Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20Sa/9/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200071 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200071.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu LC TRANS, s.r.o., Komenského 43/4628, Piešťany, IČO: 44 244 304, zastúpeného advokátom JUDr. Branislavom Jurgom, Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2016/6155 zo dňa 16.01.2017 takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. OPS/BEZ/2016/6155 zo dňa 16.01.2017 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OPS/BEZ/2016/6155 zo dňa 16.01.2017, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava č. R 325/5/2014/SE, ROZ/2016/252, 2016/21980 zo dňa 26.10.2016 ukladajúce podľa § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2017 Z.z. pokutu vo výške 7.000 eur za to, že v období január 2014 až február 2014 neorganizoval prácu vodičov a nevykonával kontroly práce vodičov (10 osôb identifikovaných menami a priezviskami) tak, aby boli schopní dodržiavať predpisy na zaistenie sociálnej legislatívy v doprave - Nariadenia (EHS) 3821/85 a kapitoly II. Nariadenia 561/2006, v dôsledku čoho bolo zistených spolu 177 porušení predpisov zo strany vodičov, ich sumár tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia, čím účastník konania porušil povinnosti ustanovené v čl. 10 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 obzvlášť ustanovenie o nepretržitej resp. rozdelenej dobe vedenia a ust. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 3821/85. 2. Namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že zamieta dôvodne podané odvolanie a potvrdzuje rozhodnutie, ktoré neukladá pokutu nejakej osobe a ktoré je vo výroku nepreskúmateľné nakoľko nekonkretizuje porušenia predpisov zo strany vodičov, ktoré by mohli byť predmetom preskúmania. Podľa názoru žalobcu správny poriadok nepripúšťa taký výrok rozhodnutia, ktorý odkazuje na listiny k rozhodnutiu pripojené. Naviac podľa ustanovenia § 37 ods. 3 písm. h) zák. č. 462/2007 Z.z. je možné uloženie pokuty iba v prípade, ak zamestnávateľ alebo dopravca kumulatívne poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi, pričom v rozhodnutí Inšpektorátu práce Trnava sa neuvádza porušenie žiadnych zákonných povinností, nie je v ňom definované, komu sa pokuta ukladá, za čo sa ukladá, zistenie príčinnej súvislosti medzi porušeniami predpisov zo strany vodičov a údajným protiprávnym konaním žalobcu. Sumár 177 porušení predpisov, ktorý má tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia nie je vydaný v štátnom jazyku nakoľko obsahuje výrazy ako „řidiči“, „přehled porušení“, karta řidiče“ a iné, preto rozhodnutie je vydané v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 a § 7 ods. 1 zák. č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku, ako aj s ustanovením § 46 správneho poriadku. Inšpektorát práce Trnava podľa žalobcu pri evidovaní svojej činnosti používa nezákonný informačný systém „TAGRA.eu“, ktorý nie je používaný v súlade s § 3 ods. 3 zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky, a preto nemôže slúžiť ako podklad pre vydanie rozhodnutia vo veci - s týmito odvolacími námietkami sa žalovaný nevysporiadal a jeho rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. 3. Zistenie skutkového stavu veci považuje žalobca za nedostačujúce, nakoľko v administratívnom konaní nebolo preukázané, že žalobca v kontrolovanom období neorganizoval a nekontroloval prácu vodičov, správny orgán nedbal na presvedčivosť svojho rozhodnutia, neuviedol, akého porušenia zákona sa účastník dopustil, výroková časť rozhodnutia nie je v súlade s jeho odôvodnením, skutok nebol podrobne popísaný, s námietkami účastníka sa správny orgán nevysporiadal, neurčil primeranú sankciu a neodôvodnil ju, porušenie nebolo zistené u účastníka konania, iba odvodené zo zistenia u vodičov, zisťovaná ani preukázaná nebola príčinná súvislosť medzi porušením predpisov vodičmi a porušením povinnosti dopravného podniku. 4. Zákonným spôsobom nebola odôvodnená ani výška uloženej pokuty, pri ktorej nebola definovaná ani preukázaná miera závažnosti porušenia povinnosti, odvolací orgán neuviedol, ako hodnotil dôkazy, dôkazy nevykonal, iba prevzal závery Inšpektorátu Trnava bez vyhodnotenia, čo ten ktorý podklad má dokazovať ohľadom konania žalobcu, žalovaný sa nezaoberal konkrétnou odvolacou námietkou, že systém TAGRA je v rozpore so zákonom o štátnom jazyku a preto z neho nemožno ako z dôkazov vychádzať a výtlačky z neho použiť v správnom konaní ako dôkaz. Inšpektorát práce žalobcu neoboznámil s podkladom rozhodnutia, ktorým je 177 porušení zo strany vodičov a postupom podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku ho neoboznámil s vykonaným dokazovaním, ktoré pochybenie nenapravil ani odvolací orgán. Rozhodnutie žalovaného je v rozpore s ustanovením § 47 ods. 5 Správneho poriadku nakoľko neobsahuje podpis oprávnenej osoby, ani uvedenie jej mena, priezviska a funkcie, pri podpise obsahuje značku „vz.“, čo naznačuje, že bolo podpísané v zastúpení, pričom nie je zrejmé, kto bol rozhodnutie podpisujúcim zástupcom. Inšpektorát práce Trnava naviac listom zo dňa 14.12.2016 - Oprava nesprávnosti v písomnom vyhotovení v rozhodnutí - nepodpísanou a neoznačenou listinou zmenil zmysel a obsah odôvodnenia rozhodnutia. 5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci uviedol, že pokuta vo výške 7.000 eur bola žalobcovi uložená za správny delikt, ktorého sa dopustil protiprávnym konaním tak, že žalobca v kontrolovanom, období január 2014 až február 2014, neorganizoval prácu vodičov a nevykonával kontroly práce vodičov Y. L., T. C., T. U., B. G., B. E., G. L., U. R., F. E., X. U., K. V. tak, aby boli schopní dodržiavať predpisy na zaistenie sociálnej legislatívy v doprave a to dodržiavanie nariadenia (EHS) 3821/85 a kapitoly II. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006, v dôsledku čoho bolo zistených spolu 177 porušení predpisov zo strany vodičov, ich sumár tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia. 6. Uvádzal, že ustanovenie § 37 ods. 3 písm. h) zák. č. 462/2007 Z.z. nevyžaduje kumulatívne porušenie predpisov, ale ak žalobca poruší povinnosti uvedené v osobitných predpisoch, ukladá sa pokuta podľa tohto ustanovenia. Poukazoval na to, že informačný systém TAGRA je zákonný informačný systém používaný pri výkone inšpekcie práce v oblasti sociálnej legislatívy v doprave. Má súčasne za to, že porušenie povinnosti žalobcu je vo výroku rozhodnutia uvedené jasne a zrozumiteľne v súlade s ustanovením § 47 Správneho poriadku, z výroku je zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu bolo rozhodnuté a porušenia predpisov vodičov sú taktiež uvedené jasne a zrozumiteľne v štátnom jazyku Slovenskej republiky, rozhodnutie je podpísané osobou oprávnenou na zastupovanie generálneho riaditeľa žalovaného. 7. Počas celého konania poskytol žalobcovi dostatočný čas na prípravu obhajoby a dal možnosť sa vyjadriť k správnemu deliktu, za ktorý mu následne bola uložená sankcia. Žalovaný pritom poukazuje aj na to, že Inšpektorát práce Trnava ako prvostupňový správny orgán, v rámci nového prejednania veci písomne dňa 03.10.2016 oznámil žalobcovi pokračovanie správneho konania a zároveň ho upozornil na možnosť nahliadnuť do spisu v súlade s ust. § 33 Správneho poriadku a o možnosti vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia. Žalobca túto možnosť nevyužil a žiadnym spôsobom na uvedené oznámenie nereagoval. 8. Sankcia vo výške 7.000 eur je podľa žalovaného primeraná, rovnako ako prvostupňový orgán prihliadal na to, aby mala preventívny a represívny charakter a súčasne aby pôsobila výchovne pri dodržiavaní právnych predpisov. V rámci procesu rozhodovania sa správne orgány riadili zásadami správneho trestania a ich postup nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdom. Správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, v záujme ochrany práv žalobcu, ktorému zákonne vymedzil, za aký správny delikt mu má byť uložená sankcia, poskytol mu dostatočný čas na prípravu obhajoby a dal možnosť sa vyjadriť k správnemu deliktu, za ktorý mu následne bola uložená sankcia. Správny orgán prvého stupňa okrem toho, že dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci, popísal zodpovedne aj skutkový stav, čo sa týka samotného porušenia povinnosti, ktoré bolo predmetom uloženia pokuty. 9. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, vypočul žalobcu a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 10. Žalobca v konaní poukazoval na to, že porušenie jeho povinnosti nebolo predmetom konania správneho orgánu, tento sa zaoberal iba porušeniami zo strany vodičov, neurčil, akým spôsobom mal žalobca prácu vodičov organizovať, aby bolo možné usudzovať, aké povinnosti v tomto smere boli porušené. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobujú aj jeho formálne nedostatky, nakoľko zákon nepripúšťa, aby súčasťou výroku rozhodnutia bola príloha, naviac z časti v inom ako štátnom jazyku, z rozhodnutia nie je zrejmé, akou osobou bola podpísaná. Má tiež za to, že podľa § 37 ods. 3 písm. h) zák. č. 462/2007 Z.z. musí ísť o porušenie viacerých povinností obsiahnutých ako v tomto zákone, tak aj v osobitnom predpise. 11. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 Správneho poriadku (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. (5) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. Podľa § 37 ods. 3 písm. h) zák. č. 462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene niektorých zákonov Inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi alebo dopravnému podniku pokutu od 50 000 Sk do 500 000 Sk, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Podľa § 37 ods. 6 zák. č. 462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene niektorých zákonov Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty prihliada najmä na závažnosť porušenia povinnosti z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vodiča, na kategóriu dopravného podniku v systéme hodnotenia rizikovosti dopravných podnikov a na to, či ide o prvé alebo o opakované porušenie povinnosti. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky Vzájomný styk súdov s občanmi, súdne konanie, správne konanie, konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní, rozhodnutia a zápisnice súdov, správnych orgánov a orgánov činných v trestnom konaní sa vedú a vydávajú v štátnom jazyku. 12. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že Inšpektorát práce Trnava rozhodnutím zo dňa 26.10.2016 podľa § 37 ods. 3 písm. h) zák. č. 462/2007 Z.z. uložil pokutu vo výške 3.000 eur za to, že účastník konania v kontrolovanom období január 2014 až február 2014 neorganizoval prácu vodičov a nevykonával kontroly práce vodičov Y. L., T. C., T. U., B. G., B. E., G. L., U. R., F. E., X. U., K. V. tak, aby boli schopní dodržiavať predpisy na zaistenie sociálnej legislatívy v doprave to dodržiavanie Nariadenia (EHS) 3821/85 a kapitoly II. Nariadenia 561/2006, v dôsledku čoho bolo zistených spolu 177 porušení predpisov zo strany vodičov, ich sumár tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia. Účastník konania porušil povinnosti ustanovené v čl. 10 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 obzvlášť ustanovenie o nepretržitej resp. rozdelenej dobe vedenia a ust. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 3821/85. 13. V rozpore s tvrdením žalovaného a, naopak, v súlade s námietkou žalobcu, možno konštatovať, že vo výroku rozhodnutia Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 26.10.2016 nie je jednoznačne identifikovaný subjekt, ktorému bola pokuta uložená, keď správny orgán po uvedení aplikovaného právneho predpisu uviedol iba, že ukladá pokutu vo výške 7.000 eur za porušenie povinnosti účastníkom konania. Zo skutočnosti, že pokuta bola uložená za porušenie povinnosti účastníka konania, ktorého je možné identifikovať v záhlaví rozhodnutia ako „zamestnávateľa: LC TRANS, s.r.o.“ síce možno dedukovať, že práve on je subjektom, ktorému bola pokuta uložená, takáto formulácia však nespĺňa požiadavku jednoznačnosti a jasnosti, ktorú od výroku rozhodnutia a v záujme jeho vykonateľnosti je v súlade so zákonom potrebné vyžadovať. 14. Z rozhodnutia, vrátane jeho odôvodnenia, súčasne nie je zrejmé, z absencie akých úkonov, z akých dôkazov, akým ich vyhodnotením, za použitia akých úvah správneho orgánu bolo porušenie povinnosti žalobcu - neorganizovanie a nekontrolovanie práce vodičov zistené, s výnimkou toho, že v rozhodnutí menovaní vodiči sa dopustili porušenia predpisov, ktorá skutočnosť bez ďalšieho nevylučuje, že primerané organizačné a kontrolné úkony zo strany žalobcu boli realizované a práca vodičov bola zorganizovaná tak, aby boli schopní nariadenie (EHS) č. 3821/85 a kapitolu II. tohto nariadenia (článok 10 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EHS) č. 561/2006) dodržať. 15. Naproti tomu nedôvodnou je námietka žalobcu týkajúca sa samotnej aplikovateľnosti ustanovenia § 37 ods. 3 písm. h) zák. č. 462/2007 Z.z. , logický výklad ktorého nepripúšťa záver prijatý žalobcom, že pokutu je možné uložiť iba v prípade porušenia viacerých povinností ustanovených týmto zákonom za súčasného porušenia povinností ustanovených osobitnými predpismi, ktorými podľa poznámky 7 k tomuto ustanoveniu je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 a Nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85. Ustanovenie § 37 pod písm. a) až g) vymenúva konkrétne sankcionované konania (nekonania) zamestnávateľa alebo dopravného podniku a pod písm. h) za rovnako sankcionovateľné označuje aj porušenia iných povinností vyplývajúcich z tohto zákona a osobitných predpisov, pričom žiadnym z „legálnych“ výkladov zákona nemožno dospieť k záveru, že úmyslom zákonodarcu bolo sankcionovať v takomto prípade iba spojenie porušení zákona č. 462/2007 Z.z. s porušením povinnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu, aj keď zákon pri konštatovaní porušenia povinností v ňom obsiahnutých a obsiahnutých v osobitných predpisoch nepoužíva gramaticky správnu vylučovaciu spojku alebo. 16. Hoci procesný predpis neupravuje prílohy rozhodnutia správneho orgánu, všeobecne nie je dôvodné vylučovať ich vhodnosť a zákonnosť použitia, pokiaľ ich použitie nespôsobuje nejasnosť alebo nezrozumiteľnosť rozhodnutia, v súvislosti s čím je nepochybne potrebné zotrvať na požiadavke aj reálneho neoddeliteľného spojenia prílohy s rozhodnutím (nielen podľa tvrdenia v obsahu rozhodnutia) alebo aspoň jej nezameniteľnej identifikácie a naplnenia všeobecných atribútov zákonnosti prílohy. 17. V danom prípade podľa obsahu výroku aj odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia tvorí sumár 177 porušení predpisov zo strany vodičov, ktorý ako doklad nebol bližšie konkretizovaný (dňom vydania, označením subjektu, ktorý ho vydal, vystavil, a pod.), nebol s rozhodnutím neoddeliteľne spojený, pričom z rozhodnutia nie je zrejmé ani to, súčasťou ktorej jeho časti - výroku alebo odôvodnenia, príloha má byť. 18. Pokiaľ týmto dokladom (prílohou) má byť skutočne žalobcom predložený „Přehled porušení všech řidičů - podle řidičů“ a „Výpis porušení norem“ (teda nie jedna príloha?), je súčasne dôvodnou námietkou žalobcu, že táto súčasť rozhodnutia nespĺňa požiadavku ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky nakoľko prevažná časť jeho obsahu je v inom ako slovenskom jazyku. 19. Formálnym nedostatkom rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu je nedostatok uvedenia mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby, ktorá rozhodnutie podpísala (§ 47 ods. 5 Správneho poriadku). Rozhodnutie zjavne nebolo podpísané generálnym riaditeľom Ing. A. T., ale inou osobou konajúcou v zastúpení generálneho riaditeľa, ktorej identitu žalovaný neuviedol ani v písomnom stanovisku k žalobe. 20. V neposlednom rade bolo potrebné sa stotožniť s výhradou žalobcu týkajúcou sa spôsobu odôvodnenia rozhodnutia o uložení pokuty práve vo výške 7.000 eur z jej rozpätia podľa § 37 ods. 3 zák. č. 462/2007 Z.z. - 1.660 eur až 16.600 eur. 21. Prvostupňový správny orgán okrem prihliadnutia na opakované porušenie predpisov žalobcom a jeho možný následok na zdravie vodičov a iných účastníkov cestnej premávky konštatoval prihliadnutie na všetky okolnosti, mieru zavinenia, dobu protiprávneho konania a spôsob spáchania správneho deliktu, ako aj na skutočnosť, že žalobca zamestnáva 22 zamestnancov, bez toho, aby ozrejmil aké konkrétne okolnosti mal na mysli, akú mieru zavinenia, dobu protiprávneho konania a spôsob správania deliktu hodnotil a ako, či tieto znižovali alebo naopak zvyšovali závažnosť porušenia povinnosti a prečo, ani ako v súvislosti s výškou pokuty hodnotil počet zamestnancov žalobcu, či tento počet odôvodňuje uloženie nižšej alebo vyššej pokuty a na základe akých úvah. 22. Žalovaný výšku sankcie 7.000 eur považoval za primeranú, plniacu preventívnu a represívnu funkciu, keď s odvolaním sa na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poukazoval na to, že rozhodnutie by v tejto časti mohol zrušiť iba v prípade, ak by voľná úvaha, ktorou sa inšpektorát práce riadil, nezodpovedala obsahu spisu alebo sa priečila zásadám logického uvažovania. V tejto súvislosti žalovanému uniklo, že prijatie jeho záveru predpokladá poznanie úvah orgánu rozhodujúceho v prvom stupni, ktoré z obsahu rozhodnutia Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 26.10.2016 objektívne nie je možné. 23. Žalovaný sa tak s touto odvolacou námietkou žalobcu dostatočne a zrozumiteľne nevysporiadal, rovnako ako s námietkou týkajúcou sa porušenia ustanovenia § 7 ods. 1 zák. č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku, v súvislosti s ktorou konštatoval iba, zjavne v rozpore so skutočnosťou, že sumár porušení predpisov zo strany vodičov je v štátnom jazyku Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 zák. č. 270/1995 Z.z. (hoci príbuznosť jazykov v tomto prípade nemožno uprieť a použitie českého jazyka pre prevažnú časť populácie SR nespôsobuje nezrozumiteľnosť dokladu), ako aj s námietkou týkajúcou sa formulácie výroku rozhodnutia neurčujúceho, komu sa pokuta ukladá, s ktorou sa žalovaný nezaoberal prakticky vôbec. 24. Obsahové nedostatky rozhodnutia žalovaného z vyššie uvádzaných dôvodov neumožňujú iný záver súdu ako záver o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a súčasne o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, za ktoré súd považoval opatrenie rozhodnutia podpisom v rozhodnutí neidentifikovanou osobou. 25. Súd preto napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, výsledkom ktorého musí byť rozhodnutie zodpovedajúce ako požiadavkám ustanovenia § 47 Správneho poriadku, tak aj požiadavkám predpisov o používaní štátneho jazyka, pri posudzovaní ktorých je žalovaný v zmysle § 191 ods. 6 SSP viazaný právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozhodnutí. 26. Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP, s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.