Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/91/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200553 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2016200553.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcov: 1. Bc. J. S., bytom X. XXX, XXX XX U. a 2. Mgr. M. S., bytom X. XXX, XXX XX U., obaja zastúpení spoločnosťou JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, IČO: 47 254 581 proti žalovanému : Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-TT-OVBP2-2016/019382/Ga zo dňa 23.6.2016, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. H. O., bytom X. XXX, XXX XX U., 2. H. O., bytom X. XXX, XXX XX U., 3. F. T., bytom X. XXX, XXX XX U. a 4. K. T., bytom X. XXX, XXX XX U. jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-TT- OVBP2-2016/019382/Ga zo dňa 23.6.2016 a rozhodnutie Spoločného obecného úradu Obce Boleráz č. Výst. BOL-153/2015/Tá-36 zo dňa 23.2.2016 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcom sa priznáva právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. III. Ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobcovia sa v konaní domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-TT- OVBP2-2016/019382/Ga zo dňa 23.6.2016, ktorým žalovaný správny orgán zamietol podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcov a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Stavebného úradu Obce Boleráz č. Výst. BOL-153/2015/Tá-36 zo dňa 23.2.2016 potvrdil. Týmto rozhodnutím bolo vydané pre stavebníkov (H. a H. O.) stavebné povolenie v spojenom územnom a stavebnom konaní „rodinný dom“ na pozemkoch registra „C“, parc.č. 344/1, 368/8, nachádzajúcich sa v kat. území X. v obci U.. Žalobcovia namietali, že tak stavebný úrad ako aj žalovaný sa v rozhodnutiach nevysporiadali s ich námietkami, v súvislosti s aplikáciou § 6 ods. 4 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, keď z obsahu týchto rozhodnutí nie je zrejmé prečo obec Boleráz a následne aj Okresný úrad Trnava vo svojich rozhodnutiach aplikovali § 6 ods. 4 tejto vyhlášky, bez toho, že by sa zaoberali námietkami žalobcov, pričom aplikáciu tohto ustanovenia náležitým spôsobom nezdôvodnili vo svojich rozhodnutiach. Poukázali na to, že použitie § 6 ods. 4 vyhlášky by malo byť výnimkou, ktorej aplikovanie je potrebné v príslušnom rozhodnutí náležite odôvodniť tak, aby bolo zrejmé na základe akých objektívnych skutočností došlo k použitiu výnimky podľa § 6 ods. 4 vyhlášky z pravidla podľa § 6 ods. 3 tejto vyhlášky. Uviedli, že tak rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného neobsahuje žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by zakladali možnosť použitia § 6 ods. 4 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. . 2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.3.2017 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa jeho stanoviska správne orgány oboch stupňov postupovali v konaní v súlade s ustanoveniami správneho poriadku, presne a úplne zistili skutočný stav veci a obstarali si pre rozhodnutie potrebné podklady. Poukázal na to, že navrhovaná stavba rodinného domu je umiestnená v existujúcej zástavbe rodinných domov, časť novostavby je umiestnená na mieste pôvodnej hospodárskej časti existujúceho rodinného domu. Mal za to, že takýmto umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel (ust. § 6 ods. 2 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z.), rovnako tiež v zmysle § 6 ods. 4 tejto vyhlášky dodržanie dvojmetrovej vzdialenosti od spoločných hraníc sa nevyžaduje, ak je dodržaná minimálna vzdialenosť medzi rodinnými domami a v žiadnej z protiľahlých stien nie sú okná z obytných miestností. V danom prípade vzhľadom k tomu, že v rodinnom dome na pozemku parc.č. 341/3 v kat. území U. sa nachádza okno z obytnej miestnosti, tak stavebníci doložili svetlotechnický posudok, a to s poukazom na § 6 ods. 5 tejto vyhlášky, z ktorého vyplýva, že po realizácii stavby preslnenie v tejto izbe bude viac ako 3 hodiny denne, čo je v súlade s požiadavkami STN 73 4301 budovy na bývanie. Navrhovaná prístavba taktiež nezatieni susedný rodinný dom na pozemku parc.č. 341/3 pod väčším uhlom ako 30 stupňov, čo je v súlade s čl. 4.4 STN 73 0580-1 denné osvetlenie budov. Za tohto stavu vypracovaným tohto svetelnotechnického posudku bolo preukázané, že stavba je navrhnutá v súlade s ust. § 6 ods. 1, ust. § 17 a § 18 Vyhl.č. 532/2002 Z.z. a v súlade s STN 73 4301 budovy na bývanie a STN 73 0580-1,2 denné osvetlenie budov. Uviedol, že umiestnenie navrhovanej stavby spĺňa podmienky uvedené v ust. § 6 Vyhl.č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú všeobecné technické požiadavky na výstavbu, keď v danom prípade správne orgány aplikovali § 6 ods. 4 tejto vyhlášky, v ktorom je ustanovené, že v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 metre, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialenosti od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. 3. V priebehu konania správny súd uznesením č.k. 20S/91/2016-38 zo dňa 3.4.2017 pribral do konania ako účastníkov správneho konania H. O., H. O. ako stavebníkov a F. T. a K. T., ktorí sú zasa vlastníkmi susediaceho pozemku, a to postupom podľa § 32 ods. 1 v spojení s § 32 ods. 3 písm. a) SSP. 4. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu Stavebného úradu Obce Boleráz č. Výst. BOL-153/2015/Tá-36 zo dňa 23.2.2016 došlo postupom podľa § 39 a § 39a, § 66 zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon) a ust. § 4 a § 10 Vyhl.č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona k vydaniu stavebného povolenia v spojenom územnom a stavebnom konaní na stavbu „rodinný dom“, na pozemkoch registra „C“ parc.č. 344/1, 368/8 v kat. území X., obec U. pre stavebníkov H. O. a H. O., obaja bytom X. XXX, XXX XX U.. Voči tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, v ktorom použili rovnakú argumentáciu ako v podanej žalobe, pričom žalovaný ako odvolací správny orgán odvolanie žalobcov zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo konštatované, že stavebný úrad zaistil vzájomný súlad predložených stanovísk dotknutých orgánov a organizácií požadovaných osobitnými predpismi, zabezpečil plnenie požiadaviek vlastníkov a správcov pre napojenie do sietí technického vybavenia a ich stanoviská a požiadavky zahrnul do podmienok spojeného územného a stavebného povolenia stavby rodinného domu a tiež sa vysporiadal s námietkami účastníkov konania. V súvislosti s námietkami vznesenými vlastníkmi susediacich pozemkov uviedol, že ide o stavby rovnakého charakteru (rodinné domy), nejde o stavby navzájom výškovo a účelovo nesúrodé. Poukázal na to, že v konaní bol predložený svetelnotechnický posudok, z ktorého vyplýva, že navrhovaná prístavba nebude mať vplyv na existujúce susedné rodinné domy, keď rodinný dom nachádzajúci sa na parc.č. 349 nemá smerom k navrhovanej prístavbe orientované okná z obytných miestností a pokiaľ ide o rodinný dom na pozemku parc.č. 341/3 (tento je vo vlastníctve žalobcov) s dotknutou obytnou izbou orientovanou smerom k navrhovanej prístavbe bude mať preslnenie v tejto izbe viac ako 3 hodiny denne. Taktiež posudkom na protipožiarnu bezpečnosť stavby bolo konštatované, že je zabezpečená pohoda bývania aj vlastníkov susedných nehnuteľností. 5. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec v neprítomnosti do konania pribratej účastníčky správneho konania H. O., ktorá sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila zo zdravotných dôvodov, a tiež v neprítomnosti ďalšej účastníčky v 3. rade F. T., ďalší účastník konania v 1. rade H. O. sa na pojednávaní k predmetnej veci nevyjadril a ďalší účastník v 4. rade K. T. uviedol, že navrhovaná prístavba ho žiadnym spôsobom neobmedzuje. 6. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, správny súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 7. V konaní vypočutý právny zástupca žalobcov zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe, rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu žiadal zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na stanovisko Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 532/2004 Z.z. zo dňa 2.4.2004, v ktorom je uvedené, že aplikovať ust. § 6 ods. 4 a 5 Vyhl.č. 532/2002 Z.z. možno iba v stiesnených podmienkach, ktoré je potrebné špecifikovať v závislosti na vyhodnotení danosti konkrétnej lokality a vlastnosti stavebného pozemku. Uviedol, že v tomto smere sa žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vôbec nezaoberal tým, či v danom prípade sa jedná o stiesnené podmienky, a preto rozhodnutie tak žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu považoval za nepreskúmateľné. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžp/25/2011, v ktorom bolo konštatované, že dodržanie vzdialenosti od spoločných hraníc pozemkov sa nevyžaduje v stiesnených územných podmienkach, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností (§ 6 ods. 4 Vyhl.č. 532/2002 Z.z.), avšak tieto stiesnené územné podmienky musia byť správnym orgánom tvrdené a aj preukázané. Uviedol, že v predmetnej veci sa správne orgány nezaoberali námietkami žalobcov, pokiaľ ide o dodržanie odstupových vzdialeností medzi navrhovanou stavbou a stavbou žalobcov. Mal za to, že žalovaný ani nebol oprávnený rozhodovať o aplikácii ustanovenia § 6 ods. 4 tejto vyhlášky, pretože žalobcovia majú vo vzťahu k navrhovanej stavbe okno do obývacej miestnosti, ktorá je spojená s kuchyňou. Tiež poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave vydané pod sp.zn. 14S/3/2013, v ktorom obdobne bolo žalovanému ako správnemu orgánu vytýkané, že sa dostatočným spôsobom nezaoberal odstupom medzi jednotlivými stavbami ako aj aplikáciou ust. § 6 ods. 4 vyhlášky, čo platí aj pre predmetnú vec. 8. Podľa § 39 ods. 1 stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. Podľa § 39a ods. 1 a 2 stavebného zákona (1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. (2) V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Podľa § 6 Vyhl.č. 532/2002 Z.z., ktorá stanovuje podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu (1) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. (2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. (3) Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. (4) V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 47 ods. 3 zák.č. 71/1967 Zb. (správny poriadok) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 9. Predmetom preskúmania v danej veci je rozhodnutie o umiestnení stavby - prístavby k rodinnému domu a podstatnou námietkou žalobcov (vlastníkov susediacich pozemkov) skutočnosť, že umiestnením navrhovanej prístavby stavebníkov neboli dodržané štandardné vzdialenosti odstupov rodinných domov podľa § 6 ods. 3 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu. Práve ust. § 6 Vyhl. č. 532/2002 Z.z. upravuje požiadavky na odstupy stavieb. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m (§ 6 ods. 3 veta druhá Vyhl.č. 532/2002 Z.z.). Dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov sa nevyžaduje v stiesnených územných podmienkach, ak v žiadnej z priľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností (§ 6 ods. 4 Vyhl.č. 532/2002 Z.z.). Z ust. § 6 ods. 2 Vyhl.č. 532/2002 Z.z. vyplýva, že stavbu možno umiestniť na hranici pozemku len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Je potrebné uviesť, že správne orgány sa v danom prípade zaoberali iba tým, či navrhovaná prístavba vrátane existujúceho rodinného domu, ku ktorému sa navrhuje prístavba nezatieni susedný rodinný dom na pozemku parc.č. 341/3 s dotknutou obytnou izbou orientovanou smerom k navrhovanej prístavbe ako aj tým, či navrhovaná prístavba spĺňa podmienky z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavby. Správny súd konštatuje, že správne orgány sa v podstate žiadnym spôsobom nevyjadrili k namietanému nedodržaniu štandardných odstupových vzdialeností stavieb. Znamená to, že správne orgány sa nevysporiadali s argumentáciou ako aj námietkami žalobcov a tvrdenie, že osadenie navrhovanej stavby na pozemku spĺňa ust. § 6 upravujúce vzájomné odstupy stavieb je nedostatočné. V danom prípade je nepochybné, že odstupová vzdialenosť navrhovanej stavby smerom k pozemku nachádzajúcom sa na parc.č. 341/3, ktorý je vo vlastníctve žalobcov nespĺňa zákonný limit ust. § 6 ods. 3 Vyhl.č. 532/2002 Z.z. . Naviac v danom prípade stiesnené územné podmienky neboli správnym orgánom tvrdené a ani preukázané, aby bolo možné aplikovať na predmetnú vec § 6 ods. 4 Vyhl.č. 532/2002 Z.z. . Z rozhodnutia správneho orgánu tiež nie je zrejmé, prečo nebolo možné námietkam žalobcov vyhovieť a odstupovú vzdialenosť dodržať zmenou dispozície stavby, keď ust. § 6 ods. 3 Vyhl.č. 532/2002 Z.z. predstavuje iba zákonné minimum, ktoré je nevyhnutné v záujme vlastníkov susedných pozemkov rešpektovať. Zachovanie pohody bývania je v územnom konaní skutkovo významná okolnosť, ktorá je ovplyvňovaná najmä vzájomnými odstupmi stavieb ako aj ďalšími faktormi. Posudzovanie pohody bývania sa musí skúmať vždy autonómne v zmysle § 6 Vyhl.č. 532/2002 Z.z. a je potrebné prihliadať aj na zásadu proporcionality medzi oprávnenými záujmami stavebníkov a vlastníkov susedných pozemkov. Za tohto stavu správny súd preto dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov nemožno považovať za preskúmateľné vo vzťahu k námietke vznesenej zo strany žalobcov, a to v súvislosti s aplikáciou ust. § 6 ods. 4 Vyhl.č. 532/2002 Z.z. . Rozhodnutie žalovaného v tomto smere neobsahuje žiadne zdôvodnenie na základe čoho došlo k aplikácii tohto ustanovenia, pričom konštatovanie prvostupňového správneho orgánu, že osadenie navrhovanej stavby na pozemku spĺňa ust. § 6 upravujúce vzájomné odstupy stavieb je nedostačujúce a neboli splnené ani podmienky na jeho prípadnú aplikáciu. Taktiež konštatovanie žalovaného, že ust. § 2 Vyhl.č. 532/2002 Z.z. umožňuje situovať stavbu aj na hranici pozemku, pokiaľ jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel nemožno považovať za dostatočným spôsobom zdôvodnené. V súlade s § 6 ods. 2 Vyhl.č. 532/2002 Z.z., stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel, znamená to, že musí byť dodržaná rovnocennosť podmienok pre každého stavebníka, resp. umiestnením stavby na pozemku nemôže dôjsť k obmedzeniu vlastníckych práv a riadneho užívania pozemkov v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. 10. S poukazom na zistené vady preskúmavaných rozhodnutí, ktoré sú v ich nedostatočnom odôvodnení k namietanému nedodržaniu štandardných odstupových vzdialeností stavieb, ako i v tom, prečo nebolo možné námietke žalobcov vyhovieť, je potrebné považovať vydané rozhodnutie žalovaného za predčasné. Právo na náležité, požiadavkám zákona zodpovedajúce odôvodnenie rozhodnutia, v obsahu ktorého sa rozhodujúci orgán logicky a zrozumiteľne vysporiada so všetkými nie zjavne nedôvodnými námietkami uplatnenými účastníkom, ozrejmí, ktoré dôkazy vzal do úvahy, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, aký skutkový stav na jeho základe zistil a ako tento skutkový stav posúdil podľa právnych predpisov, je súčasťou základného práva na spravodlivý proces vzťahujúceho sa nielen na konanie súdne, ale aj na konanie realizované v kompetencii orgánov verejnej správy. Stavebný úrad nemôže postupovať v rozpore s platnými právnymi predpismi a navrhovanú prístavbu stavebníkov povoliť tak, ako to majú záujme zrealizovať stavebníci, pretože by to bolo zrejme v rozpore s ust. § 6 Vyhl.č. 532/2002 Z.z. . 11. V danom prípade je už z vyššie uvedeného zrejmé, že správny súd sa stotožnil so žalobcami vo vzťahu k hodnoteniu obsahových nedostatkov rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v predmetnej veci, ktoré vzhľadom na absenciu zrozumiteľného ozrejmenia úvah správneho orgánu, jednoznačného použitia právnych predpisov a vysporiadania sa so všetkými námietkami účastníka nespĺňajú požiadavky ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, ktoré sú podmienkou preskúmateľnosti rozhodnutia. Tiež je potrebné prihliadnuť na to, aby výkon vlastníckeho práva bol chránený a aby nebol poškodzovaný (obmedzovaný) nadmieru ustanovenú zákonom a v tomto smere zámer stavebníka nebol vyhodnotený z pohľadu výkonu vlastníckeho práva žalobcov. 12. Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2016/019382/Ga zo dňa 23.6.2016 podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zák.č. 162/2015 Z.z. ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere. Súčasne súd postupom podľa § 191 ods. 3 písm. a) zrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, nakoľko má tie isté nedostatky ako rozhodnutie žalovaného. 13. V konaní úspešným žalobcom súd priznal právo na plnú náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP s tým, že o výške náhrady podľa § 175 ods. 2 SSP bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 14. Ďalším účastníkom konania súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im žiadne trovy konania nevznikli, resp. títo si ich náhradu neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci.