Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/24/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714200802 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2714200802.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobkyne: G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/X, XXX XX R., zastúpená: JUDr. Peter Schmidl, advokát, so sídlom Záhorácka 11/A, 901 01 Malacky, proti žalovanému: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. W. XXX/XX, S. XX R., zastúpený: JUDr. Ľubomír Hnát, advokát, so sídlom Guothová 20, 831 01 Bratislava, o zaplatenie 5.557,- Kč a 1.646,01 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k. 5C/71/2014-158 zo dňa 10. mája 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e . II. Žalovanému sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd I. inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že zaviazal žalobkyňu zaplatiť trovy právneho zastúpenia žalovaného k rukám právneho zástupcu žalovaného v sume 418,29 eur. Rozsudok súd odôvodnil právne aplikáciou § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 4, § 150 ods. 1, § 488, § 489 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov bolo uzavreté dňa 10.7.1999 a právoplatne bolo rozvedené dňa 4.9.2009. Zánikom manželstva podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaniklo i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V konaní nebolo sporné, že v predmetnej veci k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou či rozhodnutím súdu v zákonnej lehote troch rokov nedošlo. Z tohto dôvodu na majetkové hodnoty účastníkov sa vzťahuje zákonná domnienka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Preto ak určitú hnuteľnú vec na konci ustanovenej trojročnej lehoty (v danom prípade ku dňu 4.9.2012) užíva len jeden z bývalých manželov, pričom sa toto užívanie nedeje proti vôli druhého manžela, alebo ak sa na konci tejto lehoty vytvoril faktický stav trvalého užívania veci len jedným z manželov, možno konštatovať, že tento manžel vec užíva výlučne ako vlastník pre svoju potrebu a stal sa tak výlučným vlastníkom tejto veci. Ostatné hnuteľné veci, ktoré ku dňu trojročnej lehoty na vyporiadanie BSM (v danom prípade ku dňu 4.9.2012) a nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve a podiely manželov sú rovnaké. 2. Uviedol, že takýto istý právny režim platí aj pre ostatné bežné majetkové práva manželov, ako sú práva ku spoločným vkladom a pohľadávkam. Na základe uvedeného preto po uplynutí zákonnej lehoty na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (v danom prípade ku dňu 4.9.2012), sa žalobkyňa stala vlastníčkou motorového vozidla registračná značka 4B6 7193, ktoré účastníci ako manželia nadobudli počas manželstva. Takéto nadobudnutie vlastníctva žalobkyne bolo preukázané samotnými výpoveďami účastníkov, ktorí potvrdili, že od roku 2010 motorové vozidlo výlučne pre svoju potrebu užívala žalobkyňa, pričom finančné prostriedky za predaj uvedeného vozidla si ponechala. K tomuto motorovému vozidlu sa vzťahujú aj práva a povinnosti vlastníka motorového vozidla, a preto bolo povinnosťou žalobkyne ako vlastníčky vyporiadať všetky nároky s vlastníctvom predmetnej hnuteľnej veci spojené, a teda aj nedoplatok na poistnom plnení Českej pojišťovny, a.s., ktoré žalobkyňa uhradila v sume 3.175 Kč do dňa 1.8.2013. Takto žalobkyňa uhradila pohľadávku, ktorú nadobudla v súvislosti s nadobudnutím motorového vozidla, a ktorá pohľadávka uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty na vyporiadanie BSM prestala byť pohľadávkou obidvoch bývalých manželov. Pokiaľ by bolo v súvislosti s motorovým vozidlom dohodnuté inak, tak kúpna cena z predaja motorového vozidla, ktorú žalobkyňa získala za predaj motorového vozidla (a ktoré pôvodne patrilo do bezpodielového spoluvlastníctva manželov), by patrila obidvom bývalým manželom a žalovaný by si mohol nárokovať polovicu z tejto kúpnej ceny. Žalovaný si nenárokoval vyplatenie tejto kúpnej ceny, čím fakticky potvrdil, že vlastníctvo motorového vozidla prešlo na žalobkyňu. Z uvedeného dôvodu je nárok žalobkyne, čo sa týka tejto časti pohľadávky nedôvodný. 3. Súd bol názoru, že nielen aktíva, ale aj pasíva prechádzajú do právneho režimu ako keby boli vyporiadané podľa 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, čo znamená, že zostávajú aj pasíva tomu z účastníkov a v takom rozsahu, v akom ich účastníci vykonávali (zákonné znenie užívali) po uplynutí zákonnej trojročnej lehoty na vyporiadanie BSM. Toto vyplýva z poslednej vety uvedeného ustanovenia (to isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné), podľa ktorého celé uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na ostatné majetkové práva. 4. Čo sa týka stavebného úveru od spoločnosti X. - E. E., a.s. tento uzatváral žalovaný aj žalobkyňa, spotrebiteľský úver na Pôžičkovú kartu Triangel uzatvárala žalobkyňa. Úhrady po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode na uvedené úvery realizovala výlučne žalobkyňa, a v konaní nebolo preukázané, že by jedinú splátku za úvery uhradil žalovaný. Žalovaný sa preto na základe uvedeného nestal vlastníkom - nadobúdateľom týchto záväzkov. Tým, že nedošlo k vyporiadaniu týchto pasív v rámci trojročnej lehoty na vyporiadanie BSM, či už súdnou cestou alebo dohodou účastníkov, a uvedené pasíva - platby splátok naďalej uhrádzala voči spoločnosti X. - E. E., a.s. a Consumer Finance Holding, a.s. (divízia Slovenské kreditné karty) žalobkyňa, podľa 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka prešla povinnosť uhrádzať tieto platby na žalobkyňu, ktorá uvedené platby aj fakticky uhrádzala a uhradila. Z toho dôvodu žalovaný nemá právny dôvod podieľať sa za danej situácie na čiastočných úhradách týchto plnení, ktoré žalobkyňa uhradila voči uvedeným spoločnostiam. Na základe uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol aj čo sa týka častí uplatnenej pohľadávky súvisiacej s platbou sumy 3.969,- Kč spoločnosti X. - E. E., a.s. a sumy 2.032,89 eur uhradenej na základe Pôžičkovej karty Triangel. 5. Účelom ustanovenia § 149 ods. 4 OZ je zabezpečenie právnej istoty v majetkových vzťahoch bývalých manželov pre prípad, že si v trojročnej lehote nevyporiadali majetok nadobudnutý počas manželstva. Trojročná lehota je dostatočne dlhá doba na uzatvorenie dohody, resp. na uplatnenie práva na vyporiadanie BSM súdnou cestou. Nie je preto možné skúmať, z akých dôvodov k uzatvoreniu takejto dohody nedošlo, resp. z akého dôvodu nebola podaná žaloba na vyporiadanie BSM na súd. 6. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného súd uviedol, že premlčanie sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku, preto, keď súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne nevznikol, vznesenou námietkou premlčania sa súd už podrobne nezaoberal, aj keď pohľadávka ohľadne sumy 3.969,- Kč (uhradenej dňa 31.12.2011) je zjavne premlčaná v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 aj ods. 2 OZ, nakoľko žaloba bola podaná po uplynutí subjektívnej dvojročnej a aj objektívnej trojročnej lehoty (žaloba bola podaná dňa 11.2.2014). 7. O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania, keďže bol v konaní plne úspešný. Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 418,29 eur. Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 6 úkonov právnej služby á 61,41 eur (1. prevzatie a príprava, 2. podanie žaloby na súd, 3. účasť na pojednávaní dňa 16.4.2015, 4. účasť na pojednávaní dňa 18.8.2015, 5. účasť na pojednávaní dňa 17.12.2015, 6. účasť na pojednávaní dňa 10.5.2016), režijný paušál 2 x 8,04 eur, 3 x 8,39 eur a 1 x 8,58 eur). 8. Proti rozsudku súdu I. inštancie podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP a podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP. Uviedla, že súd I. inštancie zdôvodnil svoje rozhodnutie nedôvodnosťou návrhu, pričom primárne poukazoval na ust. § 149 ods. 4 OZ. V rámci svojej argumentácie poukazoval na to, že nárok žalobkyne bol vysporiadaný uplynutím času v zmysle § 149 ods. 4 OZ. Uvedená argumentácia súdu je nesprávna a neprijateľná vzhľadom na znenie predmetného ustanovenia. Pokiaľ súd odkazuje na predmetné ustanovenie je jeho právny názor pochybný, vzhľadom na posledné dve vety tohto ustanovenia, pretože práve tieto preukazujú dôvodnosť návrhu. Vzhľadom na to, že nárok žalobkyne nemožno právne posúdiť v zmysle § 149 ods. 4 veta prvá OZ, je ho potrebné posúdiť v zmysle vety druhej. Uvedené zdôvodňuje tým, že nemožno pasívum, ktoré pochádza z BSM považovať za užívanie nehnuteľnosti, ktorú využíva manžel pre svoju potrebu, potrebu svojej rodiny alebo domácnosti, pretože týmto žalobkyňa žiadnym spôsobom nevyužívala vec, ale práve naopak táto ju len finančne zaťažovala v zmysle povinnosti platiť splátky za úvery. Uplatnené nároky predstavujú pasíva, ktorými boli zabezpečené veci pre účastníkov konania v čase ich manželstva, ktoré po rozvode užíval výlučne žalovaný (s výnimkou osobného motorového vozidla). V zmysle uvedeného je zrejmé, že pasíva z BSM môžu prejsť iba do režimu, v ktorom sú podiely oboch bývalých manželov rovnaké, a to v zmysle poslednej vety ust. § 149 ods. 4 OZ. Súd I. inštancie vo svojom odôvodnení konštatuje, že právny režim v zmysle predposlednej a poslednej vety ust. § 149 ods. 4 OZ sa vzťahuje aj na práva k spoločným vkladom a pohľadávkam, pričom následne sa od tohto názoru odchyľuje a tvrdí, že pasíva aj napriek tomu zostávajú žalobkyni podľa § 149 ods. 4 veta prvá OZ. Výklad súdu I. inštancie teda z tohto dôvodu považuje za chaotický a nezrozumiteľný. Poukazuje tiež na to, že nemožno z predmetného ustanovenia vytrhnúť z kontextu právnu vetu a túto následne použiť bez ohľadu na znenie ďalšej vety v rámci toho istého ustanovenia, pričom v tomto taktiež považuje napadnutý rozsudok za chybný. Vo vzťahu ku kvalifikácií nároku z pôžičkovej karty Triangel ako výlučného záväzku žalobkyne uvádza, že túto síce uzatvárala žalobkyňa, avšak bola za ňu nadobudnutá majetková hodnota - materiál na verandu, pričom podľa konštantnej judikatúry súdov je potrebné pri vyporiadaní prihliadnuť na tento záväzok povinného manžela (NS ČR 22Cdo/2345/2003). Poukazuje na to, že žalovaný vo svojej výpovedi tvrdil, že si pôžičku Triangel vzali spolu počas trvania manželstva, z čoho vyplýva, že pôžička bola splácaná zo spoločných peňazí počas trvania manželstva. Na základe uvedeného žiadala, aby Krajský súd v Trnave ako súd odvolací napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie. 9. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k odvolaniu žalobkyne a uviedol, že odvolanie je nedôvodné a žalovaný sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu I. inštancie. 10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 12. Žalobkyňa sa žalobou domáhala nároku (po čiastočnom späťvzatí) na zaplatenie sumy 5.557,-Kč a sumy 1.646,01 eur, a to ako úhradu zvyšku stavebného úveru zo stavebného sporenia spoločnosti X. - E. E., a.s. uzavretého dňa 28.5.2001 a splateného dňa 31.12.2011 v sume 3.969,- Kč, úhradu nedoplatku poistného Českej pojišťovni, a.s. za motorové vozidlo evidované pod ŠPZ 4B6 7193 Renault Megane, VIN: VF1BA0VM520790436 vo výške 1.588,- Kč a úhrady spotrebiteľského úveru z Pôžičkovej karty Triangel vydaného spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. 13. Súd I. inštancie žalobu zamietol a vzhľadom na odvolacie námietky žalobkyne je predmetom prieskumu odvolacieho súdu posúdiť správnosť záverov súdu I. inštancie. 14. Podľa § 149 ods. 4 OZ, Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. 15. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, uplatní sa zo zákona nevyvrátiteľná domnienka vyporiadania podľa ust. § 149 ods. 4 OZ. Po uplynutí tejto lehoty platí o spoločných hnuteľných veciach, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné (napr. spoločné pohľadávky). 16. Manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Skalica pod sp. zn. 2C 150/2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.9.2009 a v období do troch rokov od právoplatnosti rozvodu nedošlo k vyporiadaniu BSM ani rozhodnutím súdu (návrh nebol podaný) a ani dohodou strán. 17. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že na základe žiadosti žalobkyne o vydanie a používanie pôžičkovej karty Triangel zo dňa 4.10.2005 jej bola poskytnutá karta, z ktorej čerpala úver do výšky úverového rámca 12.000,- Sk so schválenou štandardnou mesačnou splátkou 400,- Sk. Dňa 14.6.2013 bola vložená ako transakcia z kred. kariet suma 594,26 eur zo strany žalobkyne. 18. Podľa podania Českej pojišťovne zo dňa 18.5.2013 bola žalobkyni poskytnutá informácia o nedoplatku poistného po zániku poistnej zmluvy, ktorá predstavovala sumu vo výške 3.242,- Kč a podľa listu Českej pojišťovne zo dňa 30.5.2013 poistná zmluva č. 83482043-13 zanikla ku dňu 7.2.2009 a dlžné poistné predstavuje sumu 3.162,- Kč a náklady na upomienku vo výške 80,- Kč, pričom žalobkyňa uhradila dňa 19.6.2013 sumu 1.000,- Kč, dňa 9.8.2013 sumu 1162,- Kč a dňa 1.8.2013 sumu 1000,- Kč. 19. Žalobkyňa a žalovaný dňa 28.5.2001 uzatvorili so spoločnosťou X. zmluvu o stavebnom úvere, ktorý po rozvode splácala žalobkyňa a dňa 31.12.2011 bola pohľadávka spoločnosti X. uhradená. 20. Za predmet vlastníctva, a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení to, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov (dopadajúce len na vzťah medzi manželmi a nie aj na ich vzťah k tretím osobám) podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva (vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle). Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21. decembra 1973 sp. zn. 3 Cz 57/73 <. publikovaný v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR, vydanom Najvyšším súdom ČSSR, SEVT Praha 1986), ručiteľský záväzok jedného z manželov (R 61/1973) alebo zmluva o výpožičke uzavretá len jedným z manželov (R 71/1994). Ale napr. aj rozhodnutie NS SR 4 Cdo 234/2010). 21. Čo sa teda týka dlhov vzniknutých počas trvania manželstva, v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu tieto nepatria do BSM, avšak primerane sa na ne použijú ustanovenia o vyporiadaní BSM upravené Občianskym zákonníkom. Aj v prípade, ak za trvania manželstva vznikol dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel vo svojom mene zmluvu o pôžičke a ak takto získané prostriedky boli použité na kúpu určitej veci, vo všeobecnosti patrí aj táto vec do BSM. Manželovi zaviazanému z pôžičky sa na takto vynaložené prostriedky prihliadne pri vyporiadaní BSM. T. z. to čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, mu má byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom. V prípade, ak sa uplatnila zákonná domnienka o vyporiadaní BSM, nebude možné uplatniť nároky na vyplatenie prostriedkov vložených na spoločné veci vyplývajúcich z BSM. V danom prípade by prichádzalo do úvahy uplatnenie nárokov z bezdôvodného obohatenia prípadne z náhrady škody. 22. Nakoľko medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo k vyporiadaniu masy BSM v lehote do troch rokov od zániku BSM, možno povedať, že sa uplatnila zákonná domnienka o vyporiadaní BSM podľa vyššie uvedených záverov a preto v danom prípade prichádzalo do úvahy uplatnenie nárokov z bezdôvodného obohatenia prípadne náhrady škody. 23. Nesprávnym bol záver súdu I. inštancie, ktorý pri vyporiadaní záväzkov vychádzal z režimu, ktorý platí pri užívaní hnuteľných vecí, pokiaľ k ich vyporiadaniu v trojročnej lehote nepríde, keďže výslovne sa uvedený režim vzťahuje iba na hnuteľné veci. Nemožno preto uzavrieť, že tým, že žalobkyňa záväzok voči spoločnosti X. splnila, dobrovoľne ho prevzala, a tým jej z tohto dôvodu zanikol nárok voči žalovanému. Nakoľko išlo o spoločný záväzok, ktorý sama splatila po rozvode manželstva mohla sa voči žalovanému domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Podľa vykonaného dokazovania záväzok splnila ku dňu 31.12.2011, keď od nasledujúceho dňa jej začala plynúť dvojročná premlčacia doba v zmysle ust. § 107 ods. 1 OZ. Nakoľko žalobný návrh z jej strany bol podaný dňa 11.2.2014, došlo k uplynutiu premlčacej doby, na ktorú súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania musel prihliadnuť. Preto súd I. inštancie v závere rozhodnutia správne konštatoval, že v danom prípade došlo k uplynutiu premlčacej doby. 24. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté v jeho neprospech. 25. Pokiaľ ide o úver v súvislosti s kreditnou kartou Triangel, bolo preukázané, že zmluvu uzatvorila samotná žalobkyňa. Hoci žalovaný uviedol, že išlo o ich spoločný záväzok, keď finančné prostriedky mali použiť na prestavbu verandy rodinného domu, finančné prostriedky boli použité na prestavbu rodinného domu, ktorý kupoval brat žalovaného. 26. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že rodinný dom, na ktorý mali byť uvedené finančné prostriedky použité, nepatril účastníkom, ale kupoval ho brat žalovaného. Samotná žalobkyňa uviedla, že tento na nich nebol prepísaný a bratom žalovaného bol predaný, pričom finančné prostriedky z jeho predaja neboli vyporiadané. Z uvedeného preto nemožno jednoznačne vyvodiť, že finančné prostriedky použité z kreditnej karty boli použité na spoločný majetok strán. Tu odvolací súd poukazuje i na to, že aby mohla žalobkyňa uspieť s takouto náhradou chýba splnenie základných predpokladov, a to investícia vlastného majetku, existencia veci patriacej do BSM, na ktorú bola investícia vynaložená, a ktorá je predmetom vyporiadania (prikázania) BSM. Taká vec musí existovať v čase zániku BSM a tvoriť predmet vyporiadania BSM. Pokiaľ tomu tak nie je, nie je možné pri vyporiadaní prihliadať na to, čo niektorý z manželov vložil ako investíciu na jej obstaranie. (viď rozsudok NS SR sp. zn. 7 Cdo 288/2013 zo dňa 18. novembra 2014). 27. Nakoľko zo strany žalobkyne neboli produkované také dôkazy, ktoré by preukázali, že poskytnuté finančné prostriedky z kreditnej karty boli použité na majetok patriaci do BSM, ktorý aj existoval v čase jeho zániku (a v čase jeho vyporiadania) a napokon ani výška dlhu (žalovaný namietal výšku pôžičky, ktorá mala byť použitá na nákup materiálu na prestavbu verandy), uvedený nárok žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy z tejto kreditnej karty nie je preukázaný. 28. Napokon súd I. inštancie správne uzavrel, že žalobkyňa nemá nárok ani na zaplatenie žalovanej sumy 1.588,- Kč titulom poistného za motorové vozidlo Českej pojišťovne na základe poistnej zmluvy č. 83482043-13. Nesporným bolo, že po rozvode manželstva motorové vozidlo značky Renault Megane užívala žalobkyňa, pričom predmetné motorové vozidlo i predala a finančné prostriedky získané predajom si nechala. Nakoľko je možné uzavrieť, že titulom ust. § 149 ods. 4 OZ vlastníkom motorového vozidla bola žalobkyňa, vznikla jej i povinnosť uhradiť poistné za predmetné motorové vozidlo (práva a povinnosti v súvislosti s predmetným motorovým vozidlom prešli na ňu), hoci poistné sa týkalo obdobia, kedy uvedené vozidlo patrilo do masy BSM. Napokon odvolací súd poukazuje na to, že podľa informácie Českej pojisťovne poistná zmluva zanikla dňa 07.02.2009. Informácie o nedoplatkoch zo strany Českej pojišťovne boli zo dňa 18.05.2013 a 30.05.2013, pričom žalobkyňa mala dlh zaplatiť do 02.07.2013. Žalobkyňa plnila dňa 19.06.2013 sumu 1.000,- Kč, dňa 09.08.2013 sumu 1162,- Kč a dňa 01.08.2013 sumu 1000,- Kč. Pokiaľ by nedošlo k vyporiadaniu nároku žalobkyne vyššie uvedeným spôsobom, dôvodným by bolo zaoberať sa i vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného. 29. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov preto v súlade s § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu I. inštancie ako vecne správny potvrdil. 30. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnej žalobkyni. O jej výške rozhodne súd I. inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 31. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).