Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/994/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615202007 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2615202007.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, č. 542 097 902 RCS Paris, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, proti žalovanej: F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, o zaplatenie sumy 675,89 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica z 5. augusta 2015, č.k. 6C/137/2015-33 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorý sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 675,89 eur a náhradu trov konania titulom náhrady škody a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 1 ods. 1, § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1, § 101, § 103 OZ, § 142 ods. 1 OSP, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní bolo preukázané, že žalobca uzatvoril so sestrou žalovanej zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, keď na základe žiadosti v časti C tejto zmluvy poskytol sestre žalovanej úver vo forme úverového rámca vo výške 20.000,- Sk (663,88 eur). Tento sa sestra žalovanej (žalovaná) zaviazala splácať formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5 % z tohto rámca, splatných ku 10. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom boli peňažné prostriedky čerpané. Súd však ďalej zistil, že v mene svojej sestry - R. Z. telefonicky požiadala spoločnosť Cetelem Slovensko a.s. Bratislava o poskytnutie spotrebiteľského úveru č. 42667353099001 vo výške 20.000,- Sk (663,88 eur), samotná žalovaná, pričom úver jej bol schválený a finančné prostriedky boli zaslané na jej účet, v dôsledku čoho spôsobila škodu vo výške 1.192,80 eur a spáchala prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Súd mal preukázané, že dlh žalovanej sa stal splatným dňa 10.11.2009, a teda premlčacia doba začala plynúť pred dňom 10.11.2009, keďže splatnosť nesplnenej splátky nastala pred týmto dňom. Keďže premlčacia doba podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka je tri roky, právo žalobcu vymáhať svoj dlh voči žalovanej sa premlčalo najneskôr dňom 10.11.2012. Nakoľko žaloba bola podaná na súde až dňa 13.3.2015, súd považoval pohľadávku žalobcu voči žalovanej za premlčanú. Súd prihliadal na premlčanie z úradnej povinnosti tak ako to ustanovuje § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Na základe uvedených skutočností súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný a patrila by mu náhrada trov konania, súd túto náhradu nepriznal, nakoľko odporcovi v konaní žiadne trovy konania nevznikli. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, z dôvodov nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci a žiada, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že sa žalobca nestotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie ohľadne premlčacej doby. V danom prípade je zrejmé, že žalovaná spáchala trestnú činnosť v súvislosti so získaním finančných prostriedkov a premlčacia lehota v danom prípade nie je trojročná podľa ustanovenia § 101 OZ ako uvádza súd, ale desaťročná podľa § 106 ods. 2 OZ ak ide o škodu spôsobenú úmyselným trestným činom a premlčacia doba počína bežať odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Ďalej odvolateľ uviedol, že predmetná uzavretá zmluva je absolútne neplatná, žalobca neuzavrel zmluvu so sestrou žalovanej ako uvádza súd a táto sa nezaviazala splácať formou mesačných splátok poskytnutý úver ako uvádza súd, ale finančné prostriedky získala žalovaná podvodom a nie jej sestra. Na daný prípad nie je možné aplikovať ustanovenie § 103 a § 565 OZ o behu premlčacej lehoty jednotlivých splátok ako uvádza súd prvej inštancie. Je toho názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, nakoľko súd neuviedol vo svojom rozhodnutí, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádzal, pričom súd by mal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť. Zároveň si právny zástupca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za jeden právny úkon plus režijný paušál a DPH. 4. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie nezaslala. 5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP). 6. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal od žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 675,89 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody vzniknutej v dôsledku trestného činu žalovanej. 9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol žalobný návrh zamietnutý, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania. 10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie nezistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím potom vec nesprávne právne posúdil. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potom v dôsledku uvedeného nie je preskúmateľný pre nedostatok dôvodov. 11. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p., obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006). 12. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce (napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, seria A č. 254-B, s. 49). 13. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom). 14. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý odvodil premlčanie dlhu od existencie platnej zmluvy o úvere, napriek skutočnosti, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom náhrady škody z dôvodu, že zo strany žalovanej uzavretím tejto zmluvy došlo k spáchaniu trestného činu podvodu, za ktorý bola právoplatne odsúdená, čo má za následok absolútnu neplatnosť tejto zmluvy, mali za následok, že napádané rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016), na riadne odôvodnenie rozsudku, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. 15. Súd prvého stupňa tým, že svoje rozhodnutie neodôvodnil vo vzťahu k preukázanému skutkovému stavu, nedal odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého kvalifikoval celý dlh uplatňovaný žalobkyňou ako premlčaný. 16. Podľa § 79 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p.(platné a účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, v súč. ekvivalent je § 132 CSP) konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 OSP, v súč. ekvivalent je § 127 CSP) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. 17. Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a spravidla začína na základe návrhu na začatie konania (žaloby). Tento spôsob začatia konania predpokladá aj citované ustanovenie § 79 O.s.p., ktoré bolo platné a účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Iba v prípadoch, v ktorých to zákon expressis verbis pripúšťa, občianske súdne konanie môže začať aj na základe rozhodnutia súdu. Vo veciach, v ktorých sa konanie môže začať iba na základe návrhu (vždy tomu tak je v sporovom konaní), je podanie návrhu nevyhnutným predpokladom začatia konania. Ustanovenie § 79 ods. 1 O.s.p. vymedzuje obsahové náležitosti návrhu, ktorých neúplnosť bráni v ďalšom procesnom postupe súdu s procesným dôsledkom - odmietnutie podania (§ 43 ods. 2 O.s.p.). 18. Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Naopak však nie je porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby. 19. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania bolo v čase konania na súde prvej inštancie ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá OSP (súč. ekvivalent je § 132 CSP), podľa ktorého účastníci (teraz už strany sporu) sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 20. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenie. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonáva bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. 21. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Strana sporu, ktorá nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotno-právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodne preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Spravidla je bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno rozdelené medzi stranami v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov právneho vzťahu. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. 22. V preskúmavanej veci je nepochybné, že ide o konanie sporové, ktorého predpokladom, ako už bolo vyššie uvedené, je podanie žaloby. Žaloba podaná bola a spĺňala zákonom požadované náležitosti. 23. V priebehu konania, súd prvej inštancie nárok žalobcu, ktorý žalované plnenie podľa opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe požadoval titulom náhrady škody, posúdil ako nárok vyplývajúci zo zmluvy. Keďže tento nárok si uplatnil žalobca na súde oneskorene a to po uplynutí 3 rokov od jeho splatnosti, súd ho ako premlčaný zamietol. 24. V konaní je pri opise rozhodujúcich skutočností dôležité, či si žalobca uplatňuje nárok titulom zmluvného plnenia na základe písomne uzavretej zmluvy, alebo titulom náhrady škody, pretože uvedenie týchto skutočností predstavuje opis skutkového stavu veci, z ktorého súd následne vychádza aj pri hodnotení unesenia dôkazného bremena tohto tvrdenia a následne právneho posúdenia veci. Uvedenie týchto skutkových okolností ešte nepredstavuje právne posúdenie zo strany súdu, nakoľko súd musí najprv skutkovo zistiť, na základe čoho si žalobca uplatňuje zaplatenie žalovanej sumy a až následne skúmať právne atribúty uplatneného nároku. 25. Súd si nemôže sám vytvoriť zmenu skutkového stavu a uzatvoriť, že žalobca sa domáha zaplatenia žalovanej istiny z dôvodu písomne uzavretej zmluvy so žalovanou, nakoľko to nie je skutkové tvrdenie žalobcu v jeho návrhu v zmysle ust. § 79 OSP ( a ani v priebehu konania). V danom prípade nejde o právne posúdenie veci, ale o opis skutkového stavu veci, do ktorého ale súd nemôže žiadnym spôsobom zasahovať a vytvárať ho, nakoľko by v takomto prípade ani sám žalobca nevedel, čo je potom predmetom dokazovania a v čom spočíva jeho dôkazné bremeno. 26. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, pretože rozhodnutie nebolo odôvodnené vo vzťahu k preukázanému skutkovému stavu. Nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je tiež dôsledkom nedostatočného vymedzenia predmetu konania, keď z návrhu žalobcu jednoznačne vyplýva, že sa domáha zaplatenia žalovanej istiny titulom náhrady škody, nakoľko z opisu rozhodujúcich skutočností vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 27.04.2010 č.k. 1T 5/2010-158 bola žalovaná uznaná za vinnú zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, keď na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu, nakoľko v mene svojej sestry R. Z., narodenej XX.XX.XXXX telefonicky požiadala žalobcu o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 20.000,- Sk, pričom aj podpísala úverovú zmluvu s osobnými údajmi svojej sestry R., avšak finančné prostriedky boli zaslané na bankový účet žalovanej F. Z., čím žalobcovi spôsobila malú škodu na cudzom majetku vo výške 1.192,80 eur. Ďalej z návrhu vyplýva, že podľa ustanovenia § 288 ods. 1 Tr. por. bol žalobca odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie a rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 27.04.2010. Súd prvej inštancie aj napriek týmto skutočnostiam a tomu, že predmetný rozsudok Okresného súdu Senica zo dňa 27.04.2010 je súčasťou spisu, (pripojený ako príloha k návrhu žalobcu), sa touto právnou skutočnosťou vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal a posúdil nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny titulom uzavretia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 05.11.2008 v zmysle zákonných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., ako aj Občianskeho zákonníka. 27. V danom prípade, tak vzhľadom na vyššie uvedené, dospel odvolací k tomu názoru, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a zároveň došlo aj k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu, nakoľko súd prvej inštancie sa mal v prvom rade oboznámiť s celým obsahom spisového materiálu Okresného súdu Senica sp. zn. 1T 5/2010 a následne posúdiť predmetný žalobný nárok žalobcu v zmysle ust. § 420 OZ a skúmať všetky atribúty naplnenia zákonných ustanovení o náhrade škody. 28. Reagujúc na odvolaciu námietku žalobcu ohľadne plynutia premlčacej doby v prípade uplatnenia si nároku titulom náhrady škody spôsobenej trestným činom, odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odvolateľa, že v takomto prípade nie je možné aplikovať trojročnú premlčaciu dobu v zmysle ust. § 101 a 103 OZ, ale je potrebné v zmysle ust. § 110 OZ aplikovať dvojročnú subjektívnu a desaťročnú objektívnu premlčaciu lehota. Žalobný nárok na súde je potrebné si uplatniť v rámci dvojročnej subjektívnej lehoty, ktorá nesmie prekročiť desaťročnú objektívnu lehotu, avšak na posúdenie tejto premlčacej doby je potrebné mať pripojený spis Okresného súdu Senica sp. zn. 1 T 5/2010, kde je potrebné skúmať, či došlo zo strany odvolateľa, resp. žalobcu k uplatneniu si nároku na náhradu škody, kedy sa tak stalo, nakoľko takýmto uplatnením si nároku sa prerušuje plynutie premlčacej doby, ktorá sa obnoví potom, čo došlo k právoplatnému rozhodnutiu vo veci, kedy by bol následne poškodený zo strany súdu odkázaný na občianskoprávne konanie. 29. Vzhľadom na vyššie uvedené tak v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie s prihliadnutím na žalobcom uplatnený nárok absentuje akékoľvek vysvetlenie, ktoré skutočnosti súd považoval za preukázané a ktoré nie, a z akých dôvodov, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, t.j. ako vec právne posúdil vo vzťahu k preukázanému skutkovému stavu. 30. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu posúdiť uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy 675,89 eur s príslušenstvom titulom uplatnenej náhrady škody spôsobenej trestnou činnosťou žalovanej v zmysle ustanovenia § 420 OZ a teda posúdiť naplnenie všetkých zákonných atribútov tam stanovených na priznanie tohto žalovaného nároku, doplniť dokazovanie o pripojenie spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 1T 5/2010 a teda vykonať a vyhodnotiť dokazovanie za účelom preskúmania nároku žalobcu z hľadiska okruhu všetkých rozhodujúcich skutočností určovaných hypotézou hmotno-právnych noriem, predovšetkým atribútov zodpovednostného vzťahu žalovanej za vznik tvrdenej materiálnej škody spôsobenej žalobcovi podľa ustanovenia § 420 OZ a nasl. (porušenie právnej povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie). Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádza a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je obrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami účastníkov. 31. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 písm. b/ CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (ktorému neprináleží nahrádzať v plnom rozsahu konanie pred súdom prvej inštancie). 32. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 33. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).