Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/29/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200310 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2014200310.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne U. G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XA/XX, XX-XXX O. - O., Poľská republika, zastúpenej spoločnosťou V4 Legal, s.r.o., Tvrdého 783/ 4, Žilina, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8408-4/2014-BA zo dňa 31.03.2014 za účasti L. U. P., bytom F. Xb/XX, XX-XXX O. - O., Poľská republika takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. 8408-4/2014-BA zo dňa 31.03.2014 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobkyni sa priznáva právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. III. Účastníkovi konania L. U. P. sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 8408-4/2014- BA zo dňa 31.03.2014, ktorým žalovaný rozhodujúc o jej odvolaní, potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 700-0288/2011-23 zo dňa 12.09.2011 vyslovujúce, že jej dňom 07.04.2010 nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti, resp. toto rozhodnutie čiastočne zmenil vyslovením, že žalobkyni nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zo dňa 07.04.2010 podľa slovenskej legislatívy. Namietala, že v zmysle článku 13 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia podlieha právnym predpisom Slovenskej republiky a že žalovaný nesprávne zistil skutkový stav a na tento aplikoval nesprávny hmotnoprávny predpis, pričom svoje závery odôvodnil tým, že sa na základe kontroly neporadilo preukázať reálny výkon činnosti žalobkyne ako zamestnankyne na území SR. Poukazovala na to, že v rámci kontroly sociálnej poisťovne predložila všetku dokumentáciu zamestnanca, ktorú od nej možno rozumne požadovať, čím vyčerpala dôkazné bremeno v súvislosti s reálnym výkonom závislej činnosti. Žalovaný prijal záver, že jej zamestnávateľ nespĺňa podmienky registrácie sídla alebo miesta podnikania, hoci za týmto účelom nebola vykonaná žiadna kontrola, iba formálne sa vysporiadal so zistením skutočného stavu a rozhodnutie prakticky neodôvodnil, paušálne poukazoval na ustanovenia právnych predpisov a s jej individuálnou situáciou sa nevysporiadal. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne si nesplnila povinnosť z vlastnej iniciatívy vykonať dôkazy, ktoré mohli prispieť k úplnému zisteniu skutočného stavu veci a svojim konaním porušila princíp rovnakého zaobchádzania, nakoľko išlo o celoslovenský diskriminačný postup proti zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky. U iných zamestnancov vykonávajúcich tú istú prácu za rovnakých podmienok Sociálna poisťovňa rozhodla, že podliehajú slovenskej legislatíve. Žalobkyňa poukazovala tiež na rozhodnutia tunajšieho súdu v obdobných veciach vedených pod č.k. 14S/60/2014, 14S/64/2014 a 14S/72/2014. 2. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukazoval na to, že riešenie zamestnancov zamestnávateľa L. U. P.-GM CONZULTING prebiehalo pomerne dlhé obdobie a Sociálna poisťovňa akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava na uzatvorenie dohody v súlade s článkom 16 (4) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, v zmysle ktorej je v prípade týchto zamestnancov určené poľské zákonodarstvo. Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy je rozhodujúci nielen status osoby ako zamestnanca, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s uplatniteľnými predpismi a ich zneužívaniu. Kontroly zamerané na reálny výkon činnosti zamestnancov, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike, začala Sociálna poisťovňa vykonávať na základe podnetu ZUS Varšava odôvodneného vznikom firiem, cieľom činnosti ktorých nebol výkon zamestnania mimo hraníc Poľska, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú v Poľsku vykonávajú. 3. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava dňa 07.07.2011 vykonala kontrolu priamo v sídle zamestnávateľa žalobkyne uvedenom v živnostenskom registri, pri ktorej reálny výkon činnosti zamestnancov na území SR nebol preukázaný. Sídlo zamestnávateľa je v rodinnom dome, v ktorom sa nenachádza prevádzka, v ktorej by zamestnanci mohli vykonávať prácu, v čase vykonávania kontroly nebol prítomný zamestnávateľ ani žiadny zamestnanec, predložené neboli žiadne doklady preukazujúce prideľovanie práce a jej skutočné vykonávanie, preukázané nebolo ani splnenie kritérií na uznanie miesta sídla zamestnávateľa. Zo strany zamestnávateľa nebola vedená evidencia dochádzky a z pracovných zmlúv zamestnancov, všetko s bydliskom v Poľsku, vyplýva, že dohodnutá dĺžka pracovného času bola 1/8 z pracovného času 40 hodín a hrubá mzda 40,- eur mesačne. Zamestnávateľ po výzve na predloženie dokladov preukazujúcich výkon práce na území SR predložil štvrťročné správy o vykonaní práce s pripojenými vizitkami z hotelov a reštaurácií, iné doklady ako napr. objednávky na realizované internetové školenia a faktúry za vykonané služby, certifikáty, objednávky a faktúry týkajúce sa výučby obchodnej angličtiny, nepredložil. 4. Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 22.09.2015 rozhodnutie žalovaného zo dňa 31.03.2014 zrušil podľa § 250j ods.2 písm. c) a písm. d) O.s.p. ako prijaté na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a súčasne ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 5. Na základe odvolania žalovaného správneho orgánu bol rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 22.09.2015 zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžso/226/2015 z dôvodu procesného pochybenia spočívajúceho v nepribratí G. J. P. do konania ako účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti mohli byť zrušením napadnutého rozhodnutia dotknuté. 6. Po zrušení rozsudku a vrátení veci tunajšiemu súdu súd uznesením zo dňa 20.10.2016 pribral do konania L. U. P. a vec následne za splnenia procesných podmienok prejednal postupom podľa § 23 ods. 2 písm. b) a § 114 v spojení s § 491 ods.1 SSP (zák.č. 162/2015 Z.z.) v neprítomnosti účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, opätovne dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 7. Preskúmavaným rozhodnutím bolo rozhodnutie zo dňa 31.03.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 12.09.2011 vyslovujúce, že žalobkyni nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 07.04.2010 (zmena formulácie výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu faktický výsledok odvolacieho konania neovplyvnila), so stručným odôvodnením, podľa ktorého vzhľadom k tomu, že u zamestnávateľa L. U. P. - GM CONZULTING nebolo možné ani fyzickou kontrolou preukázať reálny výkon činnosti zamestnanca, u zamestnávateľa nevznikol poistný pomer odo dňa 07.04.2010. 8. O odvolaní rozhodujúci žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia síce popísal vnútroštátnu i medzinárodnú právnu úpravu posudzovaného nároku, obsah spolupráce s orgánmi sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky i spôsob vykonávania šetrenia v tomto konkrétnom prípade, v konečnom dôsledku však svoje rozhodnutie pobočky potvrdzujúce stanovisko zhrňujúco odôvodnil iba tým, že výsledkami kontroly vykonanej dňa 07.07.2011 v sídle zamestnávateľa žalobkyne nebolo preukázané, že by žalobkyňa na území Slovenskej republiky vykonávala činnosť v zamestnaneckom pomere, a preto sa na ňu nevzťahujú slovenské právne predpisy sociálneho zabezpečenia / hoci rozhodujúci orgán konštatoval aj akceptovanie návrhu poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia na uzatvorenie dohody v súlade s článkom 16 (4) vykonávacieho nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, v zmysle ktorej malo byť žalobkyni určené poľské zákonodárstvo, vznik takejto dohody, jej formu a právne účinky podrobnejšie nezdôvodnil, v konečnom dôsledku ju však jednoznačne ani neoznačil za podklad svojho rozhodnutia). Neuviedol, ako v súvislosti so záverom o nepreukázaní reálneho výkonu práce žalobkyňou v roku 2010, majúcim pre rozhodnutie zásadný význam, vyhodnotil jednotlivé dôkazy a zistenia vykonané v roku 2011 a týkajúce sa sídla a prevádzky zamestnávateľa (z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, aké a akým právnym predpisom stanovené kritéria sídla nespĺňalo deklarované sídlo zamestnávateľa žalobkyne, aký by to malo mať vplyv na zamestnanecké právne vzťahy, ani aká by podľa správnych orgánov mala byť prevádzka, v ktorej by žalobkyňa mohla vykonávať v pracovnej zmluve dohodnutý druh práce - promotér internetových školení a ktorá podľa výsledku kontroly v mieste sídla zamestnávateľa absentovala). Neozrejmil, napriek tomu, že sám konštatoval povinnosť správneho orgánu vykonať z vlastnej iniciatívy aj účastníkom nenavrhnuté dôkazy, ktoré môžu prispieť k úplnému zisteniu skutkového stavu veci, prečo nevykonal logicky do úvahy prichádzajúce zistenia v podnikateľských subjektoch, ktoré podľa predložených štvrťročných správ o vykonaní prác mala žalobkyňa pri výkone práce určitým spôsobom kontaktovať, ani výsluch samotnej žalobkyne k podrobnejším okolnostiam tvrdeného výkonu práce na území SR. 9. Žalovaný tak neodstránil nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, v súvislosti s čím možno konštatovať, že hoci samotné parametre tvrdeného pracovného pomeru žalobkyne (pracovná doba, mzda, vzdialenosť miesta výkonu práce od bydliska žalobkyne) a zistenia správnych orgánov vzbudzujú pochybnosti o reálnom výkone pracovnej činnosti a naznačujú iný účel prihlásenia žalobkyne do slovenského sociálneho systému, správne orgány to nezbavuje povinnosti vykonať relevantné dokazovanie a prijaté rozhodnutia odôvodniť dôsledne v súlade s požiadavkami zákona (§ 209 zák. č. 461/2003 Z.z.). 10. Nakoľko priebeh konania vo veci po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia odvolacím súdom nedáva súdu základ pre zmenu jeho právneho názoru týkajúceho sa zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 31.03.2014 z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. d) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere. 11. V konaní úspešnej žalobkyni súd priznal právo na plnú náhradu trov konania podľa § 167 ods.1 SSP, s tým, že o výške náhrady bude podľa § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 12. O náhrade trov konania ďalšieho účastníka G. J. P. súd rozhodol s poukazom na skutočnosť, že tomuto v konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.