu), tu bez preukázania, napokon i bez samotného tvrdenia, oprávnenia postupcu - spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (na žiadosť postupníka) vymáhať postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka - žalobcu (§ 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 12. V konaní tak fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov konania (v zmysle § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Z obsahu spisu však vyplýva, že v danom prípade si žalovaná v konaní náhradu trov výslovne neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v konaní nevznikli. 14. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli. 15. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona (analogia legis alebo juris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. 16. V súvislosti s požiadavkou pôvodného žalobcu na vrátenie časti súdneho poplatku obsiahnutej v späťvzatí žaloby, odvolací súd s odkazom na § 12 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poukazuje na to, že o tejto otázke v danom prípade je oprávnený rozhodovať súd prvej inštancie. 17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).