Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/75/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200321 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2014200321.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobkyne : MUDr. H. S., PhD., nar. X.X.XXXX, bytom U. XX, XXX XX F. - U., právne zast.: Advokátska kancelária TMS Legal s.r.o., Šachorová 33, 831 07 Bratislava proti žalovanému : Okresný úrad Trnava, pozemkový a lesný odbor, Vajanského 22, Trnava, P.O.BOX 3, 917 02 Trnava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia a postupu správneho orgánu č. A2013/00116 zo dňa 19.08.2013 a o žalobe opomenutej účastníčky jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Správny súd u k l a d á žalovanému povinnosť doručiť rozhodnutie žalovaného č. A2013/00116 zo dňa 19.08.2013 žalobkyni, a to v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobou doručenou súdu dňa 13.5.2014 sa žalobkyňa domáha preskúmania rozhodnutia, za ktoré považuje zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru postupom v zmysle § 16 zákona č. 244/2009 Z.z. o poľovníctve. Predmetná zmluva zo dňa 02.08.2013 bola uzavretá medzi Zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Pastuchov a Poľovníckym združením Mladý háj. Správny akt zaregistrovania zmluvy považuje za spôsob rozhodnutia správneho orgánu, ktorý podlieha súdnemu prieskumu v zmysle Druhej hlavy Piatej časti OSP v čase vtedy platného procesného predpisu, vzhľadom na skutočnosť, že týmto osobitným typom rozhodovania dochádza k zásahu do práv a povinností účastníkov. 2.Svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje od skutočnosti, že je vlastníčkou časti pozemkov združených v dotknutom poľovnom revíri Pastuchov, uznanom rozhodnutím Okresného úradu v Hlohovci, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. D/2003/00174 zo dňa 2.6.2003. Celková výmera poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru je 1.422,9831 ha, žalobkyňa je podľa uvedených listov vlastníctva č. XXX a XXXX spoluvlastníčkou pozemkov v celkovej výmere 1.053 ha. 3.V žalobných dôvodoch namietala zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorý formálne zaevidoval predloženú zmluvu bez ohľadu na vedomosť o tom, že je zo zákona absolútne neplatná, trpí viacerými právnymi vadami. Predovšetkým nebola uzatvorená na základe schválenia nadpolovičnou väčšinou vlastníkov pozemkov počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír, za prenajímateľa bola uzatvorená tzv. non-subjektom teda osobou bez právnej spôsobilosti. Zároveň vytkla správnemu orgánu, že jej doteraz nebolo riadne oznámené vydanie rozhodnutia a z toho dôvodu sa domáhala postupu v zmysle ustanovenia § 250b ods. 2 OSP a súčasne žiadala uložiť žalovanému doručiť žalobcovi rozhodnutie Obvodného lesného úradu Trnava č. A2013/00116 z 19.08.2013. 4.Zdôraznila, že v predchádzajúcom období vykonávalo právo poľovníctva v predmetnom revíri PZ Lipa, ktorého členmi je aj viacero príbuzných žalobkyne. Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov na deň 29.07.2013 bolo zvolané Poľnohospodárskym družstvom Hlohovec, ktoré na základe zmlúv o nájme poľnohospodárskych pozemkov vykonáva práva nájomcu vo vzťahu k prenajímaniu a vykonávanie práva poľovníctva, čo však nekorešponduje s obsahom nájomných zmlúv. Na predmetnom zhromaždení sa PD Hlohovec prezentovalo ako zástupca vlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich spolu 40,4663 % z celkovej výmery poľovného revíru, pričom na zhromaždení sa prezentovali duplicitne splnomocnení zástupcovia vlastníkov 23,7826 % výmery poľovného revíru. Z tohto dôvodu považuje všetky prijaté uznesenia za nezákonné. O týchto skutočnostiach bol preukázateľne informovaný formou elektronickej komunikácie aj žalovaný, ktorý vykonal zaevidovanie zmluvy bez ohľadu na jej absolútnu neplatnosť, pričom sa uspokojil s predloženými listinami, vrátane notárskej zápisnice, ktorá osvedčovala iba priebeh príslušného konania, ale neviazala správny orgán pri vytvorení si právneho názoru o zákonnosti takéhoto zhromaždenia. Namietal správnosť prezentovaného názoru žalovaného, že nie je v jeho kompetencii vyjadrovať sa k platnosti úkonov vykonávaných na základe plnomocenstiev, vrátane plnomocenstiev udelených niekoľkým splnomocnencom. Poukázal na prax slovenských súdov pri rozhodovaní vecí týkajúcich sa zmlúv o užívaní poľovného revíru a trval na tom, že bolo povinnosťou správneho orgánu skúmať rozsah a platnosť oprávnení jednotlivých splnomocnencov, na základe čoho by došiel k záveru o neplatnosti hlasovaní zhromaždenia, ktorými boli prijaté dotknuté uznesenia. 5.Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.7.2014 žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť s poukazom na platnú právnu úpravu zákona č. 274/2009 Z.z., a časť dôvodovej správy k evidencii zmluvy podľa § 16, ktorý dáva možnosť vlastníkovi poľovného revíru alebo vlastníkom spoločného poľovného revíru rozhodnúť o spôsobe využitia práva poľovníctva v poľovnom revíri. Nie je preto dôvod, aby rozhodnutie vlastníka alebo vlastníkov poľovného revíru v správnom konaní revidoval orgán štátnej správy. Svoje stanovisko oprel aj o právny názor MPaRV SR v obdobnej veci pod číslom 2780/2014-410 zo dňa 17.4.2014, v zmysle ktorého zákon č. 274/2009 Z.z. v ustanovení § 14 ods. 3 a § 16 ods. 1 presne špecifikuje, čo konkrétne kontroluje orgán štátnej správy pri evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru. Ak je od účastníka žiadané predloženie plnomocenstiev, resp. iných listín v súvislosti s osobami splnomocnených zástupcov vlastníkov uvedených v prezenčnej listine, koná v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR. 6.Podľa § 491 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba (2). Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. Podľa § 179 ods. 3 SSP, doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť. Podľa § 179 ods. 4 SSP, po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky. Podľa § 179 ods. 5 SSP, opomenutý účastník môže opätovne podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1, len ak proti tomu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, a v lehote počítanej od vykonania správnym súdom nariadeného doručenia. Podľa § 179 ods. 6 SSP, ak proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1 je prípustný riadny opravný prostriedok, môže opomenutý účastník podať novú správnu žalobu proti rozhodnutiu o tomto opravnom prostriedku. Podľa § 16 zákona 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (1) Evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. 7) (2) Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1. Podľa § 79 ods. 2 písm. c/ zák. 274/2009 Z.z. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13, Podľa § 13 ods. 1 zákona 274/2009 Z.z. (1) Užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32, c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva. Podľa § 14 zákona 274/2009 Z.z. (1) Zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. (3) Zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom. Podľa § 5 zákona č. 274/2009 Z.z. Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov (1) Vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zhromaždenie"). (2) Na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov. 6) (3) Zhromaždenie zvoláva, zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zvolávateľ") počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia. (4) Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. (5) Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, 7) ktorej prílohou je listina prítomných. (6) Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. (7) Zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona. 7.V konaní sa žalobkyňa, ako spoluvlastníčka menej ako jedného percenta pozemkov patriacich do uznaného poľovného revíru Pastuchov, domáha preskúmania postupu žalovaného spočívajúceho v zaevidovaní predloženej Zmluvy o užívaní poľovného revíru, uzatvorenej v zmysle § 13 a nasl. zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve dňa 02.08.2013 medzi prenajímateľom : Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, zastúpené určenými splnomocnencami a nájomcom : Poľovnícke združenie Mladý háj Hlohovec. 8.Vytýkala nesprávnosť postupu, keď sa správny orgán obmedzil na preverenie, či zmluva predložená na schválenie spolu s Notárskou zápisnicou N762/2013, NZ 25957/2013, NCRls 26473/2013 zo dňa 1.8.2013, osvedčujúcou priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Pastuchov dňa 1.8.2013, vyhovuje formálne požiadavkám § 16 zákona č. 274/2009 Z.z. a neskúmal dôsledne, či uznesenia prijaté na tomto zhromaždení je možné považovať za prijaté platne, vzhľadom na spochybnenie, že boli prijaté schválením vlastníkov poľovných pozemkov predstavujúcich nadpolovičnú väčšinu výmery poľovného revíru. 9.V prvom rade súd uvádza, že nespochybňuje skutočnosť, že aj postup správneho orgánu v zmysle § 16 zákona o poľovníctve spočívajúci v zaevidovaní predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru, podlieha súdnemu prieskumu. Stotožňuje sa so žalobkyňou v tom, že rozhodujúce je to, že až dôsledkom zaevidovania je právo nájomcu vykonávať práva zo zmluvy. 10.Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 14S/75/2014-153 zo dňa 23.7.2015 konanie zastavil. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou iba nepatrnej časti pozemkov tvoriacich poľovný revír, a preto že žalobkyňa nie je procesne aktívne legitimovaná na podanie žaloby postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. . V tejto súvislosti ďalej poukázal na to, že návrh na súdny prieskum rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy môže podať iba osoba, ktorá bola účastníkom správneho konania, mala byť účastníkom správneho konania (opomenutý účastník) alebo iná osoba, u ktorej toto oprávnenie vyplýva zo zákona. Prvostupňový súd mal za to, že žalobkyňa nijako právne nezdôvodnila z čoho vyvodzuje, že mala byť účastníkom správneho konania vo veci evidencie predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru, teda že je opomenutým účastníkom konania. Naviac z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa nezastupuje ani jedného z týchto účastníkov zmluvy a správny orgán nemal žiaden zákonný dôvod zasielať upovedomenie o evidencii žalobkyni ako jednej z veľkého množstva spoluvlastníkov pozemkov v predmetnom poľovnom revíri. 11.Na základe odvolania žalobkyne vyššie uvedené uznesenie Najvyšší súd SR rozhodnutím č.k. 6Sžo/209/2015 zo dňa 27.09.2017 zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že krajský súd sa dôsledne nevysporiadal s námietkami žalobkyne, že predmetnú zmluvu nepodpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru a bližšie nerozviedol prečo z platnej právnej úpravy, najmä § 16 ods. 1 zák.č. 274/2009 Z.z. nevyplýva povinnosť skúmať platnosť predložených zmlúv, t.j. v danom prípade najmä či predmetnú zmluvu podpísali vlastníci vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov. Odvolací súd ďalej konštatoval, že napadnuté uznesenie je postihnuté znakom nepreskúmateľnosti a takýmto postupom krajského súdu bolo porušené právo žalobkyne na spravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ako aj zásada spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. 12.Správny súd pri preskúmaní toho, či opomenutý účastník mal byť skutočne opomenutým účastníkom, vychádzal z právnych predpisov správneho práva hmotného, keďže základnou črtou účastníka konania je hmotnoprávny pomer fyzickej alebo právnickej osoby k veci, ktorá je predmetom konania, pokiaľ osobitný predpis v pomere špeciality k Správnemu poriadku nestanoví inak. Pozitívne zistenie súdu spôsobuje stratu domnelej právoplatnosti rozhodnutia a prejaví sa vo výroku súdu o povinnosti doručiť napadnuté rozhodnutie žalobkyni. Je potrebné konštatovať, že žalobkyňa je nepochybne vlastníčkou časti pozemkov združených v dotknutom poľovnom revíri Pastuchov, uznanom rozhodnutím Okresného úradu v Hlohovci, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. D/2003/00174 zo dňa 2.6.2003. Celková výmera poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru je 1.422,9831 ha, žalobkyňa je podľa uvedených listov vlastníctva č. XXX a XXXX spoluvlastníčkou pozemkov v celkovej výmere 1.053 ha. Skutočnosť, že je spoluvlastníčkou pozemkov predstavujúcich nepatrnú časť (1/14%) výmery pozemkov združených v poľovnom revíri Pastuchov nemôže byť na jej ujmu z pohľadu uplatňovania jej práv. Takýto rozsah spoluvlastníckeho podielu nemôže mať vplyv na jej právom chránené záujmy (predovšetkým záujem na tom, ktorému subjektu bude zverené užívanie poľovného revíru). Za tohto stavu je preto možné jednoznačne konštatovať, že vydaním predmetného rozhodnutia bolo subjektívne právo žalobkyne priamo dotknuté. 13.Rozhodnutie žalovaného č. A2013/00116 bolo vydané dňa 19.08.2013, teda bola splnená zákonná podmienka neuplynutia lehoty troch rokov od vydania rozhodnutia v zmysle § 179 ods. 1 SSP, nakoľko žalobkyňa doručila správnu žalobu na tunajší súd 13.5.2014. 14.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, po zistení, že žalovaný správny orgán nekonal so žalobkyňou, hoci mal, uložil súd v zmysle § 179 ods. 1 SSP žalovanému správnemu orgánu povinnosť doručiť napadnuté rozhodnutie žalobkyni, a to do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia. 15.Účinky napadnutého rozhodnutia sa odkladajú ex lege doručením tohto uznesenia správneho súdu žalovanému správnemu orgánu, a to až do právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, prípadne do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, vzhľadom na to, že proti nemu je prípustný riadny opravný prostriedok (podľa poučenia). Za tohto stavu preto správny súd nerozhodoval o návrhu žalobkyne o odklade vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci.