Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/72/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200311 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2014200311.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu S. A. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. M. K. XX/XX, XX-XXX H. - H., Poľská republika, zastúpeného spoločnosťou V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8514-4/2014- BA zo dňa 26.03.2014, za účasti A. Z. S., bytom K. Xb/XX, XX-XXX H. - H., Poľská republika takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. 8514-4/2014-BA zo dňa 26.03.2014 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. III. Účastníkovi konania A. Z. S. sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 8514-4/2014-BA zo dňa 26.03.2014, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č.700-0231/2011-23 zo dňa 09.09.2011, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobcovi ako zamestnancovi nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 09.04.2010. Zmenové rozhodnutie v zásade spočívalo v zmene textu výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, keď sa text: „....nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti“ vypustil a výrok sa doplnil textom: „... nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti“. V ostatnej časti bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené. 2. Žalobca namietal, že žalovaný rozhodol v rozpore s požiadavkou na aplikáciu čl. 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej len Nariadenie), v zmysle ktorého sa na žalobcu vzťahujú uplatniteľné predpisy Slovenskej republiky, s poukazom na čl. 13 ods. 3 Nariadenia, nakoľko žalobca vykonával činnosť zamestnanca na území Slovenskej republiky. Za pochybenie považuje to, že žalovaný vo svojom procesnom postupe neúplne zistil skutkový stav veci a aplikoval naň nesprávny hmotnoprávny predpis, pričom svoje rozhodnutie prakticky neodôvodnil, keď iba poukázal na ustanovenia právnych predpisov a dôsledne sa nevysporiadal s individuálnou situáciou žalobcu. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval iba to, že výsledkami vykonanej kontroly nebolo preukázané, že by žalobca vykonával činnosť na území Slovenskej republiky, pričom však podkladom rozhodnutia neboli relevantné zistenia kontroly jeho zamestnávateľa, počas ktorej bola správnemu orgánu predložená všetka existujúca dokumentácia zamestnanca, čím bolo vyčerpané dôkazné bremeno v súvislosti s reálnym výkonom činnosti žalobcu. Zdôraznil, že koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia je okrem iného založená na princípe rovnakého zaobchádzania, v zmysle ktorého podliehajú migrujúce osoby na území členských štátov rovnakým povinnostiam a využívajú rovnaké výhody ako štátni občania dotknutého štátu. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia na základe štátneho občianstva, čo žalovaný porušuje svojim diskriminačným postupom voči zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľska. K porušeniu tohto princípu došlo tiež tým, že u iných zamestnancov toho istého zamestnávateľa za rovnakých pracovných podmienok Sociálna poisťovňa rozhodla, že podliehajú slovenskej legislatíve ako legislatívne uplatniteľnej. Diskriminačný charakter má tiež oznámenie žalovaného týkajúce sa spoločností, ktoré na území Slovenska vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy, podľa ktorého: „u zamestnancov uvedených firiem, u ktorých doteraz nebolo rozhodnuté, akým právnym predpisom podliehajú, pričom na základe kontrol vykonaných Sociálnou poisťovňou bolo konštatované, že ide o tzv. schránkové firmy a na území SR nedochádza k reálnemu výkonu činnosti ich zamestnancov, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vydá rozhodnutie o nevzniknutí poistenia, t.j., že nepodliehajú slovenským právnym predpisom“. Uvádzané podľa žalobcu evokuje a smeruje k vydávaniu rozhodnutí šablónového charakteru bez spoľahlivo zisteného skutkového stavu. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 14.08.2014 navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že riešenie zamestnancov zamestnávateľa A. Z. S. - GM CONZULTING prebiehalo pomerne dlhé obdobie a Sociálna poisťovňa akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia, ZUS Varšava, na uzatvorenie dohody v súlade s článkom 16 (4) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, v zmysle ktorej je v prípade týchto zamestnancov určené poľské zákonodarstvo. Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy je rozhodujúci nielen status osoby ako zamestnanca, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s uplatniteľnými predpismi a ich zneužívaniu. Kontroly zamerané na reálny výkon činnosti zamestnancov na území SR, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike, začala Sociálna poisťovňa vykonávať na základe podnetov ZUS Varšava odôvodnených vznikom firiem, cieľom činnosti ktorých nebol výkon zamestnania mimo hraníc Poľska, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú v Poľskej republike vykonávajú. Pre určenie uplatniteľnej legislatívy v zmysle Nariadenia č. 883/2004 v spojení s Nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 a vykonávacím Nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 je rozhodujúce preukázanie nadväznosti na reálny výkonu činnosti, ako jeden zo základných faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. Rovnako zásadný význam má aj preukázanie naplnenia kritéria registrovaného sídla zamestnávateľa v zmysle čl. 14 vykonávacieho nariadenia. 4. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava sa dňa 07.07.2011 pokúsila vykonať kontrolu v mieste sídla zamestnávateľa žalobcu, pričom zistila, že adresou jeho podnikania je rodinný dom. Kontrolou bolo zistené, že v rodinnom dome sa nenachádza žiadna prevádzka a ani žiadni zamestnanci. Ku kontrole neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali, že zamestnávateľ prideľoval zamestnancom prácu počas trvania pracovnoprávneho vzťahu a že zamestnanci na území SR prácu skutočne vykonávali. Dňa 14.07.2011 bola vypracovaná správa o vykonaní kontroly a súčasne bol zamestnávateľ vyzvaný na predloženie relevantných dokladov preukazujúcich výkon práce zamestnancov na území SR. Zamestnávateľ následne predložil štvrťročné správy o vykonaní práce, ku ktorým boli pripojené vizitky z hotelov a reštaurácií, ďalšie doklady v súvislosti s tvrdeným vykonaním práce týkajúcim sa výučby obchodnej angličtiny neboli predložené. Iné doklady zo strany zamestnávateľa predložené neboli. Na základe týchto skutkových zistení Sociálna poisťovňa dospela k záveru, že zamestnávateľ žalobcu nespĺňa kritéria stanovené na určenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania, a z tejto skutočnosti je nutné vychádzať aj vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom. 5. Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 23.04.2015 napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a), c), d) O.s.p. ako prijaté na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu a súčasne ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 6. Na základe odvolania žalovaného správneho orgánu bol rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 23.04.2015 zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžso/132/2015 z dôvodu procesného pochybenia spočívajúceho v nepribratí G. J. S. do konania ako účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti mohli byť zrušením napadnutého rozhodnutia dotknuté. 7. Po zrušení rozsudku a vrátení veci tunajšiemu súdu súd uznesením zo dňa 02.05.2016 pribral do konania A. Z. S. a vec následne za splnenia procesných podmienok prejednal postupom podľa § 23 ods. 2 písm. b) a § 114 v spojení s § 491 ods.1 SSP (zák. č.162/2015 Z.z.) v neprítomnosti účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, opätovne dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 8. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v správnom konaní, v ktorom bola u zamestnávateľa A. Z. S. - GM Conzulting, vykonaná na základe signalizácie ZUS Varšava dňa 07.07.2011 kontrola, nakoľko sa jednalo o jedného zo zamestnávateľov zamestnávajúcich osoby s podozrivo nízkym príjmom a zanedbateľným pracovným úväzkom. Účelom kontroly bolo preverenie reálneho výkonu činnosti ich zamestnancov na území Slovenskej republiky. 9. Na základe výsledkov kontroly vydala Sociálna poisťovňa pobočka Trnava rozhodnutie č. 700-0231/2011-23 zo dňa 09.09.2011, podľa ktorého zamestnancovi zamestnávateľa A. Z. S. - GM CONZULTING, so sídlom Buková, Luxemburg S. A., nar. XX.XX.XXXX, nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 09.04.2010. 10. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 27.10.2011 odvolanie a namietal porušenie jeho procesných práv v súvislosti s dokazovaním predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia ako aj v súvislosti s jeho účasťou v konaní a nevysporiadaním sa s obsahom predložených dôkazov. 11. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán vo veci rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil vo výrokovej časti rozhodnutia tak, že text: „....nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti“ nahradil textom: „..... nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti“. V ostatnej časti bolo prvostupňové rozhodnutie žalovaným potvrdené s odôvodnením, že kontrolou vykonanou dňa 07.07.2011 bolo zistené, že žalobca reálne nevykonával svoju činnosť na území Slovenskej republiky, pričom pre vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti je potrebné okrem prihlášky aj to, aby bol preukázaný zo strany zamestnávateľa reálny výkon práce svojich zamestnancov na území Slovenskej republiky. 12. V odôvodnení uviedol, že pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúci len status osoby ako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale aj výkon činnosti. Preto je dôležité skúmať pri aplikácii osobitného pravidla, ktorého cieľom je zabezpečenie uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, nielen status osoby, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s uplatniteľnými právnymi predpismi a ich zneužívania v tejto oblasti. Napriek tomu, že pojem reálneho výkonu činnosti nie je explicitne zadefinovaný v základnom nariadení, v pravidlách určujúcich uplatniteľnú legislatívu ustanovených v hlave II základného nariadenia je pojem reálneho výkonu činnosti jedným z faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. 13. Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava, že v posledných rokoch vznikli na území Slovenskej republiky firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľských samostatných podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú v Poľskej republike. Príslušná poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia, ZUS Varšava, bola oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na určenie uplatniteľnej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať. 14. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, vykonala u zamestnávateľa A. Z. S. - GM CONZULTING, so sídlom Buková, dňa 07.07.2011 kontrolu zameranú na preukázanie skutočného výkonu činnosti na území Slovenskej republiky každého zamestnanca s bydliskom v Poľskej republike. Pri vykonanej kontrole zistila, že na adrese podnikania Buková 22 je rodinný dom, v ktorom sa nenachádzala žiadna prevádzka, v ktorej by mohli zamestnanci vykonávať prácu. V čase kontroly nebol v mieste podnikania prítomný zamestnávateľ a ani žiadny zamestnanec. Ku kontrole neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali, že zamestnávateľ prideľoval zamestnancom prácu počas trvania pracovnoprávneho vzťahu a že zamestnanci na území SR prácu skutočne vykonávali. Taktiež bolo zistené, že uvedené miesto nespĺňa podľa živnostenského registra štatút registrového sídla. 15. Na základe výsledkov kontroly vykonanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebolo preukázané, že účastník konania vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, a preto nemôže byť poistený na území Slovenskej republiky ani podľa jedného z vyššie citovaných článkov základného nariadenia, t.j. článku 11 (3) (a), článku 13 (1) a článku 13 (3), čoho dôsledkom sa na neho nevzťahujú slovenské právne predpisy sociálneho zabezpečenia. 16. Podľa § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Organizačná zložka sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa § 209 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 17. Napadnuté rozhodnutie, prieskumu ktorého sa žalobca domáhal, bolo vydané na základe kontroly vykonanej u zamestnávateľa žalobcu za účelom preverenia reálnosti výkonu pracovnej činnosti žalobcu, prihláseného v Registri poistencov Sociálnej poisťovne dňom 09.04.2010, s prihliadnutím na dôvodnosť aplikácie právnych predpisov Slovenskej republiky vo veciach sociálneho poistenia. 18. Napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím odvolacieho orgánu o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne zo dňa 12.09.2011, v odôvodnení ktorého absentujú podstatné náležitosti vyžadované ustanovením § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z.. Vo vzťahu k významu rozhodnutia neprimerane stručnom odôvodnení Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava neuviedla žiaden dôkaz potvrdzujúci prijatý záver o nepreukázaní reálneho výkonu činnosti zamestnanca a nedostatku vzniku účasti žalobcu na poistení a, logicky, ani spôsobom jeho vyhodnotenia. 19. O odvolaní rozhodujúci žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia síce popísal vnútroštátnu i medzinárodnú právnu úpravu posudzovaného nároku, obsah spolupráce s orgánmi sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky i spôsob vykonávania šetrenia v tomto konkrétnom prípade, v konečnom dôsledku však svoje potvrdzujúce stanovisko zhrňujúco odôvodnil iba tým, že výsledkami kontroly vykonanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebolo preukázané, že by žalobca na území Slovenskej republiky reálne vykonával činnosť ako zamestnanec a preto sa na neho nevzťahujú slovenské právne predpisy sociálneho zabezpečenia / hoci rozhodujúci orgán konštatoval aj akceptovanie návrhu poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia na uzatvorenie dohody v súlade s článkom 16 (4) vykonávacieho nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, v zmysle ktorej malo byť žalobcovi určené poľské zákonodárstvo, vznik takejto dohody, jej formu a právne účinky podrobnejšie nezdôvodnil a v konečnom dôsledku ju ani neoznačil za podklad svojho rozhodnutia/. Do odôvodnenia rozhodnutia boli napriek potrebe individuálneho posudzovania každej dotknutej osoby prevzaté závery z vykonanej kontroly paušálne zahŕňajúce všetkých zamestnancov kontrolovaného zamestnávateľa, ktorý medzičasom ukončil podnikateľskú činnosť na území SR. Žalovaný neuviedol, ako v súvislosti so záverom o nepreukázaní reálneho výkonu prác žalobcom v roku 2010, majúcim pre rozhodnutie zásadný význam, vyhodnotil jednotlivé dôkazy a zistenia vykonané v roku 2011 a týkajúce sa sídla a prevádzky zamestnávateľa žalobcu, z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, aké a akým právnym predpisom stanovené kritériá sídla nespĺňalo deklarované sídlo zamestnávateľa žalobcu, aký by to malo mať vplyv na zamestnanecké právne vzťahy, ani aká by podľa správnych orgánov mala byť prevádzka, v ktorej by žalobca mohol vykonávať v pracovnej zmluve dohodnutý druh práce - promotér internetových školení, a ktorá podľa výsledku kontroly v mieste sídla zamestnávateľa absentovala. Neozrejmil, napriek tomu, že sám konštatoval povinnosť správneho orgánu z vlastnej iniciatívy vykonať aj účastníkom nenavrhnuté dôkazy, ktoré môžu prispieť k úplnému zisteniu skutkového stavu veci, prečo nevykonal logicky do úvahy prichádzajúce zistenia v podnikateľských subjektoch, ktoré podľa predložených štvrťročných správ o vykonaní prác mal žalobca pri výkone práce určitým spôsobom kontaktovať, ani výsluch samotného žalobcu k podrobnejším okolnostiam tvrdeného výkonu práce na území SR. 20. Žalovaný tak neodstránil nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, v súvislosti s čím možno konštatovať, že hoci samotné parametre tvrdeného pracovného pomeru žalobcu (pracovná doba, mzda, vzdialenosť miesta výkonu práce od miesta bydliska žalobcu) a zistenia správnych orgánov vzbudzujú pochybnosti o reálnom výkone pracovnej činnosti a naznačujú iný účel prihlásenia žalobcu do slovenského sociálneho systému, správne orgány to nezbavuje povinnosti vykonať relevantné dokazovanie a prijaté rozhodnutia odôvodniť dôsledne v súlade s požiadavkami zákona (§209 zák. č. 461/2003 Z.z.). 21. Nakoľko priebeh konania vo veci po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia odvolacím súdom nedáva súdu základ pre zmenu jeho právneho názoru týkajúceho sa zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.03.2014 z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. d) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere. 22. V konaní úspešnému žalobcovi súd priznal právo na plnú náhradu trov konania podľa § 167 ods.1 SSP, s tým, že o výške náhrady bude podľa § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 23. O náhrade trov konania ďalšieho účastníka G. J. S. súd rozhodol s poukazom na skutočnosť, že tomuto v konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.