Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/273/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713201780 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2713201780.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Barcajová a sudkýň: Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, č. 542 097 902 RCS Paris, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený advokátkou: JUDr. Helena Strachotová, so sídlom Martin, Hviezdoslavova 7, proti žalovanému: E. D., nar. X.X.XXXX, bytom R., F. XXXX/XX, o zaplatenie 649,31 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3C/102/2013-56 zo dňa 6.6.2016, v časti o určenie neprijateľnosti podmienky, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vyhlásenia neprijateľnej podmienky v článku V. - 6. posledná veta Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO, a. s. k zmluve o spotrebiteľskom úvere a k zmluve o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty účinných od 11.6.2010, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e. II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil odporcovi (akt. žalovanému) zaplatiť navrhovateľovi (akt. žalobcovi) sumu 532,65 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.5.2012 do zaplatenia, náhradu iných trov konania v sume 24,66 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia splnomocnencovi JUDr. P. R. vo výške 75,86 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku súd návrh (akt. žalobu) zamietol, ďalej určil, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach CETELEM SLOVENSKO, a. s. k zmluve o spotrebiteľskom úvere a k zmluve o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty účinných od 11.6.2010 vo význame článku III. - 4. -1. Cetelem splátku klienta použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov zverejneného Cetelemom, vrátane čiastky určenej na úhrady poistného, pokiaľ je klient poistený a príslušnej časti úverovej istiny, zmluvná podmienka vo význame článku V. - 3. ak klient poruší svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas je Cetelem oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní a zmluvná podmienka vo význame článku V. - 6. posledná veta Cetelem je oprávnený požadovať od klienta úhrady nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške stanovenej aktuálnym SP a platnými právnymi predpismi, najmä požadovať zaplatenie poplatku za vyhotovenie a zaslanie upomienky a za vstup pohľadávky do vymáhania ako aj náklady spojené s externým vymáhaním pohľadávky sú podmienkami neprijateľnými a neplatnými. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1, 2, 7, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch § 40 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ako aj procesného ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. 3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že zmluva bola uzatvorená dňa 22.1.2011 medzi žalobcom a žalovaným. Jej predmetom bolo poskytnutie úveru v sume 506,99 Eur, ktorý sa dlžník zaviazal splácať v 15-tich mesačných splátkach po 53,65 Eur mesačne splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15.2.2011 pri ročnej úrokovej sadzbe 39 %. V zmluve bola uvedená predajná cena tovaru 506,99 Eur, priama platba 0 Eur, výška úveru 506,99 Eur, celková čiastka k zaplateniu 867,60 Eur, RPMN 46,8 %, priemerná hodnota RPMN 44,57 %, úver dohodnutý na dobu určitú do 36 mesiacov, konečná splatnosť 15.1.2014, úrok 39%, všetko u štandardnej varianty, u zrýchlenej išlo o 20 splátok, pri výške splátky 24,10-eur, doplatok 1. splátky 24,10-eur, konečná splatnosť do 1.10.2012. Dňa 22.4.2011 bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným druhá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru v sume 199 Eur, ktorý sa dlžník zaviazal splácať v 15-tich mesačných splátkach po 14,37 Eur mesačne splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15.5.2011 pri ročnej úrokovej sadzbe 39 %. V zmluve bola uvedená predajná cena tovaru 199,- Eur, priama platba 0,- Eur, výška úveru 199,- Eur, celková čiastka k zaplateniu 273,80 Eur, RPMN 46,8 %, priemerná hodnota RPMN 44,86 %, úver dohodnutý na dobu určitú na 20 mesiacov, konečná splatnosť 15.12.2012, úrok 39%. Žalovaný prijal súbor poistenia pod bodom D časti zmluvy. Žalobca odstúpil od úverovej zmluvy č. 42693289959002 dňa 7.3.2012, išlo o zmluvu, podľa ktorej prefinancoval tovar vo výške 199,- Eur a vyhlásil splatnosť ku dňu 30.4.2012. Po žalovanom požadoval zaplatiť úverovú istinu 184,33 Eur, úroky, poplatky a poistné v sume 41,19 Eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 30,70 Eur v lehote 14 dní. V druhom písomnom odstúpení odstúpil od úverovej zmluvy č. 426932899590001 dňa 7.3.2012, podľa ktorej prefinancoval tovar vo výške 506,99 Eur a vyhlásil splatnosť celej pohľadávky ku dňu 30.4.2012. Po žalovanom požadoval zaplatiť úverovú istinu 362,39 Eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 30,70 Eur v lehote 14 dní. Dňa 10.5.2011 bola financovaná suma predajcovi vo výške 199,- Eur. Súd nemal za sporné, že bola žalobcovi za žalovaného predajcovi čiastka poskytnutá 506,99 Eur, pretože žalovaný tvrdenie nenamietal. Žalovaný získal finančné prostriedky vo výške 506,99 Eur, z ktorých splatil 144,60 Eur, neuhradil istinu 362,39 Eur, z druhej zmluvy získal 199,-Eur, splatil 28,74 Eur na istine neuhradil 170,26 Eur. 4. Z vykonaného dokazovania v napadnutej časti určenia neprijateľnej podmienky súd prvej inštancie uzavrel, že po preskúmaní VOP žalobcu, dospel k záveru, že je pre spotrebiteľa v rámci dodávateľom určených podmienok neprijateľné, aby znášal akékoľvek plnenia spojené s vymáhaním pohľadávky veriteľa, k čomu zaväzuje spotrebiteľa zmluvná podmienka v článku V. - 6. posledná veta. Pokiaľ sa týka akéhokoľvek poplatku, zastáva názor, že má ísť o záväzok, z ktorého majú obe strany tak veriteľ ako aj dlžník voči sebe vzájomné povinnosti a dodávateľ vymáhaním svojej pohľadávky neposkytuje druhej strane žiadne reálne plnenie, z ktoré by vznikla dlžníkovi povinnosť poskytovať peňažné plnenie. Okresný súd vychádza pri určení neprijateľnosti podmienky ohľadom poplatku zo skutočnosti, že ide o spotrebiteľskú zmluvu o úvere, ktorej podmienky nemohol žalovaný individuálne vyjednať a poplatky sa netýkajú ani hlavného predmetu plnenia ani primeranosti ceny. Dodávateľ vopred v návrhu stanovil obsah zmluvy aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy bol pripravený na predtlačenom tlačive a žalovaný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvy, o podmienkach zmluvy nemohol vyjednávať. Mohol návrh zmluvy ako celok, vrátane uvedenia podmienky na poplatky buď prijať alebo odmietnuť. Okresný súd je toho názoru, že ohľadom poplatkov zo zmlúv o úvere ide o neplatný záväzok v zmysle § 494 OZ. Iba z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. Ak aj v zmysle § 489 OZ vznikajú záväzky z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ďalej zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone, záväzkový právny vzťah musia tvoriť najmenej dva subjekty, z ktorých jeden je subjektom práva a druhý subjektom povinnosti. Pritom subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen právo, ale zároveň aj povinnosť, a subjekt povinnosti (dlžník) má nielen povinnosť, ale súčasne aj právo. V tomto vzťahu musí mať každý z jeho subjektov iné, opačné postavenie, jeden je veriteľom druhého a druhý je dlžníkom prvého. Ohľadom návrhom uplatneného plnenia titulom poplatkov za vyhotovenie a zaslanie upomienky a za vstup pohľadávky do vymáhania, u nákladov spojených s externým vymáhaním pohľadávky má súd za to, že znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, čo napĺňa aj podmienka ohľadom platenia poplatkov podľa článku V. bodu V.-6., ktorá sa v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ani nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia, daná dodávateľom finančnej služby do zmluvy uzavretej so spotrebiteľom. Súd podmienku považuje za neprijateľnú z dôvodu, že vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, pretože žalovaný neobdržal za poplatky, za ktoré sa domáha žalobca zaplatenia žiadnu protislužbu. Dlžník nepožadoval od veriteľa žiadnu odplatnú službu vo svoj prospech a veriteľ mu žiadne plnenie neposkytol a žalobcovi z uvedených dôvodov nepatria žiadne poplatky od žalovaného ani podľa žalobcovho sadzobníka. Z uvedeného bolo nutné žalobu čiastočne zamietnuť a určiť vo výroku rozsudku podľa § 153 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku obsah podmienok vo VOP, z ktorých v dôsledku ich neprijateľnosti a neplatnosti okresný súd žalobcovi od žalovaného nepriznal plnenie. 5. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešnejším, s úspechom 82,03% oproti úspechu žalovaného 17,97%, z čistého úspechu žalobcu, mu priznal náhradu trov konania 64,06%, sumu 24,66 Eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume 75,86 Eur a zaviazal na ich úhradu žalovaného. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd patrili by pri plnom úspechu každý vo výške 41,50 Eur + časť z 20% DPH, 2 x režijný paušál by patril á 7,81 Eur za úkon). 6. Proti rozsudku podal výlučne v časti určenia neprijateľnosti a neplatnosti článku V. - 6. posledná veta / Cetelem je oprávnený požadovať od klienta úhrady nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške stanovenej aktuálnym SP a platnými právnymi predpismi, najmä požadovať zaplatenie poplatku za vyhotovenie a zaslanie upomienky a za vstup pohľadávky do vymáhania ako aj náklady spojené s externým vymáhaním pohľadávky žalobca prostredníctvom svojho advokáta/, ktorým navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie a trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci + režijný paušál + DPH. Argumentoval tým, že ustanovenie zmluvy (napadnuté odvolaním) predstavuje uplatnenie nároku, ktorý vyplýva žalobcovi ako veriteľovi priamo zo zákona, nakoľko náklady spojené s uplatnením pohľadávky tvoria v zmysle Občianskeho zákonníka príslušenstvo pohľadávky, na ktoré má veriteľ v prípade ich preukázania zákonný nárok, ak mu preukázateľne vznikli v dôsledku omeškania dlžníka. Konkrétny vymáhaný nárok nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa názoru žalobcu môže súd posúdiť ako neoprávnený, ak ho žalobca nepreukáže, nie je ale možné posúdiť z dôvodu nepreukázania konkrétneho nároku zmluvnú podmienku ako neprijateľnú. Zakotvenie nároku na uplatnenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo Všeobecných podmienkach nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko sa jedná o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona a tento nepredstavuje plnenie za protislužbu. 7. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril. 8. Uznesením č. k. 25Co/213/2016-72 zo dňa 13.6.2017 odvolací súd rozhodol tak, že súd v konaní pokračuje so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, č. 542 097 902 RCS Paris, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, ako právnym nástupcom zaniknutej strany: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783. 9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. 10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP. 11. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 649,31 Eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 393,09 Eur od 1.5.2012 do zaplatenia, zo sumy 256,22 Eur od 1.5.2012 do zaplatenia, zmluvného úroku 39 % ročne zo sumy 362,39 Eur od 2.3.2012 do zaplatenia, zo sumy 184,33 Eur od 2.3.2012 do zaplatenia. 12. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo vyhovujúcej časti (suma 532,65 Eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 532,06 Eur od 1.5.2012 do zaplatenia), v zamietajúcej časti (suma 116,66 Eur / pozostáva zo sumy 30,70 Eur + sumy 30,70 Eur + 41,19 Eur + 14,07 Eur/, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 116,66 Eur od 1.5.2012 do zaplatenia, zmluvného úroku 39 % ročne zo sumy 546,72 Eur od 2.3.2012 do zaplatenia) a v určení, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach CETELEM SLOVENSKO, a.s. k zmluve o spotrebiteľskom úvere a k zmluve o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty účinných od 11.06.2010 vo význame článku III. - 4. -1. Cetelem splátku klienta použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov zverejneného Cetelemom, vrátane čiastky určenej na úhrady poistného, pokiaľ je klient poistený a príslušnej časti úverovej istiny, zmluvná podmienka vo význame článku V. - 3. ak klient poruší svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas je Cetelem oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní a sú podmienkami neprijateľnými a neplatnými, právoplatný, keďže odvolaním nebol napadnutý. 13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a s poukazom na dôvody odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak určil, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach CETELEM SLOVENSKO, a.s. k zmluve o spotrebiteľskom úvere a k zmluve o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty účinných od 11.6.2010 vo význame článku V. - 6. posledná veta Cetelem je oprávnený požadovať od klienta úhrady nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške stanovenej aktuálnym SP a platnými právnymi predpismi, najmä požadovať zaplatenie poplatku za vyhotovenie a zaslanie upomienky a za vstup pohľadávky do vymáhania, ako aj náklady spojené s externým vymáhaním pohľadávky je podmienkou neprijateľnou a neplatnou. 14. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd zistil dostatočne skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam a odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci v rozsahu napadnutom odvolaním. 15. Primárne považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že pri posúdení oboch zmlúv o spotrebiteľskom úvere (Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.1.2011 a Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.4.2011) súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že v predmetnom prípade išlo medzi stranami o uzavretie spotrebiteľských zmlúv. V právnej teórii civilného práva je spotrebiteľská zmluva charakterizovaná ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občianskeho zákonníka, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa. Právny základ pre ochranu spotrebiteľa je pritom daný článkom 153 o založení Európskej únie, ktorý okrem iného zakotvuje aj povinnosť prispievať k bezpečnosti a hospodárskym záujmom spotrebiteľov na podporu ich práv na informácie, osvetu, združovanie sa na ochranu svojich záujmov. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do nášho právneho poriadku bola implementovaná smernica EÚ č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o neprimeraných podmienkach spotrebiteľských zmlúv (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L095,21/4/1993), pričom podľa článku 6 bodu 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS <., členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Zo smernice č.93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že táto za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú zmluvu, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Z ustanovenia § 52 ods.1 <. Občianskeho zákonníka vyplýva, že za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Na základe vyššie uvedeného možno zhrnúť, že charakteristickým znakom spotrebiteľských zmlúv je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, pričom je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje a spravidla sú tieto zmluvy pripravené vopred vo formulároch. Demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok je uvedený v ust. § 53 ods. 4 <. Občianskeho zákonníka, pričom podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Treba mať však na zreteli, že výpočet neprijateľných podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 4 <. Občianskeho zákonníka nie je vyčerpávajúci. Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľom je ten, kto pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ. 16. Podľa § 52 ods. 2 <. Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 17. Na spotrebiteľské zmluvy je potrebné v prvom rade aplikovať všeobecnú úpravu o neprijateľných podmienkach (§ 52 <. a nasl. Občianskeho zákonníka). Oprávnenie súdu (možnosť nie nutnosť) vysloviť vo výroku rozsudku záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky je daný ustanovením § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (účinného ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie), podľa ktorého, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej zmluve rozhodnúť na návrh aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez návrhu, sú: 1/ musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo i právne spočíva v spotrebiteľskej zmluve; 2/ žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie podľa § 3 ods. 5 <. a § 25 <. zákona č. 250/2007 Z. z. <. o ochrane spotrebiteľa; 3/ výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Na základe vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že v prejednávanej veci boli naplnené všetky zákonné predpoklady na to, aby súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie žalobcu požadovať od klienta (spotrebiteľa) úhrady nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške stanovenej aktuálnym SP a platnými právnymi predpismi, najmä požadovať zaplatenie poplatku za vyhotovenie a zaslanie upomienky a za vstup pohľadávky do vymáhania ako aj náklady spojené s externým vymáhaním pohľadávky, je neprijateľná zmluvná podmienka. 18. Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z. z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvej inštancie za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci v zmysle vyššie uvedeného. 19. Vo vyrubovaní poplatku za výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky a upomienok obdobného charakteru, ako aj vstupu pohľadávky do vymáhania je zrejmý vlastný ekonomický záujem žalobcu. Na poplatok spojený s výzvou, upomienkou na zaplatenie dlžnej čiastky, vstupom pohľadávky do vymáhania nemá žalobca zákonný nárok, keďže poplatok je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za poskytnutý úver (úrok z úveru). Podľa odvolacieho súdu je v účtovaní takýchto poplatkov naviac citeľná snaha žalobcu o minimalizovanie nevymožiteľnosti vlastných pohľadávok a navyšovanie konečného finančného zaťaženia spotrebiteľa neplniaceho si svoje záväzky, a to v rozpore s účelom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej najmä v ustanoveniach § 52 <. a nasl. Občianskeho zákonníka. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy, poplatky za upomienky, vstup pohľadávky do vymáhania), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie žalobcu spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade vo vzťahu k žalovanému) ako poškodzujúce. Odvolací súd si osvojuje v tomto smere nemeckú názorovú líniu, podľa ktorej či už administratívna agenda alebo posúdenie bonity predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, a preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o neprijateľnosti. 20. Ďalej odvolací súd poukazuje na to nárok žalobcu na poplatky vo výške 30,70 Eur (3,90 Eur, 8,90 Eur, 17,70 Eur) vo vzťahu ku každej z predmetných zmlúv (zo dňa 22.1.2011 a zo dňa 22.4.2011) nevyplýva ani len zo Sadzobníka poplatkov žalobcu platného od 15.11.2010, na ktorý nepriamo odkazujú Všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Za neprijateľné treba považovať, aby žalovaný znášal akékoľvek výdavky žalobcu spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré si určil žalobca pevnou sumou, čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Je to v rozpore s ustanovením na ochranu práv spotrebiteľa, proti dobrým mravom (§ 3 OZ), keďže výška týchto je neodôvodnená (niekoľkonásobne prevyšuje poštovné zaplatené žalobcom). 21. Odvolací súd má za to, že náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu, ktoré sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Hoci oprávnenie účtovať si popri poplatkoch aj náklady spojené s externým vymáhaním pohľadávky vyplývalo pre žalobcu (Všeobecných obchodných podmienok) toto dojednanie nemožno považovať za dostatočne jasné a určité, keďže neobsahovalo bližšiu špecifikáciu týchto nákladov, a to ani odkazom na iný dokument, v ktorom by boli upravené podmienky ich uplatnenia, uvedeného zmluvného dojednania. Priemerný spotrebiteľ by sa mohol domnievať (nesprávne), že po záväzku na náhradu nákladov, už musí bez ďalšieho znášať všetky náklady. Nedostatočná určitosť zmluvnej podmienky je úkor transparentnosti zmluvného vzťahu, a preto je dôvodný záver o porušení generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 22. Podľa odvolacieho súdu paušálna náhrada (nákladov na vymáhanie) umožňuje navyšovanie dlhu spotrebiteľa o neexistujúce náklady a tak sa táto zmluvná podmienka dostáva do rozporu s § 121 ods. 3 v spojení s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka <., ktoré zakazuje nevýhodnejšie dojednanie oproti ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Nemali by byť pochybnosti, že ustanovenie zmluvy o povinnosti platiť neexistujúce náklady je nevýhodnejším ustanovením oproti zákonnému pravidlu (vymáhanie iba skutočných nákladov). Inak povedané, veriteľ má právo žiadať, aby sa mu zaplatili napríklad poštovné, náklady na internet, telefón či zamestnanca, no nemôže nahradiť pracne počítanie skutočných nákladov paušálnou pokutou. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. 23. Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne relevantné argumenty, prečo by mal byť nesprávny rozsudok v napadnutom výroku o vyhlásení neprijateľnej podmienky a s ohľadom uvedené v odsekoch 15 až 22 sa odvolací súd nestotožnil s odvolacou argumentáciou žalobcu, že zakotvenie nároku na uplatnenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo Všeobecných obchodných podmienkach nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko sa jedná o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. 24. Napadnutý výrok, ktorým súd prvej inštancie v zmysle § 153 ods. 3 <. Občianskeho súdneho poriadku určil ako neprijateľnú podmienku uvedenú v čl. V. - 6. posledná veta Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO, a.s. k zmluve o spotrebiteľskom úvere a k zmluve o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty účinných od 11.6.2010, odvolací súd považuje za určitý a vykonateľný, keďže predmetom konania na súde prvej inštancie bolo posúdenie nárokov žalobcu vo vzťahu k dvom zmluvám o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.1.2011 a zo dňa 22.4.2011, ktorých neoddeliteľnou súčasťou boli označené Všeobecné podmienky žalobcu. Pričom aj požiadavka žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy (vrátanie 30,70 Eur zo zmluvy zo dňa 22.1.2011 + 30,70 Eur zo zmluvy zo dňa 22.4.2011), o ktorej je už ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu právoplatne rozhodnuté sa vzťahovala k obom zmluvám o spotrebiteľských úveroch, ktoré boli predmetom dokazovania a ich písomné vyhotovenia sú súčasťou spisového materiálu, s ktorým sa aj odvolací súd oboznámil. 25. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 26. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom v napadnutej časti určil neprijateľnosť podmienky, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd, po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok v napadnutej časti, včítane správneho závislého výroku o náhrade trov konania (odvolaním nenapadnutého), potvrdil. 27. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov konania odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 29. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. 30. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona (analogia legis alebo juris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. 31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).