Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 45Sa/3/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200010 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200010.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave pred sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobcu: N. O., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom Q. XXX/XX, C. A. S., t. č. ÚVTOS a ÚVV, Gucmanova 19/670, priečinok 7, 920 41 Leopoldov, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o žalobe v sociálnych veciach na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.11.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.04.2016 podľa ustanovení § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení, príp. „ZSP“) zamietla žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku. Správny orgán prvého stupňa vychádzal z obsahu posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 30.03.2016, podľa ktorého žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 ZSP, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom určená na 20 %. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. 2. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 ZSP vydal podľa § 218 ods. 2 ZSP rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.11.2016, ktorým v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.04.2016 vo veci priznania invalidného dôchodku a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba a jej dôvody 3. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovanej včas správnu žalobu zo dňa 09.01.2017, ktorá bola tunajšiemu správnemu súdu doručená dňa 13.01.2017. Žalobca uviedol, že sa nestotožňuje so stanoviskom žalovanej, pretože sa správne orgány v celom rozsahu nezaoberali zdravotnými problémami žalobcu. 4. Žalobca namietal, že sa ho posudkový lekár pýtal len na to, či žalobca konzumoval alkoholické nápoje a ako často, ale zdravotné ťažkosti s chrbticou žalobcu sa na lekárskom posúdení jeho zdravotného stavu neriešili. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že v mladosti mal závažnú autonehodu, pri ktorej ho zrazilo auto, hneď ho operovali a odobrali mu slezinu a taktiež má bolesti chrbtice pri pohybe. Ďalej žalobca uviedol, že sa má podrobiť operácii uší, na ktoré dobre nepočuje. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby správny súd preskúmal postup Sociálnej poisťovne a posudkovej komisie. III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu 5. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 6. Zopakovala priebeh administratívneho postupu správnych orgánov oboch stupňov, skutkové zistenia vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu a lekárskych posudkov k zdravotnému stavu žalobcu a s poukazom na § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení uviedla, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcom bola určená na základe dokumentovaného vyšetrenia z psychiatrického vyšetrenia žalobcu, na základe ktorého za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu bolo brané ochorenie pre duševné poruchy a porucha správania podľa príslušnej kapitoly V, položka 7 - duševné poruchy a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok, písmeno a) - stredne ťažká forma, a to v dolnej hranici predpísaného rozpätia (20 % - 35 %) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Vzhľadom k tomu, že k posúdeniu zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom neboli predložené odborné lekárske vyšetrenia dokumentujúce žalobcom uvádzané bolesti chrbtice, žalovaná rovnako ako prvostupňový správny orgán vychádzala pri posúdení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcom a jeho nároku na invalidný dôchodok z vyššie uvedeného rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu. 7. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovanej zotrval na dôvodoch podanej správnej žaloby a žiadal o prejednanie veci na pojednávaní. 8. Rovnako žalovaná v duplike na vyjadrenie žalobcu uviedla, že zotrváva na dôvodoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí ako aj v písomnom vyjadrení k žalobe a navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Relevantná právna úprava 9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 12. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 13. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 14. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 15. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 16. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 17. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 18. Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 19. Podľa § 71 ods. 2 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 20. Podľa § 71 ods. 3 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 21. Podľa § 71 ods. 4 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 22. Podľa § 71 ods. 5 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 23. Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 24. Podľa § 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 25. Podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 26. Podľa § 71 ods. 10 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 27. Podľa § 184 ods. 5 ZSP Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Písomné oznámenie o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v nezamestnanosti. 28. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorá upravuje percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov, položky 2 Kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka 7 - Duševné poruchy a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok (alkoholizmus, toxikománia), je miera poklesu zárobkovej činnosti podľa písm. a) - stredne ťažká forma (do dvoch rokov od vzniku) stanovená v rozmedzí od 20 % do 35 %. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 29. Správny súd posúdil obsah žaloby neformálne a z jej obsahu zistil, že žalobca požaduje preskúmanie zákonnosti postupu správnych orgánov oboch stupňov z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu vo vzťahu k zdravotnému stavu žalobcu so zameraním na bolesti chrbtice žalobcu. 30. Krajský súd v Trnave, ako súd správny, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej vrátane rozhodnutia orgánu verejnej správny nižšieho stupňa, priebeh administratívneho konania, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), pričom na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnili účastníci konania a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 31. V nadväznosti na dôvody žaloby a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy podľa § 209 zákona o sociálnom poistení, správny súd súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 32. V predmetnej veci bolo podstatným podkladom na vydanie preskúmavaného rozhodnutia o vzniku invalidity žalobcu zistenie aktuálneho zdravotného stavu žalobcu pre potreby určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu. Od miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, stanovenej na základe posúdenia zdravotného stavu žalobcu, závisí i výška invalidného dôchodku, pokiaľ by bol nárok naň priznaný. Pre určenie vzniku invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je potrebné, aby mal žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 33. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca podal dňa 29.03.2016 žiadosť o priznanie invalidného dôchodku s udávaním bolesti chrbtice. Obsahom žiadosti bol lekársky nález zo zisťovacej lekárskej prehliadky zdravotného stavu žalobcu, vykonanej lekárom Zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS a ÚVV, Gucmanova 19/670, Leopoldov, zo dňa 30.11.2015, z ktorého vo vzťahu k uvádzaným bolestiam chrbtice vyplýva výsledok funkčného vyšetrenia - orientačne neurologicky v norme, chrbtica poklopovo nebolestivá, bez obmedzenia hybnosti, poruchy dynamiky (zatiaľ bez neurologického vyšetrenia). Pre účely určenia druhu zdravotného postihnutia a rozhodujúcu diagnózu boli medzi ostatnými zdravotnými postihnutiami uvedené syndróm závislosti na alkohole, sebapoškodzovanie v minulosti, lekárske nálezy po autonehode z detstva neboli žalobcom doložené. 34. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.04.2016 žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku zamietla. Podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia bol lekársky odborný posudok zo dňa 30.03.2016, vyhotovený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava. Posudkový lekár pri vyhodnotení zdravotného stavu žalobcu vychádzal, okrem z vyššie uvedeného lekárskeho nálezu zo zisťovacej lekárskej prehliadky zdravotného stavu žalobcu, aj zo žalobcom predloženej lekárskej správy z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 03.07.2014, na základe ktorého bola odborným lekárom psychiatrom stanovená diagnóza žalobcu F 10.2 Syndróm závislosti od alkoholu, F 60.3 Emočne nestabilná porucha osobnosti. 35. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne podal žalobca odvolanie z dôvodu, že sa lekári nezaoberali bolesťami chrbtice žalobcu, ale len diagnostikovanou poruchou osobnosti a alkoholizmom. 36. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že na základe podaného odvolania proti rozhodnutiu orgánu Sociálnej poisťovne nižšieho stupňa bol zdravotný stav žalobcu v rámci odvolacieho administratívneho konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky dna 19.10.2016. Posudkový lekár nevyhovel odvolaniu žalobcu v plnom rozsahu a predložil kompletný spisový materiál na posúdenie posudkovému lekárovi sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie. 37. Na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom žalovanej bol vypracovaný odborný lekársky posudok zo dňa 25.10.2016, z ktorého vyplýva zhodnotenie vyššie predkladaných podkladov o vyšetrení zdravotného stavu žalobcu. V odbornom lekárskom posudku sa konštatuje, že žalobca je opakovane umiestňovaný v ÚVTOS a doteraz nikde nepracoval. Subjektívne žalobcom udávané bolesti chrbtice neboli dokumentované odbornými vyšetreniami. Žalobca k posúdeniu zdravotného stavu predložil psychiatrické vyšetrenie z roku 2014, v ktorom lekár psychiater dokumentoval, že žalobca je abnormne štrukturovaná osoba s rozvinutou somatopsychickou závislosťou od alkoholu so subnormným intelektom, pričom sa nejedná o závažnú psychickú poruchu bez nutnosti pravidelného užívania psychofarmák. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu bolo preto stanovené ochorenie pre duševné choroby a poruchy správania - kapitola V, položka 7 - duševné poruchy a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok, písmeno a) - stredne ťažká forma, a to v dolnej hranici predpísaného rozpätia (20 % - 35 %) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %, z dôvodu jeho nedobrovoľnej abstinencie vo výkone trestu odňatia slobody. 38. Uvedené závery odborného lekárskeho posudku boli podkladom pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia žalovanou. Žalovaná zo zisteného skutočného stavu veci vyhodnotila, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 ZSP, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a subjektívne uvádzané bolesti chrbtice nie sú dokumentované odbornými medicínskymi vyšetreniami. 39. Podstatnou žalobnou námietkou je tvrdenie žalobcu napádajúce nedostatočné zistenie zdravotného stavu žalobcu v súvislosti s jeho bolesťami chrbtice, ktoré žalobca považuje za rozhodujúce zdravotné postihnutie, pre ktoré by mu mal byť priznaný invalidný dôchodok. 40. V súvislosti s touto námietkou správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca spolu s podaním žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, ani počas správneho konania v prvom a druhom stupni, nepredložil k odbornému lekárskemu posúdeniu lekárske správy z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré by dokumentovali a preukazovali zdravotné postihnutie žalobcu ochorením chrbtice. Žalobca predložil len odbornú lekársku správu z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 03.07.2014, preukazujúcu diagnostikovanie vyššie uvedenej duševnej poruchy. 41. Správny súd s poukazom na ustanovenie § 184 ods. 5 ZSP, podľa ktorého fyzická osoba je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou, uvádza, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania oprávnenosti ním uplatneného nároku na poskytnutie invalidného dôchodku z dôvodu trvalého zdravotného postihnutia ochorením chrbtice. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že návrhové konanie o priznanie sociálnej dávky, medzi ktoré možno zaradiť i konanie o návrhu na priznanie invalidného dôchodku, kladie na účastníkov konania povinnosť spočívajúcu v aktivite samotného účastníka, ktorý musí preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na požadovanú dávku. Inými slovami, ak žalobca tvrdil, že má trvalé ochorenie chrbtice, ktoré má vplyv na pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, bolo povinnosťou žalobcu predložiť správnym orgánom k posúdeniu záznamy z odborných lekárskych vyšetrení, z ktorých by zdravotné poškodenia chrbtice vyplývali a boli v nich diagnostikované. Podľa § 71 ods. 4 písm. a) ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby. Keďže žalobca v preskúmavanom správnom konaní takéto záznamy z odborných lekárskych vyšetrení posudkovým lekárom sociálneho poistenia nepredložil, títo nemali na základe akých podkladov vyhodnotiť trvalosť ochorenia chrbtice, ani mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v súvislosti so žalobcom tvrdenými bolesťami chrbtice. Z uvedeného dôvodu posudkoví lekári sociálneho zabezpečenia pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcom vychádzali len z takých podkladov, ktoré žalobca ku konaniu predložil (lekárska správa z odborného lekárskeho psychiatrického vyšetrenia z roku 2014), na základe ktorého mohlo byť za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu stanovené ochorenie pre duševné choroby a poruchy správania, a nie ochorenie chrbtice. 42. S prihliadnutím na uvedené možno správnym súdom vyhodnotiť, že žalovaná pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu posúdila v súlade s kritériami stanovenými v § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Vychádzala z predložených lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zo zhodnotenia liečby a stabilizácie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu (§ 71 ods. 6 citovaného zákona) a z určenia diagnostického záveru, ďalšieho jeho vývoja a ďalšej liečby. 43. Vo vzťahu k podkladom preskúmavaného rozhodnutia žalovanej správny súd uvádza, že o objektívnosti, o odbornej úrovni a o úplnosti záverov lekárskych posudkov zhodujúcich sa vo svojich záveroch, vypracovaných posudkovými orgánmi žalovanej, správny súd nemá dôvod pochybovať. Samotné tvrdenie žalobcu o bolestiach chrbtice nepostačujú k prijatiu záveru o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave žalobcu, na základe ktorého by bolo odôvodnené bez ďalších podkladov z odborných lekárskych vyšetrení konštatovať splnenie zákonných podmienok na určenie vzniku invalidity pre uvádzané zdravotné postihnutie. 44. Správny súd zároveň dodáva, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej nevylučuje možnosť, aby žalobca opätovne požiadal o priznanie nároku na invalidný dôchodok a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak by v budúcnosti došlo k významnému zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Len na okraj správny súd poznamenáva, že podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa právo na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na osobu, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody nevzťahuje. 45. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí žalovanej a prvostupňového správneho orgánu, ako i postupu predchádzajúceho ich vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a oprávnených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutia zrušiť, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 46. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd úspešnej žalobkyni nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2. (§ 442 ods. 1 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (§ 445 ods. 2 SSP) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)