Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/79/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200693 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2016200693.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: SUGAR TRADE, s.r.o., Štefana Majora 440/69, 925 22 Veľké Úľany, IČO: 44 925 379, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Vaculíkom, Včelárska 2519/29, 821 05 Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 103619111/2016 zo dňa 28.7.2016 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobou doručenou súdu dňa 6.10.2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 103619111/2016 zo dňa 28.7.2016, ktorým tento podľa § 74 ods. 4 zák.č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Trnava č. 102766864/2016 zo dňa 17.3.2013, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014 vo výške 44 556,75 eur, a to na základe správcom dane vykonanej daňovej kontroly u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie február 2014. 2.V žalobných dôvodoch žalobca namietal, že mu neoprávnene nebol uznaný uplatnený nadmerný odpočet vo výške 24 628,07 eur, keď správca dane mu vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty vo výške 19 928,68 eur. Mal za to, že splnil všetky zákonné povinnosti, ktorými preukázal dodanie tovaru (kryštálového cukru) do iného členského štátu, čo vyplýva aj z predložených dôkazov. Uviedol, že mu vznikla daňová povinnosť dňom vystavenia faktúr, pričom dátumy dodania uvedené na medzinárodných nákladných listoch nemôžu byť zhodné s údajmi na faktúrach. Poukázal tiež na to, že skutkový stav v predmetnej veci nebol zistený dostatočne, pretože informácie získané na základe medzinárodnej výmeny informácií od maďarskej finančnej správy sú neúplné. Napriek tomuto nedostatku bolo preukázané, že došlo k preprave tovaru do Maďarska, pričom zistenia získané správcom dane o nekontaktnosti obchodných partnerov žalobcu nemôžu byť prisudzované na jeho ťarchu. Vzhľadom k tomu, že prepravu zo Slovenska do Maďarska zabezpečovala na svoj účet spoločnosť SUGAR TRADE, s.r.o., v zmysle ustálenej interpretácie je potrebné mať za to, že ku prechodu ekonomického vlastníctva došlo v momente dodania tovaru na dohodnuté miesto v Maďarsku, avšak daňová povinnosť žalobcovi vznikla dňom vystavenia faktúr. Mal za to, že jednoznačnými dôkazmi preukazujúcimi prepravu sú informácie získané od spoločnosti SKY TOLL a majiteľov skladov v Maďarsku, ktorí poskytovali skladovacie služby odberateľskej spoločnosti GOBANDERAS Kft., keď tovarové dodávky boli potvrdené svedeckou výpoveďou. Informácie získané správcom dane v súvislosti s prepravou sporného tovaru do Maďarskej republiky deklarovanému odberateľovi - spoločnosti GOBANDERAS Kft., získané v rámci miestneho zisťovania v spoločnosti Merkantyl D.S. s.r.o., považoval za účelové, keď konateľ obchodnej spoločnosti Merkantyl D.S., vzhľadom na odstup času, nemôže mať podrobné a relevantné informácie o každej jednotlivej preprave tovaru. V tejto súvislosti uviedol, že pre správne zistenie skutkového stavu veci mal správca dane predvolať za svedkov jednotlivých zodpovedných zamestnancov spoločnosti Merkantyl D.S. . Znamená to, že na žalobcu prešlo ekonomické vlastníctvo tovaru zo spoločnosti VARAGRO s.r.o. (právo s ním disponovať ako vlastník) v sklade spoločnosti Merkantyl D.S., a teda mal za to, že splnil podmienky vzniku práva na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Poukázal tiež na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ, v ktorej je konštatované, že dodanie tovaru je založené na objektívnych skutočnostiach, ako je existencia daného tovaru a prechod práva nakladať s daným tovarom. Uviedol, že pokiaľ by správca dane dôsledne šetril celý obchodný reťazec zistil by, že žalobca reálne tovar zakúpený od spoločnosti VARAGRO s.r.o. vyviezol svojmu odberateľovi do Maďarska, ktorý ho následne predal svojim odberateľom v Maďarsku. V tejto súvislosti poukázal na to, že dodanie tovaru spoločnosti GOBANDERAS Kft. bolo potvrdené výpoveďami vypočutých svedkov v Maďarsku, čo vyplýva z informácií získaných maďarskou finančnou správou. V predmetnej veci teda nešlo o fiktívny obchod, vykazovaný iba faktúrami, ale deklarovaná kúpa a následný predaj tovaru sa reálne uskutočnil, a preto vzniklo žalobcovi právo na príslušný odpočet dane. Záver správcu dane, že žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali splnenie zákonných podmienok pre vznik a uplatnenie práva na odpočítanie DPH a ani ich použitie na dodanie tovarov a služieb platiteľa dane podľa § 49 a § 51 zákona o DPH považoval za nesprávny, v príkrom rozpore s právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.8.2010 a rovnako sa tento záver prieči aj rozhodnutiam Európskeho súdneho dvora vo veciach číslo C-354/03, C-353/03 a C-484/03, v ktorých je konštatované, že uplatnenie nároku na odpočet na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci a keby tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý. Z týchto judikátov vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt nie je povinný dokazovať, že sa nezúčastnil na prípadnom podvode, ale dôkazné bremeno je jednoznačne na správcovi dane. Nepovažoval za logické rozhodnutie správcu dane nepriznať žalobcovi nadmerný odpočet za zakúpený tovar, vrátane príslušnej DPH za vyplatený cukor s odôvodnením, že tento vôbec neexistoval a nadväzne na to, bez akéhokoľvek dôkazu, bez existencie objednávky odberateľa, dodacieho listu, dokladov o preprave, faktúr, rozhodol o dorubení DPH za jeho predaj v tuzemsku. 3.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.2.2017 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že v danom prípade žalobca nepreukázal dodanie tovaru z územia SR do Maďarska pre odberateľa GOBANDERAS Kft., t.j. skutočnosť, že tovar opustil územie SR a že tovar bol dodaný nadobúdateľovi do iného členského štátu, pričom rovnako nebolo preukázané, že nadobudnutý tovar bol v Maďarskej republike aj zdanený. V konaní bol spochybnený spornými dodávateľskými faktúrami deklarovaný dodávateľ predmetného tovaru - spoločnosť VARAGRO, s.r.o., pričom žalobca spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť nepreukázal, že sporný tovar bol dodaný práve touto spoločnosťou, samotnú existenciu tovaru správca dane nespochybnil. Tieto tvrdenia vyplývajú aj zo zistení správcu dane, keď k sporným odberateľským faktúram boli predložené sporné medzinárodné nákladné listy, bez dátumu prevzatia sporného tovaru, ktorých vierohodnosť bola spochybnená údajmi poskytnutými Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. od prevádzkovateľa systému spoločností SKY TOLL, a.s., podľa ktorých vozidlá označené na sporných medzinárodných nákladných listoch neprekročili v deň na nich uvedených hranice tuzemska, prípadne prekročili hranicu z Maďarska na Slovensko ale nie opačne. Za tohto stavu nemožno považovať takéto listinné dôkazy za doklad, ktorý by vylučoval akékoľvek pochybnosti o dodaní sporného tovaru z tuzemska do iného členského štátu - Maďarska, nadobúdateľovi - spoločnosti GOBANDERAS Kft. . V tejto súvislosti ďalej konštatoval, že deklarovaný prepravca - spoločnosť Merkantyl D.S. s.r.o. síce predložil faktúru za prepravu a tvrdil, že prepravy vykonal, avšak údaje na nim predložených záznamoch o prevádzke vozidiel a príslušných tachografových kotúčoch nepotvrdili prepravy deklarované prepravnými dokladmi - spornými medzinárodnými nákladnými listami. Naviac údaje uvádzané v záznamoch o prevádzke vozidiel sú neúplné, nimi deklarovaný stav najazdených km nepotvrdzuje stav najazdených km na tachografových kotúčoch a samotná konateľka spoločnosti Merkantyl D.S. s.r.o. napriek tomu, že konateľ žalobcu (J. U.) osobne alebo telefonicky objednával prepravy a oznamoval spoločnosti Merkantyl D.S. s.r.o. miesto nakládky a vykládky, nemala žiadne vedomosti o mieste, adrese nakládky ani vykládky a ani vedomosti o sklade a vlastníkovi skladu, z ktorého mal byť sporný tovar prepravený. Taktiež poukázal na to, že ani výsledky šetrenia maďarskej daňovej správy nepotvrdili reálnosť intrakomunitárneho dodania sporného tovaru spoločnosti GOBANDERAS Kft., keďže táto spoločnosť nepodala žiadne daňové priznanie k DPH a nezaplatila žiadnu DPH; príslušnému správcovi dane nepredložila žiadne doklady a spoločnosti nachádzajúce sa na adresách, kde mal byť sporný tovar vyložený síce tvrdili, že poskytovali spoločnosti GOBANDERAS Kft. skladovacie služby, žiadne doklady však k svojim tvrdeniam nevedeli predložiť. Pokiaľ ide o ďalšiu žalobnú námietku žalobcu, že nekontaktnosť osôb zúčastnených na tovarovej transakcii bola pripísaná na ťarchu žalobcu, tak žalovaný s týmto konštatovaním žalobcu nesúhlasí. Tvrdí však, že je na žalobcovi, aby preukázal vierohodnosť svojich tvrdení v podanom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie február 2014, pričom žalobca vierohodné dôkazy o tom nepredložil, že sporný tovar bol skutočne dodaný spoločnosťou VARAGRO, s.r.o., a že spoločnosti VARAGRO, s.r.o. vznikla daňová povinnosť z dôvodu dodania sporného tovaru. Tiež nebolo preukázané ani to, že sporný tovar bol reálne dodávaný v reťazci preverovaných spoločností ako aj skutočnosť, že sporný tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu a že nadobúdateľom deklarovaného dodania sporného tovaru bola spoločnosť GOBANDERAS Kft., ktorá je deklarovaná na sporných odberateľských faktúrach ako odberateľ. Z predložených dokladov a dôkazov získaných dožiadaním počas kontroly vyplýva, že si navzájom odporujú a nepreukazujú, že nadobúdateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, tak ako to vyplýva z ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH. Poukázal tiež na ustanovenia § 19 ods. 1 a § 49 ods. 1 zákona o DPH, z ktorých vyplýva, že právo odpočítať DPH z tovaru vzniká v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť a daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, preto bolo povinnosťou žalobcu preukázať dodanie sporného tovaru spoločnosťou VARAGRO, s.r.o., ktorá bola deklarovaná na sporných dodávateľských faktúrach ako dodávateľ. Žalobca nepreukázal, že sporné zdaniteľné obchody boli reálne dodané spoločnosťou VARAGRO, s.r.o. na základe sporných dodávateľských faktúr. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane preveroval celý obchodný reťazec v tejto transakcii, pričom u spoločnosti Chino s.r.o. ako pôvodcu tovaru sa nepreukázala reálna existencia sporného tovaru a jeho ďalšie reálne dodanie pre spoločnosť Agriculture - trade s.r.o., ktorá zasa mala tovar dodať ďalšiemu deklarovanému odberateľovi spoločnosti VARAGRO s.r.o. a tá následne žalobcovi. Bolo však zistené, že spoločnosť Chino s.r.o. nevykonávala žiadne podnikateľské aktivity za kontrolované ani za predchádzajúce či nasledujúce zdaňovacie obdobia nepodala žiadne daňové priznania k DPH, čím nedeklarovala žiaden nákup a predaj tovaru. Taktiež konateľ spoločnosti Chino s.r.o. vykonávanie obchodnej činnosti nepotvrdil a správcom dane požadované vyhlásenie a doklady nepredložil. Vzhľadom k tomu, že v spoločnosti Chino s.r.o. sa nepreukázala reálna existencia sporného tovaru a jeho ďalšie reálne dodanie, správca dane preveroval i prepravu sporného tovaru, avšak reálne dôkazy o tom, ako a akým konkrétnym spôsobom mala byť vykonávaná preprava tovaru, ktorý mal pochádzať od spoločnosti Chino s.r.o. nevedela preukázať ani jedna z týchto spoločností. K žalobcom uvádzanej judikatúre Súdneho dvora EÚ žalovaný uviedol, že v prípade ak správca dane vykonaným dokazovaním preukáže žalobcovi, že sporný tovar skutočne nemohol dodať na faktúrach uvedený dodávateľ žalobcu, je povinnosťou žalobcu preukázať, že jeho závery sú nesprávne. V danom prípade žalobca nepreukázal dodanie sporného tovaru tak ako to deklaroval, nakoľko z odpovedí na medzinárodné dožiadania č. 9201402/321689/2016 a č. 9201402/368874/2016 vyplýva, že obchodné rokovania medzi spoločnosťou EMPB trade s.r.o. a spoločnosťou Chino s.r.o. a Agriculture - trade s.r.o. prebiehali v Dunajskej Strede a boli tlmočené z maďarčiny Slovákom, p. U., pričom obchody so spoločnosťou Chino s.r.o. sa uskutočňovali od 1.2.2013 do 9.10.2013, potom začala obchodovať spoločnosť EMPB trade s.r.o. so spoločnosťou Agriculture - trade s.r.o. a spoločnosť BQ Consulting začala spolupracovať so spoločnosťami Chino s.r.o. a Agriculture - trade s.r.o. prostredníctvom p. U., slovenského obchodníka s cukrom, s ktorým aj prebiehala pravidelná komunikácia, pričom spoločnosti Chino s.r.o. dodávala cukor od januára 2013 do augusta 2013 a za tohto stavu preto sporný tovar deklarovaný spornými dodávateľskými faktúrami vo februári 2014 nemohol byť dodaný v deklarovanom reťazci VARAGRO s.r.o. - Agriculture - trade s.r.o. - Chino s.r.o. . Žalobcom namietané platby od spoločností GOBANDERAS Kft. nie sú dostatočným preukázaním dodania tovaru do iného členského štátu deklarovanému nadobúdateľovi, pretože tieto sú hodnotené vo vzájomnej súvislosti so zisteniami maďarskej daňovej správy, sú nedôveryhodné a nedostatočné pre oslobodenie od DPH. 4.Daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie február 2014 bolo zistené, že žalobca ako daňový subjekt si v daňovom priznaní k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie uplatnil oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona o DPH na dodávku tovaru do iného členského štátu pre odberateľa - spoločnosť GOBANDERAS Kft., deklarovanú odberateľskými faktúrami č. 20140201 s dátumom dodania dňa 7.2.2014 s celkovou cenou zdaniteľného obchodu 68 827,50 eur a č. 20140202 s dátumom dodania dňa 11.2.2014 s celkovou cenou zdaniteľného obchodu 55 062,00 eur, pričom predmetom zdaniteľného obchodu deklarovaného spornými odberateľskými faktúrami bol kryštálový cukor. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo konštatované, že z dôkazov získaných správcom dane sa splnenie podmienok pre oslobodenie dodávok sporného tovaru do iného členského štátu, deklarovaných vyššie spomínanými odberateľskými faktúrami nepreukázalo tak ako to vyžaduje, resp. predpokladá ustanovenie § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH. Mal za to, že žalobca ako platiteľ, ktorý si oslobodenie od dane uplatňoval vierohodne nepreukázal rozhodujúcu podmienku pre oslobodenie od dane a to, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu a že nadobúdateľom deklarovaného dodania sporného tovaru bola spoločnosť GOBANDERAS Kft. . Taktiež nebolo preukázané, že sporné zdaniteľné obchody boli skutočne dodané spoločnosťou VARAGRO s.r.o. žalobcovi, a preto nemožno konštatovať, že tieto obchody boli reálne dodávané v reťazci preverovaných spoločností. Vzhľadom k tomu, že žalobca ako daňový subjekt nepreukázal ním prezentované skutočnosti, nepodarilo sa mu právne relevantným spôsobom vyvrátiť pochybnosti, či sporné zdaniteľné obchody deklarované spornými dodávateľským faktúrami boli skutočne dodané spoločnosťou VARAGRO s.r.o., správca dane postupoval v súlade s ust. § 49 ods. 1 a2 zákona o DPH v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, keď daňovému subjektu právo na odpočítanie DPH zo sporných dodávateľských faktúr nepriznal. 5.Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava v plnom rozsahu dôvodov uvedených v žalobe. Mal za to, že od počiatku správca dane pristupoval k žalobcovi ako „k podvodníkovi“, napriek tomu, že vykonaným dokazovaním nebol náležitým spôsobom preverený celý obchodný reťazec. Listinnými dokladmi ako aj oznámením z Finančnej správy Českej republiky bolo preukázané, že cukor bol dovezený na územie SR a tento bol následne odvezený do Maďarskej republiky. Správca dane vychádzal len z podozrení a bez akýchkoľvek dokladov vyrubil žalobcovi daň z tohto kryštálového cukru. Ďalej poukázal na to, že v obdobných prípadoch týkajúcich sa žalobcu, avšak zdaňovacieho obdobia v roku 2013, ktoré bolo kontrolované neskôr bolo náležitým spôsobom zistené, že cukor bol dovezený z Českej republiky na Slovensko do firiem Chino s.r.o. a Agriculture - trade s.r.o., ktorá následne tento cukor odpredala obchodnej spoločnosti VARAGRO s.r.o. a táto následne ho predala žalobcovi. Taktiež namietal, že pokiaľ správca dane tvrdí, že za preverované zdaňovacie obdobie február 2014 nebol cukor z Českej republiky dodaný na územie SR, tak prečo potom správca dane žalobcovi za tento istý cukor dorubil DPH. 6.Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava argumentácie uvedenej v písomnom vyjadrení zo dňa 15.2.2017. Pokiaľ ide o preverovanie obchodného reťazca správca dane zistil, že spoločnosť Chino s.r.o. ako pôvodca tovaru bol nekontaktný, preto sa aj kontrola reťazca zastavila a v rámci správneho konania žalobca ani neuvádzal spoločnosti v Českej republike, ktoré mali tovar dodávať a tieto uviedol až v podanej žalobe. Okrem toho spoločnosť Chino s.r.o. nepodávala ani daňové priznanie a ani nebolo preukázané, že sporné zdaniteľné obchody boli skutočne dodané spoločnosťou VARAGRO s.r.o. žalobcovi a tiež nebolo preukázané, že by tieto obchody boli reálne dodávané v reťazci preverovaných spoločností. V tejto súvislosti poukázala aj na odpoveď Českej finančnej správy, z ktorej vyplýva, že české spoločnosti za zdaňovacie obdobie február 2014 nedodávali cukor spoločnosti Chino s.r.o. a preto nákup sporného tovaru bol v tomto prípade za preverované zdaňovacie obdobie vylúčený v deklarovanom reťazci. Znamená to, že žalobca v predmetnej veci náležitým spôsobom nepreukázal od koho predmetný tovar nakúpil a preto mu nevznikol ani nárok na odpočet DPH. Tiež nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od DPH. Ďalej poukázala na to, že za iné zdaňovacie obdobia žalobca tvrdil, že predmetný tovar nebol skladovaný a mal byť hneď vyvážaný zo Slovenska do Maďarskej republiky. 7.Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. 8.Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zák.č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zák.č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zák.č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 2 ods. 6 zák.č. 511/1992 Zb.). Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zák..č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR). 9.Podľa § 49 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, s výnimkou odseku 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 10.Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. 11.Zákonodarca v právnej norme ust. v § 43 ods. 1 zákona o DPH platného v kontrolovanom zdaňovacom období ustanovil hmotnoprávne podmienky, na základe ktorých priznáva oslobodenie od dane z pridanej hodnoty tak, že oslobodenie od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Súčasne v právnej norme ust. v § 43 ods. 5 stanovil ďalšie podmienky, za splnenia ktorých daňovému subjektu vzniká právo na oslobodenie od dane. Pokiaľ zákonodarca priamo v skutkovej podstate právnej normy ustanovuje, že predpokladom oslobodenia od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte a súčasne ustanovuje, že platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa zákonných podmienok ustanovených v hmotnoprávnej norme (§ 43 ods. 1 až 4 zákona o DPH) a že platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, stanoviac ďalšie zákonné podmienky, potom predpokladom vzniku práva na oslobodenie od dane je splnenie si povinnosti platiteľom dane predložením faktúry o uskutočnení zdaniteľného plnenia a preukázanie o odoslaní alebo o prepravení tovaru z tuzemska do iného členského štátu relevantným dokladom o odoslaní alebo preprave tovaru. V takýchto prípadoch totiž nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predložením účtovných dokladov, pretože uskutočnenie zdaniteľného plnenia je potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. Dôkazné bremeno je v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku na strane daňového subjektu, ktorého povinnosťou je preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bol predmetný tovar dodaný, nie je povinný dokazovať jeho nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr. Ak daňovník neunesie v tomto smere dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočet DPH. Správca dane v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie a uskutočnenie zdaniteľného obchodu preveroval u maďarského odberateľa - spoločnosti GOBANDERAS, Kft., ktorá maďarskej finančnej správe nepreukázala, že dodanie tovaru sa reálne uskutočnilo pre osobu uvedenú na faktúre, a teda pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte. Zo zistení maďarskej finančnej správy vyplýva, že daňový subjekt GOBANDERAS, Kft. nepriznal nadobudnutie deklarovaného tovaru od dodávateľa z iného členského štátu a ani nepodal daňové priznanie za preverované obdobie a nevyplatil ani žiadnu daň. Tiež je potrebné poukázať na to, že vzhľadom k tomu, že vznikli pochybnosti ohľadom intrakomunitárnych dodávok tovaru pre odberateľa identifikovaného pre daň v inom členskom štáte - spoločnosť GOBANDERAS, Kft., správca dane vykonal dňa 4.11.2014 miestne zisťovanie u spoločnosti Merkantyl D.S., s.r.o., ktorá mala vykonať prepravu tovaru - kryštálového cukru. Z vykonaného dokazovania bolo taktiež zistené, že k sporným odberateľským faktúram boli predložené medzinárodné nákladné listy bez dátumu prevzatia sporného tovaru, ktorých vierohodnosť bola spochybnená údajmi poskytnutými Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. od prevádzkovateľa systému spoločnosti SKY TOLL, a.s., podľa ktorých vozidlá označené na medzinárodných nákladných listoch neprekročili v deň na nich uvedených hranice tuzemska, prípadne prekročili hranicu z Maďarska na Slovensko ale nie opačne. Taktiež doklady predložené deklarovaným prepravcom - spoločnosťou Merkantyl D.S., s.r.o. nemožno považovať za doklady, ktoré by preukazovali uskutočnenie prepravy, nakoľko údaje na predložených záznamoch o prevádzke vozidiel a príslušnými tachografovými kotúčmi nepotvrdili prepravy deklarované medzinárodnými nákladnými listami. Tak ako už bolo vyššie spomínané tak výsledky šetrenia maďarskej daňovej správy nepotvrdili reálnosť intrakomunitárneho dodania sporného tovaru spoločnosti GOBANDERAS, Kft., keď táto spoločnosť príslušnému správcovi dane nepredložila žiadne doklady a naviac spoločnosti nachádzajúce sa na adresách, kde mal byť sporný tovar vyložený síce tvrdili, že poskytovali spoločnosti GOBANDERAS, Kft. skladovacie služby, avšak žiadne doklady k svojim tvrdeniam nevedeli predložiť. Taktiež nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že by správca dane nepreveroval celý obchodný reťazec, pretože z vykonaného dokazovania bolo zistené, že obchodná spoločnosť Chino s.r.o. ako pôvodca tovaru nemohla v zdaňovacom období február 2014 dodať tovar pre spoločnosť Agriculture - trade, s.r.o. a tá následne spoločnosti VARAGRO, s.r.o. a tá potom žalobcovi z dôvodu, že spoločnosť Chino s.r.o. nevykonávala za kontrolované ani za predchádzajúce, či nasledujúce zdaňovacie obdobia žiadne podnikateľské aktivity, nepodala žiadne daňové priznanie k DPH, čím nedeklarovala žiaden nákup a predaj tovaru. Taktiež ani žiadne ďalšie spoločnosti (Agriculture - trade, s.r.o., VARAGRO, s.r.o.) nevedeli preukázať akým konkrétnym spôsobom mala byť vykonaná preprava tovaru v tomto obchodnom reťazci. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzané skutočnosti na pojednávaní konanom dňa 14.2.2018, v súvislosti s preverovaním tohto reťazca v zdaňovacom období v roku 2013, kedy bol žalobcom deklarovaný reťazec uvádzaný aj v rámci zdaňovacieho obdobia február 2014 potvrdený, tak na tento žalobný dôvod správny súd v tomto štádiu konania nemohol, vzhľadom na znenie ust. § 134 SSP, prihliadať. Okrem toho je potrebné konštatovať, že tieto zistenia sa týkali iného zdaňovacieho obdobia a nie kontrolovaného zdaňovacieho obdobia u žalobcu (február 2014). V tejto súvislosti správny súd ešte dodáva, že oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru platiteľovi do iného členského štátu sa nevzťahuje na tovar ako taký, t.j. na predmet predaja, ale na dodanie tovaru, teda daňovú transakciu medzi týmito subjektmi aj s preukázaním dodania tovaru nadobúdateľovi v inom členskom štáte. V danom prípade žalobca nepreukázal dodanie tovaru z územia SR do Maďarska pre odberateľa GOBANDERAS, Kft., t.j. skutočnosť, že tovar opustil územie SR a že tovar bol dodaný nadobúdateľovi do iného členského štátu a tiež nebolo preukázané, že nadobudnutý tovar bol v Maďarsku zdanený. Vzhľadom k tomu, že v daňovom konaní nebolo preukázané ani to, že sporný tovar deklarovaný spornými odberateľskými faktúrami zostali v majetku a v dispozícii žalobcu, preto správca dane postupoval správne, pokiaľ k sporným odberateľským faktúram vyčíslil DPH. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že je dôvodné od daňovníka očakávať, že tento musí preukázať okrem toho, že k zdaniteľnému plneniu skutočne došlo aj skutočnosť, kto uvedenú službu skutočne aj reálne poskytol. Vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej daňovej veci vyplýva potom logický záver, že jediným účelom i napriek formálnemu deklarovaniu podmienok vyplývajúcich zo zákona o DPH, bolo v danom prípade iba získanie nadmerného odpočtu, resp. oslobodenia od dane, pričom konanie žalobcu, vzhľadom na skutkové okolnosti posudzovanej veci, postráda akýkoľvek ekonomický zmysel, a preto takémuto konaniu daňového subjektu nemožno prostredníctvom daňového práva poskytnúť pre daňové účely príslušnú ochranu v rámci súdneho prieskumu. 12. Je nepochybné, že zákon o DPH stanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH. Pre odpočet DPH je podmienkou, aby uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré je deklarované účtovným dokladom, faktúrou so všetkými zákonnými náležitosťami bolo zároveň reálne materiálne preukázané. V prejednávanom prípade, keďže žalobca si uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 ods.2 písm.a) zákona č.222/2004 o DPH, bolo predpokladom takéhoto postupu aj preukázanie, že nadobudnutý tovar bol v Maďarskej republike aj zdanený, čo sa však nepreukázalo (oznámenie Maďarskej finančnej správy). Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, tak v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly. Znamená to, že daňový subjekt musí preukázať, že faktúry na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. V súvislosti s rozsudkami Súdneho dvora EÚ, na ktoré žalobca poukázal správny súd uvádza, že pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní alebo v súdnom prieskumnom konaní odvoláva na niektoré rozsudky, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora EÚ a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. 13.Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd žalobu s poukazom na ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 14. O trovách konania rozhodol súd tak, že žalovanému ako v konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.