Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/46/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200198 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2016200198.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: SWC Trnava, spol. s r.o., so sídlom Hospodárska 53, 917 01 Trnava, IČO: 36 251 615, právne zastúpeného: JUDr. Vlastimil Petřek, PhD., advokát, so sídlom Zátišie 1841/23, 925 21 Sládkovičovo, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102423311/2016 zo dňa 22.01.2016, takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Trnava (ďalej aj ako „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy nižšieho stupňa“) rozhodnutím č. 21016613/2015 zo dňa 19.10.2015 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 33 471,16 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2013. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v rámci vykonanej kontroly zistil skutočnosti, ktoré nasvedčovali zneužitiu práva a umelého charakteru transakcií. Správca dane preto nepriznal kontrolovanému daňovému subjektu právo na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie september 2013 z dodávateľských faktúr č. 2013055, č. 2013053, č. 2013052, č. 2013050, č. 2013049 č. 2013048 od dodávateľa spoločnosti Spiritis, s.r.o., so sídlom J. Kráľa 161, 962 71 Dudince vo výške 33 471,16 eur. Správca dane vyhodnotil dôkazy a zistené skutočnosti nasledovne - dodávateľ Spiritis, s.r.o. podal posledné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie jún 2013. Na výzvy správcu dane nereagoval. Splnomocnený zástupca V. Y., na základe generálnej plnej moci sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržiaval, poštu správcu dane nepreberal. V zápisnici o výsluchu Y. V. dňa 20.05.2014, ktorú vykonala Národná kriminálna agentúra sa p. Y. V. vyjadril o uskutočnení obchodného vzťahu. Na základe vyjadrenia p. V. mal správca dane preukázané, že zdaniteľné plnenie sa reálne neuskutočnilo tak, ako deklarujú sporné faktúry a v napadnutom rozhodnutí vyslovil záver, že kontrolovaný daňový subjekt uplatnením práva na odpočítanie dane a odpočítaním dane zo sporných faktúr za deklarovaný nákup poľnohospodárskych komodít porušil ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004 Z. z.“), konkrétne § 49 ods. 1, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovarov alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť z deklarovaného tovaru a služieb za dodanie poľnohospodárskych komodít nevznikla v kontrolovanom zdaňovacom období, pretože dodanie uvedených tovarov tak, ako to deklaroval daňový subjekt predloženými faktúrami sa reálne neuskutočnilo a § 49 ods. 2 zákona o DPH, podľa ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň podľa písmena a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 10.11.2015 odvolanie, v ktorom uviedol v podstate rovnaké skutočnosti, ktoré sú obsahom správnej žaloby. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 102423311/2016 zo dňa 22.01.2016 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane s odôvodnením, že po preskúmaní spisového materiálu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno v rámci daňového konania a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa odpočet DPH viaže. Poukázal na to, že dokazovanie správcu dane spochybnilo dodanie tovaru- poľnohospodárskych komodít od dodávateľa Spiritis, s.r.o. deklarovanými spornými faktúrami a daňový subjekt právne relevantnými dôkazmi neodstránil pochybnosti správcu dane o nadobudnutí predmetného tovaru spôsobom ako deklarujú sporné faktúry. Konštatoval, že v procese správy daní, ako aj v daňovom konaní nesie daňové bremeno daňový subjekt, čo znamená, že daňový subjekt je povinný preukazovať vierohodnosť svojich tvrdení vierohodnými dôkaznými prostriedkami. Rovnako uviedol, že za riadne zistený skutkový stav nemožno považovať len situáciu, akým spôsobom obchodná transakcia prebehla, pretože to nie je účelom daňového konania, pričom skutkový stav má byť zistený tak, aby bolo možné správne určiť daňovú povinnosť. Tiež uviedol, že za zistený skutkový stav možno považovať aj to, že správca dane príde k záveru, že daňový subjekt nepredložil dostatok dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia a tiež, že stačí, keď správca dane zistí, že sa skutok nestal tak, ako tvrdí daňový subjekt, pričom nie je potrebné zisťovať, ako sa stal v skutočnosti. Uzavrel preto, že bolo na daňovom subjekte, aby preukázal reálnosť svojich tvrdení o dodaní sporného tovaru deklarovaným dodávateľom spoločnosťou Spiritis, s.r.o., avšak daňový subjekt vierohodným spôsobom nepreukázal, že tovar deklarovaný spornými faktúrami dodal práve tento dodávateľ, pričom dôkazné bremeno v tomto prípade znáša daňový subjekt, ktorý musí vystupovať s odbornou starostlivosťou, aby mohol v prípade daňovej kontroly preukázať oprávnenosť nároku odpočítania DPH. V tejto súvislosti tiež skonštatoval, že ak sa žalobca spoľahol na to, že faktúry vystavené spoločnosťou Spiritis, s.r.o. sú dostatočné na preukázanie oprávnenosti uplatneného odpočítania DPH, musí pri prípadnej daňovej kontrole niesť riziko, že to tak nemusí byť. II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body) 4. Žalobou podanou dňa 04.04.2016 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102423311/2016 zo dňa 22.01.2016, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 21016613/2015 zo dňa 19.10.2015, ktorým orgán verejnej správy nižšieho stupňa vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 33 471,16 eur za zdaňovacie obdobie september 2013. 5. Žalobca namietal, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca poukázal na ustanovenia daňového poriadku, najmä § 3 ods. 1, § 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 20 a § 25, ktorými sa podľa jeho názoru správca dane ani žalovaný neriadili. Žalobca uviedol, že všetky skutkové závery oprel správca dane a následne aj žalovaný o kópiu zápisnice o výsluchu obvineného Y. V., ktorý uviedol, že obchody prebiehali tak, že p. Komarňanský, ktorý bol konateľom žalobcu si zabezpečoval tovar a spoločnosť Spiritis, s.r.o. mu ho len vyfakturovala ako dodávateľ, teda spoločnosť Spiritis, s.r.o. nebola skutočným dodávateľom tovaru, ktorý bol následne fakturovaný a z ktorého si uplatnil žalobca odpočítanie dane. Poukázal ďalej na to, že samotná existencia tovaru poľnohospodárskych komodít nebola spochybnená, ale nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol dodávaný dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach. Mal za to, že keďže žalovaný resp. prvostupňový správny orgán oprel túto spornosť o výpoveď Y. V., ktorá bola vykonaná pred orgánmi činnými v trestnom konaní a táto jeho výpoveď nebola uskutočnená pred daňovými orgánmi, došlo k porušeniu § 24 ods. 2 daňového poriadku. Zastal názor, že práve tento svedok mal byť vypočutý v jeho prítomnosti, a že mali byť odstraňované rozpory medzi jeho výpoveďou a predloženým čestným vyhlásením, nakoľko tento svedok v čestnom prehlásení uviedol v podstate iné skutočnosti, ako uviedol počas výsluchu, v ktorom vystupoval ako obvinený. Žalobca poukázal na to, že žalovaný nijako nespochybnil existenciu tovaru, avšak pre svoje závery nezohľadnil na základe uzavretých zmlúv vystavené faktúry, dodacie listy a rovnako nezohľadnil vyjadrenie konateľa spoločnosti p. Komarňanského a to z dôvodu, že vyjadrenia Komarňanského sú v rozpore so zistenými dôkazmi správcu dane. 6. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/49/2010, ktorý sa zaoberal rozložením dôkazného bremena, kedy podľa tohto rozsudku nemožno preniesť ťarchu dôkazného bremena v celom rozsahu na daňový subjekt, pokiaľ sa majú dokazovať skutočnosti, ktoré sú spojené s otázkou, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, pričom táto skutočnosť je dôkazným bremenom správcu dane. Ďalej poukázal na viaceré rozsudky Najvyššieho správneho súdu, ako napríklad č. j. 5 Afs 83/2013, č. j. 5 Afs 131/2004, č. j. 5 Afs 58/2006 a tiež na rozsudok Najvyššieho správneho súdu č. j. 1 Afs 75/2011-62, podľa ktorého je správca dane povinný identifikovať konkrétne skutočnosti, na základe ktorých hodnotí predložené účtovné doklady ako nevierohodné, neúplné, nepreukazné, či nesprávne, teda dôkazné bremeno nemožno poňať extenzívne a je nutné vymedziť jeho rozmer. S odkazom na uvedené rozsudky zastal žalobca názor, že žalovaný nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena, keď na ťarchu žalobcu preniesol svoje dôkazné bremeno a prijal nesprávne skutkové a právne závery a preto je napadnuté rozhodnutie v rozpore s § 3 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 2 daňového poriadku. 7. Žalobca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia „hodnovernosť sporných faktúr“ žalovaný spochybnil iba na základe výpovede svedka Y. V., ktorý ako obvinený vypovedal o „okolnostiach zdaniteľných obchodov“ v Zápisnici o výsluchu obvineného č. ČVS:PPZ-604/ NKA-FP-ST-2013 zo dňa 20.05.2014. V tejto súvislosti žalobca zhrnul, že na jednej strane existuje vyjadrenie konateľa p. Komarňanského ohľadne prebiehajúcich obchodov a následne predložené zmluvy, faktúry, dodacie listy a žalovaným nijako nespochybnená existencia tovaru a obchodovanie s ním a na strane druhej existuje spomínaná zápisnica o výsluchu obvineného Y. V., ktorý uvádza úplne iné skutočnosti ohľadne zdaniteľných obchodov, pričom daňový úrad sa uspokojil s výpoveďou konateľa spoločnosti Spiritis, s.r.o. a nevykonal výsluch svedka v prítomnosti dotknutého daňového subjektu. 8. Žalobca mal za to, že právu na spravodlivý proces zodpovedá taký postup, podľa ktorého žalovaný v prípade, ak na základe výpovede obvineného Y. V. v trestnom konaní pojal pochybnosti o realizácii zdaniteľných obchodov a teda táto výpoveď je v rozpore s predloženými dôkazmi, bol správca dane povinný tieto rozpory v záujme náležitého zistenia skutkového stavu odstrániť a teda vypočuť svedka Y. V. v rámci daňového konania, pretože sa ukázala potreba vykonať dokazovanie výsluchom tohto svedka, čím by sa odstránili rozpory, pričom žalovaný bol povinný takto konať i bez návrhov daňového subjektu, nakoľko podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku je správca dane povinný dbať, aby skutočnosti nevyhnutné pre účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný návrhmi subjektov, pričom musí prihliadať na všetko, čo v konaní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3). V tejto súvislosti dodal, že nepostačuje, ak správca dane formálne predvolá svedka Y. V. a v prípade jeho nedostavenia sa, sa s týmto stavom uspokojí doplniac, že tento dôležitý svedok mal byť k výsluchu predvedený. 9. Záverom poukázal žalobca na to, že v danej právnej veci nebolo sporné ani daňovým úradom spochybnené, že tovar existoval, na tovar dodaný spoločnosťou Spiritis, s.r.o. boli riadne vystavené faktúry, ktoré spĺňali náležitosti v zmysle § 71 zákona o DPH, fakturovaná cena bola uhradená a rovnako tak bola na základe týchto faktúr zaplatená DPH. Ďalej poukázal, že spornou otázkou zostala skutočnosť, či má znášať následky nedostatočného výkonu štátnej správy daňovými úradmi, ktoré sa prejavili v tom, že namiesto toho, aby prijatú DPH odviedla správcovi dane spoločnosť Spiritis, s.r.o., má tento „výpadok“ dane znášať, pričom preukázateľne na základe riadne vystavených faktúr uhradil cenu za tovar a sumu DPH. Z uvedených dôvodov zastal názor, že splnil všetky vecné a formálne podmienky na odpočítanie dane a preto navrhol správnemu súdu, aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 10. V predmetnej veci podal písomné vyjadrenie aj žalovaný a to dňa 01.06.2016, v ktorom konštatoval, že preverovaním prvostupňového orgánu nebol preukázaný vznik práva na odpočítanie dane na základe sporných faktúr od dodávateľa Spiritis, s.r.o. Samotná existencia tovaru poľnohospodárskych komodít nebola spochybnená, ale nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol dodaný dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach. P. V., splnomocnený zástupca dodávateľa sa vyjadril v tom zmysle, že spoločnosť Spiritis, s.r.o. reálne nenadobúdala tovar, ani ho reálne nedodávala, faktúry boli fiktívne vystavené. Výsledky zistení preukazujú, že jediným cieľom deklarovaných plnení na základe vyhotovených faktúr a podporných dokladov bolo získanie daňovej výhody. Tiež poukázal na to, že spoločnosť Spiritis, s.r.o. za kontrolované zdaňovacie obdobie nepodala daňové priznanie k DPH a daň do štátneho rozpočtu neodviedla. Stotožnil sa s názorom prvostupňového orgánu, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania neboli splnené zákonom stanovené podmienky na odpočítanie dane a preto odpočítanie dane nebolo uznané. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že sa neriadil ustanoveniami daňového poriadku, tak s týmto názorom sa žalovaný nestotožnil, pretože zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že prvostupňový orgán opakovane vyzýval žalobcu, aby predložil prehľad pohybu účtu 132 za rok 2013, prehľad nákupu po položkách, s uvedením množstva a ceny, aby ku konkrétnym dodávkam - dodávateľským faktúram doložil konkrétne čísla odberateľských faktúr a účtovný denník. Doklady však zo strany žalobcu predložené neboli a to aj napriek ďalšej výzve zo dňa 07.07.2015, a to napriek tomu, že sa žalobca s prvostupňovým orgánom dohodol na predložení vyjadrenia do 31.8.2015. Ani k tomuto dátumu neboli doklady predložené. V nadväznosti na doručený protokol dňa 17. septembra 2015, spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu žalovaný uviedol, že žalobca síce doručil do elektronickej podateľne, ako aj v listinnej podobe dňa 9.10.2015 vyjadrenie k výzve, avšak táto bola doručená po lehote, ktorá uplynula 8.10.2015 a zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Tiež uviedol, že pokiaľ žalobca poukázal na to, že správca dane mal nefunkčný informačný systém, tak správca dane preverovaním zistil, že dňa 8.10.2015 nebol evidovaný výpadok podávania cez portál a cez aplikáciu e- dane, ktorá bola funkčná. Žalovaný vo vyjadrení ďalej poukázal na výpoveď Y. V. v zápisnici o výsluchu obvineného zo dňa 20.5.2014, ktorý uviedol, že obchody prebiehali tak, že p. Komárňanský - konateľ spoločnosti žalobcu si zabezpečil tovar sám a spoločnosť Spiritis, s.r.o. mu ho len vyfakturovala ako dodávateľ, pričom p. Komárňanský uviedol kde bol tovar naložený, kde bol vyložený, evidenčné číslo vozidla, druh tovaru a jeho váhu, on potom vystavil faktúru, ktorú p. V. - konateľ spoločnosti Spiritis, s.r.o. podpísal, nikdy neoveroval skutočnosti uvedené na faktúrach a nikdy nebol pri nakládke ani vykládke tovaru, ani nevidel, ktoré autá tento tovar prepravovali a v akom množstve. Ďalej uviedol, že p. Komárňanský poslal na účet spoločnosti finančné prostriedky, ktoré vybral, ponechal si dohodnutú províziu 5% a zvyšok vrátil v hotovosti p. Komárňanskému. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že tento svedok nebol vypočutý pred daňovými úradmi, za prítomnosti žalobcu, žalovaný uviedol, že výsluch svedka Y. V. bol vykonaný v súlade s príslušnými právnymi predpismi, výpoveď svedka bola vyhodnotená v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazu a vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi. Dôkazy, na ktoré poukazuje žalobca, ako čestné prehlásenie nie je možné považovať za relevantné dôkazy a to bez ohľadu na skutočnosť, že vyjadrenia Y. V. uvedené v predloženom čestnom prehlásení sú v rozpore s jeho vyjadreniami uvedenými v zápisnici. Žalovaný teda konštatoval, že predložené dôkazy žalobcom nie sú v súlade s údajmi uvedenými v evidencii DPH, s evidenciou na predloženom účte 132 a to vo viacerých zdaňovacích obdobiach, pričom nesúlad spočíva v časovom posune účtovania prijatého tovaru na sklad a uplatnenia odpočítania DPH. Rovnako uviedol, že tvrdenia uvedené vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole v zmysle výzvy nie sú relevantným dôkazom, že obchodné transakcie boli uskutočnené tak, ako deklarujú sporné faktúry, pretože nebola spochybnená existenciu tovaru, ale skutočnosť ako obchody prebiehali. Z uvedeného dôvodu preverovanie prevzatia tovaru u konečných spracovateľov, príp. preverovanie prepravy resp. vypočutie osôb nie je pre vyslovenie záveru o nepriznaní odpočítania DPH zo sporných faktúr opodstatnené vo vzťahu k predloženým čestným vyhláseniam, ktoré majú potvrdzovať skutočné dodávky tovaru. Žalovaný preto skonštatoval, že prvostupňový orgán v daňovom konaní postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, bránil záujmy štátu a dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných zúčastnených osôb, použil len zákonné prostriedky, ktoré boli nevyhnutné na dosiahnutie účelu a preukázania rozhodujúcich skutočností. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na zásadu upravenú v § 3 ods. 8 daňového poriadku, v zmysle ktorej je právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní úzko spolupracovať so správcom dane, ktorou sa však žalobca dôsledne neriadil. IV. Relevantná právna úprava 11. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 12. Podľa § 20 ods. 1 daňového poriadku, správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť pri správe daní je nevyhnutná. V predvolaní súčasne upozorní na právne následky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk. 13. Podľa § 20 ods. 2 daňového poriadku, predvolaná osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie správcu dane. Neúčasť na úkone pri správe daní je možné ospravedlniť zo závažných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa. Ak sa predvolaná osoba bez ospravedlnenia nedostaví, môže správca dane požiadať o jej predvedenie. 14. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 15. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 16. Podľa § 25 ods. 1 daňového poriadku, každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca dane môže postupovať podľa § 20. 17. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. 18. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 19. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. 20. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. 21. Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. 22. Podľa § 51 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. ak v dôsledku oneskoreného doručenia faktúry je platiteľ povinný podať dodatočné daňové priznanie z dôvodu, že daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vznikla podľa § 20 ods. 1 písm. b), má platiteľ právo vykonať odpočítanie dane v zdaňovacom období, za ktoré podáva dodatočné daňové priznanie, ak ku dňu podania dodatočného daňového priznania má faktúru. 23. Podľa § 51 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely odseku 2 sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok. 24. Podľa § 51 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. odpočítanie dane platiteľ vykoná tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie. V. Predchádzajúce rozhodnutie správneho súdu 25. Rozsudkom č. k. 14S/19/2016-58 zo dňa 06.04.2017 správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102423311/2016 zo dňa 22.01.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci. 26. Proti rozsudku správnemu súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť. VI. Rozhodnutie kasačného súdu 27. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Sžfk/45/2017 zo dňa 18.05.2018 rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/19/2016-58 zo dňa 06.04.2017 podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 28. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) sa nestotožnil s názorom krajského súdu, ktorý bol dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. Krajský súd zastal názor, že tým, že nebol zo strany správcu dane vypočutý svedok Y. V. došlo k porušeniu ustanovenia § 25 ods. 4 daňového poriadku a rovnako mal za to, že prevziať dôkaz získaný v trestnom konaní pre účely daňového konania nie je možné, nakoľko ide o rozdielne postavenie jednej osoby v dvoch rozličných konaniach, čo má za následok, že preberanie výpovede obvineného z trestného konania ako výpoveď svedka v daňovom konaní, v ktorom má táto výpoveď zásadný význam pre posúdenie oprávnenosti nároku daňového subjektu na zaplatenie rozdielu dane, je neprípustné. 29. Kasačný súd v bode 73 rozsudku uviedol, že mal z predloženého administratívneho spisu nesporne za preukázané, že správca dane vo veci uskutočnil rozsiahle dokazovanie. Správca dane vo veci predvolal ako svedka Y. V., ktorý sa na ústne pojednávanie nedostavil. Dňa 19.08.2014 zamestnanec správcu dane nahliadol u vyšetrovateľa PZ do vyšetrovacieho spisu, v ktorom sa nachádzala zápisnica o výsluchu Y. V., z ktorej vyplynuli zásadné skutočnosti, ktoré kasačný súd citoval v bode 73 rozsudku. Kasačný súd ďalej poukázal na to (bod 76 rozsudku), že z predloženého administratívneho spisu je nesporné, že správca dane viedol vo veci rozsiahle dokazovanie, vo veci predvolal pána V., ktorý však predvolanie odignoroval, na výsluch sa nedostavil a zostal pre správcu dane nekontaktným. Kasačný súd v súvislosti s výpoveďou pána V. zastal názor, že celé dokazovanie v daňovom konaní nie je možné oprieť len o svedeckú výpoveď, resp. tvrdiť, že jej nezrealizovaním došlo k porušeniu zákona, či porušeniu práv účastníka konania, pretože daňový subjekt mal v daňovom konaní celý rad zákonných možností, ktorými mohol svoj nárok na odpočet dane preukázať (bod 78 rozsudku). 30. Kasačný súd ďalej v bode 79 rozsudku uviedol, že v danom prípade je potrebné poukázať najmä na ustanovenie § 24 ods. 1 daňového poriadku, ktoré zaťažuje žalobcu, ktorý má preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Teda žalobca, ako daňový subjekt má vo veci uniesť dôkazné bremeno a predložiť správcovi dane doklady splňujúce požiadavky stanovené zákonom, to znamená, že pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Kasačný súd ďalej skonštatoval, že samotné preukázanie dodávok tovaru založené na svedeckej výpovedi nemožno považovať za dôkaz, na základe ktorého si môže daňový subjekt uplatniť odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Kasačný súd v súvislosti s dôkazným bremenom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorého odôvodnenia citoval. 31. Kasačný súd v danom prípade skonštatoval, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a sťažovateľ (žalovaný) ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH s tým, že vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie prevádzaného tovaru a reálnosti tohto obchodného reťazca (deklarovaného zdaneného plnenia) sa javí, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol (bod 84 rozsudku). Súčasne skonštatoval v bode 84, že po preskúmaní veci neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a sťažovateľ prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo dodajúc, že postup sťažovateľa, ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom. VII. Konanie na správnom súde po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie 32. Správny súd, po vrátení veci kasačným súdom na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, sa opätovne oboznámil s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, pričom postupom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 6. decembra 2018 a viazanúc právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 33. Účastníci konania sa nariadeného pojednávania nezúčastnili, pričom svoju neprítomnosť písomne ospravedlnili. Správny súd preto s poukazom na § 114 SSP konal v ich neprítomnosti. 34. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že správca dane vykonal u žalobcu (ďalej aj ako „daňový subjekt“) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február - december 2013 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 9201402/5/4612778/2014 z 10.10.2014 s termínom začatia dňa 13.10.2014. 35. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. 20766504/2015 z 3. septembra 2015 (ďalej len ako „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 20777143/2015 zo 7. septembra 2015 doručený daňovému subjektu dňa 17.09.2015. Vo výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole správca dane daňový subjekt poučil, že je v súlade s § 46 ods. 8 daňového poriadku oprávnený vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu kontroly a ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy, súčasne vo výzve určil lehotu, a to najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy s poučením, že zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Lehota na vyjadrenie uplynula 08.10.2015. 36. Žalobca dňa 09.10.2015 doručil do elektronickej podateľne Finančného riaditeľstva SR nasledujúce podania - č. 612845100/2015, 612845012/2015, 612844942/2015, 612844832/2015, 612844626/2015, 612844152/2015, 612843951/2015, 612843686/2015, 612843592/2015, 612843362/2015, 612843186/2015 a písomne do podateľne dňa 09.10.2015 vyjadrenie k výzve č. 20777143/2015. 37. Správca dane preveroval funkčnosť portálu daňovej správy prostredníctvom technickej podpory. Odpoveď mu bola doručená 16.10.2015 a v nej je uvedené, že po preverení v Prevádzkovom denníku PFS dňa 08.10.2015 nie je vedený výpadok - podávanie cez portál, aj cez aplikáciu eDANE bolo funkčné. Ak mal daňový subjekt problém s podaním všeobecného tlačiva, mal napísať cez portál dotaz - kontaktujte nás. 38. Správca dane spísal dňa 15.10.2015 UZA č. 21001237/2015, ktorého predmetom bolo nevyjadrenie sa daňového subjektu k zisteniam uvedeným v protokole na základe výzvy a súčasne zaslal daňovému subjektu oznámenie č. 21005530/2015 zo dňa 16.10.2015 (doručené dňa 05.11.2015), v ktorom mu oznámil, že jeho vyjadrenia boli doručené po lehote určenej správcom dane vo výzve, t.j. po dni 08.10.2015. 39. Správca dane vydal dňa 19.10.2015 rozhodnutie, doručené daňovému subjektu dňa 26.10.2015, voči ktorému podal daňový subjekt dňa 10.11.2015 odvolanie. 40. Daňový subjekt podal za kontrolované zdaňovacie obdobie september 2013 riadne daňové priznanie dňa 25.10.2013, v ktorom deklaroval vlastnú daňovú povinnosť vo výške 138,29 eura. Podľa predložených dokladov si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane (okrem iných plnení) z dodávateľských faktúr za nákup poľnohospodárskych komodít od dodávateľa Spiritis, s.r.o., J. Kráľa 161, 962 71 Dudince, IČO : 45 489 173 č. 2013048 zo dňa 04.09.2013 vo výške ZD : 32 755,80 eura, DPH 20 % 6 551,16 eura, spolu 39 306,96 eura, predmet dodania - kukurica v množstve 198,52 t; č. 2013049 zo dňa 05.09.2013 vo výške ZD : 33 376,20 eura, DPH 20 % 6 675,24 eura, spolu 40 051,44 eura, predmet dodania - kukurica v množstve 202,28 t; č. 2013050 zo dňa 06.09.2013 vo výške ZD : 33 630,30 eura, DPH 20 % 6 726,06 eura, spolu 40 356,36 eura, predmet dodania - kukurica v množstve 203,82 t; č. 2013052 zo dňa 10.09.2013 vo výške ZD: 19 375,00 eura, DPH 20 % 3 875,00 eura, spolu 23 250,00 eura, predmet dodania - pšenica v množstve 155,00 t; č. 2013053 zo dňa 24.09.2013 vo výške ZD : 18 281,00 eura, DPH 20 % 3 656,20 eura, spolu 21 937,20 eura, predmet dodania - pšenica v množstve 75+73t t; č. 2013055 zo dňa 26.09.2013 vo výške ZD : 29 937,50 eura, DPH 20 % 5 987,50 eura, spolu 35 925,00 eura, predmet dodania - pšenica v množstve 239,50 t v celkovej výške ZD 167 355,80 eura, DPH 20 % 33 471,16 eura (ďalej len ako „sporné faktúry“). 41. Daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období vykázal uskutočnené zdaniteľné obchody predovšetkým pre odberateľa IMPEX Č V s.r.o., TRITICA - odbytové družstvo a iných. 42. Správca dane sa dňa 21.11.2014 telefonicky skontaktoval s daňovým subjektom vo veci zaslania požadovaných dokladov k daňovej kontrole začatej dňa 13.10.2014 a dohodol sa s konateľom, že zoznam požadovaným dokladov mu zašle na e-mail [email protected] Následne bol na uvedenú e-mailovú adresu zaslaný e-mail, v ktorom bolo uvedené, že na základe telefonického rozhovoru správca dane prosí o zaslanie dokladov daňového subjektu - evidencia DPH za rok 2013 a výpisy z bankových účtov za rok 2013. 43. Správca dane zaslal výzvu č. 9201402/5/5244467/2014 zo dňa 01.12.2014, v ktorej požadoval v lehote 15 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy predložiť evidenciu DPH za február - december 2013 a výpisy z bankových účtov za február - december 2013, ktorá výzva bola žalobcovi doručená dňa 05.12.2014. Požadované doklady žalobca predložil dňa 18.12.2014 (potvrdenie o zapožičaní dokladov a iných vecí č. 9201402/5/5464341/2014). 44. Za účelom preverenia práva platiteľa na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom Spiritis, s.r.o. zaslal správca dane dožiadanie na Daňový úrad Banská Bystrica (č. 9201402/5/5256719/2014 zo dňa 01.12.2014). Odpoveď na predmetné dožiadanie bola správcovi dane doručená dňa 30.12.2014. Z tejto odpovede okrem iného vyplýva, že miestne príslušný správca dane opakovane vykonal miestne zisťovanie v sídle spoločnosti. Sídlo sa nachádza v bytovom dome na 1. poschodí, majiteľom bytu je Y. W., ktorý je spoločníkom spoločnosti Spiritis, s.r.o. V čase miestneho zisťovania boli dvere uzamknuté a na zvonenie nikto neotvoril. V odpovedi je uvedené, že spoločnosť Spiritis, s.r.o. podala naposledy daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2013. Výzvy na podanie daňových priznaní buď nie sú preberané v odbernej lehote, alebo ak sú prevzaté, sú ignorované. Spoločnosť má 26.02.2014 ustanoveného zástupcu v daňovom konaní na základe generálnej plnej moci p. V. Y., ktorý sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržiava a poštu správcu dane nepreberá. Prílohou odpovede bola kópia zápisnice o výsluchu obvineného - Y. V. zo dňa 20.05.2014 č. ČVS: PPZ-604/NKA-FP-ST-2013, ktorú spísala Národná kriminálna agentúra a z ktorej okrem iného vyplýva, že daňové doklady, ktoré sú predmetom dožiadania sa nachádzajú na polícii. Predmetnou zápisnicou už správca dane disponoval (UZA č. 9201402/5/4384673/2014 zo dňa 25.09.2014). 45. V predmetnej zápisnici zo dňa 20.05.2014 splnomocnený zástupca spoločnosti Spiritis, s.r.o. p. V. okrem iného uviedol, že začiatkom roka 2013 alebo koncom roka 2012 začal na internete hľadať spoločnosť na odkúpenie, mal záujem o spoločnosť, ktorá bola platcom DPH. Bol už viackrát súdne trestaný, preto sa štatutárom spoločnosti stal p. J. V.. Novonadobudnutá spoločnosť sa mala zaoberať nákupom a predajom poľnohospodárskych komodít a aj stavebnou činnosťou. Po nadobudnutí spoločnosti, ktorá bola s názvom Spiritis, s.r.o. a mala sídlo v Bratislave, zmenili sídlo do Dudiniec. K vedeniu účtovníctva uviedol, že vystavoval faktúry za spoločnosť, ktoré p. V. podpisoval, následne ich doručil účtovníčke. Spoločnosť TRITICA, ako aj daňový subjekt zastupoval len p. Komarňanský, s nikým iným v mene týchto spoločností nejednal. Obchody prebiehali tak, že p. Komarňanský si zabezpečoval tovar a oni mu ho len vyfakturovali ako jeho dodávateľ. Vždy zatelefonoval p. Komarňanskému, čo má byť uvedené na faktúrach a p. Komarňanský mu uviedol, kde bol tovar naložený, kde bol vyložený, evidenčné číslo vozidla, druh tovaru a jeho čistú váhu. Potom vystavil faktúru, ktorú podpísal p. V. a p. Komarňanský poslal na účet spoločnosti finančné prostriedky uvedené na faktúre na variabilný symbol, ktorý mu povedal. Po tom, ako dorazili finančné prostriedky, vybral ich z účtu, ponechal si dohodnutú províziu (5 % z objemu fakturovanej sumy bez DPH) a zvyšok hotovosti vrátil p. Komarňanskému. Takto sa to dialo počas celej existencie Spiritis, s.r.o. do vykonania domových prehliadok. To, čo mu uvádzal p. Komarňanský, aby uviedol na faktúry, nikdy nijakým spôsobom neoveroval. Nikdy nebol na ním uvádzanej nakládke ani vykládke tovaru, nikdy nevidel ani žiadne ním uvádzané auto, ktoré malo vykonať prepravu. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či tovar v druhu a množstve, ktorý požadoval uviesť na faktúru mu v skutočnosti bol aj dodaný. Ak čiastka presahovala sumu 10 000,00 eur, čo bol maximálny výber na pobočke, tak prešiel viac pobočiek bánk, kým nemal v hotovosti sumu potrebnú vrátiť p. Komarňanskému. Takto to bolo počas celého obchodovania s p. Komarňanským, či už pri TRITICE alebo daňovom subjekte. K dodávateľom spoločnosti Spiritis, s.r.o., resp. k spoločnostiam, od ktorých mali faktúry na vstupe, aby vykryli tovar pre p. Komarňanského, okrem iného uviedol, že v skutočnosti im nikdy žiadny tovar menovaná spoločnosť nedodala, išlo iba o fakturovanie tovaru. 46. Správca dane s poukazom na § 20 ods. 1 daňového poriadku predvolal na ústne pojednávanie v súvislosti s výkonom daňovej kontroly konateľa daňového subjektu Ing. Jozefa Komarňanského, ktoré sa malo uskutočniť 29.05.2015. Predvolanie bolo doručené 15.05.2015, Ing. Jozef Komarňanský sa v deň uvedený v predvolaní k správcovi dane nedostavil. Svoju neprítomnosť telefonicky ospravedlnil a so správcom dane dohodol náhradný termín ústneho pojednávania na 09.06.2015, o čom správca dane spísal úradný záznam č. 20295735/2015. Konateľ daňového subjektu sa na ústne pojednávanie, ktoré bolo telefonicky dohodnuté na deň 09.06.2015 nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil (úradný záznam č. 20348776/2015). 47. Konateľ daňového subjektu sa dostavil k správcovi dane dňa 12.06.2015, a to na základe Upovedomenia o vypočutí svedka č. 20208700/2015 zo dňa 11.505.2015. Správca dane spísal s konateľom daňového subjektu Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 20294070/2015, ktorej predmetom bolo poskytnutie informácií k daňovej kontrole. Ing. Jozef Komarňanský sa do zápisnice okrem iného vyjadril, že miestom podnikania daňového subjektu je celé Slovensko, ale sídlo spoločnosti je na Hospodárskej 53, Trnava, v prenajatej kancelárii od spoločnosti TAJ s.r.o. Na otázku správcu dane, či využíval v roku 2013 pre svoju činnosť zriadenú prevádzku alebo iné priestory, napr. výrobné prevádzky, sklady, kancelárie a či vlastní, resp. prenajíma skladové priestory, Ing. Komarňanský uviedol, že skladové priestory si prenajímajú podľa konkrétneho obchodu, ako obchodníci s obilím využívajú skladové priestory pestovateľov alebo ďalších obchodných partnerov, ktorí majú na to podmienky. Tiež využívajú verejné sklady , bývalé poľnonákupy, ktoré spĺňali kritéria na skladovanie obilnín, aby bolo zabezpečené proti odcudzeniu, znehodnoteniu, sú oprávnené prijímať tovar a sú certifikované. Ing. Komarňanský sa nevedel vyjadriť, či sa verejné sklady využívali v roku 2013. Daňový subjekt zamestnával na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú p. W. a p. X., na externú zmluvu na živnosť mu robila účtovníctvo p. P.. Prevažujúcim predmetom podnikateľskej činnosti bol obchod s poľnohospodárskymi komoditami - veľkoobchod, čo predstavuje nákup poľnohospodárskych produktov, ako sú pšenica, jačmeň, repka olejná, slnečnica, posúdenie ich kvality z hľadiska potrebných znakov na realizáciu, v prípade nutnosti zabezpečenie pozberového ošetrenia, čistenia a sušenia, distribúcia konečným spracovateľom mlynom, sladovniam, liehovarom, príp. predaj do zahraničia. Ing. Komarňanský ďalej uviedol, že posúdenie kvality sa uskutočnilo odobratím vzorky, ktorú odobral on, pestovateľ, jeho zamestnanci. Vzorky boli odobraté u pestovateľa v sklade, odtiaľ bol ponúknutý tovar v certifikovanom laboratóriu Agropodnik Trnava alebo Dvory nad Žitavou, Slovenské liehovary a likérky Leopoldov, a.s., Sladovňa SESSLER, a.s., prípade Bureal Veritas. Niektorými výsledkami rozborov daňový subjekt disponuje. Na otázku, či boli vystavené faktúry za rozbor vzoriek uviedol, že pokiaľ fakturovali, áno. Pokiaľ bola objednávka zahraničného odberateľa, fakturácia prebehla na ťarchu odberateľa. Daňový subjekt bol následne informovaný o parametroch tovaru. Pri dodávkach do Mlynu Kolárovo a Sladovne SESSLER boli rozbory robené v laboratóriách odberateľa bezodplatne. Rozbory sa robili pred uzatvorením zmluvy, aby sa posúdila kvalita a z toho sa odvíja cena, a teda aj možnosť, či vyhovuje tovar norme STN. Daňový subjekt vlastnil dopravné prostriedky - osobné vozidlá a výpočtovú techniku, pozemky. Na otázku správcu dane, akým spôsobom bola v kontrolovanom zdaňovacom období vykonávaná preprava tovaru uviedol, že preprava tovaru bola vykonaná podľa parity dohodnutej v zmluve, a to podľa toho či sa nakupovala v parite FCA, t. j. na pestovateľa alebo dodávateľa alebo v parite DDU, t.j. s dodávkou na miesto spracovania. Pokiaľ dodávku nevykonával odberateľ alebo dodávateľ, tak prepravu objednával daňový subjekt na vlastné náklady u špedičných firiem, ktorých bolo veľa - napr. DADATRANS, V., LM farm, T. a ďalší. Daňový subjekt je členom odbytového družstva TRITICA a medzi nimi prebehli obchody, pričom Ing. Jozef Komarňanský je predsedom odbytového družstva. V niektorých prípadoch bola podpísaná zmluva. Daňový subjekt prijal poddodávku odbytového družstva. Z nejakého obchodného dôvodu mala TRITICA lepší vzťah k pestovateľovi a zdroju, napr. že bola členom družstva TRITICA a daňový subjekt mal dlhodobý obchodný vzťah na spracovateľa tej konkrétnej komodity alebo na export. Z toho dôvodu došlo aj k obchodnému vzťahu TRITICA ako dodávateľa a daňového subjektu ako odberateľa, ktorý tovar predával spracovateľovi. Na faktúrach je uvedený sklad, kde sa tovar nachádzal aj ŠPZ auta, ktorým bol tovar dopravený. Tovar nakladal v sklade pestovateľ alebo skladovateľ svojimi alebo prenajatými prostriedkami. Miesto nakládky je uvedené na faktúrach alebo na dodacích listoch. Pri nakládke bol buď šofér zo špedičnej firmy a bol prevzatý u konečného spracovateľa. Prepravu objednávala pravdepodobne TRITICA. Úhrady prebehli bankovým prevodom alebo zápočtom. Podľa tovarov a miest nakládky, boli to slovenskí pestovatelia, od ktorých TRITICA tovar kúpila a predávala daňovému subjektu. Pri sprostredkovaní obchodu išlo o zabezpečenie prieskumu a informovanosti o situácii na trhu, možnosti nákupu, odbytu, cenových reláciách. 48. Na otázku správcu dane, či obchodoval so spoločnosťou Spiritis, s.r.o. a prijal dodávateľské faktúry, ktoré sú uvedené v zápisnici a ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu uviedol, že k uzatvoreniu zmlúv a dodávok došlo na základe inzerátov na internete na stránke A.. Ing. Jozef Komarňanský uviedol, že ho kontaktoval Y. V. ako splnomocnený zástupca spoločnosti Spiritis, s.r.o., ktorého poznal z minulosti z obchodnej činnosti, pričom na základe konkrétneho dopytu na tovary mu ponúkol dodávku komodít. K tomu bola uzatvorená zmluva s konateľom spoločnosti p. V. a daňovým subjektom. Miesta dodávok sú uvedené na faktúrach. Konkrétne v mesiaci máj sa dodávka uskutočnila na stredisku Lukov Dvor. Tovar obstaral Y. V., tovar bol na Lukovom Dvore v skladovacom priestore O. X., O., ktorý je vlastníkom skladovacieho priestoru. Tam bola kukurica voľne uložená, vysypaná v sklade. Pán X. zabezpečil nakládku a odváženie. V prípade, že sa nakladalo na kamióny, ktoré odvážali tovar - kukuricu do zahraničia, sa on alebo jeho zamestnanci zúčastnili nakládky a potvrdzovania CMR. Dopravu zabezpečil odberateľ zo zahraničia - Maďarska, Česka alebo Poľska. Išlo o kukuricu v mesiaci máj, jún 2013. Ing. Jozef Komarňanský nevedel uviesť kde bol tovar vypestovaný a aký bol jeho pôvod, pričom v tomto smere odporučil správcu dane na konateľa alebo splnomocneného zástupcu spoločnosti Spiritis, s.r.o. Ďalej uviedol, že v ostatných mesiacoch bol vykonávaný obchod s komoditami repka olejná, pšenica, kukurica, jačmeň. Na dodacích listoch bolo uvedené, kde sa tovar nakladal, pričom nejaký tovar sa dodával aj na Slovensko AMYLUM Boleráz a.s. Úhrady prebiehali bankovým prevodom alebo zápočtom, uviedol, že si myslí, že všetky faktúry boli uhradené. 49. V zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 12.06.2015 sa p. Ing. Komarňanský vyjadril aj k obchodom so spoločnosťami RI-DI-8 s.r.o., IČO : 46 320 113, K2 Business Group s.r.o., IČO : 46 588 175 a Consulting IGI s.r.o., IČO : 44 268 521. Na ústnom pojednávaní boli prijaté opatrenia a závery uvedené v zápisnici, konkrétne, že do 30.06.2015 budú elektronicky podané nasledovné doklady - prehľad pohybu účtu č. 132 za rok 2013, prehľad nákupu po položkách s uvedením množstva a ceny, ku konkrétnym dodávkam - dodávateľským faktúram mali byť doložené konkrétne čísla odberateľských faktúr, účtovný denník za rok 2013, pričom daňový subjekt v určenej lehoty požadované doklady nepredložil. 50. Správca dane zaslal daňovému subjektu Výzvu na predloženie dôkazov č. 20360278/2015 zo dňa 01.07.2015, ktorá sa vrátila správcovi dane späť s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbornej lehote“. Ďalšia výzva na predloženie dôkazov č. 20471596/2015 zo dňa 07.07.2015 bola daňovému subjektu doručená dňa 13.07.2015. Ing. Komarňanský dňa 11.08.2015 telefonicky kontaktoval správcu dane a požiadal o predĺženie termínu na podanie vyjadrení k tejto výzve, lehota bola predĺžená do 31.08.2015 (úradný záznam 20652980/2015). 51. Správca dane predvolal konateľa dodávateľa Spiritis, s.r.o. p. J. V. (predvolanie doručené dňa 26.06.2015) a splnomocneného zástupcu spoločnosti Spiritis, s.r.o. p. Y. V. (predvolanie doručené dňa 19.06.2015), pričom o ústnych pojednávaniach bol daňový subjekt upovedomený. Dňa 15.07.2015 správcu dane telefonicky kontaktoval svedok J. V., ktorý ospravedlnil svoju neprítomnosť na ústnom pojednávaní, svedok Y. V., ani daňový subjekt sa nedostavili na ústne pojednávanie, Y. V. správcu dane nekontaktoval, svoju neúčasť na ústnom pojednávaní neospravedlnil. 52. Správny súd bol v ďalšom konaní viazaný právnym názorom kasačného súdu, ktorý je obsiahnutý v bodoch 28 až 31 tohto rozsudku. Správny súd preto v súlade s právnom názorom kasačného súdu konštatuje, že v danom prípade neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania, daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a preto postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie sú v súlade so zákonom. Rovnako vo vzťahu k dôkaznému bremenu je namieste uviesť, že pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, mal preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, pričom práve vo vzťahu k neuskutočnenej výpovedi Y. V. v rámci daňového konania je potrebné uzavrieť, že samotné preukázanie dodávok tovaru založené na svedeckej výpovedi nemožno považovať za dôkaz, na základe ktorého si môže daňový subjekt uplatniť odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH naviac, keď v danom prípade bola spochybnená samotná existencia tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania. V danom prípade správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorým spochybnil samotnú existenciu tovaru, pričom bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy preukazujúce, že predmet obchodu skutočne existoval, konkrétne mal predložiť dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia, ako aj komunikácia s klientmi prípadne odberateľmi sa reálne uskutočnila. 53. Správny súd záverom poukazuje na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017). 54. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre. 55. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, a to najmä s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/45/2017 zo dňa 18.05.2018 preto uzavrel, že žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty (§ 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH) a preto je namieste zamietnutie žaloby ako nedôvodnej podľa § 190 SSP. 56. O trovách konania, vrátane náhrady trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP) rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v správnom súdnom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému ako orgánu štátnej správy v zásade náhrada trov konania nepatrí, respektíve ju možno priznať iba výnimočne, pričom výnimočnosť pre priznanie trov konania správnym súdom vzhliadnutá nebola. Naviac z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovanému trovy konania ani nevznikli. 57. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.