Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/964/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712200217 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2712200217.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobkyne: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, D., zastúpenej advokátom: Mgr. Tomáš Kováč, Mýtna 42, Bratislava, proti žalovanej: U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, Y., zastúpenej advokátom: JUDr. Ján Pekar, Potočná 191/39, Skalica, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 21.09.2015 č.k. 3C/4/2012-315, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaná má voči žalobkyni p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne o určenie že dohoda o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/4 na nehnuteľnostiach: Pozemky registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. 16211/33 - záhrady o výmere 576 m2 a parc. č. 16211/34 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2 a stavba - záhradná chatka so súpisným číslom XXXX, nachádzajúca sa v Y., postavená na pozemku registra „C“ evidovaného na katastrálnej mape parc. č. 16211/34 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra Skalica na Liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Skalica, obec Y., a katastrálne územie Y., uzavretá medzi M. F., rod. J., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt: Y., S. XXXX/X, PSČ: XXX XX a U. F., rod. T., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvalý M. XXXX/X, XXX XX Y., a ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra Skalica pod č. V-2232/2011 je voči žalobkyni právne neúčinná a žalobkyni (navrhovateľke) uložil povinnosť zaplatiť žalovanej (odporkyni) náhradu iných trov konania v sume 99,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia JUDr. Jánovi Pekarovi, advokátovi v sume 479,09 Eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok odôvodnil s použitím § 42a ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 42b ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4, § 116 Občianskeho zákonníka a v časti o náhrade trov konania s použitím § 142 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. a), § 15 písm. a), § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. 2. Vecne argumentoval tým, že zo zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd záver, že návrh nebol podaný dôvodne. Z dokazovania vykonaného písomnou zmluvou o pôžičke zo dňa 07.11.2011 a tiež svedeckou výpoveďou dlžníčky M. F. bolo preukázané, že medzi navrhovateľkou (žalobkyňou) a dlžníčkou M. F. vznikol podľa ustanovenia § 488 záväzkový právny vzťah, ktorým je podľa zákona právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Žalobkyňa zmluvou o pôžičke uzavretou dňa 07.11.2011 podľa § 657 Občianskeho zákonníka (OZ) preukázala, že prenechala dlžníčke M. F. peniaze - pôžičku vo výške 5.000,- Eur a to pri podpise zmluvy. V konaní bola svedeckou výpoveďou dlžníčky M. F. preukázaná existencia trvania jej záväzku voči žalobkyni vzniknutého zo zmluvy o pôžičke zo dňa 07.11.2011, podľa ktorej bola dohodnutá splatnosť vrátenia peňazí dňom 07.02.2012. Zmluva obsahovala záväzok dlžníčky vrátiť veriteľovi pôžičku 5.000,- Eur spolu s odmenou vo výške 1.500,- Eur, všetko podľa zmluvy do 07.02.2012, teda dlžníčka sa zaviazala vrátiť 6.500,- Eur. Žalobkyňa ako veriteľ má voči dlžníčke M. F. zo zmluvy o pôžičke zo dňa 07.11.2011 vymáhateľnú pohľadávku, ktorá je ku dňu rozhodnutia vo veci samej po lehote splatnosti a veriteľ ju môže uplatniť v základnom súdnom konaní, čo aj žalobkyňa spravila a vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníčke uplatnila v základnom súdnom konaní, ktoré je vedené na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 5C/407/2013 (predtým 1Ro/343/2013). Zmluva o pôžičke v čl. IV obsahuje prehlásenie dlžníčky, podľa ktorého dlžníčka prehlasuje, že je vlastníkom nehnuteľnosti v bytovom dome na ulici M. X, Y., nehnuteľnosť je zapísaná na LV XXXX, katastrálne územie Y., Správa katastra Skalica. Strany sa podľa uvedenia v zmluve o pôžičke dohodli, že v prípade nevyplatenia pôžičky riadne a včas, dlžníčka zriadi záložné právo k nehnuteľnosti v prospech veriteľa. V tomto článku je aj prehlásenie dlžníčky, že do vyplatenia pôžičky bude s nehnuteľnosťou nakladať iba so súhlasom veriteľa. Platnou zmluvou o pôžičke bola preukázaná pozícia žalobkyne ako veriteľa a daná tým jej aktívna legitimácia na podanie odporovacej žaloby v zmysle § 42b ods. 2 OZ. 3. Žalobkyňa uzatvorila s dlžníčkou dňa 01.12.2011 ďalšiu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičala dlžníčke pôžičku vo výške 1.800,- Eur s dohodnutou výškou odmeny 500,- Eur a s konečnou lehotou splatnosti do 07.02.2012. Zmluva o pôžičke, ktorej predmetom bolo poskytnutie sumy 1.800,- Eur žalobkyňou dlžníčke, bola uzavretá až po spísaní dohody a to dňa 01.12.2011. Žalobkyňa tak nemala dňa 08.11.2011 voči dlžníčke splatnú pohľadávku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 01.12.2011. 4. Súd ďalej skúmal, či bola dodržaná podmienka uvedená v ustanovení § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch. Preskúmaním dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/4 na nehnuteľnostiach - Pozemky registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. 16211/33 - záhrady o výmere 576 m2 a parc. č. 16211/34 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2 a stavba - záhradná chatka so súpisným číslom XXXX, nachádzajúca sa v Y., postavená na pozemku registra „C“ evidovaného na katastrálnej mape parc. č. 16211/34 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra Skalica, na Liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Skalica, obec Y., a katastrálne územie Y., uzavretá medzi M. F., rod. J., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt: Y., S. XXXX/X, PSČ: XXX XX a U. F., rod. T., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvalý M. XXXX/X, XXX XX Y., a ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra Skalica pod č. V-2232/2011 dňa 15.12.2011, súd uzavrel, že dlžníčka M. F. previedla predmetnou dohodou na žalovanú spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 na uvedených nehnuteľnostiach. Týmto hmotnoprávne podmienky pre odporovateľnosť právneho úkonu dlžníka. Podmienka daná v § 42a ods. 2 OZ sa týka hmotnoprávnej lehoty posledných 3 rokov, odkedy konal dlžník v úmysle ukrátiť veriteľa. Pri nehnuteľnostiach, zapisovaných do katastra nehnuteľností, čo sa vzťahuje aj na prípad prevodu nehnuteľností z Dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní zo dňa 07.11.2011, mal súd z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Y. zistené, že účinky vkladu vlastníctva žalovanej v prevedenom podiele od dlžníčky v 1/4 nastali dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností, t.j. po dni 15.12.2011. Žalobkyňa podala žalobu dňa 11.01.2012. Z uvedeného vyplýva, že bola dodržaná zákonná trojročná lehota na podanie žaloby o odporovateľnosť právnemu úkonu na súd. 5. Z Dohody o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní zo dňa 07.11.2011, ktorej neúčinnosť je predmetom sporu vyplýva, že jej predmetom bolo zrušenie spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným v LV č. XXXX v k.ú. Y., obec Y., okres Skalica, ktoré mali v spoluvlastníckom podiele U. F. v 1/2-ine, M. F. v 1/4-ine a H. J. v 1/4-ine a o ktorých vyporiadaní sa dohodli tak, že žalovaná nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX, k.ú. Y., obec Y., okres Skalica, a to parcelu registra „C“ KN č. 16211/33 a 16211/34 a stavbu záhradnej chatky s.č. XXXX na parcele 16211/34 všetko v celosti 1/1 s povinnosťou finančného vyrovnania tak, že žalovaná vyplatí účastníčke M. F. a účastníčke H. J. čiastku vo výške 2.373,- Eur po obdržaní kúpnej ceny vo výške 21.750,- Eur za predaj bytu č. XX. K uvedeným nehnuteľnostiam bolo povolené vlastnícke právo na vklad Správou katastra Skalica dňa 15.12.2011, číslo vkladu V-2232/11. 6. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší majetok dlžníka, avšak ak dlžník vlastní napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil (takým majetkom môžu byť aj peniaze, ktoré dlžník reálne získal z predaja svojich vecí). V prípade, že dlžníkov právny úkon nemal za následok zmenšenie jeho majetku, nakoľko za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty obdržal ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada, rovnako nemôže dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Aj keď má dlhy, nenastalo v dôsledku tzv. ekvivalentného právneho úkonu zmenšenie dlžníkovho majetku a k uspokojeniu veriteľovej pohľadávky môže slúžiť dlžníkov majetok - aj keď zmenil podobu svojich aktív - v rovnakej hodnote (cene), ako keby k týmto právnym úkonom nedošlo. Rozhodujúcim okamihom pre posúdenie ekvivalentnosti prevodu dlžníkových vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt je jeho účinnosť, pri nehnuteľnostiach zapisovaných do katastra nehnuteľností je ním deň, ku ktorému nastali účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. Pre záver, že sa dlžníkov majetok následkom prevodu veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty na iného neznížil, nie je bez ďalšieho významný len obsah zmluvy či iného dojednania. O tzv. ekvivalentný právny úkon dlžníka ide len vtedy, ak za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty sa dlžníkovi naozaj (reálne) dostala ich obvyklá cena alebo iná skutočne primeraná (rovnocenná) náhrada. 7. Súd má v konaní preukázané, že žalovaná pri vynaložení náležitej starostlivosti nepoznala úmysel dlžníčky ukrátiť veriteľa, keďže sú s dlžníčkou osoby blízke, dôkazné bremeno niesla žalovaná. Výpovede žalovanej a dlžníčky M. F. sa síce vo viacerých častiach rozchádzali, dokazovaním však bolo preukázané, že žalovaná v čase, keď s ňou dlžníčka podpisovala Dohodu o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní, nemala vedomosť o dlhu svojej dcéry - dlžníčky voči žalobkyni. Výsluchom svedkyne Ing. K. bolo preukázané, že žalovaná v dobe uzavretia odporovaného úkonu vyvinula takú aktivitu a s takou náležitosťou, aby úmysel dlžníčky ukrátiť týmto úkonom veriteľa poznala (mohla poznať), keď žalovaná pred uzavretím Dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní zisťovala na katastri, či sa na predmetnú nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie Y. neviažu záložné práva v prospech veriteľov. Rovnako aj dlžníčka tvrdila žalovanej, že nehnuteľnosť nie je zaťažená, keď sama dlžníčka v čl. II. bod 1 dohody vyhlásila, že na predmetnej nehnuteľnosti neviaznu žiadne ďalšie ťarchy, vecné bremená ani iné obmedzenia, ktoré by ich prevod viazali. V konaní žalovaná aj jej dcéra ako dlžníčka zhodne tvrdili, že spolu nekomunikujú. Výpoveďou svedkyne Ing. K.(mediátorka) bolo tiež preukázané, že žalovaná s dlžníčkou dlhodobo nekomunikuje. 8. Ak sa v konaní o odporovacej žalobe zistí, že žalovaný nadobudol od dlžníka jeho nehnuteľnosť bez toho, aby mu za ňu reálne poskytol jej obvyklú cenu použiteľnú na úhradu jeho dlhov alebo inú rovnocennú náhradu, je možné náležite posúdiť aj to, či dlžník na žalovaného previedol nehnuteľnosť v úmysle ukrátiť veriteľa (pozri rozsudok NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 4333/2007). 9. V prejednávanom prípade bolo nutné posúdiť, či suma určená za spoluvlastnícky podiel dlžníčky je primeranou cenou, či bola žalovanou dlžníčke vyplatená a či postačovala na splatenie jej dlhov a tiež či disponovala v čase tohto prevodu aj iným majetkom, ktorý mohol slúžiť na uspokojenie dlhu voči žalobkyni. Návrh o odporovateľnosť právneho úkonu sa nevedie proti dlžníkovi - ktorý bol predávajúci, ale proti žalovanej, ktorá bola nadobúdateľkou podielu. 10. Na dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k chatke a k pozemkom je síce uvedený dátum dňa 07.11.2011, avšak z výpovede žalovanej ako aj svedkyne Ing. K. vyplýva, že v tento deň účastníčkami dohoda podpísaná nebola, bola skutočne podpísaná až dňa 08.11.2011, podľa overovacej doložky Mesta Skalica dňa 08.11.2011 je overený podpis o 13:55 hod. a to M. F., H. J. aj U. F.. M. F. pristúpila k dohode o vyporiadaní a zrušení podielového spoluvlastníctva dňa 08.11.2011, teda v deň nasledujúci po dni, kedy prijala pôžičku od žalobkyne. V Dohode o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní zo dňa 08.11.2011, ktorej neúčinnosti sa žalobkyňa domáha, sa žalovaná zaviazala vyplatiť M. F. a H. J., ako protiplnenie každej sumu 2.373,- Eur a to v lehote troch pracovných dní po obdržaní kúpnej ceny vo výške 21.750,- Eur za byt č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné č. XXXX s pozemkom, zapísaný na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie Y.. Dlžníčka tak má voči žalovanej pohľadávku vo výške 2.373,- Eur, ktorej splatnosť ešte nenastala. Žalovaná sa tak zaviazala dlžníčke za prevedené majetkové hodnoty poskytnúť primeranú náhradu, ktorá bola vypočítaná znaleckým posudkom. V rámci vyporiadania dlžníčke vznikla pohľadávka voči žalovanej v sume 2.373,- Eur, dlžníčke tak za jej podiel patrí poskytnuté ekvivalentné protiplnenie. Ide o tzv. ekvivalentný právny úkon dlžníka. Dlžníčkin právny úkon tak nemal za následok zmenšenie jej majetku, nakoľko ide o odplatný právny úkon za ktorý obdrží, až bude splnená podmienka vyplatenia kúpnej ceny 21.750,- Eur v prospech žalovanej, primeranú finančnú odplatu a tým nemohlo dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky. V konaní nebolo zistené, žeby ku dňu rozhodnutia súdu o veci samej bola dlžníčke vyplatená suma 2.373,- Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vyplatiť dlžníčke. S ohľadom na znenie dohody je nepochybné, že k zmenšeniu majetku dlžníčky odporovaným právnym úkonom nedošlo. 11. Súd ďalej z listinných dôkazov, konkrétne listov vlastníctva na meno dlžníčky ku dňu uzavretia dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zistil, že dlžníčka v čase uzavretia odporovaného právneho úkonu nebola nemajetná, nakoľko bola spoluvlastníčkou na Liste vlastníctva č. XXXX, pre obec a katastrálne územie Y., a to byt č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXXX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku, kde vlastnícky podiel dlžníčky mal hodnotu minimálne 11.250,- Eur, čo bola dostatočná suma na uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Výška v konaní nebola namietaná a súd považoval hodnotu vlastníckeho podielu dlžníčky za nesporný. Preto súd vyvodil záver, že uzavretie odporovaného právneho úkonu nemalo za následok, žeby žalobkyňa nemohla dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníčky. Predmetná okolnosť je podstatnou, pretože aj keby došlo k situácii, že realizáciou dohody sa majetok dlžníčky zmenšil, krátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky v zmysle § 42 a nasl. Občianskeho zákonníka predpokladá také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti, čo v danom prípade nenastalo. Súd má tak v konaní preukázané, že v čase uzavretia odporovaného právneho úkonu mala dlžníčka dostatočný majetok na uspokojenie pohľadávky žalobkyne. K uzavretiu darovacej zmluvy, ktorej predmetom bolo darovanie spoluvlastníckeho podielu dlžníčky vo výške 1/4 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie Y. a to byt č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXXX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v prospech H. J., došlo až po uzavretí odporovaného právneho úkonu a to dňa 01.12.2011. 12. Súd v konaní dospel k záveru, že neboli naplnené všetky zákonné podmienky pre odporovateľnosť právneho úkonu v zmysle § 42a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Zo skutočností zistených v konaní nebolo preukázané, že konaním dlžníčky prišlo k zmenšeniu jej majetku, kedy previedla svoj spoluvlastnícky podiel na LV č. XXXX dohodou o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní na žalovanú. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že dlžníčkin právny úkon ukrátil uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa/žalobkyne tým, že viedol k zmenšeniu majetku dlžníčky, čo malo za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníčky, pričom ak by nebolo tohto úkonu, mohol by veriteľ svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. Majetok dlžníčky sa nezmenšil natoľko, že nevlastní taký majetok, ktorý by sám o sebe postačoval k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil. Dlžníčka neurobila uvedený právny úkon v úmysle ukrátiť svojho veriteľa/žalobkyňu a keďže neboli naplnené všetky hmotnoprávne predpoklady úspešnosti odporovacej žaloby v zmysle § 42a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, návrh o určenie, že dohoda o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní je voči žalobkyni právne neúčinná, je nedôvodný. 13. Žalovaná bola v konaní účastníčkou úspešnou a preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania a to náhradu iných trov konania v sume 99,50 Eur za zaplatený súdny poplatok za odvolanie a trovy právneho zastúpenia v sume 479,09 Eur, ktoré je povinná uhradiť žalobkyňa. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z 6 úkonov právnej služby a to z prípravy a prevzatia zastupovania dňa 10.10.2014, vyjadrenia zo dňa 04.05.2014, účasti na pojednávaní dňa 15.07.2015, porady s klientom 11.08.2015, účasti na pojednávaní dňa 31.08.2015, z 2 režijných paušálov pre rok 2014, z štyroch režijných paušálov pre rok 2015 a DPH vo výške 20%. Odmena za 1 úkon právnej služby bola vypočítaná v zmysle § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako jedna trinástina výpočtového základu pretože hodnotu sporu nie je možné vyjadriť v peniazoch a za 1 úkon právnej služby v roku 2014 bola vypočítaná v sume 61,85 Eur a v roku 2015 v sume 64,53 Eur. 14. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobkyňa s tým, že ho považuje v oboch výrokoch za vecne nesprávny a vydaný v rozpore so skutkovým aj právnym stavom veci a s vykonaným dokazovaním. Považuje za preukázané, že v čase uzavretia odporovaného právneho úkonu dlžníka M. F. nedisponovala žiadnym iným nehnuteľným majetkom, ktorý by postačoval k tomu, aby sa z neho ako veriteľka uspokojila. Z pripojených výpisov z LV vyplýva, že na majetok dlžníčky M. F. boli v čase uzavretia odporovaného právneho úkonu vedené viaceré exekúcie. Majetkové a príjmové pomery dlžníčky bránili a aj v súčasnosti bránia tomu, aby bola jej pohľadávka ako veriteľky voči dlžníčke M. F. uspokojená a to čo i len čiastočne. Odporovaným právnym úkonom došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníčky M. F., a teda jej majetok sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aj čiastočné uspokojenie jej pohľadávky. S ohľadom na vykonané dokazovanie bolo preukázané, že žalovaná ako matka dlžníčky mala vedomosť o existencii pohľadávky žalobkyne voči dlžníčke, resp. existencii iných dlhov dlžníčky M. F. a exekúcií vedených proti nej. V prípade dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva o vzájomnom vyporiadaní uzavretej medzi dlžníčkou, žalovanou a ešte treťou osobou, išlo o prevod nehnuteľného majetku dlžníčky, z ktorého by žalobkyňa mala možnosť uspokojiť svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči dlžníčke. Dlžníčka sa týmto právnym úkonom zbavila svojho majetku, vedome ukrátila uspokojenie žalobkyne a znemožnila uspokojenie oprávnenej pohľadávky žalobkyne ako veriteľky. Tiež porušila dohodu zmluvných strán v čl. IV. zmluvy o pôžičke zo dňa 01.12.2011 týkajúcu sa nakladania s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXX, kat. úz. Y.. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaná poznala úmysel dlžníčky ukrátiť žalobkyňu, pričom žalovaná je matkou dlžníčky, čiže blízkou osobou v zmysle ust. § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka. Dohodu o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní uzavretou medzi dlžníčkou M. F. a žalovanou U. F. a treťou osobou H. J. týkajúcou sa okrem iného prevodu spoluvlastníckeho podielu dlžníčky o veľkosti 1/4 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. Y. došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníčky a tým ukráteniu uspokojenia splatnej pohľadávky žalobkyne. Neobstoja a sú nepreukázané tvrdenia žalobkyne o tom, že nevedela o pôžičkách a dlhoch dlžníčky, teda svojej dcéry, ktoré boli vyvrátené vykonaným dokazovaním. Žalovaná z vlastnej iniciatívy na pojednávaní, aby ju k tomu súd vyzýval alebo sa jej pýtal, predložila súdu k nahliadnutiu exekučné príkazy, ktoré boli žalovanej doručované na adresu, kde aj žalovaná v tom čase bývala a kde vlastne bývala a mala evidovaný pobyt aj dlžníčka M. F.. Žalovaná mohla a mala vedomosti o tom, že jej dcéra v tomto prípade dlžníčka má dlhy a exekúcie, keďže stále vyskakovali na správe katastra u žalovanej, až žalovaná konzultovala situáciu s mediátorkou K.. V zmysle ustálenej judikatúry súdov SR v prípade odporovateľnosti právneho úkonu, nie je rozhodujúce, či vie osoba blízka dlžníka o tej konkrétnej pohľadávke, ktorá sa rieši v danom súdnom konaní, postačí, že má blízka osoba dlžníka nejakú všeobecnú vedomosť o tom, že dlžník má dlhy, záväzky voči veriteľom a že sú proti dlžníkovi vedené exekúcie. V danom prípade boli naplnené všetky hmotnoprávne predpoklady úspešnosti odporovacej žaloby v zmysle ust. § 42a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a teda návrh je dôvodný. Tiež namietala skutočnosť, že postupom Okresného súdu Skalica jej ako žalobkyni bola odňatá možnosť konať pred súdom a že bolo porušené jej ústavou garantované právo na súdnu a inú ochranu, nakoľko napriek riadne, včasnému a odôvodnenému ospravedlneniu právneho zástupcu žalobkyne, spoločnej neúčasti žalobkyne a právneho zástupcu na pojednávaní 31.08.2015 a žiadosti právneho zástupcu o odročenie pojednávania dňa 31.08.2015 súd konal v neprítomnosti žalobkyne a právneho zástupcu žalobkyne, vyhlásil dokazovanie za skončené a následne 21.09.2015 vyhlásil rozsudok vo veci samej, ktorý je napadnutý týmto odvolaním. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zároveň navrhla uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania, trov právneho zastúpenia vrátane trov odvolacieho konania v sume, v ktorej tieto dodatočne budú vyčíslené. 15. K doručenému odvolaniu žalobkyne podala písomné vyjadrenie žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu s tým, že s odvolaním žalobkyne nie je v žiadnom prípade možné súhlasiť. Odôvodnenie odvolania žalobkyne nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie. Odôvodnenie odvolania je v celom rozsahu zavádzajúce a účelové. Z vykonaného dokazovania je v rozpore s tvrdením žalobkyne zrejmé, že M. F. v čase uzatvorenia odporovaného úkonu mala vo vlastníctve nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre obec a kat. úz. Y. a to byt č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX v podiele 1/4 a spoluvlastnícky podiel na spoluvlastníckych častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom súp. č. XXXX. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že na majetok dlžníčky boli vedené viaceré exekúcie, túto skutočnosť žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala. Žalobkyňa ani neuviedla, ktoré konkrétne exekúcie mali sťažovať uspokojenie jej pohľadávky, ani v akej výške boli tieto exekúcie, ani kedy tieto exekúcie vznikli. Podľa znaleckého posudku z roku 2009 predloženom na pojednávaní dňa 31.08.2015 mal spoluvlastnícky podiel 1/4 M. F. v byte č. XX hodnotu 10.300,- Eur. Je zrejmé, že uvedená suma viac ako dostatočne postačuje k uspokojeniu pohľadávky žalobkyne. Žalobkyňa teda žiadnym spôsobom nepreukázala, že odporovaným právnym úkonom došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku M. F. do takej miery, že to ohrozilo aj čiastočné uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že uzatvorením dohody o zrušení spoluvlastníctva dňa 08.11.2011 v žiadnom prípade nedošlo k zmenšeniu majetku M. F., keď obsahom tejto dohody nebol bezodplatný prevod nehnuteľnosti, ale súčasťou tejto dohody je záväzok poskytnúť M. F. protiplnenie v sume 2.373,- Eur, splatnosť ktorej pohľadávky ešte nenastala. Je teda tiež zrejmé, že M. F. sumu 2.373,- Eur neskonzumovala. Žalobkyňa má teda možnosť uspokojiť sa z tejto pohľadávky. V ďalšej časti odvolania žalobkyňa zavádzajúco uvádza, že mala bez vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaná ako matka dlžníčky mala vedomosť o existencii pohľadávky žalobkyne voči M. F.. Z ust. § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa sa v prípade osoby blízkej prezumuje. V tomto prípade nesie dôkazné bremeno na preukázanie toho, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla tento úmysel dlžníka poznať práve osoba blízka. V tomto smere bolo aj vykonané dokazovanie, z ktorého v rozpore s účelovými a zavádzajúcimi tvrdeniami žalobkyne vyplýva, že žalovaná pri jednaní so M. F. postupovala obozretne a s náležitou starostlivosťou. Pojem blízka osoba tiež nie je možné vykladať formalisticky, ale s ohľadom na jeho účel a zmysel. Pri osobách blízkych je dôvodné predpokladať, že tieto spolu komunikujú, vzájomne sa podporujú, pomáhajú si v osobnom aj pracovnom živote. S ohľadom na tieto skutočnosti, teda zákon predpokladá, že tieto osoby majú možnosť v rámci svojich blízkych vzťahov oboznámiť sa so zámermi, myšlienkovými postupmi svojho blízkeho. V danom prípade z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchov svedkov je však zrejmé, že takýto vzťah medzi žalovanou a M. F. neexistuje. Aj z výpovede mediátorky Ing. K. je zrejmé, že žalovaná so M. F. dlhodobo nekomunikuje, neudržiavajú žiadny kontakt. Z týchto dôvodov nemohla poznať ani zámery a úmysly dlžníčky. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o tom, že jej mal byť známy žalovanou tvrdený úmysel krátiť veriteľa. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobkyne, že dlžníčka sa zbavila svojho majetku, čím mala vedome ukrátiť uspokojenie žalobkyne, keďže žalobkyňa disponuje pohľadávkou voči jej osobe vo výške 2.373,- Eur. Údaj žalobkyne o tom, že M. F. porušila ustanovenia zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobkyňou a dlžníčkou, nemá pre dané konanie žiadny význam. Neobstojí ani tvrdenie žalobkyne, že ona mala vedieť o pôžičkách a dlhoch M. F.. Nikdy netvrdila, že nevedela o žiadnych dlhoch a exekúciách svojej dcéry. Mala vedomosť o jej finančných problémoch len z listín, ktoré jej boli doručované z dôvodu, že bola spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ktoré vlastnila tiež dlžníčka žalobkyne. Z toho dôvodu považovala za vhodné využiť pri vyporiadaní ich spoluvlastníctva osobu odborne zdatnú, mediátorku, ktorá mala zistiť, aby vyporiadanie spoluvlastníctva bolo vykonané v súlade so všetkými zákonnými ustanoveniami. Vynaložila teda náležitú starostlivosť, aby zaistila riadne a zákonné usporiadanie majetku v ich podielovom spoluvlastníctve. V čase uzavretia dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva neboli v katastri nehnuteľností evidované žiadne exekúcie M. F., preto dospela k záveru, že dohodu bolo možné uzavrieť bez problémov. Ani žalobkyňa nepoukázala na žiadne konkrétne prípady zo súdnej praxe, z ktorých by vyplynuli závery, že v zmysle ustálenej judikatúry postačuje, ak osoba blízka má nejakú vedomosť o tom, že dlžník má dlhy. Neobstojí ani tvrdenie žalobkyne, že M. F. urobila odporovateľný právny úkon v úmysle ukrátiť ju ako veriteľa. Bolo preukázané, že medzi žalovanou a M. F. neexistoval a ani v súčasnosti neexistuje vzťah ako medzi osobami blízkymi. O pôžičke vo vzťahu k žalobkyni nevedela. Dohodou o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva ani nedošlo k ukráteniu žiadnych veriteľov dlžníčky M. F., keď nedošlo k zmenšeniu jej majetku. Táto v čase uzavretia dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva disponovala ďalším nehnuteľným majetkom, z ktorého bolo možné uspokojiť prípadných veriteľov. Neobstojí tvrdenie žalobkyne, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, naopak súd prvej inštancie vyhodnotil po skutkovej stránke v celom rozsahu dokazovanie správne. Ani vada konania v zmysle § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. nie je v odvolaní žiadnym spôsobom odôvodnená, keď žalobkyňa nepoukázala na žiadne skutočnosti, ani dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, resp. vykonané. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje správne právne posúdenie, keď na konanie bola aplikovaná správna právna norma, táto bola správne interpretovaná s ohľadom na zistený skutkový stav. K námietke žalobkyne, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, toto tvrdenie tiež neobstojí. Keď neúčasť neospravedlnili dôležitými dôvodmi. Vzhľadom na uvedenú reakciu je odvolanie žalobkyne v celom rozsahu nedôvodné, a preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a zároveň žiadala priznať trovy odvolacieho konania a to za jeden úkon právnej pomoci 64,53 Eur, režijný paušál 8,39 Eur, čo spolu s 20% DPH predstavuje 87,50 Eur a to k rukám právneho zástupcu žalovanej. 16. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - účastníkom (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), d) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b), f) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku obsahuje popis vykonaných dôkazov, obsah výpovedí strán sporu a svedkyne Ozábalovej, súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa už s vecou zaoberal a predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil uznesením č.k. 24Co/1/2014-224 zo dňa 10.09.2014, v ktorom vyjadril právny názor a uviedol, čo je úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní. Súd prvej inštancie sa týmto právnym názorom riadil. 19. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalobkyni. 20. Dôvody uvádzané súdom prvej inštancie sú dostatočne jasné a objektívne presvedčivé, zásadne preto postačuje len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p. - prvá časť). 21. Odvolací súd vzhľadom na stotožnenie sa v plnom rozsahu s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to ako po skutkovej, tak aj po právnej stránke využíva možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. 22. Odvolací súd má povinnosť vzhľadom na dodržanie práva na spravodlivý proces, ktorý je chránený čl. 46 ods. 1 Ústavy odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania. 23. Ustanovenie § 365 Civilného sporového poriadku (CSP) obsahuje odvolacie dôvody, ktorými možno odvolanie odôvodniť a v zmysle § 380 CSP je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi. 24. Zo žalobkyňou podaného odvolania možno vyčítať nespokojnosť a nesúhlas odvolateľky s rozsudkom súdu prvej inštancie a opakovanie argumentov, ktoré uvádzala v konaní pred súdom prvej inštanciu a požiadavku vyslovenia neúčinnosti napadnutého úkonu. 25. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní okrem vyššie opakovaných argumentov namietala aj vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom a že bolo porušené jej ústavou garantované právo na súdnu a inú ochranu, nakoľko napriek riadne, včasnému a odôvodnenému ospravedlneniu právneho zástupcu žalobkyne, spoločnej neúčasti žalobkyne a právneho zástupcu na pojednávaní 31.08.2015 a žiadosti právneho zástupcu o odročenie pojednávania dňa 31.08.2015 súd konal v neprítomnosti žalobkyne a právneho zástupcu žalobkyne, ani tu nemožno dať za pravdu odvolateľke. Žalobkyňa ako aj jej právny zástupca boli na pojednávanie na 31.08.2015 riadne a včas predvolaní. Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca žalobkyne žiadal súd o odročenie pojednávania, avšak súd tejto žiadosti nevyhovel. Súd v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného v čase tohto pojednávania súdu, takto mohol konať v neprítomnosti účastníka, ktorý sa nedostavil na pojednávanie a nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu, čo sa v danom prípade nestalo. Zástupca žalobkyne sa ospravedlňoval a nedostavoval na pojednávania aj predtým opakovane. Predmetné ospravedlnenie na súd bolo doručené súdu 03.08.2015 so žiadosťou o odročenie pojednávania z dôvodu dlhodobo plánovanej zahraničnej cesty právneho zástupcu žalobkyne, čo však advokát nepreukázal a o ktorej ceste mal advokát vedieť už 15.07.2015, kedy súd pojednávanie odročoval na deň 31.08.2015. Vzhľadom na takýto dlhý čas advokát mal možnosť si účasť zabezpečiť prostredníctvom jeho zastupujúceho advokáta (substitúta). O termíne vyhlásenia rozsudku súd žalobkyňu aj jej právneho zástupcu písomne upovedomil. 26. Keď iné odvolacie dôvody z odvolania žalobkyne nevyplynuli (okrem opakovanej argumentácie, s ktorou sa súd prvej inštancie vysporiadal) odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, stotožňuje sa s jeho záverom a nepovažuje za potrebné dôvody uvedené v napadnutom rozsudku opakovať. 27. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, ktorý nebol konkrétnymi odvolacími dôvodmi v odvolaní osobitne napadnutý, podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil. 28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci. 29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).