Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/23/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200055 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200055.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej v právnej veci žalobcu: COMETAR s.r.o., Betliarska 12, Bratislava, IČO: 46 716 645 (predtým PX CASK, s.r.o., IČO: 35 846 666, pred zmenou obchodného mena pôvodne ako PLASTIC People s.r.o.) proti žalovanému: TT KONTAJNERY s.r.o., Lovčická 655/79, 919 27 Brestovany, IČO: 46 734 538, o zaplatenie 8.390,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/257/2015-101 zo dňa 02.12.2015, t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8 390,44 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 45,22 eur od 27. 02. 2014 do zaplatenia a vo výške 9,15 % zo sumy 480,48 eur od 17. 06. 2014 do zaplatenia, zo sumy 728,28 eur od 28. 06. 2014 do zaplatenia, zo sumy 698,42 eur od 15. 07. 2014 do zaplatenia, zo sumy 119,34 eur od 17. 07. 2014 do zaplatenia, zo sumy 1 953,27 eur od 25. 07. 2014 do zaplatenia, zo sumy 2 333,86 eur od 30. 07. 2014 do zaplatenia, zo sumy 1 370,71 eur od 05. 08. 2014 do zaplatenia, zo sumy 934,36 eur od 13. 08. 2014 do zaplatenia, zo sumy 57,90 eur od 22. 08. 2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 45,22 eur od 27. 02. 2014 do zaplatenia, zo sumy 480,48 eur od 17. 06. 2014 do zaplatenia, zo sumy 728,28 eur od 28. 06. 2014 do zaplatenia, zo sumy 698,42 eur od 15. 07. 2014 do zaplatenia, zo sumy 119,34 eur od 17. 07. 2014 do zaplatenia, zo sumy 1 953,27 eur od 25. 07. 2014 do zaplatenia, zo sumy 2 333,86 eur od 30. 07. 2014 do zaplatenia, zo sumy 1 370,71 eur od 05. 08. 2014 do zaplatenia, zo sumy 934,36 eur od 13. 08. 2014 do zaplatenia, zo sumy 57,90 eur od 22. 08. 2014 do zaplatenia a tiež náhradu trov konania vo výške 598,50 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 1.134,98 eur trovy právneho zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu žalovanú istinu s úrokom z omeškania a zmluvnú pokutu s poukazom na to, že na základe rámcovej zmluvy o zneškodnení odpadu zo dňa 20.6.2013 a rámcovej zmluvy o zneškodnení odpadu zo dňa 1.7.2014 uzatvorených so žalovaným ako objednávateľom sa žalobca ako poskytovateľ zaviazal prevziať od žalovaného odpad v areáli Vlčie hory a tento zneškodniť v súlade so zák. č. 223/2011 Z.z. o odpadoch, za čo sa žalovaný zaviazal zaplatiť dohodnutú cenu. Žalobca ako poskytovateľ svoje povinnosti riadne splnil a tak si uplatnil nárok na zaplatenie dohodnutej ceny, k čomu vystavil faktúry č. 2014000123 na sumu 45,22 eur splatná 26.2.2014, č. 2014000531 na sumu 480,48 eur splatná 16.6.2014, č. 2014000595 na sumu 728,28 eur splatná 27.6.2014, č. 2014000654 na sumu 698,42 eur splatná 14.7.2014, č. 2014000673 na sumu 119,34 eur splatná 16.7.2014, č. 2014000729 na sumu 1.953,27 eur splatná 24.7.2014, č. 2014000741 na sumu 2.333,86 eur splatná 29.7.2014, č. 2014000764 na sumu 1.370,71 eur splatná 4.8.2014, č. 2014000785 na sumu 934,36 eur splatná 12.8.2014, č. 2014000845 na sumu 57,90 eur splatná 21.8.2014, teda celkový dlh je vo výške 8.390,44 eur, ktorého zaplatenia sa žalobca domáha žalobou. Zmluvné strany si v bode 4.6 v prípade omeškania s úhradou ceny zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania z dlžnej čiastky do zaplatenia, k čomu žalobca žiadal priznať i úrok z omeškania. 3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť s poukazom na to, že žalobca mu spôsobil škodu na motorovom vozidle, keď na mieste vysypania odpadu vozidlo zapadlo v lete 2012 a neodborným zásahom žalobcu pri vyťahovaní vozidla došlo k poškodeniu predného kolesa, náboja a tyči riadenia, čím bola spôsobená škoda vo výške 400 eur. Dňa 1.8.2013 opäť pri vysypaní odpadu na skládku došlo v dôsledku nesprávneho postupu žalobcu pri určení miesta výsypu k poškodeniu motorového vozidla žalovaného, ktorá škoda bola určená sumou vo výške 1.739 eur a to predstavujúca 720 eur za opravu a 1.019 eur ušlý zisk. Okrem toho na skládku vozil žalovaný odpad z Atomovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, ktorý sa pri vývoze z areálu elektrárne vážil. Následne vykonával váženie pri príjazde do areálu skládky i žalobca, pričom bol medzi vážením pri vývoze a vážením vykonaným v areáli skládky zistený rozdiel cca 100 kg na jedno nákladné vozidlo a to vždy v prospech žalobcu. V dôsledku uvedených nezrovnalostí žalovaný neuhradil sporné fakturované čiastky a za nedôvodný označil i uplatnený nárok na úroky z omeškania v súbehu so zmluvnou pokutou. 4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vypočul právneho zástupcu žalobcu, keď konal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal predvolanie na pojednávanie konané dňa 02.12.2015 riadne doručené a prevzaté, svoju neprítomnosť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania a dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný. 5. Z hľadiska právneho posúdenia uplatňovaného plnenia súd prvej inštancie poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 262 ods. 1 a 269 ods. 2 Obchod. zák., keď zmluvný vzťah medzi stranami sporu hodnotil ako inominátny a v spojení s § 544 ods. 1,2 Obč. zák. posudzoval nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu. 6. Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie preukázalo existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorý vznikol na základe rámcových zmlúv o zneškodnení odpadu uzatvorených dňa 20.6.2013 a 1.7.2014. Žalobca si svoju zmluvnú povinnosť splnil riadne, prevzal od žalovaného odpad a zabezpečil jeho zneškodnenie. Žalovaný ale svoj záväzok zaplatiť žalobcovi za prevzatie a zneškodnenie odpadu cenu za zneškodnenie odpadu nesplnil, preto súd žalobe v časti istiny ako dôvodnej vyhovel. Rovnako bolo v konaní preukázané, že žalovaný sa dostal s úhradou zaplatenia ceny do omeškania, na základe čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj zmluvne dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania z dlžnej čiastky až do zaplatenia, ktorý nárok prvoinštančný súd tiež žalobcovi priznal. Žalovaný v návrhovom konaní svojou pasivitou nepreukázal opak tvrdení žalobcu, neuviedol žiadne pre posúdenie dôvodnosti žaloby významné skutočnosti, pričom bolo na žalovanom, aby uniesol v konaní dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo. Žalovaný ale bol v konaní pasívny, preto súd vychádzal pri rozhodovaní o dôvodnosti žaloby zo skutkového základu zisteného z dôkazov predložených žalobcom, o ktorých nemal pochybnosti a žalobe vyhovel. K argumentácii uvedenej žalovaným v podanom odpore prvoinštančný súd uviedol, že bolo na žalovanej strane sporu, aby tvrdené aj preukázala, k čomu nedošlo. 7. K žalovanému namietanému súbehu zmluvnej pokuty s úrokom z omeškania súd uviedol, že súbeh zákon nevylučuje. Úrok z omeškania postihuje ako sankcia dlžníka pri nesplnení dlhu a nastáva zo zákona, kým zmluvná pokuta je špeciálnym zabezpečovacím prostriedkom, ktorý vyžaduje dohodu účastníkov, ktorú je dlžník povinný uhradiť, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. 8. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal v konaní ani zodpovednosť žalobcu za ním tvrdený vznik škody, jej výšku a príčinnú súvislosť medzi porušením akejkoľvek povinnosti žalobcom a vznikom škody. Žalovaný žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal námietky voči spôsobu určovania hmotnosti a objemu dováženému odpadu na skládku a s tým spojený rozdiel vo váhe, preto prvoinštančný súd na v odpore označené argumenty neprihliadal. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s vyhl. č. 655/2004 Z.z. tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, ktorú v rozsudku vyčíslil. 9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení odvolania poukázal na to, že súd pri rozhodnutí vychádzal z dohody o ukončení zmluvy o zneškodnení odpadu zo dňa 12.06.2014, ktorej ale chýba podstatná náležitosť vyžadovaná ust. § 37 Obč. zák. a to sloboda prejavu vôle, pretože žalovaný bol donútený uzatvoriť so žalobcom túto dohodu napriek tomu, že namietal postup žalobcu pri dovoze odpadu na skládku ako i nevyporiadanie škody zapríčinenej konaním žalobcu, k čomu by sa bol mohol vyjadriť konateľ žalovanej spoločnosti, ktorý ale v deň pojednávania náhle ochorel, preto sa nezúčastnil pojednávania a ani v dostatočnom časovom predstihu nemal možnosť ospravedlniť svoju neúčasť a požiadať o odročenie, ale predpokladal, že jeho výsluch bude potrebný a tak prvoinštančný súd pristúpi k odročeniu pojednávania. Súd ale takto nepostupoval a vo veci rozhodol bez toho, aby dal možnosť žalovanému vyjadriť sa k predloženým listinným dôkazom .. 10. Odvolanie bolo doručené na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý ho dňa 18.10.2016 prevzal, ale žiadne vyjadrenie nepodal. 11. V priebehu odvolacieho konania bola odvolaciemu súdu doručená prostredníctvom súdu prvej inštancie žiadosť žalobcu o pripustenie zmeny návrhu na začatie konania, pretože v podanom návrhu zo dňa 09.10.2014 žalobca na základe chybného numerického výpočtu nesprávne určil výšku istiny svojej pohľadávky, ktorú si v súdnom konaní uplatnil a skutočná dlžná suma je 8.721,84 eur, ale žalobca si uplatnil istinu len vo výške 8.390,44 eur, ktorú mu prvoinštančný súd i priznal. Žalobca z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací súd pripustil zmenu návrhu, pretože výsledky doterajšieho konania môžu slúžiť ako podklad i pre konania o pripustení zmeny návrhu, krajský súd ako súd odvolací zmenu návrhu v časti týkajúcej sa výšky žalovanej istiny pripustí a prizná žalobcovi nárok vo výške 8.721,84 eur. 12. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorým bol nahradený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. uvedených v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania, k čomu odvolací súd poukazuje na znenie článku 2 ods. 1, 2 a článku 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., podľa ktorých je potrebné podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie. 13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo návrhu vyhovené nie je možné potvrdiť ani zmeniť. 14. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že podľa právnej úpravy platnej v čase rozhodovania odvolacieho súdu, a i vzhľadom na súvisiace procesné úkony, ktoré bolo potrebné z dôvodu nielen podaného odvolania, ale i z dôvodu výmazu pôvodného žalobcu z obchodného registra vykonať, už odvolací súd pri akceptovaní princípu okamžitej aplikability nového procesného predpisu, ktorým sa odvolací súd riadi a podľa ktorého postupuje, zmena žaloby už nie je v odvolacom konaní prípustná, ako vyplýva z ust. § 371 C.s.p., pretože prieskum správnosti rozhodnutia , ktorý má vykonať odvolací súd by sa stal irelevatným, a zmena žaloby by znamenala počas odvolacieho konania úpotrebu zrušenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, čo nie je cieľom novej procesnej úpravy, a tak predmetný návrh žalobcu podaný v štádiu odvolania nemôže obstáť a založiť dôvod pre zrušenie a vrátenie rozhodnutia. 15. Odvolací súd ale preskúmaním výroku prvoinštančného rozsudku zistil, že tento je nevykonateľný z dôvodu nesúladu medzi žalobcovi priznanou istinou a k jej jednotlivým čiastkam sa viažucim úrokom z omeškania, keď súčet dlžných súm, z ktorých je žiadaný úrok z omeškania je vyšší, a to o 331, 40 eur než priznaná istina. Pre uvedený rozpor tak bez ohľadu na návrh žalobcu na pripustenie zmeny žaloby, ktorý nie je prípustný v odvolacom konaní, nemohol takýto rozsudok odvolací súd potvrdiť ani zmeniť, ale podľa § 389 ods. ods.1 písm.b/ C.s.p. ho musel zrušiť a vrátiť prvoinštančnému súd na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uvedený rozpor mal súd prvej inštancie zrejme zistený už z podaného návrhu, /ako vyplýva z poznámok vpísaných do návrhu, ktoré preukazujú vyššie uvedený rozpor/, ktorý ale ponechal bez povšimnutia a nevyriešil ho. Súd prvej inštancie tak odstráni predmetný nedostatok návrhu podľa § 129 C.s.p., a to uznesením adresovaným aktuálnemu žalobcovi, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Okrem toho dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvej inštancie i výšku súdneho poplatku z návrhu, ktorá sa po úprave istiny bude tiež meniť. Následne bude vo veci postupovať podľa procesnej aktivity strán sporu a podľa nej vo veci rozhodne. V novom rozhodnutí zároveň podľa § 396 ods.3 C.s.p. rozhodne i o nároku na náhradu trov konania. Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).