Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Sa/32/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200692 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2016200692.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: PLYNEX, s. r. o., Niklová huť, Sereď, IČO: 45 553 033, zastúpeného spoločnosťou SENKOVIC, s. r. o., Ladislava Dérera 2749/2, Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Trnava, Hlboká 8/1, Trnava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa konaní domáhal uloženia povinnosti žalovanému správnemu orgánu ukončiť daňovú kontrolu (začatú u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2014) z dôvodu jej nezákonnosti v lehote 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu, a v prípade neposúdenia daňovej kontroly ako nezákonnej uloženia povinnosti konať a rozhodnúť vo veci konania o vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2014 v lehote 60 dní. 2. Poukazoval na to, že na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 9.10.2014 daňová kontrola začala 22.10.2014 a ku dňu podania žaloby (27.12.2016) nebola ukončená, pričom žalovaný v nej postupoval liknavým a neefektívnym spôsobom, bez úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Daňová kontrola bola rozhodnutím zo dňa 23.7.2015 prerušená pre potrebu získať informácie od zahraničných daňových orgánov prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií (MVI), žalovaný vo výkone kontroly nepokračuje, nevykonáva žiadne úkony za účelom pokračovania kontroly a čo najskoršieho získania informácií prostredníctvom MVI. Nakoľko okrem tejto kontroly u žalobcu prebiehajú súčasne ďalšie daňové kontroly za iné zdaňovacie obdobia, je mu zadržiavaná suma viac ako 750.000 eur zodpovedajúca jeho nárokom na vrátenie nadmerného odpočtu za kontrolované obdobia, čo s prihliadnutím na okolnosti a priebeh kontrol považuje žalobca za protizákonné, protiústavné a s prvkami šikanózneho konania. 3. Voči postupu správcu dane žalobca podal sťažnosť na porušenie zákona, ktorá bola žalovaným odložená, pričom sťažnosť voči jej odloženiu bola dňa 2.2.2016 rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zamietnutá. Voči postupu žalovaného podal tiež podnet na preskúmanie postupu na Krajskú prokuratúru Trnava, ktorý bol oznámením o vybavení podnetu zo dňa 7.6.2016 odmietnutý. Finančné riaditeľstvo SR odmietlo aj jeho podnet na ukončenie daňovej kontroly v zmysle § 66 daňového poriadku. 4. Z administratívneho spisu žalovaný zistil, že daňový úrad dňa 22.9.2015 obdržal informácie vyžiadané VVI č. 1073656/2015 a dňa 20.11.2015 informácie vyžiadané MVI č. 561960/2015. Nemá však informácie o tom, či obdržal aj informácie vyžiadané MVI č. 1080133/2015, ani o tom, či žalovaný dožiadaný orgán na poskytnutie informácií urgoval. 5. Z priebehu daňovej kontroly podľa žalobcu vyplýva, že správca dane postupuje s neprimeranými časovými odstupmi a nevykazuje dostatočnú aktivitu, napriek tomu, že mu žalobca poskytol rozsiahle množstvo dôkazov a informácií, a poskytuje mu nadštandardnú súčinnosť. Najmenej od 10.4.2015 žalovaný neefektívne vykonáva výlučne úkony smerujúce k zisteniu ekonomickej situácie spoločnosti KT - Trend, hoci podiel platieb žalobcu tejto spoločnosti predstavuje len 4,25% z celkových platieb žalobcu jeho dodávateľom, a dožiadania vo vzťahu k ďalším dodávateľom žalovaný vykonal až po takmer 7 mesiacoch trvania kontroly. Doklady relevantné k uplatnenému nároku mal správca dane k dispozícii od 6.5., resp. 12.5.2015 a od 12.5.2015 po poslednom ústnom pojednávaní vo veci neboli vo vzťahu k žalobcovi vykonané žiadne relevantné úkony, s výnimkou prerušenia kontroly, ktoré bolo vykonané po 9 mesiacoch výkonu daňovej kontroly, vzbudzuje podozrenie z nezákonného postupu spočívajúceho v bezdôvodnom predlžovaní lehoty na vykonanie kontroly, nakoľko táto počas prerušenia neplynie. Súčasne nedodržanie lehôt na získanie informácií prostredníctvom MVI, absencia urgencií voči dožiadanému orgánu a neposkytnutie informácií o priebehu MVI žalobcovi odôvodňuje konštatovanie nečinnosti správcu dane. Žalobca mu pritom poskytol množstvo podkladov, v lehote najviac 5 dní od výzvy a na základe kontrolných výkazov zavedených od 1.1.2014 správca dane disponuje komplexným prehľadom vo vzťahu k súvisiacim daňovým povinnostiam a odpočtom dane žalobcu a jeho dodávateľov a odberateľov. 6. Žalobca poukazoval tiež na lehotu stanovenú zákonom na vykonania daňovej kontroly (§ 46 ods. 10 daňového poriadku), právnu úpravu prerušenia daňového konania (§ 61 ods. 1), lehotu na poskytnutie informácie na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií v zmysle článku 10 Nariadenia Rady č. 904/2010, na zásady a princípy daňového konania, ciele daňovej kontroly a judikatúru vyšších súdov, s tým, že predmetnú daňovú kontrolu považuje za formálnu, nakoľko pochybný spôsob jej výkonu potvrdzuje, že neexistovalo konkrétne podozrenie o krátení daňovej povinnosti žalobcu, pričom takýto postup je neprípustným porušením autonómnej sféry žalobcu ako daňového subjektu. Správca dane podľa žalobcu nekonal vo veci v súlade so zásadou úzkej súčinnosti s účastníkom konania, ani v súlade so zásadou rýchlosti, hospodárnosti a výberu optimálnych nástrojov konania, v konaní boli prekročené lehoty na poskytnutie informácií v rámci MVI, zabezpečovanie ktorých je naviac nadbytočné, nakoľko v rámci ďalších daňových kontrol s obdobným skutkovým stavom boli protokoly vydané aj bez informácií z MVI, porušená bola precedenčná zásada, v zmysle ktorej uplatňovanie správnej úvahy smerujúcej k výkonu dôkazov v rámci daňovej kontroly, ktoré je excesívne sa odkláňajúce od všeobecne záväzných noriem určených na základe rozhodnutí Súdneho dvora, je potrebné považovať za neprimerané a nezákonné. Samotné odpovede MVI sú podľa žalobcu len jedným z dôkazov, pričom žalovaný disponuje ďalšími dôkazmi, na základe ktorých môže daňovú kontrolu ukončiť, ako to bolo konštatované aj v rozsudku tunajšieho súdu 14S/32/2014, ktorým súd rozhodol o nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu jej trvania presahujúceho zákonnú 1-ročnú lehotu, pričom skutkový stav, z ktorého súd v uvedenom konaní vychádzal, zodpovedá skutkovému stavu v rámci súčasnej daňovej kontroly. Žalobca poukazoval aj na právne názory a závery konštatované v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 126/2009 a 6Cdo 115/2010, a v rozhodnutiach Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/132/2014, 1S/131/2014 a 1S/130/2014, ktorými bolo rozhodnuté o žalobách proti nečinnosti Daňového úradu Bratislava za takmer totožného skutkového stavu. 7. Trvanie daňovej kontroly začatej dňom 22.10.2014 bez možnosti odhadu reálneho ukončenia veci podľa žalobcu nie je možné chápať ako aktívnu a efektívnu činnosť daňového úradu, ktorá nie je realizovaná v súlade so zákonom, a nakoľko zo strany daňového úradu dochádza k zbytočným prieťahom u daňovej kontrole a podstatnému prekročeniu zákonom a nariadením stanovených lehôt, možno vysloviť záver o nečinnosti daňového úradu, ako aj o nezákonnosti daňovej kontroly ako takej. 8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 9. Opísal prakticky všetky úkony, ktoré boli v rámci predmetnej daňovej kontroly vykonané, s tým, že jeho zamestnanci pri výkone kontroly postupovali v súlade s ustanoveniami daňového poriadku, pričom dodržiavali základné zásady správy daní pri zachovávaní práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Uvádzal okrem iného, že správca dane postupuje v zmysle zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení neskorších predpisov. Pri každej daňovej kontrole sa postupuje osobitne, keďže tieto nie sú identické. Námietka žalobcu o neefektívnom a zdĺhavom konaní nie je správna, správca dane vykonával jednotlivé úkony, ktoré vznikali postupne na základe získaných informácií pri dokladovej kontrole, ich vyhodnotení, z kontrolných výkazov iných daňových subjektov, z údajov zo spisu iných daňových subjektov u správcu dane. Za účelom správneho overenia dodávok repkového oleja z iného členského štátu na Slovensko a správneho posúdenia vzniku daňovej povinnosti pri nadobudnutí tovaru a následného nároku na odpočet dane v rámci celého obchodného reťazca s repkovým olejom, až po konečného odberateľa, ktorým je kontrolovaný daňový subjekt PLYNEX, s. r. o. boli odoslané žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. 10. Správca dane však naďalej vykonáva administratívne úkony, ktoré smerujú k urýchleniu procesu ukončenia daňovej kontroly. V súvislosti so žiadosťou č. 1080133/2015 zo dňa 2.7.2015 o MVI o daňovom subjekte UWET - Umwelttechnik GmbH, St. Leonhard am Forst, DIČ: ATU50165707, boli do dnešného dňa zaslané nasledovné urgencie: - e-mail urgencia zo dňa 9.11.2015 do AT - e-mail urgencia zo dňa 12.2.2016 do AT - e-mail urgencia zo dňa 13.5.2016 do AT - e-mail urgencia zo dňa 11.8.2016 do AT - e-mail - prijaté oznámenie na urgenciu dňa 29.9.2016 z AT. Dňa 29.9.2016 správca dane prijal e-mailovú správu, podľa ktorej zahraničná daňová správa doručila prostredníctvom CCN e-mailu oznámenie podľa článku 12 nariadenia 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH týkajúce sa žiadosti o MVI č. 1080133/2015/Jan, v ktorom sa uvádza, že u DS: UWET - Umwelttechnik GmbH, stále prebieha daňová kontrola, predpokladaný dátum poskytnutia odpovede nie je známy. - e-mail urgencia zo dňa 4.1.2017 do AT - e-mail urgencia zo dňa 3.4.2017 do AT Uvedený postup správcu dane nie je možné hodnotiť ako nečinnosť orgánu verejnej správy. 11. Daňová kontrola je legálnym procesným postupom správcu dane upravená v ustanovení § 44 a nasl. daňového poriadku. Samotné začatie a výkon daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu vyplýva z ustanovenia § 79 zákona č. 222/2007 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Uplatnenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty zo strany daňového subjektu dáva možnosť správcovi dane vykonávať daňovú kontrolu, aby bez ďalšie dôvodu preskúmal všetky okolnosti potrebné na to, aby mohol o nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty rozhodnúť. Uplatnenie nadmerného odpočtu teda môže byť samo o sebe dôvodom daňovej kontroly, pretože to zodpovedá jej účelu. 12. Daňový úrad Trnava bude v súlade s § 61 ods. 4 daňového poriadku v kontrole pokračovať len čo pominú dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila. Nakoľko neboli doručené odpovede na všetky žiadosti MVI, nemôže správca dane v kontrole pokračovať, nakoľko pominutím dôvodov, pre ktoré sa kontrola prerušila, je doručenie odpovede na žiadosť o MVI. Dôvody, pre ktoré Daňový úrad Trnava nepokračuje v daňovej kontrole nie sú na jeho strane a priamo ich nevie ovplyvniť. Ak je daňová kontrola prerušená, správca dane nesmie robiť priamo výkon daňovej kontroly, t.j. preverovať skutočnosti, ktoré vedú k správnemu určeniu dane (napr. požadovať od daňového subjektu predložiť doklady, dôkazy alebo vysvetlenia). Pri daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie júl 2014 bolo dôvodom zaslania žiadosti o MVI overenie dodávok repkového oleja z iného členského štátu na Slovensko a správneho posúdenia vzniku daňovej povinnosti pri nadobudnutí tovaru a následného nároku na odpočet dane v rámci celého obchodného reťazca s repkovým olejom, až po konečného odoberateľa, ktorým je kontrolovaný platiteľ PLYNEX, s. r. o.. Správca dane považuje žiadané informácie v postupe daňovej kontroly za kľúčové. Daňový úrad Trnava uvádza, že právo preverovať celý obchodný reťazec v prípade dôvodných pochybností ohľadom dodávok vyplýva správcovi dane priamo z daňového poriadku, čo potvrdil aj Najvyšší súd SR v rozsudku č. 3Sžf/24/2012, v ktorom je uvedené, že správca dane je oprávnený v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťazec. Správca dane vykonáva daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2014 u daňového subjektu PLYNEX, s. r. o., štandardným spôsobom v súlade s príslušnými právnymi normami a zákonnými ustanoveniami. Všetky úkony boli vykonávané v časovej a vecnej postupnosti, vo vzájomných nadväznostiach a súvislostiach na predchádzajúce zistenia - správca dane postupuje v súlade s § 24 ods. 2 daňového poriadku v nadväznosti na § 44 ods. 1 daňového poriadku, pričom podľa vlastnej úvahy rozhoduje, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom doplní dokazovanie, akú hodnovernosť a dôkaznú silu vyvodí zo záverov vyplývajúcich z vykonaných dokazovaní, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré má už správca dane v priebehu konania k dispozícii. Správca dane nespôsobuje prieťahy v daňovej kontrole. Ak je daňová kontrola prerušená, správca dane nesmie robiť priamo výkon daňovej kontroly, t.j. Preverovať skutočnosti, ktoré vedú k správnemu určeniu dane (napr. požadovať od daňového subjektu predložiť doklady, dôkazy, alebo vysvetlenia). Prerušenie daňovej kontroly podľa § 61 daňového poriadku neznamená nečinnosť Daňového úradu Trnava, v zmysle platnej legislatívy pri medzinárodnej výmene informácií zasiela v pravidelných intervaloch urgencie žiadosti o MVI ohľadom preverenia skutočností u daňového subjektu UWET - Umwelttechnik GmbH. Uvedený postup teda nie je možné klasifikovať ako pasivitu, resp. obštrukčné postupy správcu dane, ale ako právny stav nutne vyplývajúci z plnenia povinností správcu dane. Žalovaný považuje žalobu žalobcu za neprípustnú, nespĺňajúcu dikciu ustanovenia § 242 Správneho súdneho poriadku, pretože pri výkone daňovej kontroly neporušil procesné postupy daňového poriadku. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/120/2003 zo dňa 1.7.2004, pri preskúmaní zákonnosti činnosti správneho orgánu správny súd skúma, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon. Žalovaný vykonal všetky povinné úkony pred prerušením daňovej kontroly, ktoré mu zákon ukladá a umožňuje pri výkone daňovej kontroly. „Nečinnosť“ v zmysle podanej žaloby nie je možné chápať ako nezákonný stav, pretože výkon daňovej kontroly je prerušený na základe zákonných dôvodov podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku. 13. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. (SSP), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. 15. Podľa § 24 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonávaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. 16. Podľa § 46 ods. 9 daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 17. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. 18. Podľa § 61 daňového poriadku, (1) Správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. (2) Správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas. (3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. (4) Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. (5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. (6) Ustanovenia o prerušení daňového konania sa vzťahujú rovnako aj na daňové konanie vedené finančným riaditeľstvom alebo ministerstvom. 19. Podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené. 20. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu, najneskôr však do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu záležitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. 21. Na dopyt súdu žalovaný správny orgán oznámil, že o výsledku daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2014 vyhotovil protokol č. 102452056/2017 zo dňa 24.11.2017, daňovú kontrolu ukončil podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku doručením protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ktorá bola daňovému subjektu doručená dňa 4.12.2017. V súlade s ustanovením § 68 ods. 1 daňového poriadku správca nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou začal vyrubovacie konanie, ktoré doposiaľ nebolo ukončené. 22. Žalovaný predložil súdu písomné vyjadrenie žalobcu k protokolu obsahujúce, okrem iného, návrh na doplnenie dokazovania vypočutím oprávnených osôb zahraničných subdodávateľov, vypočutím splnomocnených zástupcov na zastupovanie pri elektronickej komunikácii s daňový úradom spoločností usadených v SR, o ktorých správca dane v protokole uvádza, že s ním nekomunikujú, opätovným vypočutím Jozefa Kluckého a vykonaním doplnenia medzinárodného dožiadania za účelom zistenia, ako súvisí dodanie do Maďarska s dodaniami pre spoločnosť PLYNEX. 23. Súčasne žalovaný oznámil súdu a dokladoval, že po obdržaní písomného vyjadrenia žalobcu k protokolu vo vyrubovacom konaní vykonal nasledovné úkony: dňa 26.1.2018 zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, na ktorú obdržal odpoveď dňa 16.3.2018, a dňa 6.4.2018 telefonicky kontaktoval žalobcu s návrhom na určenie ústneho pojednávania k prerokovaniu pripomienok z vyjadrenia k protokolu na deň 3.5.2018. 24. Zo stanoviska žalovaného správneho orgánu a predložených písomností je zrejmé, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2014, uloženia povinnosti ukončenia ktorej sa žalobca v petite žaloby domáhal, bola zákonom predpokladaným spôsobom (§ 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku) ukončená dňom 4.12.2017. 25. V čase rozhodovania správneho súdu vo veci preto nebolo dôvodné konštatovať nečinnosť žalovaného v tomto smere, ktorú vzhľadom na prerušenie daňovej kontroly v súvislosti so zabezpečovaním informácií prostredníctvom medzinárodnej spolupráce a pomoci pri správe daní, a z toho vyplývajúce obmedzenie správcu dane pri výkone úkonov daňovej kontroly, nemožno vyvodzovať ani z priebehu kontroly v čase začatia tohto konania (tvrdenia žalobcu o nedostatku prípustnej iniciatívy správcu dane v čase prerušenia kontroly a neurgovaní vybavenia dožiadaní podľa obsahu administratívneho spisu nie sú pravdivé). Samotný charakter a účel konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy pritom vylučuje dôvodnosť zaoberania sa všeobecne otázkou zákonnosti postupu správcu dane pri výkone daňovej kontroly v tomto štádiu daňového konania. 26. Ustanovenie § 68 daňového poriadku upravujúce priebeh vyrubovacieho konania, v ktorom správca dane má povinnosť prerokovania pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k obsahu protokolu z daňovej kontroly, ak sú predložené, ako v tomto prípade, lehotu pre ukončenie vyrubovacieho konania a vydanie rozhodnutia nestanovuje. Túto určuje iba pre prípad vzdania sa práva na vyjadrenie k zisteniam v protokole daňovým subjektom, nedostatku jeho pripomienok k zisteniam v protokole, alebo nevyjadrenia sa k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve. 27. V prípade predloženia pripomienok správca dane vykonáva dokazovanie alebo miestne zisťovanie, o priebehu a výsledku ktorého je povinný s daňovým subjektom spísať zápisnicu, aj opakovanie. V takom prípade správca dane podľa § 68 ods. 3 vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísanie poslednej zápisnice alebo odo dňa spísania úradného záznamu o neúčasti daňového subjektu na prerokovaní podmienok. 28. Nakoľko z okolností prípadu prezentovaných a dokladovaných žalovaným (podanie pripomienok s návrhom na dokazovanie zo strany žalobcu, vykonanie úkonov na zabezpečenie medzinárodnej výmeny informácií a navrhnutie dátumu ústneho pojednávania zo strany žalovaného) nemal súd pochybnosti o tom, že vyššie uvedené podmienky pre vydanie rozhodnutia správcom dane neboli naplnené napriek aktivite správcu dane vo vyrubovacom konaní, súd ako nedôvodné posudzoval aj žalobcom navrhované uloženie povinnosti žalovanému konať a rozhodnúť vo veci vrátenia nadmerného odpočtu, a žalobu podľa § 249 SSP ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 29. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.