Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25CoP/52/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113226076 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:8113226076.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. H. V., nar. XX.X.XXXX a 2. L. V., nar. X.X.XXXX, obe bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, deti rodičov - matka: C. V., nar. X.X.XXXX , bytom T., F. XXXX/X a otec: Ing. C. V., nar. XX.X.XXXX, bytom T., T. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 13P/167/2013-306 zo dňa 22.6.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zvýšenia výživného m e n í tak, že z v y š u j e výživné otca na maloletého H. zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 115,- Eur mesačne s účinnosťou od 28.9.2012 do 31.8.2013 a s účinnosťou od 1.9.2013 zo sumy 115,- Eur mesačne na sumu 130,- Eur mesačne a na maloletú L. zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 115,- Eur mesačne s účinnosťou od 28.9.2012 do 31.8.2015 a s účinnosťou od 1.9.2015 na zo sumy 115,- Eur mesačne na sumu 130,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky. II. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného Prešov č. k. 11C/49/2010-45 zo dňa 30.4.2010 v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletým. III. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v závislom výroku o nedoplatku na zročnom výživnom za čas od 28.9.2012 do 22.6.2016 m e n í tak, že nedoplatok na maloletého H. v sume 1.186,59 Eur je otec povinný zaplatiť matke v splátkach po 33,- Eur mesačne spolu s bežným výživným a nedoplatok na maloletú L. v sume 826,59 Eur je otec povinný zaplatiť matke v splátkach po 23,- Eur mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia a to pod stratou výhody splátok. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že otcovi detí sa zvyšuje vyživovacia povinnosť k mal. H., nar. XX.X.XXXX z doterajších 100,- eur mesačne na sumu 125,- eur mesačne za obdobie od 1.9.2012 do 31.8.2013 a s účinnosťou od 1.9.2013 na sumu 150,- eur mesačne a k maloletej L., nar. X.X.XXXX z doterajších 100,- eur mesačne na sumu 125,- eur mesačne za obdobie od 1.9.2012 do 31.8.2015 a s účinnosťou od 1.9.2015 na sumu 150,- eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, dlh na výživnom za obdobie od 1.9.2012 do 30.6.2016 pre mal. H. vo výške 2.000,- eur súd otcovi povoľuje splácať k rukám matky popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 56,- eur až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, dlh na výživnom za obdobie od 1.9.2012 do 30.6.2016 pre mal. L. vo výške 1.400 eur súd otcovi povoľuje splácať k rukám matky popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 39,- eur až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 11C/49/2010-45 zo dňa 30.4.2010 v časti o výživnom pre maloleté deti H. a L., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 62 ods. 2, 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, s poukazom na procesné ust. § 160 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku. 2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že mal. H. v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevoval 1. ročník základnej školy, navštevoval ZUŠ - hudobný odbor (ročný poplatok 55,- Eur), hokejový krúžok (poplatok 15,- Eur mesačne). V súčasnosti maloletý navštevuje 7. ročník základnej školy, do 30.6.2014 navštevoval školskú družinu (poplatok 8,50 Eur mesačne). Od 1.9.2012 až doposiaľ navštevuje školskú jedáleň (poplatok 30,- Eur mesačne). V školskom roku 2012/2013 navštevoval hokejový krúžok (poplatok za 9 mesiacov 280,- Eur) a v školskom roku 2013/2014 (poplatok za 9 mesiacov 350,- Eur). Od 9/2014 už hokejový krúžok nenavštevuje. Od 9/2012 až doposiaľ navštevuje Základnú umeleckú školu - tanečný odbor (poplatok 5,- Eur mesačne, následne 7,50 Eur mesačne). Vážne zdravotné problémy nemal a nemá. Maloleté L. v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevovala materskú školu (poplatok cca 32,- Eur mesačne), Základnú umeleckú školu - hudobný odbor (ročný poplatok 55,- Eur. V súčasnosti maloletá navštevuje 5. ročník základnej školy, do 30.6.2015 navštevovala školskú družinu (poplatok 8,50 Eur). Od 1.9.2012 až doposiaľ navštevuje ŠJ (poplatok 30,- Eur). V školskom roku 2012/2013 navštevovala hokejový krúžok (poplatok z 9 mesiacov 150,- Eur), v školskom roku 2013/2014 už hokejový krúžok nenavštevovala. Od 9/2011 až doposiaľ navštevuje Základnú umeleckú školu - tanečný odbor (poplatok 5,- Eur mesačne, následne 7,50 Eur mesačne). Už od škôlky až doposiaľ navštevuje krúžok spevu (poplatok 6,- Eur mesačne, následne 8,50 Eur mesačne). Vážne zdravotné problémy nemala a nemá. V čase posledného rozhodovania o výživnom bola nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR Piešťany ako uchádzačka o zamestnanie, poberala v tom čase dávku v hmotnej núdzi vo výške 107,71 Eur mesačne, žila v spoločnej domácnosti s priateľom. Okrem maloletých mala ešte vyživovaciu povinnosť k synovi T., nar. XX.XX.XXXX (určené výživné súdom 49,- Eur mesačne). Matka rozvedená, od 9.1.2012 do 31.5.2014 bola zamestnaná (zamestnávateľ K. R. - H.-T. T.) s priemerným čistým mesačným príjmom cca 146,- Eur, pracovný pomer skončil dohodou bez odstupného. Od 24.7.2013 do 31.7.2013 bola zamestnaná (zamestnávateľ T. s.r.o., M. W. U.), s príjmom asi 70,- Eur. Od 1.6.2014 je nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR ako uchádzačka o zamestnanie. Od 22.9.2014 do 31.1.2015 pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti (spoločnosť L. s.r.o., T.), s priemerným čistým príjmom 30,- Eur mesačne. Od 1.6.2014 do 5.12.2014 poberala dávku v nezamestnanosti vo výške 83,80 Eur, za 7/2014 vo výške 86,60 Eur, za 8/2014 vo výške 86,60 Eur, za 9/2014 vo výške 83,80 Eur, za 10/2014 vo výške 72,70 Eur. Od konca 1/2015 je bez príjmu, poberá rodinné prídavky na tri deti vo výške 70,56 Eur mesačne (plus náhradné výživné na syna T. 108,50 Eur mesačne). Majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní, má ukončenú SPŠ strojnícku v Prešove (odbor konštrukcia a modelovanie odevov). Od roku 2008 býva s deťmi a s priateľom K. R. v rodinnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve. Náklady na bývanie uhrádzala spočiatku vo výške cca 130,- Eur mesačne, následne vo výške 160,- Eur mesačne. Priateľ je živnostník, dosahuje priemerný čistý mesačný príjem cca 500,- Eur a má jednu vyživovaciu povinnosť, avšak určené výživné 120,- Eur mesačne neplatí (podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti). T.č. má matka spolu tri vyživovacie povinnosti (maloletý T. má určené výživné súdom 110,- Eur mesačne). Otec detí bol v čase posledného rozhodovania o výživnom živnostníkom a za rok 2009 mal základ dane vo výške 5.213,42 Eur, daňovú povinnosť vo výške 225,66 Eur (okrem maloletých inú vyživovaciu povinnosť nemal). T.č. otec okrem maloletých nemá inú vyživovaciu povinnosť. Od 12.12.2000 je živnostníkom, s predmetom podnikania sprostredkovanie obchodu a služieb. Za rok 2012 mal príjmy zo živnosti vo výške 17.308,92 Eur, výdavky vo výške 15.143,16 Eur, základ dane vo výške 2.165,76 Eur, daňovú povinnosť vo výške 0,- Eur. Za rok 2013 mal príjmy zo živnosti vo výške 18.091,52 Eur, výdavky vo výške 14.367,37 Eur, základ dane vo výške 3.724,15 Eur, daňovú povinnosť vo výške 0,- Eur. Za rok 2014 mal príjmy zo živnosti vo výške 18.404,47 Eur, výdavky vo výške 14.738,32 Eur, základ dane vo výške 3.666,15 Eur, daňovú povinnosť vo výške 0,- Eur. Otec má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2015 (správa Daňového úradu Prešov zo dňa 6.6.2016). Od 7.3.2008 do 31.12.2012 bol zamestnaný u E.-L. H. L. L., s.r.o. F., s príjmom iba v mesiacoch 10 a 12/2012 vo výške 37,38 Eur za každý mesiac. Od 27.4.2012 do 31.12.2012 bol zamestnaný u zamestnávateľa H. A. T. a.s. F., iba v mesiaci 2/2012 mal čistú mzdu vo výške 29,16 Eur. Za mesiac 11/2015 mal vyplatenú sumu od I. E. L. vo výške 1.053,54 Eur, za mesiac 12/2015 mal vyplatenú sumu od I. E. L. vo výške 988,76 Eur, za 1/2016 mal vyplatené sumy od I. E. L. vo výške 400,- Eur a 877,79 Eur (na jeho podnikateľský účet). Majetok výraznejšej hodnoty nevlastní, má ukončenú Vysokú školu - Slovenskú technickú univerzitu v Trnave, odbor manažér priemyselných podnikov. Je vedený ako držiteľ vozidla Kia Magentis s iným vlastníkom (správa OR PZ Okresný dopravný inšpektorát v Prešove zo dňa 12.03.2015). Spočiatku býval u kamarátky, ktorej prispieval na bývanie sumou 100,- Eur mesačne, akt. býva u známych, má náklady bývanie 150,- Eur mesačne. 3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyvodil právny záver, že bolo potrebné za účelom zistenia skutočného príjmu otca detí, aby tento svoje príjmy preukázal v súlade s § 63 ods. 1 Zákona o rodine tak, ako bol na to opakovane vyzvaný súdom za obdobie od 1.1.2012, ktorú povinnosť si však otec nesplnil (predložil len potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov FO za rok 2013, daňové priznanie za rok 2013 a výpisy z podnikateľského účtu za mesiace 11,12/2015 a 01/2016), a preto súd pri rozhodovaní za predmetné obdobie vychádzal z predpokladu, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20 násobok sumy životného minima. Matka detí je dlhodobo nezamestnaná a podľa názoru súdu je už aj vzhľadom na odstup času v jej možnostiach a schopnostiach zamestnať sa a dosahovať príjem zodpovedajúci jej vzdelaniu vo výške cca 500,- Eur brutto, čo je súdu zo súdnej praxe známe. I keď otec uvádzal, že má dlhy (voči Sociálnej poisťovni asi 5.100,- Eur, voči zdravotnej poisťovni asi 1.900,-2.000,- Eur, pôžičky z manželstva asi 12.000,- Eur), jeho prvoradou povinnosťou je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Otcovi detí súd zvýšil vyživovaciu povinnosť k maloletému H. z doterajších 100,- Eur mesačne na 125,- Eur mesačne za obdobie od 1.9.2012 (t.j. od podania návrhu na súd) do 31.8.2013, keď počas tohto obdobia nemal za preukázané, že by došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého (v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevoval 1. ročník, za obdobie od 1.9.2012 do 31.08.2013 bol žiakom, resp. ukončil 4. ročník, t. j. bol vekovo starší, fyzicky vyspelejší/, v súlade s ustanoveniami § 62 ods. 2 a § 75 ods. l Zákona o rodine, poukazujúc na § 63 ods. l Zákona o rodine, súd vychádzal z predpokladu, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima, t.j. od posledného rozhodovania o výživnom došlo k výraznej zmene pomerov na strane otca detí. Otcovi detí súd zvýšil vyživovaciu povinnosť k mal. H. s účinnosťou od 1.9.2013 na sumu 150,- Eur mesačne, keď od tohto obdobia došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého (od 1.9.2013 navštevuje 5. ročník), v súlade s ustanoveniami § 62 ods. 2 a § 75 ods. l Zákona o rodine, poukazujúc na § 63 ods. l Zákona o rodine, súd vychádzal z predpokladu, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima, t.j. od posledného rozhodovania o výživnom došlo k výraznej zmene pomerov na strane otca detí. Otcovi detí súd zvýšil vyživovaciu povinnosť k maloletej L. z doterajších 100,- Eur mesačne na 125,- Eur mesačne za obdobie od 1.9.2012 (t.j. od podania návrhu na súd) do 31.8.2015, od posledného rozhodovania o výživnom došlo na jej strane k výraznej zmene pomerov /mal. L. v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevovala MŠ, od 1.9.2011 začala navštevovať 1. stupeň na ZŠ/ v súlade s ustanoveniami § 62 ods. 2 a § 75 ods. l Zákona o rodine, poukazujúc na § 63 ods. l Zákona o rodine, súd vychádzal z predpokladu, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima, t.j. od posledného rozhodovania o výživnom došlo k výraznej zmene pomerov na strane otca detí. Otcovi detí súd zvýšil vyživovaciu povinnosť k maloletej od 1.9.2015 na sumu 150,- Eur mesačne, keď došlo od tohto obdobia k ďalšej výraznej zmene pomerov na strane maloletej (od 1.9.2015 navštevuje 5. ročník), v súlade s ustanoveniami § 62 ods. 2 a § 75 ods. l Zákona o rodine, poukazujúc na § 63 ods. l Zákona o rodine, súd vychádzal z predpokladu, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima, t.j. od posledného rozhodovania o výživnom došlo k výraznej zmene pomerov na strane otca detí. Dlh na výživnom za obdobie od 1.9.2012 do 30.6.2016 pre mal. H. vo výške 2.000 Eur (25,- Eur x 12 mesiacov + 50 Eur x 34 mesiacov) súd otcovi povolil splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 56,- Eur k rukám matky až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Dlh na výživnom za obdobie od 1.9.2012 do 30.6.2016 pre maloletú vo výške 1.400,- Eur (25,- Eur x 36 mesiacov + 50,- Eur x 10 mesiacov) súd otcovi povolil splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 39,- Eur k rukám matky až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. 4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec, ktorým navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a návrh matky zamietnuť. Poukázal na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že nebol daný dôvod na postup súdu podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, keď súdu prvej inštancie predložil daňové priznanie a potvrdenie o jeho podaní za rok 2013, navyše súd vychádzal z daňového priznania za rok 2012 a za rok 2014. Daňové priznanie za rok 2015 nemal k dispozícii, požiadal Daňový úrad v Prešove o predĺženie lehoty na jeho podanie, preto súdu predložil výpisy z podnikateľského účtu za rok 11-12/2015, 1/2016. Mesačne má výdavky, ktoré pozostávajú z výživného 200,- Eur, nájmu 150,- Eur, stravy 50,- až 100,- Eur, odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne 206,- Eur, školenia k podnikaniu 50,- až 100,- Eur, cestovanie za prácou + pohonný materiál 50,- až 100,- Eur. Zároveň založil daňové priznanie za rok 2015 ako aj písomnosť zo dňa 20.7.2016 založenú v spise na č.l. 323 až 324 (vyjadrenie otca), v ktorej otec ohľadom predmetu konania okrem iného uviedol, že je bezdomovec, žije v podnájme a jeho životný štandard je nízky na to, aby mohol platiť vyššie výživné ako po 100,- Eur na dieťa. Má exekúciu 1.600,- Eur (z Dôvery od Ladislava Kováča). Už na súde v Prešove povedal, že má v hrubom okolo 1.000,- Eur, v čistom to je možno 300,- až 400,- Eur, štátu musí zaplatiť odvody a daň pred výživným. Na daňovom priznaní mu hrubý príjem klesal každým rokom a teda aj problém so štátnymi poplatkami. 5. Matka odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu otca sa písomne nevyjadrila. 6. Kolízny opatrovník odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadril a uviedol, že odporúča rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť (vyjadrenie zo dňa 9. 9. 2016 na č.l. 344). 7. Otec sa k vyjadreniu kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca, ktoré mu bolo doručené nevyjadril. 8. K písomnosti otca zo dňa 20.7.2016 na č.l. 323 sa kolízny opatrovník vyjadril (vyjadrenie zo dňa 21.12.2016) tak, že maloletej sa v súvislosti s ochorením diabetes mellitus zhoršil zdravotný stav a matka vo vyjadrení zo dňa 12.12.2016 (na č.l. 364) uviedla, že návrh na zvýšenie výživného podala pre deti, po odchode otca maloletých pracovala, snažila sa zaplatiť deťom krúžky, stravu, všetky pomôcky do školy, deťom venovala všetok voľný čas. Nebola by to všetko zvládla bez terajšieho partnera. V súčasnej dobe si maloletá L. vyžaduje zvýšenú starostlivosť občas aj 24 hodín. 9. Písomnosť otca zo dňa 14.2.2017, ktorá bola odvolaciemu súdu doručená dňa 16.2.2017, odvolací súd už nedoručoval matke ani kolíznemu opatrovníkovi, keďže podľa obsahu toto podanie účastníka nespĺňalo požiadavku na jeho doručovanie v rámci odvolacieho konania ostatným účastníkom v zmysle § 374 ods. 3 veta druhá CSP (t.j. na zachovanie práva na spravodlivý proces), keďže ide o podanie, ktoré obsahuje opakujúce sa hodnotenia okolností, ktoré vyplynuli z doposiaľ vykonaného dokazovania. 10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a ustanovení zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016 (ďalej len CMP), pričom podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak tento zákon neustanovuje inak (tzv. vzťah subsidiarity). 11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že otec ako odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), g) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu otca je možné priznať čiastočný úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu rozsudku v zmysle § 388 CSP. 12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a naplnené skutkové okolnosti pre zvýšenie výživného otca na maloleté deti v rozsahu, ako k nemu došlo preskúmavaným rozsudkom súdu prvej inštancie (matka sa návrhom domáhala výživného od otca na maloletého H. v sume 214,- Eur mesačne a na maloletú L. 200,- Eur mesačne od 9/2012). 13. Odvolací súd vyzval matku, otca, kolízneho opatrovníka v zmysle § 382 CSP, aby sa vyjadril k použitiu ustanovení § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Otec a matka svoje právo vyjadriť sa nevyužili. Kolízny opatrovník uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý upravil zvýšenie výživného od podania návrhu matky, ktorý podala dňa 28.9.2012. 14. Kolízny opatrovník sa na výzvu odvolacie súdu v zmysle § 382 CSP vyjadril tak, že stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, kedy upravil výživné od podania návrhu matky. 15. Matka ani otec sa k výzve súdu v zmysle § 382 CSP nevyjadrili. 16. V priebehu odvolacieho konania otec súdu doložil nový listinný dôkaz (daňové priznanie za rok 2015 (na č.l. 325 a nasl.), z ktorého vyplynula výška jeho príjmov 14.991,03 Eur, výdavkov 10.991,20 Eur, základ dane 3.999,83 Eur, daň 37,33 Eur. 17. Podľa § 188 ods. 1 CSP súd vykonáva dôkazy na pojednávaní, ods. 2 súd vykonáva dôkaz mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Strany majú právo byť prítomné na takto vykonávanom dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania súd stranám oznamuje spravidla päť dní vopred. Ak bolo nariadené pojednávanie, oboznámi súd strany s výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní. 18. Podľa § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. 19. Keďže matka ani kolízny opatrovník tento listinný dôkaz (daňové priznanie otca za rok 2015), ktorý im bol v kópii doručený, nespochybnili pričom im bola daná možnosť písomne sa k nemu vyjadriť, odvolací súd v súlade s § 204 CSP nevykonával dôkaz prečítaním, resp. oboznámením obsahu listiny, a preto nepovažoval za potrebné nariaďovať za týmto účelom vo veci odvolacie pojednávanie. Takýto postup je zároveň v súlade s princípom rýchlej a účinnej ochrany subjektívnych práv teda princípom hospodárneho konania súdu v zmysle čl. 5 ods. 2 základných zásad CMP. Nariaďovanie pojednávania len za účelom oboznámenia listiny, ktorá bola účastníkom doručená, a ku ktorej im bolo umožnené i vyjadriť sa, by bolo v rozpore aj s princípom hospodárnosti konania zakotveným v čl. 12 CMP, došlo by tým k zbytočným prieťahom, nebolo by to nielen hospodárne, ale účasťou účastníkov na pojednávaní by došlo aj k ich zbytočnému a neprimeranému zaťažovaniu. 20. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (Minimálne výživné podľa tohto ustanovenia aktuálne činí 27,13 Eur). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 21. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima (aktuálne 3.961,80 Eur). 22. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka). 23. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). 24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 26. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 27. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 28. V súvislosti s okamihom, kedy je možné rozhodnutie o výživnom zmeniť a či tento okamih môže predchádzať dobe vyhlásenia tohto rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že v tejto súvislosti je potrebné rozlišovať o akú zmenu pôvodného rozhodnutia pôjde. Priznaním výživného v zmysle cit. § 77 ods. 1 Zákona o rodine je pritom potrebné rozumieť nielen samotné priznanie výživného pri jeho prvotnom určení, ale i každé jeho zvýšenie, lebo fakticky ide o priznanie výživného v rozsahu prevyšujúcom určenie predchádzajúce. Niet rozumného dôvodu, aby sa prvotné určenie výživného a určenie zvýšeného výživného v tomto smere riadili rozdielnym právnym režimom. Obmedzenie obsiahnuté v § 77 ods. 1 Zákona o rodine platí len pre priznanie výživného, nie ale pre jeho zníženie alebo zrušenie. K zníženiu alebo zrušeniu vyživovacej povinnosti možno preto pristúpiť od doby kedy došlo k zmene pomerov, teda i za dobu pred podaním návrhu. Inak je tomu pri priznaní teda i zvýšení výživného, ku ktorému možno pristúpiť zásadne až odo dňa začatia súdneho konania a iba u maloletých detí na dobu troch rokov spätne, za splnenia podmienky, že sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 29. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 Zákona o rodine už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. 30. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. 31. Po porovnaní pomerov rodičov a maloletých v čase predchádzajúcej úpravy výživného s ich aktuálnymi dokazovaním preukázanými pomermi, odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom dospel k záveru, že od predchádzajúcej úpravy výživného na maloletého Dávida a maloletej Sofie, ktorá bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 11C/49/2010-45 zo dňa 30.4.2010 (rodičovská dohoda), došlo k podstatným a trvalým zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom, nakoľko v čase predchádzajúcej úpravy výživného maloletý H. navštevoval 1. ročník základnej školy a maloletá L. navštevovala materskú školu s tým, že výživné bolo určované od 10.5.2010 do budúcna na každého vo výške 100,- Eur mesačne. V čase tejto úpravy výživného bola matka evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 107,71 Eur mesačne, žila v spoločnej domácnosti s priateľom. Okrem maloletých mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi T., nar. XX.XX.XXXX. Otec maloletých bol v čase posledného rozhodovania o výživnom živnostníkom a za rok 2009 mal priemerný čistý mesačný príjem 415,65 Eur (základ dane vo výške 5.213,42 Eur - daňová povinnosť vo výške 225,66 Eur = 4.987,76 Eur : 12 mesiacov). Nemal inú vyživovaciu povinnosť. Medzičasom maloletý H. už ukončil prvý stupeň základnej školy a od 1.9.2013 navštevoval 5. ročník základnej školy (v školskom roku 2015/2016 navštevoval 7. ročník základnej školy), maloletá L. už absolvovala materskú školu, od 1.9.2011 začala navštevovať prvý stupeň základnej školy, od 1.9.2015 navštevovala 5. ročník základnej školy. Už len samotná doba, ktorá uplynula od predchádzajúcej úpravy výživného (ku dňu podania návrhu matkou na súd 28.9.2012) odôvodňuje záver, že odôvodnené potreby maloletých sa zvýšili vo všetkých smeroch v súvislosti s ich vekom, školskou dochádzkou, zdravotným stavom, záujmovou činnosťou, športovými, ako aj spoločenskými aktivitami. Pričom súd prvej inštancie postupoval správne, keď na strane maloletej L. zohľadnil podstatnú zmenu pomerov, ktorá nastala od posledného určenia výživného v roku 2010, keď maloletá od 1.9.2011 začala navštevovať 1. ročník základnej školy a od 1.9.2015 došlo na jej strane k ďalšej podstatnej zmene, keď od 1.9.2015 začala navštevovať 5. ročník základnej školy, t. j. od 28.9.2012 (podania návrhu matky) do 30.8.2015 ukončila prvý stupeň základnej školy. Aj na strane maloletého H. súd správne zohľadnil zmenu pomerov od posledného určenia výživného v roku 2010, keď od 28.9.2012 do 30.8.2013 maloletý ukončil prvý stupeň základnej školy ako aj podstatnú zmenu pomerov v rozhodnom období (od podania návrhu na súd ku dňu rozhodovania súdu) zmenu stupňa základnej školy (nástup do 5. ročníka) od 1.9.2013. 32. Na rozdiel od súdu prvej inštancie má odvolací súd za to, že najskôr možno priznať výživné na každého maloletého dňom podania návrhu na súd (28.9.2012) a nie od 1.9.2012 tak ako to nesprávne uzavrel súd prvej inštancie, pretože v konaní neboli zo strany matky preukázané a ani tvrdené dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie zvýšeného výživného spätne pred podaním návrhu. Zákonnou podmienkou pre spätné priznanie výživného pre maloleté dieťa v zmysle ust. § 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine je, aby pre tento postup existovali dôvody hodné osobitného zreteľa. To znamená, že rodič uplatňujúci výživné pre maloleté dieťa, má preukázať skutočnosti, ktoré mu bránili podať návrhu už v čase, keď si povinný rodič prestal vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť alebo si neplnil vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom zvýšeným odôvodneným potrebám dieťaťa. Matka návrh na zvýšenie výživného spätne pred podaním návrhu neodôvodnila ničím. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že povinnosť rodiča uplatňovať výživné pre maloleté dieťa vyplýva z ust. § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, podľa ktorého súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. 33. Zákonnými kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu vyplývajúcimi z ust. § 62 Zákona o rodine sú odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Odôvodnenými potrebami dieťaťa nie sú len náklady na výživu vo vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy dieťaťa, ale aj hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie, to znamená, že bežné potreby dieťaťa nevybočujúce z rámca potrieb iných detí v tomto veku je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že odôvodnené potreby maloletých sú zvýšené aj v dôsledku rozšírenej záujmovej činnosti maloletých, na uspokojovaní ktorých sa má podieľať každý z rodičov primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. 34. Otec odvolaciu argumentáciu založil na tom, že aplikácia § 63 ods. 1 Zákona o rodine súdom prvej inštancie vo vzťahu k jeho príjmom nebola správna. S touto argumentáciou otca možno súhlasiť. V prípade posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča, ktorý je podnikateľom je takzvaná vyšetrovacia zásada podľa § 120 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku (akt. § 35, § 37 CMP) prelomená ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať pred súdom: 1. príjmy z inej než závislej činnosti, 2. predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a 3. umožniť súdu sprístupneným údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní hociktorú z týchto povinností, dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby, preto nastupuje zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného, ktorý je stanovený ako 20-násobok sumy životného minima. V zmysle tohto zákonného odkazu je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v spojení s príslušným opatrením upravujúcim výšku životného minima, ktoré je od 1. júla 2013 na úrovni 198,09 Eur, teda 20-násobok predstavuje sumu 3.961,80 Eur. Uvedená edičná povinnosť nie je viazaná na výzvu súdu a súd ani nie je povinný upozorňovať povinného na hmotnoprávne následky nesplnenia si uvedených povinností, nakoľko poučovacia povinnosť v zmysle § 5 OSP sa vzťahuje len na procesné práva a povinnosti. Súd prvej inštancie dôvodil pre aplikáciu § 63 ods. 1 Zákona o rodiny tým, že otec predložil potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov FO za rok 2013, daňové priznanie za rok 2013 a výpisy z podnikateľského účtu za mesiace 11, 12/2015, 1/2016, nepredložil ďalšie doklady potrebné pre rozhodnutie, t.j. peňažný denník, ďalšie výpisy z podnikateľského účtu. Avšak zároveň treba uviesť, že prvoinštančný súd si zabezpečil daňové priznania otca za rok 2012 a za rok 2014, pričom otec v odvolacom konaní predložil daňové priznanie za rok 2015. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že by v posudzovanom období (1/2012 - 6/2016), čo nevyplýva ani z výpovedí matky, boli skutočné majetkové pomery otca v hrubom nepomere s príjmami vykázanými v predložených daňových priznaniach otca. Odvolací súd má teda za to, že zákonná právna domnienka v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine sa na daný prípad nevzťahuje a postup súdu prvej inštancie preto nebol správny. 35. Odvolací súd sa nestotožnil s výškou výživného určenou súdom prvej v napadnutom rozsudku, a preto zmenil rozsudok v napadnutej časti zvýšenia výživného, že určil (zvýšil) výživné tak, aby zodpovedalo odôvodneným potrebám maloletých, ako aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Pričom konkrétne u otca vychádzal z jeho priemerného mesačného príjmu preukázaného vykonaným dokazovaním na súde prvej inštancie v spojení s príjmom otca v zmysle daňového priznania za rok 2015 (predloženým otcom až v odvolacom konaní), konkrétne za rok 2012 vo výške 180,48 Eur (2165,76 Eur : 12), za rok 2013 vo výške 310,- Eur (3724,15 Eur : 310,- Eur), za rok 2014 vo výške 305,51 Eur (3666,15 Eur : 12), za rok 2015 vo výške 333,28 Eur (3999,37 Eur : 12), s prihliadnutím aj na osobný podiel matky na starostlivosti o maloletých, ktorou sa čiastočne kompenzuje jej vyživovacia povinnosť. Síce od poslednej úpravy výživného, kedy mal otec príjem vo výške 415,65 Eur (za tok 2009 ako základ dane vo výške 5.213,42 Eur - daňová povinnosť vo výške 225,66 Eur = 4.987,76 Eur : 12 mesiacov) došlo v rokoch 2012 až 2015 k zníženiu príjmu otca z podnikania, avšak nie k podstatnému a príjem otca v týchto rokoch je porovnateľný, a uvedené nemôže byť v žiadnom prípade na škodu maloletých detí, u ktorých došlo k podstatnej zmene pomerov. Odvolací súd nezistil dôvody pre určenie rozdielnej výšky výživného medzi maloletými deťmi, keďže vekový rozdiel nie je taký podstatný (obe navštevujú základnú škodu). Výdavky otca týkajúce sa splátok (dlhov) nemajú prednosť pred výživným na maloleté deti, ktoré je otec povinný platiť, tým skôr, že maloletým nezabezpečuje osobnú starostlivosť a jeho jedinou povinnosťou teda voči maloletým je platenie výživného. 36. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom odvolací súd uzatvára, že bolo dôvodným rozhodnúť o zvýšení výživného podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o rodine na obe maloleté deti (čiastočne tým vyhovieť návrhu matky), s ohľadom na (podstatnú) zmenu pomerov na ich strane (uvedenú už v odseku 34), pri použití aj ust. § 77 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Posudzované obdobie bolo pritom nutné u oboch maloletých rozdeliť na obdobia dve v závislosti od zmeny pomerov na ich strane a tým potom určiť aj rozdielnu výšku výživného. V prípade maloletého H. bolo dôvodné, pri zohľadnení všetkých rozhodujúcich skutočností popísaných vyššie, určiť mu výživné v sume 115,- Eur mesačne od 28.9.2012 - od podania návrhu, do 31.8.2013 - kedy ukončil 1. stupeň základnej školy a následne už v sume 130,- Eur mesačne t.j. od 1.9.2013 - kedy začal navštevovať 5. ročník základnej školy, čím nastala podstatná zmena pomerov na jeho strane. V prípade maloletej L. bolo tiež dôvodné určiť jej výživné v sume 115,- Eur mesačne od 28.9.2012 - t.j. od podania návrhu, do 31.8.2015, kedy ukončila 1. stupeň základnej školy a následne už v sume 130,- Eur mesačne t.j. od 1.9.2013 - od kedy začala navštevovať 5. ročník základnej školy, ktorá skutočnosť i u nej spôsobila podstatnú zmenu pomerov. Takto odvolacím súdom určené výživné zodpovedá vykonaným dokazovaním zistenému príjmu otca (teda jeho možnosti ako povinného rodiča). Pokiaľ ide o obranu otca, nebolo dôvodné nepristúpiť k zvýšeniu výživného iba preto, že otec uvádzal ako svoje nutné aktuálne výdavky aj splátky jeho dlhov, ako aj skutočnosť, že výsledky jeho podnikateľskej činnosti mu to neumožňujú. Argument otca o nutnosti splácať dlhy odvolací súd nemohol akceptovať, keď výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča. Pokiaľ ide o zistený príjem otca (odsek 38), odvolací súd mal za to, že schopnosti a možnosti otca vo vzťahu k jeho príjmu odôvodňujú výšku určeného výživného, keď tento vykonáva podnikateľskú činnosť od roku 2001, ktorá sa vykonáva práve za účelom dosiahnutia zisku. Oblasť, v ktorej otec podniká je charakteristická práve tým, že jej úspešnosť odráža snahu (otca) o čo najvyšší príjem. Otec má v oblasti podnikania dlhoročnú prax, keďže v nej podniká viac ako 15 rokov. Ak má otec za to, že podnikanie mu neposkytuje dostatočný príjem (aj na zabezpečenie výživného na maloleté deti), je na ňom, aby pouvažoval o prípadnej zmene oblasti svojho podnikania, prípadne popri podnikaní sa i zamestnať alebo si nájsť inú príležitostnú prácu, prípadne zvážiť aj možnosť zamestnať sa v pracovnom pomere (výška akt. minimálnej mzdy je 405,- Eur mesačne), keďže v konaní preukázané odôvodnené potreby detí sú oprávnené, a to práve on kto ich spolu s matkou musia zabezpečiť. Otec v konaní nepreukázal, ani netvrdil, prípadné zníženie pracovnej schopnosti v súvislosti s jeho zdravotným stavom. Pokiaľ ide o matku a jej schopnosti a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť, dokazovaním bolo preukázané, že od 9.1.2012 do 31.5.2014 bola zamestnaná (s priemerným čistým mesačným príjmom cca 146,- Eur), od 1.6.2014 je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie (od 1.6.2014 do 5.12.2014 poberala dávku v nezamestnanosti vo výške 83,80 Eur, za 7/2014 vo výške 86,60 Eur, za 8/2014 vo výške 86,60 Eur, za 9/2014 vo výške 83,80 Eur, za 10/2014 vo výške 72,70 Eur) a od konca 1/2015 je bez príjmu (poberá rodinné prídavky na tri deti aj náhradné výživné na syna T.). V tejto konkrétnej veci na strane matky (pri navštevovaní deťmi ešte len základnú školu), bolo treba zohľadniť to, že je to práva matka ktorá vykrýva plnenie si vyživovacej povinnosti čiastočne ešte aj osobnou starostlivosťou o deti. Čo však neplatí u otca, ktorý nemá maloleté deti v osobnej starostlivosti, preto jeho príspevok je primárne krytý vo forme uspokojovania potrieb detí platením výživného. Keďže vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia (aj matka) skutočnosť, že matka detí je nezamestnaná (aktuálne bez príjmu) neznamená automaticky, že jej podiel na vyživovacej povinnosti má v celom rozsahu prevziať druhý rodič (v tomto prípade otec). Je nutné, aby aj matka maloletých detí prispievala na ich výživu podľa schopností a možností (aj platením výživného), tým skôr, že s vyšším vekom detí jej čiastočný príspevok na výživu formou osobnej starostlivosti, nebude možné už zohľadniť. Uvedené zobral do úvahy aj odvolací súd, keď neakceptoval zvýšenie výživného (v celom rozsahu) v zmysle návrhu matky. 37. Ďalšie odvolacie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu otca zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 38. Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil rozsudok o zvýšenie výživného od otca pre maloleté deti bolo potrebné zmeniť aj závislý výrok o dlžnom výživnom za rozhodné obdobie, t.j. od 28.9.2012 do 22.6.2016, ktoré činí pre maloletého H. vo výške 1.186,59 Eur ako rozdiel medzi pôvodne určeným výživným vo výške 4.509,90 Eur /3 x á 3,33 Eur za mesiac september 2012 + 45 mesiacov x á 100,- Eur/ a odvolacím súdom určeným výživným vo výške 5.696,49 Eur /3 x á 3,83 Eur za mesiac september 2012 + 11 mesiacov x á 115,- Eur + 34 mesiacov x 130,- Eur/; pre maloletú L. vo výške 826,59 Eur ako rozdiel medzi pôvodne určeným výživným vo výške 4.509,90 Eur /3 x á 3,33 Eur za mesiac september 2012 + 45 mesiacov x á 100,- Eur/ a odvolacím súdom určeným výživným vo výške 5.336,49 Eur /3 x á 3,83 Eur za mesiac september 2012 + 35 mesiacov x á 115,- Eur + 10 mesiacov x 130,- Eur/. 39. Dlžné výživné zaviazal otca zaplatiť v splátkach v zmysle § 232 CSP vzhľadom k pomerom otca, výške dlhu a charakteru predmetného konania, ktorým je zvýšenie výživného pre maloleté deti, keď mal za to, že je spravodlivé priznať výhodu splátok a teda aj dlhšiu lehotu splatnosti. 40. S poukazom na uvedené, odvolací súd a s použitím § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zvýšenia výživného zmenil tak, že rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že zvyšuje výživné otca na maloletého H. zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 115,- Eur mesačne s účinnosťou od 28.9.2012 do 31.8.2013 a s účinnosťou od 1.9.2013 zo sumy 115,- Eur mesačne na sumu 130,- Eur mesačne a na maloletú L. zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 115,- Eur mesačne s účinnosťou od 28.9.2012 do 31.8.2015 a s účinnosťou od 1.9.2015 na zo sumy 115,- Eur mesačne na sumu 130,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zároveň v zmysle § 388 CSP zmenil závislý výrok o zročnom výživnom za čas od 28.9.2012 do 22.6.2016 tak, že nedoplatok na maloletého H. v sume 1.186,59 Eur je otec povinný zaplatiť matke v splátkach po 33,- Eur mesačne spolu s bežným výživným a nedoplatok na maloletú L. v sume 826,59 Eur je otec povinný zaplatiť matke v splátkach po 23,- Eur mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia a to pod stratou výhody splátok. 41. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 42. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 43. Podľa § 57 CMP povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 44. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 45. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 46. V mimosporových konaniach upravených CMP platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimky a to v zmysle § 53 <., ktorý pripúšťa v ňom uvedených konaniach rozhodnutie o náhrade trov konania na základe zásady úspechu v konaní a v zmysle § 55, ktorý oprávňuje súd priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať. Pre aplikáciu § 55 <.nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní, avšak uvedené platí len v prípade, ak bol podaný návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 57 CMP. Zo spisového materiálu nevyplýva návrh matky ani otca na rozhodnutie o náhrade trov konania. Nebolo preto dôvodným náhradu trov konania niektorému z účastníkov priznať. 47. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52, § 57 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP. 48. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne esplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS SR č. 207/2016 Z.z.