Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/78/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200683 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2016200683.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu Comdet s.r.o., Strojárenská 1B/8800, Trnava, IČO: 36 280 402, zastúpeného spoločnosťou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Nám. SNP 3, Trnava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103932462/2016 zo dňa 19.09.2016 takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 103932462/2016 zo dňa 19.09.2016, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 103323469/2016 zo dňa 10.06.2016 o vyrubení rozdielu dane v sume 2.622 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011 na základe neuznania práva na odpočítanie dane uplatneného v súvislosti s dodávkami stavebných prác dodávateľa RAMMA, s.r.o. (teraz P.I.S. SLOVAKIA s.r.o.). 2. Namietal, že žalovaný a správca dane sa v konaní neriadili zásadou materiálnej pravdy vyjadrenej v § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a porušili ustanovenie § 24 ods. 2 a 4 daňového poriadku, keď nevykonali výsluch X. I., v súvislosti s čím bol neúplne zistený skutkový stav veci vo vzťahu k preukázaniu reálnosti obchodných vzťahov a z nich vyplývajúcich plnení medzi žalobcom a spoločnosťou RAMMA, s.r.o.. Správne orgány prejavili snahu svedka predvolali, avšak od tohto upustili po tom, čo sa im nepodarilo predvolanie svedkovi doručiť ani prostredníctvom polície. Žalobca výsluch svedka považuje za veľmi podstatný, nakoľko by mohol ozrejmiť a potvrdiť skutočnosť, že pre spoločnosť RAMMA, s.r.o. subdodávateľsky vykonávali práce živnostníci, ktorých mal práve svedok zabezpečovať. Má za to, že v snahe o dôsledné vyhodnotenie skutkového stavu a o unesenie dôkazného bremena správca dane mohol pre zabezpečenie svedka vykonať aj ďalšie úkony minimálne v rámci celoslovenskej pôsobnosti. Správne orgány oboch stupňov podľa jeho názoru súčasne dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď za postačujúce nepovažovali vyjadrenia vtedajšieho konateľa dodávateľa I. J., ktorý potvrdil, že spoločnosť RAMMA, s.r.o. pre žalobcu zatepľovacie práce vykonala. Nakoľko obchod bol zdokladovaný aj po účtovnej stránke, žalobca nevidí dôvod neuznania reálnosti obchodu daňovými orgánmi, pričom za podstatnú nepovažuje skutočnosť, že S. J. nemal poznať osobu konateľa žalobcu a nerozumie tvrdeniu daňových orgánov, že jeho výpoveď je nekonkrétna a všeobecná, keď podľa žalobcu podrobnejšie popísal priebeh obchodného vzťahu a detaily fakturácií. Žalovaný nezohľadnil všetky okolnosti daňového konania tak, aby objektívne a spoľahlivo zistil skutkový stav napriek zrejmej snahe žalobcu preukázať všetky podstatné skutočnosti a jeho súčinnosti so správcom dane - správne orgány z dôkazov selektívne vyberali tie, ktoré sa im javili ako vyhovujúce pre vydanie negatívnych rozhodnutí, porušili zásadu zákonnosti a rovnosti, na žalobcu uplatnili tendenčný a negatívny prístup, nezohľadnili iné okolnosti hodné osobitného zreteľa - že žalobca reálne podniká dlhé roky, čo preukázal obchodmi s mnohými tretími subjektmi. Na podporu svojich tvrdení poukazoval na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené v rozhodnutí sp. zn. 3 Sžf/1/2001, podľa ktorých ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane, ako aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-324/11, v zmysle ktorého ak sú splnené formálne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (faktúry obsahujú všetky náležitosti stanovené v Šiestej smernici o DPH), právo na odpočítanie dane môže byť zamietnuté len v prípade, ak existuje objektívny dôkaz, že daňový subjekt vedel, alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na transakciách, ktoré sú súčasťou podvodu na dani z pridanej hodnoty, čo v predmetnej veci naplnené nebolo. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádzal, že odmieta tvrdenie o porušení zásady materiálnej pravdy v nadväznosti na zásadu zákonnosti a zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Zásada materiálnej pravdy nemá charakter „absolútny“, t.j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť „len“ spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť. Voľné hodnotenie dôkazov spočíva v tom, že zákon neustanovuje pravidlá, pokiaľ ide o mieru a rozsah dôkazov potrebných na preukázanie dokazovanej skutočnosti, ako aj v tom, že nie je ani ustanovená dôkazná sila jednotlivých dôkazných prostriedkov. Uvedené znamená, že správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy. Nejde však o žiadnu ľubovôľu správcu dani pri rozhodovaní, kontrolu v tomto smere zabezpečuje zákon, ktorý popri voľnej úvahe zároveň ukladá, aby správca dane dôkladne zvážil všetky osobitosti každého jednotlivého prípadu. Správca dane pritom hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vykonané dôkazy hodnotí predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf/21/2013 „reálne plnenie samo o sebe nezakladá právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Pri uplatnení práva na odpočítanie dane je platiteľ úspešný, keď splní zákonné podmienky uvedené v § 51 ods. 1 zákona o DPH.“ 4. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, žalobca žiadnym spôsobom deklarované zdaniteľné obchody nepreukázal. Listinné doklady predložené žalobcom, teda faktúry a účtovné doklady, aj keď sú opatrené pečiatkou a podpisom, ešte samy o sebe nepreukazujú, že medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom skutočne došlo k reálnemu zdaniteľnému plneniu, že sú splnené hmotnoprávne podmienky na odpočet dane stanovené v § 49 zákona o DPH, platnom v rozhodnom období, a že žalobca ako platiteľ má nárok na jej odpočet. Žalobca v priebehu daňovej kontroly preukazoval nadobudnutie služieb v podstate len na základe listinných dokladov. 5. Konštatoval, že správca dane vyčerpal všetky dostupné prostriedky na zabezpečenie výpovede X. I., konateľa RAMMA s.r.o., keď po neúspešných predvolaniach požiadal o jeho predvedenie policajnými orgánmi, podľa zistenia ktorých u menovaného nebol zistený trvalý ani prechodný pobyt, nie je známe miesto, kde sa môže zdržiavať a nebol zistený ani telefonický kontakt. Z obchodného registra pritom je zrejmé, že I. I. v čase deklarovaných obchodov nebol spoločníkom ani konateľom RAMMA, s.r.o. a podľa spisového materiálu ani osobou oprávnenou konať za spoločnosť na základe plnej moci. Správca dane preveroval právo žalobcu na odpočítanie dane, preverenie predmetných faktúr však nebolo možné, nakoľko spoločnosť RAMMA, s.r.o. so správcom dane nekomunikuje a na adrese jej sídla zapísanej v obchodnom registri sa nenachádza. Podľa žalovaného daňové konanie nemá charakter konania vyhľadávacieho, ale je konaním prejednávacím. Nie je preto právne opodstatnené pod rúškom nedostatočne zisteného skutkového stavu požadovať od správcu dane, aby zisťoval skutočného dodávateľa stavebných prác. Správca dane má zisťovať skutkový stav vo vzťahu k splneniu zákonných podmienok stanovených pre uznanie odpočítania dane a práve v tomto smere bol skutkový stav zistený dostatočne. Je tiež potrebné uviesť, že za riadne zistený skutkový stav nemožno považovať len situáciu, keď daňový orgán nespochybniteľným spôsobom stanoví, akým spôsobom tvrdená obchodná transakcia prebehla, pretože to nie je účelom daňového konania. Skutkový stav má byť zistený tak, aby bolo možné správne určiť daňovú povinnosť. Za zistený skutkový stav možno považovať aj to, že daňový orgán príde k záveru, že daňový subjekt nepredložil dostatok dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, keďže na daňovom subjekte leží dôkazné bremeno. 6. V súvislosti s výpoveďou I. J. žalovaný uviedol, že svedok na otázky správcu dane odpovedal nekonkrétne, všeobecne. I. J. uviedol, že spoločnosť nemala zamestnancov, ani vozidlá, odberateľov a dodávateľov si nepamätá. Spoločnosť Comdet s.r.o. je mu známa, vykonal pre ňu zatepľovanie v Petržalke a v Trnave, ale v ktorých mesiacoch nevie, nevie, s kým konal za odberateľa, prítomného E. K. nepozná. Faktúra pre daňový subjekt vystavoval a vypisoval ručne, všetko odovzdával účtovníkovi. Nevie, kto konkrétne stavebné práce vykonal a kedy, nepamätal si žiadne mená, komu práce zadával, s kým komunikoval, neuviedol konkrétne miesto výkonu, oznámil „v Petržalke a v Trnave na činžiakoch.“ Práce vykonávali živnostníci, mená nevie, pretože ich zabezpečoval X. I., ktorému spoločnosť v roku 2011 predal. Cenu práce fakturoval dohodou, všetko zabezpečoval X. I.. Uvádza, že X. I. bol živnostník, vystavoval faktúry na spoločnosť RAMMA, s.r.o. platby prebiehali v hotovosti. I. J. ďalej uvádza, že faktúry pre daňový subjekt odovzdával a vypisoval na stavbe a poslal do firmy. Úhrada faktúr prebiehala v hotovosti, na stavbe, alebo niekde v aute, peniaze prevzal od kolegu za spoločnosť Comdet s.r.o., ktorý mu vždy priniesol opečiatkovanú faktúru aj s peniazmi. V závere tejto zápisnice prítomný žalobca v zastúpení konateľa Ericha Malána, doplnil odpoveď svedka na otázky správcu dane týkajúce sa spôsobu a miesta odovzdania faktúr pre daňový subjekt, tak, že nebola správne formulovaná, pretože vždy musel prísť svedok s faktúrou a nie kolega. Svedok predložil Zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 30.10.2011 a jej dodatok, v ktorej prevodca vyhlásil odovzdanie účtovnej evidencie. Uvedená listina konkrétne nedefinuje, aké písomnosti boli odovzdané, deklaruje všeobecné odovzdanie účtovnej evidencie, bez konkrétneho označenia písomností a dátumov, napr. „prvotné doklady, ktoré tvorili podklady pre spracovanie daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty.“ Svedok sa považuje za subjekt nezastupiteľný a nezameniteľný, schopný vnímať udalosti a javy okolo seba, pamätať si vnímané skutočnosti a reprodukovať obsah svojich vnemov. Výsluch svedka uskutočnený v súlade s právnymi predpismi je dôkazným prostriedkom v procese správy daní, pričom jednotlivé priame poznatky a informácie, ktoré sú obsiahnuté vo výpovedi svedka, majú povahu dôkazu. Cieľom svedeckej výpovede je získať úplnú a vierohodnú výpoveď o stave veci, tak ako bola svedkom vnímaná. Vzhľadom na skutočnosti, že svedok I. J. vo svojej výpovedi (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9201401/5/135768/2015/Jan zo dňa 20.01.2015) okrem iného uviedol, že zatepľovacie práce vykonal, ale v ktorých mesiacoch nevie, nevie, s kým konal za odberateľa, prítomného Ericha Malána nepozná, nevie, kto konkrétne stavebné práce vykonal a kedy, nepamätal si žiadne mená, komu práce zadával, s kým komunikoval, neuviedol konkrétne miesto výkonu, žalovaný považuje výpoveď svedka za všeobecnú a nekonkrétnu. 7. Žalovaný poukazoval aj na rozpornosť vyjadrení štatutárneho orgánu žalobcu Ericha Malána, ktorý v odpovedi na výzvu č. 9201401/5/4981335/2014/Jan zo dňa 10.11.2014, okrem iného uviedol, že faktúry za vykonané práce mu odovzdal konateľ spoločnosti RAMMA, s.r.o. na prevádzke Bratislavská ul. č. 8 v Trnave, avšak v zápisnici č. 9201401/5/135768/2015/Jan zo dňa 20.01.2015 sa pán I. J. vyjadril, že prítomného Ericha Malána nepozná. 8. Podľa žalovaného počas celého výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebol žalobcom predložený žiadny dôkaz o vzájomnej komunikácii s osobami vystupujúcimi v mene dodávateľa počas vykonávania stavebných prác, vrátane okamihu ich odovzdania, nebol predložený dôkaz o tom, že v priebehu vykonávania stavebných prác bola na stavenisku prítomná konkrétna osoba oprávnená konať v mene zhotoviteľa, vrátane momentu odovzdania, nebol predložený žiadny relevantný doklad podpísaný alebo vyhotovený dodávateľskou spoločnosťou okrem sporných faktúr a účtovných dokladov. 9. Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 10. Žalobca v konaní naviac poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ č. 354, 355 a 484/2003, zmysle ktorých daňovému subjektu nemožno uprieť právo na odpočet dane v prípade, ak je podvodným konaním zaťažený vzťah iných obchodných subjektov v reťazci, o ktorom tento nevedel alebo nemohol vedieť, ako aj na právny názor Najvyššieho súdu SR týkajúci sa rozloženia dôkazného bremena vyslovený v rozhodnutí 5 Sžf/22/2009. 11. Žalovaný opätovne poukazoval na dôvody nevypočutia svedka I., ako aj na nepreukaznosť výpovede svedka J., ktorý si na okolnosti obchodu nepamätal a nepoznal ani konateľa žalobcu, hoci ten tvrdil, že s touto osobou dojednával obchod a odovzdával mu doklady. Žalobcom uvádzanú judikatúru považuje za neaplikovateľnú na tento prípad z dôvodu, že preverované neboli vzťahy v inom stupni reťazca a závery správcu dane sa týkajú neunesenia dôkazného bremena žalobcom. 12. Podľa obsahu spisového materiálu v konaní preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým žalobcovi bol vyrubený rozdiel dane v sume 2.622 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011. Správca dane podľa odôvodnenia jeho rozhodnutia zo dňa 10.06.2016 pri konštatovaní, že daňový subjekt nepreukázal bez pochybností prijatie deklarovaných služieb od dodávateľa RAMMA, s.r.o. vychádzal z nasledovných zistení: - Daňový subjekt Comdet s.r.o. potvrdil dodanie služby. Vyjadrenie daňového subjektu v odpovedi na výzvu bolo všeobecné, bez uvedenia, napr. kto konkrétne služby v mene dodávateľa vykonal, v akom rozsahu. Ako dôkaz o dodaní služby RAMMA s.r.o. predložil platiteľ záznamy DPH, faktúry, hotovostné úhrady, pričom svoje tvrdenia o dodaní služby platiteľ hodnoverne nepreukázal. Tvrdenie kontrolovaného platiteľa, že práce boli vykonané podľa priložených a vystavených faktúr za mesiac a na základe ústnej dohody nie je dostatočné, keďže šlo o služby v desiatkach tisíc EUR. Daňový subjekt nepreukázal žiadne záznamy o vykonaní prác, dátum a čas výkonu prác dodávateľa, trvania prác, ako aj pomocné a prípravné práce; nepreukázal, nepreveroval, kto vykonával dodanie, v akej kvalite, v akom rozsahu, v akom počte vykonávali práce osoby za dodávateľa, kvalifikácia, odbornosť, oprávnenie, neuviedol osobu (y), ktorá bola s ním v kontakte, kto bol zodpovedný za výkon prác realizovaných dodávateľom; nepreukázal, napr. žiaden zápis o kontrole vyhotovených prác na stavbe, kedy a v akom rozsahu bola kontrola vykonaná a kým, nepreukázal dátum odovzdania a prevzatia prác, prípadne iné dôkazy. Na výzvu daňový subjekt nepredložil dôkazy, ktoré by hodnoverne preukazovali dodanie služby. - Tvrdenie platiteľa k vzniku práva na odpočítanie dane od platiteľa RAMMA s.r.o. vo väzbe na vznik jeho daňovej povinnosti z dodania tovaru a služby odberateľovi, nemá vplyv na závery správcu dane. Daňový subjekt Comdet s.r.o. deklaruje dodanie služby na základe ním vyhotovených faktúr rôznym odberateľom, na základe ktorých daňovému subjektu v zmysle ustanovenia § 69 ods. 5 vznikla daňová povinnosť, platiť daň uvedenú na faktúre. Táto skutočnosť nemá vplyv na nepreukázané prijaté dodania služby na sporných faktúrach od dodávateľa RAMMA s.r.o.. - Spoločnosť RAMMA s.r.o. je podľa oznámenia miestne príslušného správcu dane DÚ Nitra nekontaktnou firmou, ktorá so správcom dane nespolupracuje, v sídle spoločnosti uvedenej v obchodnom registri nesídli, poštu nepreberá; nebolo možné preveriť dodania pre kontrolovaného platiteľa Comdet s.r.o.. Zo spisu daňového subjektu RAMMA s.r.o. u správcu dane vyplýva, že nepodal daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2011, k dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 2011 a k dani z motorových vozidiel za rok 2011. Podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za 1., 2. a 3. štvrťrok 2011, za 4. štvrťrok 2011 nepodal. Porovnaním údajov v podanom daňovom priznaní k DPH za obdobie 2. štvrťrok 2011 bolo zistené, že daňový subjekt RAMMA s.r.o. priznal daň v nižšej sume ako si daňový subjekt Comdet s.r.o. uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr, na ktorých deklarovaný daňový subjekt RAMMA s.r.o. (súčet zdaniteľných obchodov za 2. štvrťrok 2011). Daňový subjekt RAMMA s.r.o. nepodal daňové priznanie za 4. štvrťrok 2011, dôsledkom toho si nepriznal dodanie tovaru a služby podľa § 8 a 9 a prislúchajúcu daň, pričom si daňový subjekt Comdet s.r.o. uplatnil právo na odpočítanie z faktúry č. 572011 zo dňa 06.10.2011 a z faktúry č. 592011 zo dňa 21.10.2011. - Svedok I. J. uviedol, že spoločnosť RAMMA s.r.o. nemala zamestnancov a ani vozidlá; nevedel uviesť žiadne podrobnosti o predmetných obchodoch; názvy mená dodávateľov a odberateľov; oznámil, že práce boli vykonávané živnostníkmi, nevedel uviesť s kým jednal za odberateľa Comdet s.r.o.; pri výpovedi oznámil, že prítomného konateľa Ericha Malána nepozná; uviedol osobu T., s ktorou bol za Comdet s.r.o., nevedel uviesť jej priezvisko; potvrdil, že spoločnosť RAMMA s.r.o. vykonávala stavebné práce pre Comdet s.r.o., uviedol len údaje všeobecne známe, (pozn. správcu dane: svedok mal vedomosť o spoločnosti Comdet, s.r.o., keďže v predvolaní o výpovedi svedka a na začiatku zápisnice, prvé dve strany, bol oboznámený o výpovedi v súvislosti so spoločnosťou Comdet s.r.o. za rok 2011); potvrdil, že faktúry vyhotovoval ručne, nevedel konkrétne uviesť na základe akých podkladov došlo k fakturovanej cene, kto konkrétne stavebné práce vykonal a kedy, nepamätal si žiadne mená, komu práce zadával, s kým komunikoval, neuviedol konkrétne miesto výkonu, neuviedol konkrétne miesto výkonu, oznámil „v Petržalke a v Trnave na činžiakoch.“ Svedok tvrdil, že práce boli vykonávané živnostníkmi, chodil na miesto výkonu, fyzicky práce nevykonával, všetko zabezpečoval X. I., budúci konateľ, ktorému odpredal spoločnosť RAMMA s.r.o.. Svedok neuviedol žiadne bližšie podrobnosti, dôkazy, napr. prečo práce zabezpečoval I., dátumy prác, kedy a ako sa prepravoval na výkon prác, na základe akých podkladov fakturoval, keď nevyhotovoval žiadne písomné doklady o odovzdaní prác, okrem faktúr. Tvrdenie svedka o vykonaní prác nie je hodnoverné. Tvrdenie svedka o tom, že práce organizoval X. I. neuviedol ani daňový subjekt v odpovedi na výzvu správcu dane. Na otázku správcu dane na svedka, aby bližšie popísal, čo robili konkrétne pri zatepľovaní, uviedol svedok, že si nepamätá, pričom faktúry podľa správcu dane deklarujú aj iné práce, i keď pravdepodobne súvisia so zatepľovaním (z faktúr za rok 2011: náter balkónov, omietky, montáž parapet, pokládka dlažby, úprava okolia, prípravné a pomocné práce). 13. Svedok sa vyjadril k spôsobu hotovostných úhrad, s tým, že on doniesol opečiatkovanú faktúru a prevzal hotovosť. Porovnaním dátumov dodania služieb, s dátumami prevzatia hotovosti nie sú podľa správcu dane rovnaké, s výnimkou faktúry č. 592011 z 21.10.2011. Z uvedeného sa nepotvrdilo tvrdenie svedka o odovzdaní faktúry v deň prevzatia hotovosti na stavbe s tvrdením daňového subjektu na prevádzke pri skontrolovaní faktúry. Na otázku správcu dane, či platil odmenu X. I., odpovedal svedok: „Áno, v hotovosti, on bol živnostník, dal mi faktúru na moju firmu RAMMA. Mal som nejakých živnostníkov z Nitry, ja si nepamätám, bolo tam veľa ľudí.“ - Z internetového portálu živnostenského registra SR s menom X. I., C., bez popisného čísla a ulice a z informácií u miestne príslušného správcu dane daňového subjektu X. I. C., bez popisného čísla a ulice (rodné číslo je zhodné s rodným číslom uvedeným v Zmluve o prevode obchodného podielu) bolo zistené, že v roku 2011 nemal živnostenské oprávnenie, je evidovaný ako živnostník v krátkom období 01.04.2013-25.06.2013, ktorý dlhodobo nepodáva daňové priznania k dani z príjmov fyzickej osoby (Úradný záznam č. 9201401/5/219218/2015/Jan). - Výpoveď svedka nemá vypovedaciu hodnotu, pričom jeho nekonkrétne tvrdenie sa nepodarilo pre nespoluprácu overiť v účtovníctve daňového subjektu RAMMA, s.r.o.. 14. Podľa § 24 daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. 15. V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia podľa ustálenej súdnej praxe i právnej teórie dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naplnenia podmienok na odpočítanie dane a teda aj reálneho uskutočnenia plnenia zakladajúceho takýto nárok v daňovom konaní deklarovaným spôsobom zaťažuje primárne daňový subjekt. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým subjektom, vzhľadom na jeho povinnosť dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, sa však čiastočne uplatňuje aj vyhľadávacia zásada, v rámci uplatňovania ktorej správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, ale môže dokazovanie vykonať aj z vlastného podnetu. 16. V danom prípade podľa zistenia súdu vo veci konajúce a rozhodujúce správne orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v súlade s ich logickým významom, v konaní sa nedopustili procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonné rozhodnutia, a v obsahu svojich rozhodnutí, v ktorých zrozumiteľne vysvetlili dôvody prijatých záverov, sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu. 17. V súvislosti s namietanou nedostatočnosťou zistenia skutkového stavu je súčasne potrebné konštatovať, že žalobca okrem výsluchu svedka X. I. nenamietal nevykonanie žiadneho iného dôkazu s predpokladaným významom pre rozhodnutie, či už ním navrhovaného alebo prichádzajúceho do úvahy na vykonanie z podnetu správneho orgánu. Odhliadnuc už od spornej možnosti výpovede tohto svedka privodiť pre žalobcu priaznivejšie posudzovanie naplnenia podmienok pre odpočet dane, je nepochybné, že správca dane za účelom zabezpečenia svedka vykonal všetky úkony dostupné mu podľa procesných predpisov (žalobca sám postup, ktorým by podľa neho bolo možné svedka efektívnejšie zabezpečovať neidentifikoval) a že jeho výsluch nebol vykonaný z objektívnych dôvod nemajúcich pôvod v postupe správneho orgánu vo veci. 18. Výsledky dokazovania aj podľa jeho vyhodnotenia súdom nemožno považovať za preukazujúce realizáciu dodávok stavebných prác žalobcom deklarovaným spôsobom, ktorý bol zisteniami správcu dane spochybnený do takej miery, že odôvodňuje záver o nenaplnení zákonných podmienok úspešného uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty. 19. Zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty odôvodňuje zvýšenie požiadaviek nielen na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si daňové nároky v súvislosti s ich povinnosťou preukazovať nárok nielen v rovine existencie okolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale že sa bez pochybností deklarovaným spôsobom aj uskutočnili. V danom prípade pritom dôvodné pochybnosti daňových orgánov majúce zásadný charakter z hľadiska posudzovania reálnosti plnenia obchodnej spoločnosti P.I.S. SLOVAKIA s.r.o. (pôvodného obchodného mena RAMMA, s.r.o.) vyplývajú ako zo zistení týkajúcich sa tvrdeného dodávateľa prác (nekontaktnosť obchodnej spoločnosti, jej neexistencia na adrese sídla, nesúlad daňového priznania k DPH v rozhodnom období s tvrdeným rozsahom prác vykonaných vo vzťahu so žalobcom), tak aj z výpovede konateľa tejto spoločnosti v rozhodnom období, ktorý konateľa žalobcu (napriek jeho tvrdeniam) nepoznal, nepoznal okolnosti výkonu prác a zrozumiteľným a hodnoverným spôsobom neozrejmil spôsob dojednania ceny prác, dôvody a spôsob spolupráce s I. I., ani spôsob fakturácie a preberania úhrad. 20. Závery prijaté správcom dane vychádzajúce nielen z týchto zistení nie sú výsledkom účelového vyhodnotenia dôkazov, ale ich objektívneho a rozumného posúdenia vo vzájomných súvislostiach. Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné prenášanie dôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu k okolnostiam týkajúcim sa tretích subjektov, ktoré nemal možnosť ovplyvniť, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných obchodov. Opomenúť v tejto súvislosti nemožno ani to, že sa tvrdeným vykonaním úhrad v hotovosti sám zbavil možnosti dokladovania tejto okolnosti z hľadiska dôkaznej sily preukaznejším výpisom z peňažného účtu, resp. potvrdením peňažného ústavu. 21. Podľa zistenia súdu správca dane i žalovaný postupovali vo veci pri dodržaní všetkých základných zásad daňového konania, preskúmali uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej, ale aj z materiálnej stránky, a pokiaľ dospeli v tomto smere k negatívnym zisteniam, ozrejmeným v obsahu ich rozhodnutí, ich závery sú výsledkom zákonného postupu a logického uvažovania a neposkytujú dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. 22. Súd preto žalobu podľa § 190 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) ako nedôvodnú zamietol. 23. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že sa v tomto konaní úspešný žalovaný práva na ich náhradu vzdal. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.