Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/70/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200232 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2015200232.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomírom Bundzelom a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobkyne: D. E., nar. X.X.XXXX, bytom R. U. č. d. XXX, XXX XX R. U., v konaní zastúpenej advokátom Mgr. Milanom Sadloňom, V. Paulínyho - Tótha 30, Senica proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/ SOC/2015/1764 -AIV zo dňa 25.02.2015 takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR číslo: UPS/US1/ SSVOPPKPC2/SOC/2015/1764-AIV zo dňa 25.02.2015 ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, odboru sociálnych vecí a rodiny, číslo: SE1/OPPKaPČ/SOC/2014/37055, 374/14-Mar zo dňa 27.11.2014 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Súd priznáva žalobkyni právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia zo dňa 25.2.2015, ktorým žalovaný zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, odboru sociálnych vecí a rodiny číslo: SE1/OPPKaPČ/SOC/2014/37055, 374/14-Mar zo dňa 27.11.2014 odnímajúce jej s účinnosťou od 1.12.2012 peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, poskytovaného na základe rozhodnutia úradu číslo: 382/10-Mar zo dňa 23.7.2010 mesačne vo výške 16,70% sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu. 2.V žalobných dôvodoch namietala, že rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade s § 46 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a okrem toho považovala rozhodnutie za nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť ako aj nedostatok dôvodov. Tvrdila, že už v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu (27.11.2014) došlo vo vzťahu k nej k spätnému odňatiu príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla počnúc od 1.12.2012, pričom ako dôvod bola uvedená „odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom je od 23.1.2014 na základe odborného lekárskeho nálezu MUDr. R.“. V tejto súvislosti namietala, že pri rozhodovaní nebola uvedená žiadna zmienka o tom, prečo nebol vzatý do úvahy komplexný posudok odboru sociálnych vecí OÚ Martin, na základe ktorého bol žalobkyni vyplácaný príspevok do 1.12.2012. Poukázala na to, že odôvodnenie rozhodnutia bolo založené na komplexnom posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica číslo: MC01/281/2014 CMA zo dňa 28.10.2014, ktorý bol vypracovaný až 23 mesiacov po zastavení výplaty kompenzačného príspevku a ktorý v podstate potvrdil závery komplexného posudku OÚ Martin z roku 2002. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podala odvolanie, pretože v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu nebolo uvedené, prečo k 1.12.2012 bolo zastavené vyplácanie príspevku a v tejto časti teda rozhodnutie nebolo preskúmateľné, a preto bolo nezákonné. Tiež namietala, že ani odvolací orgán - žalovaný sa vôbec nezaoberal odvolacími dôvodmi žalobkyne, pričom tento iba konštatoval, že žalobkyňa podala odvolanie aj napriek tomu, že na individuálnu dopravu osobným motorovým vozidlom je odkázaná od 23.1.2014 a peňažný príspevok jej bol priznaný od 1.5.2014. V rozhodnutí poukázala na doterajší priebeh správneho konania ako aj na komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica číslo MC01/281/2014 CMA zo dňa 28.10.2014, podľa ktorého sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70%. Ďalej uviedla, že v závere bolo zo strany žalovaného iba konštatované, že odvolaniu žalobkyni nemožno vyhovieť, nakoľko táto nebola odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom od 1.12.2012. Na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom bola odkázaná až na základe odborného lekárskeho nálezu MUDr. R., a to od 23.1.2014. Mala za to, že žalovaný ako odvolací orgán nevzal do úvahy, že do 30.11.2012 jej bol vyplácaný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, sp.zn.: 382/10-Mar zo dňa 23.7.2010, ktoré bolo vydané v súlade so zákonom a vychádzalo z komplexného posudku číslo 2002/07458/50T zo dňa 7.5.2002 vydaným odborom sociálnych vecí OÚ Martin. Za tohto stavu považovala za nesprávne tvrdenie žalovaného, že na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom bola odkázaná až na základe odborného lekárskeho nálezu MUDr. R., t.j. od 23.1.2014, čo odporuje právnemu stavu ku dňu 30.11.2012 ako aj stavu po tomto dátume. Za tohto stavu preto odňatie príspevku a zastavenie jeho výplaty od 1.12.2012 nemá oporu v podkladoch rozhodnutia, je v rozpore s ust. § 55 ods. 6 zák.č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, pretože podkladom pre rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok, ktorý k 1.12.2012 vypracovaný nebol a platil stále komplexný posudok odboru sociálnych vecí OÚ Martin číslo 2002/07458/50T zo dňa 7.5.2002. 3.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.5.2015 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádzal, že tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu sú zákonné, preskúmateľné a obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti. Poukázal na to, že v rámci odvolacieho konania, po vydaní rozhodnutia Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp.zn. 20S/28/2013-40 zo dňa 11.2.2014 bol opätovne preskúmaný zdravotný stav a sociálne dôsledky žalobkyne, pričom posudkový lekár druhostupňového správneho orgánu vydal stanovisko číslo: SSVODPC/BEZ/2014/21637, v ktorom preskúmal jednotlivé telesné, zmyslové, psychické funkcie a ich poruchy, posúdenie urobil nielen na samotné chronické ochorenie, ale hlavne podľa stupňa, formy a štádia ochorenia, ktoré bolo objektizované v nálezoch odborných lekárov a z nich vychádzajúcej potreby odkázanosti, pričom v lekárskom posudku č. UPS/US1/SSVODPC/Bez/2014/21637 JK/2014/4477 Zj zo dňa 30.6.2014, dopracovaného 25.7.2014 bola u žalobkyne určená miera funkčnej poruchy na 70%, čím sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotný postihnutím. Pri určení miery funkčnej poruchy vychádzal z časti XII. B.B.2, bod 17, písmeno c) prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z., na základe ktorej hodnotil „pohybový a podporný aparát. Postihnutie končatín. Dolné končatiny. Stavy po operácii bedrového kĺbu s reziduálnou poruchou funkcie, s mierou funkčnej poruchy 50% + 10% pri obojstrannom postihnutí, t.j. 60% ako postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením. Vzhľadom k tomu, že posudkový lekár žalovaného uviedol, že žalobkyňa má diagnostikovanú cukrovku II. typu bez inzulínovej liečby a výraznú obezitu s metabolickými komplikáciami a vzhľadom k tomu, že uvedené ochorenia ovplyvňujú základné ochorenie tak, že spôsobujú znevýhodnenie, tak preto bola základná miera funkčnej poruchy 60% zvýšená o 10% s poukazom na ust. § 12 ods. 3 zák.č. 447/2008 Z.z. s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie. Vzhľadom k tomu, že posudkové závery potvrdili ťažké postihnutie pohybového aparátu u žalobkyne, celkovú mieru funkčnej poruchy je možné určiť len v súvislosti so zistením funkcie ostatných funkčných systémov organizmu (zmyslový aparát, psychické funkcie), ktoré žalobkyňa nemá ťažko postihnuté. Za tohto stavu preto žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu číslo SE1/OPPH/ŤZP/SOC/2012/14303347/12- Mar zo dňa 28.11.2012 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému správnemu orgánu. Ďalej poukázal na to, že po vrátení veci prvostupňový správny orgán posúdil zdravotný stav žalobkyne, vo veci bol vydaný komplexný posudok číslo MCO 1/281/2014 CMA zo dňa 28.10.2014, v ktorom bolo konštatované, že žalobkyňa je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím od 11.3.2013, na základe odborného nálezu MUDr. E. a odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom je až od 23.1.2014, na základe odborného lekárskeho nálezu (určenie rozsahu pohyblivosti bedrových kĺbov obojstranne) MUDr. R., a preto nie je možné peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla žalobkyni doplatiť. V tejto súvislosti ďalej žalovaný uviedol, že peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla bol navrhnutý v komplexnom posudku č. MC01/115/2014 CMA zo dňa 24.4.2014. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa si podala žiadosť o poskytnutie uvedeného peňažného príspevku dňa 21.5.2014, čím bola splnená zákonom stanovená podmienka § 38 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, preto bol peňažný príspevok žalobkyni priznaný s účinnosťou od 1.5.2014 a tento naďalej trvá, a to na základe rozhodnutia číslo SE1/OPPKAPČ/SOC/2014/34017-0004, 135/14- Mar zo dňa 28.5.2014. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu odvolanie (podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia bol v zmysle § 55 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia komplexný posudok prvostupňového správneho orgánu zo dňa 28.10.2014, podľa ktorého žalobkyňa s mierou funkčnej poruchy 70% sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím podľa prílohy č. 3 časti XII. B.B.2, bod 17, písmeno c) k zákonu o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. V rámci odvolacieho konania žalovaný žalobkyňou napadnutým rozhodnutím zo dňa 25.2.2015 zamietol jej odvolanie a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 4.V súvislosti so zistením zdravotného stavu žalobkyne žalovaný uviedol, že u žalobkyne bol potvrdený zlepšený zdravotný stav od roku 2008, pričom túto skutočnosť sa dozvedel až v roku 2012 (žalobkyňa správnym orgánom neoznámila závažnú skutočnosť z roku 2006, keď jej bola vykonaná endoprotéza kĺbu za účelom zlepšenia pohyblivosti) a až na základe zistenia týchto nových skutočností pri osobnom rozhovore bol žalobkyni tento príspevok odňatý. V tejto súvislosti ďalej žalovaný uviedol, že až odborný lekársky nález MUDr. R. (23.1.2014) potvrdil zníženú pohybovú schopnosť žalobkyne, dovtedy to žiadny iný lekársky nález nepotvrdzoval. Taktiež odbornými lekárskymi nálezmi, ktoré sú podkladom lekárskeho posudku a následne komplexného posudku, neboli preukázané skutočnosti, ktoré by dokazovali v období od 1.12.2012 do roku 2014, ktoré by potvrdzovali, že žalobkyni bol peňažný príspevok odňatý nezákonne, pretože v tomto období došlo k zlepšeniu pohyblivosti v kĺbe u žalobkyne, pričom v tomto období žalobkyňa nebola odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Ďalej poukázal na ust. § 63 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch, keď lekársku posudkovú činnosť na účely tohto zákona vykonáva posudkový lekár, pričom na základe aktuálnych lekárskych nálezov sa posudkový lekár vyjadruje konkrétne k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 ods. 6 zák.č. 447/2008 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Posudkový lekár ústredia (MUDr. P.) v lekárskom posudku zo dňa 25.7.2014 pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne vychádzal z objektívnych nálezov popisujúcich zdravotné postihnutie a konštatoval, že v tom čase (júl 2014) možno potvrdiť pretrvávajúce obmedzenie mobility ťažkého stupňa, v dôsledku čoho je u žalobkyne výrazne obmedzená schopnosť premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastúpiť do vozidiel hromadnej dopravy a udržať sa v ňom počas jazdy na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami. Na základe zistenia týchto skutočností uviedol, že žalobkyňa spĺňa podmienky uvedené v § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, a teda je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Na základe zistených nových skutočností, zo strany žalovaného bolo prvostupňovému právnemu orgánu nariadené vypracovanie komplexného posudku za účelom zistenia, či žalobkyňa spĺňa aj druhú podmienku pre navrhnutie predmetného príspevku zakotvenú v § 38 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, a to: zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na jeho prevádzku, ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity. Pokiaľ ide o žalobkyňou napadnuté rozhodnutie žalovaný uviedol, že vychádzal zo spisovej dokumentácie prvostupňového správneho orgánu, v ktorej sa nachádzali potrebné doklady pre presné a úplné zhodnotenie skutočného stavu veci, pričom z dôkazných prostriedkov nevyplývalo, že by žalobkyňa mala v období od 1.12.2012 do roku 2014 nárok na vyplácanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Za tohto stavu tvrdil, že postup správnych orgánov bol v zmysle zásad § 3 ods. 4 Správneho poriadku, pričom v odôvodnení rozhodnutia sú popísané všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, a to lekársky posudok, ktorý presne popisuje stav žalobkyne a aplikované konkrétne zákonné ustanovenia. 5.V predmetnej veci tunajší súd už raz rozhodol, a to v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 14S/65/2015 dňa 6.10.2016, keď rozhodnutie žalovaného číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/ SOC/2015/1764-AIV zo dňa 25.02.2015 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, odboru sociálnych vecí a rodiny, číslo: SE1/OPPKaPČ/ SOC/2014/37055, 374/14-Mar zo dňa 27.11.2014 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že žalovaný ako druhostupňový správny orgán sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobkyne, a to najmä v súvislosti s riadnym odôvodnením rozhodnutia, a to pokiaľ ide o čas dátumu odňatia peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Súd mal za to, že bolo zákonnou povinnosťou žalovaného svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť, keďže odňatím peňažného príspevku bolo vážnym spôsobom zasiahnuté do práv žalobkyne, pričom žalovaný mal uviesť, v čom spočívala zmena skutočností rozhodujúcich na nárok na odňatie peňažného príspevku a uviesť v čom spočívalo zlepšenie zdravotného stavu žalobkyne a prečo práve s účinnosťou od 1.12.2012, kedy došlo k odňatiu tohto peňažného príspevku. 6.Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, na základe ktorej došlo zo strany Najvyššieho súdu SR ako kasačného súdu rozsudkom č.k. 10Sžsk/18/2017 dňa 30.5.2018 k zrušeniu rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/65/2015-46 zo dňa 6.10.2016 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu SR bolo konštatované, že postupom krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu a vydaním preskúmavaného rozhodnutia bolo porušené právo žalovaného ako sťažovateľa na spravodlivý proces, pretože krajský súd ho neinštruoval ako má v ďalšom konaní postupovať a nešpecifikoval v čom spočíva nedostatočne zistený skutkový stav. V tejto súvislosti bolo poukázané na ust. § 139 ods. 2 SSP, a to najmä na znenie druhej a tretej vety tohto ustanovenia, ktoré znejú: „ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé“. Znamená to, že podľa kasačného súdu krajský súd neuviedol vo svojom rozhodnutí v čom spočíval nedostatočne zistený skutkový stav zo strany správneho orgánu a s čím sa má žalovaný ako sťažovateľ v ďalšom konaní vysporiadať a ako má ďalej procesne postupovať. Mal za to, že krajský súd pochybil, keď rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu zrušil bez toho, aby uviedol zrozumiteľný právny názor na skutkové a právne otázky súvisiace so zrušujúcim rozhodnutím. 7.Na prejednanie predmetnej veci, po zrušení rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/65/2015-46 zo dňa 6.10.2016 Najvyšším súdom, tunajší súd opätovne nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 24.10.2018, na ktorom právny zástupca žalobkyne poukázal na dôvody uvedené v žalobe, na základe ktorých žiadal opätovne zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu. Poukázal na to, že na Krajskom súde v Trnave prebehlo konanie vo viacerých veciach, týkajúcich sa peňažných príspevkov žalobkyne, či už v súvislosti s kompenzáciou zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla alebo s hygienou, resp. s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Uviedol, že v jednom prípade Krajský súdu v Trnave rozsudkom č.k. 20S/32/2015-38 dňa 29.3.2016 žalobu zamietol ako nedôvodnú. Tento rozsudok žalobkyňa napadla odvolaním, pričom Najvyšší súd SR tento rozsudok zmenil, tak že rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2015/1762-AIV zo dňa 25.2.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Išlo o rozsudok NS SR č.k. 9Sžso/74/2016 z o dňa 30.5.2018, tento sa týkal prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, č. SE1/OPPKaPČ/SOC/20104/37056, 373/14-Mar zo dňa 27.11.2014, ktorým bol žalobkyni odňatý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia s účinnosťou od 1.12.2012 a zastavení jeho výplaty od 1.12.2012. Na tieto skutočnosti poukázal z dôvodu, že predmetom tohto konania, vo veci 20S/70/2018 (predtým 14S/65/2015) je rozhodnutie žalovaného, ktorým došlo k odňatiu peňažného príspevku žalobkyni na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, a to tiež od 1.12.2012. 8.V konaní vypočutá poverená zástupkyňa žalovaného sa v plnom rozsahu pridržiavala vykonaných písomných ako aj ústnych vyjadrení k žalobe, pričom žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 9.Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil, pričom týmto rozhodnutím bol žalobkyni s účinnosťou od 1.12.2012 odňatý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla poskytovaný na základe rozhodnutia úradu číslo: 382/10-Mar zo dňa 23.7.2010 mesačne vo výške 16,70% sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu, a teda potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica číslo: SE1/OPPKaPČ/SOC/2014/37055, 374/14-Mar zo dňa 27.11.2014. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo konštatované, že v rámci odvolacieho konania po vydaní rozhodnutia Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 20S/28/2013-40 zo dňa 11.2.2014 bol opätovne preskúmaný zdravotný stav a sociálne dôsledky žalobkyne, pričom posudkový lekár druhostupňového správneho orgánu vydal stanovisko, v ktorom preskúmal jednotlivé telesné, zmyslové, psychické funkcie a ich poruchy, posúdenie urobil nielen na samotné chronické ochorenie, ale hlavne podľa stupňa, formy a štádia ochorenia, ktoré bolo objektizované v nálezoch odborných lekárov a z nich vychádzajúcej potreby odkázanosti. V lekárskom posudku č. UPS/US1/ SSVODPC/BEZ/2014/21637 JK/2014/4477 Zj zo dňa 30.6.2014, dopracovaného 25.7.2014 bola u žalobkyne určená miera funkčnej poruchy na 70%, čím sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Vzhľadom k tomu, že posudkové závery potvrdili ťažké postihnutie pohybového aparátu u žalobkyne, celkovú mieru funkčnej poruchy možno určiť len v súvislosti so zistením funkcie ostatných funkčných systémov organizmu (zmyslový aparát, psychické funkcie), ktoré žalobkyňa nemá ťažko postihnuté. Následne žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutie úradu č. SE1/OPPH/ŤZP/ SOC/2012/14303347/12-Mar zo dňa 28.11.2012 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému správnemu orgánu. Po vrátení veci prvostupňový správny orgán posúdil zdravotný stav žalobkyne (rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo zrušené rozhodnutím žalovaného číslo: UPS/US1/ SSVODPPK/BEZ/2014/21308/Pú zo dňa 2.9.2014), pričom následne bol vydaný komplexný posudok číslo MCO1/281/2014 CMA zo dňa 28.10.2014, v ktorom bol konštatované, že žalobkyňa je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím od 11.3.2013 na základe odborného nálezu MUDr. E. a odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom je až od 23.1.2014, na základe odborného lekárskeho nálezu (určenie rozsahu pohyblivosti bedrových kĺbov obojstranne) MUDr. R.. 10.Podľa § 11 zák.č. 447/2008 Z.z. o kompenzácii dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (1) Lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je: a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. 1) (2) Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. (3) Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. (4) Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. (5) Posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný. (6) Lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov. (7) Posudkový lekár vychádza z lekárskeho nálezu, z ktorého vychádzal pri poslednom posúdení, ak od posúdenia fyzickej osoby podľa odseku 1 neuplynulo viac ako šesť mesiacov a nie sú známe nové skutočnosti o jej zdravotnom stave, ktoré podmieňujú zmenu miery funkčnej poruchy alebo zmenu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. (8) Posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie. (9) Posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. (10) Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada. (11) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2. Podľa § 15 ods. 1 zák.č. 447/2008 Z.z. , na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje: a) mieru funkčnej poruchy, b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku. Podľa § 17 ods. 1 zák.č. 447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6, alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze. 11.Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie a postup správneho orgánu predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, t.j. v medziach žaloby, pričom rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný a nemôže ich prekročiť. V predmetnej veci preto súd posudzoval, či správne orgány vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci s ohľadom na vznesené námietky žalobkyne. 12.Správny súd ďalej zistil, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 20S/32/2015 bola preskúmavaná správnosť a zákonnosť rozhodnutia žalovaného vydaného pod číslom UPS/ US1/SSVOPPKPC2/SOC/2015/1762-AIV zo dňa 25.2.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu číslo SE1/OPPKaPČ/SOC/20104/37056, 373/14-Mar zo dňa 27.11.2014, na základe ktorého bol žalobkyni s účinnosťou od 1.12.2012 odňatý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Ako už bolo vyššie spomínané Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 9Sžso/74/2016 dňa 30.5.2018 rozsudok krajského súdu vo veci 20S/32/2015-38 zo dňa 29.3.2016 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozhodnutí NS SR bolo konštatované, že zásadnou okolnosťou pre rozhodnutie žalovaného o odňatí priznaného peňažného príspevku je zmena rozhodujúcich skutočností (napr. zmena zdravotného stavu žalobkyne od doby priznania príspevku v roku 2002) a v takomto prípade sa preto kladú zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutí z hľadiska preskúmateľnosti a presvedčivosti, a preto je potrebné identifikovať konkrétne pozitívne zmeny zdravotného stavu odôvodňujúce odňatie príspevku. Toto konštatovanie Najvyššieho súdu SR je potrebné aplikovať aj na predmetnú vec (peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla), pretože pri posudzovaní podmienok odňatia peňažných príspevkov žalobkyne je potrebné zisťovať, či u žalobkyni nastala zmena skutočností, ktorá je rozhodujúce pre trvanie nároku. Na túto skutočnosť tunajší súd už upozornil v odôvodnení rozsudku č.k. 14S/65/2015-46 dňa 6.10.2016, keď konštatoval, že správne orgány sa dostatočným spôsobom nevysporiadali s námietkami žalobkyne, a to najmä v súvislosti s riadnym odôvodnením rozhodnutia v časti dátumu odňatia peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Správny súd zdôrazňuje, že je zákonnou povinnosťou žalovaného svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť, keďže odňatím peňažného príspevku je vážnym spôsobom zasiahnuté do práv žalobkyne, a teda žalovaný by mal jednoznačne uviesť, v čom spočívala zmena skutočností rozhodujúcich pre odňatie peňažného príspevku a prečo práve s účinnosťou od 1.12.2012. Správny súd na tieto skutočnosti poukazuje, nakoľko u žalobkyni došlo k odňatiu peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebením šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia ako aj peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, v oboch prípadoch s účinnosťou od 1.12.2012 na základe tých istých lekárskych posudkov. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že posudzovanie miery funkčnej poruchy je odbornou medicínskou otázkou, a teda aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Tento posudok však musí spĺňať požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, v ktorom sa posudkový lekár vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. Tak ako konštatoval NS SR v rozsudku č.k. 9Sžso/74/2016 zo dňa 30.5.2018 lekársky posudok úradu zo dňa 14.10.2014 ako aj lekársky posudok žalovaného zo dňa 25.7.2014, ktorým bol doplnený posudok zo dňa 30.6.2014 a komplexný posudok zo dňa 28.10.2014 nespĺňajú podmienky úplnosti a presvedčivosti. Posudkoví lekári síce zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobkyne a ňou predkladané odborné lekárske nálezy, ktoré v posudku vyhodnotili, identifikujúc konkrétne pozitívne zmeny jej zdravotného stavu, avšak nevysporiadali sa s predchádzajúcimi lekárskymi posudkami zo dňa 13.11.2012 a 16.1.2013, medzi ktorými bol rozpor. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že posudkový lekár nemal pri vypracovaní lekárskeho posudku zo dňa 13.11.2012 k dispozícii aktuálne lekárske nálezy od ortopéda, neurológa, ale iba nálezy z roku 2010. Za tohto stavu preto nebolo možné akceptovať lekárske závery posudkového lekára uvedené v lekárskych posudkoch zo dňa 13.11.2012 a 16.1.2013. V lekárskom posudku zo dňa 13.11.2012 bola žalobkyni určená miera funkčnej poruchy 30% a v posudku zo dňa 16.1.2013 už 70%, pričom v uvedených posudkoch nie je zrejmé, na základe čoho k takémuto záveru posudkoví lekári dospeli a v čom spočívalo výrazné zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne. Neaktuálne lekárske nálezy staršie ako 6 mesiacov nemôžu poskytnúť objektívny obraz o zdravotnom stave posudzovanej osoby, t.j. žalobkyne. Za tohto stavu vypracované lekárske posudky nemohli byť dostatočným podkladom pre spoľahlivé posúdenie, či žalobkyňa má nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, alebo či sú splnené podmienky na jeho prípadné odňatie. V prípade, že by správne orgány dospeli k záveru, že je potrebné odňať žalobkyni tento peňažný príspevok, tak je potrebné náležitým spôsobom túto skutočnosť odôvodniť a uviesť od akého dátumu sú splnené podmienky na jeho odňatie. Posudkoví lekári totiž musia vo svojich posudkoch uviesť, či a v akom smere došlo k zlepšeniu zdravotného stavu žalobkyne v porovnaní so skorším stavom. 13. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné považovať rozhodnutie žalovaného za vydané bez dostatočne zisteného skutkového stavu veci tak, ako to predpokladá ust. § 191 ods. 1 písm. e) SSP, pričom za tohto stavu je potrebné považovať rozhodnutie žalovaného súčasne za nepreskúmateľné podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, a preto súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec žalovanému vrátil na ďalšie konanie. Súčasne správny súd postupom podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktoré mu predchádzalo, nakoľko už v tomto rozhodnutí boli zistené rovnaké nedostatky ako v rozhodnutí žalovaného. 14. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že v konaní úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania postupom podľa § 167 ods. 1 SSP, o ktorých výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok ( § 133 ods. 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.