Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 45Sa/12/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200093 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200093.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobkyne: Okresná prokurátorka v Trnave JUDr. Ingrid Sedlárová, Okresná prokuratúra Trnava, Vajanského 22, 918 67 Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, V. Clementisa 24/A, 917 22 Trnava, za účasti: MUDr. P. K., H. XXX/XX, XXX XX S., právne zastúpená JUDr. Darinou Kurňavovou, advokátkou so sídlom Kapitulská 5, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 64485-73/2016-TT zo dňa 17.08.2016 takto r o z h o d o l : I. Správny súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 64485-73/2016-TT zo dňa 17.08.2016 z r u š u j e a vec vracia Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava na ďalšie konanie. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava (ďalej aj „Sociálna poisťovňa") rozhodnutím č. 64485-72/2016- TT zo dňa 17.08.2016 podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP", príp. „zákon o sociálnom poistení") rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj „SZČO") MUDr. P. K. (ďalej aj „účastníčka konania") vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2014. 2. V odôvodnení predmetného rozhodnutia žalovaná citovala ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2014 a uviedla, že príjem účastníčky konania za rok 2013 je vyšší ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 01.07.2014. 3. Proti rozhodnutiu žalovanej účastníčka administratívneho konania MUDr. P. K. nepodala riadny opravný prostriedok a rozhodnutie prvého stupňa nadobudlo dňa 27.09.2016 právoplatnosť. 4. MUDr. P. K. (ďalej aj „účastníčka konania") podala dňa 04.11.2016 na Okresnú prokuratúru Trnava podnet zo dňa 02.11.2016, ktorým žiadala podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu žalovanej č. 64485-73/2016-TT zo dňa 17.08.2016 o vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia s návrhom toto zrušiť pre jeho nezákonnosť. V podnete namietala porušenie ust. § 195, § 196, § 209 zákona o sociálnom poistení a s tým súvisiacu nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. 5. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu žalovanej č. 64485-73/2016-TT zo dňa 17.08.2016 protest prokurátora podľa § 23 ods. 1 a § 24 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov pod zn. Pd 212/16/2207-3 zo dňa 23.11.2016 a navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť ako nezákonné a následne postupovať v súlade so zákonom. 6. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. 65041-2/2016-BA zo dňa 04.01.2017 o proteste prokurátora tak, že protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava č. Pd 212/16/2207-3 zo dňa 23.11.2016 smerujúceho proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 64485-73/2016-TT zo dňa 17.08.2016 nevyhovuje s poučením, že proti tomuto rozhodnutiu možno Sociálnej poisťovni, ústredie podať odvolenie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia. 7. Proti tomuto rozhodnutiu podala MUDr. P. K. odvolanie zo dňa 25.01.2017 a navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 65041-2/2016-BA zo dňa 04.01.2017 ako vecne nesprávne. 8. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. 24095-8/2017-BA zo dňa 06.03.2017, právoplatným dňa 22.03.2017, zamietol odvolanie MUDr. P. K. zo dňa 25.01.2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 65041-2/2016-BA zo dňa 04.01.2017 potvrdil. II. Žaloba a jej dôvody 9. Žalobkyňa podala dňa 05.04.2017 správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. a podľa § 45 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP") na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 64485-73/2016-TT zo dňa 17.08.2016 a navrhla, aby správny súd napadnuté rozhodnutie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a písm. g) SSP zrušil. 10. Žalobkyňa poukázala aj na skutočnosť, že žalovaná vydala dňa 17.08.2016 aj rozhodnutie č. 64485-72/2016-TT, ktorým rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. P. K. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 31. decembra 2013, ale zaniklo dňa 27. januára 2014. 11. S poukazom na ustanovenie § 195 ods. 1 ZSP žalobkyňa namietala, že z napadnutého rozhodnutia žalovanej nie je známe, čo bolo podkladom pre rozhodnutie, aké dôkazy boli sociálnou poisťovňou vykonané a ako boli tieto zhodnotené. Žalobkyňa má za to, že žalovaná postupom predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia porušila ustanovenia § 195, 196 a § 209 ZSP a preskúmavané rozhodnutie žalovanej považuje za nepreskúmateľné. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na zásadu úzkej súčinnosti správnych orgánov s účastníkmi konania, vyplývajúcu z ustanovenia § 3 ods. 2 Správneho poriadku, ktorú možno v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") a v zmysle rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa Správny poriadok nevzťahuje. 12. Preto je podľa žalobkyne povinnosťou sociálnej poisťovne upovedomiť účastníka konania o začatí konania. Žalovaná vydala napadnuté rozhodnutie bez toho, aby účastníčku administratívneho konania upovedomila o začatí správneho konania, čím žalovaná porušila zásadu súčinnosti uplatňovanú vo všetkých administratívnych konaniach a tak účastníčku konania MUDr. P. K. ukrátila na jej procesných právach, došlo k závažnému porušeniu jej práva na obhajobu a k porušeniu jej práv a právom chránených záujmov. 13. V súvislosti so zánikom povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia účastníčky konania, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, žalobkyňa uviedla, že účastníčke konania sociálne poistenie zaniklo dňom 31.12.2013 ako nesporný prípad. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa dôvodila poukazom na ustanovenie § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení účinnom v čase zrušenia registrácie, podľa ktorého rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva, že nie všetky rozhodnutia Sociálnej poisťovne musia mať písomnú formu. Zo zákona o sociálnom poistení vyplýva, že písomnú formu nemajú rozhodnutia, v ktorých organizačná zložka rozhodla o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V takýchto prípadoch rozhodnutie o zániku povinných poistení sa vyznačuje len v spise. V jej prípade došlo k nespornému zániku sociálneho poistenia, takto ho hodnotila aj Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava a vyznačila v spise zánik jej sociálneho poistenia dňom 31.12.2013. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava v čase rozhodovania o zániku sociálneho poistenia zhodnotila všetky skutočnosti ňou uvedené, ktoré sú rozhodujúce pre zánik sociálneho poistenia a to po ich dôkladnom preskúmaní a rozhodla o zániku sociálneho poistenia vyznačením v spise dňom 31.12.2013. Toto bolo účastníčke konania oznámené, avšak nie písomne, nakoľko podľa zákona v čase rozhodovania Sociálnej poisťovne sa písomné rozhodnutie o zániku poistenia nevydávalo. Žalobkyňa má zato, že išlo o nesporný prípad zániku sociálneho poistenia, takže Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava nesprávne aplikovala ust. § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1/, keď do jej pôsobnosti patrí okrem iného aj zánik sociálneho poistenia v sporných prípadoch. V danom prípade ide o nesporný prípad zániku sociálneho poistenia a to ku dňu 31.12.2013. MUDr. P. K., ako aj Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava považovali dňom 31.12.2013 jej sociálne poistenie za zaniknuté ako nesporný prípad. 14. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa namietala, že žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaná opakovane rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníčky konania napriek tomu, že už bolo právoplatne rozhodnuté o zániku jej poistenia dňom 31.12.2013. 15. V súvislosti s vydaním preskúmavaného rozhodnutia žalovanej o zániku povinného sociálneho poistenia účastníčky konania žalobkyňa uviedla, že toto bolo vydané až po uplynutí viac ako dva a pol roku. Takéto rozhodnutie žalobkyňa považuje za nezákonné, nemá žiadnu oporu vo všeobecne záväznom predpise, či už v zákone o sociálnom poistení alebo v iných predpisoch, neexistuje žiaden právny dôvod na vydanie takéhoto rozhodnutia, keď pred viac ako dva a pol rokom dozadu účastníčke administratívneho konania právoplatne zanikla účasť na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení, a to nesporne dňom 31.12.2013 zápisom v spise Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava. 16. V súvislosti so zánikom statusu SZČO účastníčky konania pre účely povinného sociálneho poistenia žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Trnavského samosprávneho kraja č. TA/00766/2013/ OZaHF-005 zo dňa 16.10.2013, ktorým bolo dňom 31.12.2013 zrušené rozhodnutie Trnavského samosprávneho kraja č. TA/2006/4231 zo dňa 08.12.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2006, o prevádzkovaní zdravotníckeho zariadenia všeobecnej ambulancie v odbore všeobecné lekárstvo pre dospelých s miestom prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia Zdravotné stredisko EBO Jaslovské Bohunice. Žalobkyňa dôvodila, že účastníčka konania dňom 31.12.2013 skončila prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo ako fyzická osoba, teda ako SZČO a na základe rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja č. TA/00766/2013/OZaHF-006 zo dňa 16.10.2013, počnúc dňom 01.01.2014 začala prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti - všeobecnej ambulancie v odbore všeobecné lekárstvo pre dospelých obchodnou spoločnosťou MUDr. P. K., s.r.o., so sídlom 919 30 Jaslovské Bohunice 360. Od 01.01.2014 nebola MUDr. P. K. držiteľom iného oprávnenia na vykonávanie SZČO. Vzhľadom na citované rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava vyznačila v Registračnom liste FO dátum zániku poistenia deň 31.12.2013, kedy jej zanikol štatút SZČO. Ako dôkaz o zániku štatútu SZČO a súčasne poistenca predložila výpis Štatistického úradu SR z registra organizácií podľa § 21 ods. 2 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike, v ktorom je pri identifikačnom čísle /IČO/: 34024905, Obchodnom mene: MUDr. P. K. - ambulancia praktického lekára pre dospelých, vyznačený dátum vzniku 01.08.1995 a dátum zániku 31.12.2013, kedy zaniklo aj IČO, ktoré jej bolo pridelené. 17. Žalobkyňa zároveň namietala nesprávne a nepravdivé odôvodnenie aj rozhodnutia žalovanej č. 64485-72/2016-TT zo dňa 17.08.2016 vo vzťahu k zániku postavenia SZČO účastníčky konania, nakoľko v ňom žalovaná s poukazom na výpis z registra príslušných orgánov daňovej správy uvádza, že MUDr. P. K. bola zrušená registrácia na daňovom úrade dňom 27.01.2014, pričom žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Daňového úradu Trnava, kontaktné miesto Hlohovec č. 9215301/5/5673494/2013 zo dňa 20.12.2013, kde je jednoznačne uvedené, že daňový úrad ruší MUDr. P. K. registráciu pre daň z príjmov fyzických osôb a závislej činnosti k 31.12.2013. Ide tu o rozpor medzi dátumom uvedeným v rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava a v rozhodnutí daňového úradu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že registrácia bola skončená k 31.12.2013. 18. Ohľadom podkladu preskúmavaného rozhodnutia žalovanej, rozhodnutia vydaného Slovenskou lekárskou komorou pod č. L1A/TT/0731/06 zo dňa 25.04.2006 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaním lekár, žalobkyňa napádala jeho nesprávne vyhodnotenie žalovanou. Rovnako žalovaná vyvodila z elektronického oznámenia Slovenskej lekárskej komory o vydanom rozhodnutí na výkon samostatnej zdravotníckej praxe MUDr. P. K. nesprávny právny záver, pretože takéto oznámenie nie je dôvodom na to, aby žalovaná účastníčku konania posudzovala ako SZČO. Skutočnosť, že Slovenská lekárska komora poskytla takéto oznámenie je právne bezvýznamné a nemôže byť podkladom pre také rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, že účasť MUDr. P. K. na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení nezanikla dňa 31.12.2013, ale až dňa 27.01.2014. Sociálna poisťovňa, pobočka Tmava pochybila v tom, že neposudzovala takéto oznámenie v súvislosti so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä v potrebných súvislostiach vyplývajúcich z príslušných ustanovení § 10 a § 68 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zák. č. 720/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobkyňa dôvodila, že MUDr. P. K. vždy vykonávala zdravotnícke povolanie v povolaní lekár na podklade licencie Slovenskej lekárskej komory č. L1B/TT/0731/06 zo dňa 25.04.2006, právoplatnej a vykonateľnej dňa 25.05.2006. Nikdy nevykonávala samostatnú zdravotnícku prax v povolaní lekár na základe licencie Slovenskej lekárskej komory č. L1A/TT/0731/06 zo dňa 25.04.2006, právoplatnej a vykonateľnej dňa 25.05.2006. U MUDr. P. K. dôvod uvedený v § 4 zákona č. 578/2004 Z. z., t. j. poskytovanie samostatnej zdravotníckej praxe poskytovaním zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ (§ 4 písm. a/) alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení, nikdy nebol naplnený. 19. S poukazom na znenie ustanovenia § 21 ods. 4 ZSP, upravujúceho zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, v spojení s definíciou statusu SZČO podľa § 5 citovaného zákona, podľa ktorého je ňou osoba dosahujúca príjem podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 ZSP, žalobkyňa uviedla, že MUDr. P. K. nespĺňala ani jednu z uvedených zákonných podmienok na vznik jej účasti na povinnom sociálnom a povinnom dôchodkovom poistení v spornom období. Žalobkyňa opakovane uviedla, že MUDr. P. K. nemala príjem od 01.01.2014 zo žiadnej činnosti okrem príjmu zamestnanca v obchodnej spoločnosti MUDr. P. K., s.r.o. Samostatnú zárobkovú činnosť vykonávala len do 31.12.2013 ako lekár a následne od 01.01.2014 jej vznikol pracovný pomer, v ktorom na výkon činnosti má povinnosť mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Skutočnosť, že Slovenská lekárska komora oznámila elektronicky Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava, že má vydané rozhodnutie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, nie je dôvodom na to, aby ju žalovaná posudzovala ako samostatne zárobkovo činnú osobu. 20. V súvislosti s posúdením príjmu z podnikania dosiahnutého účastníčkou konania žalobkyňa namietala nedostatočne zistený skutkový a právny stav žalovanou, najmä pokiaľ ide o jej príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti za rok 2014. Účastníčka konania podala daňové priznanie ako fyzická osoba, a to k 31.12.2013, ale ďalej podala za rok 2014 aj daňové priznanie ako právnická osoba. Z týchto jednoznačne vyplýva, že dňom 31.12.2013 MUDr. P. K. prestala vykonávať samostatne zárobkovú činnosť a od 01.01.2014 predmet činnosti vykonávala obchodná spoločnosť MUDr. P. K., s.r.o. Uvedené skutočnosti žalobkyňa označila za relevantné pre zhodnotenie právnej otázky zániku štatútu SZČO, zániku registrácie na sociálnom poistení ako SZČO, zániku povinnosti platiť sociálne poistenie ako SZČO MUDr. P. K., a to dňom 31.12.2013. 21. Rozhodnutie žalovanej č. 64485-73/2016-TT zo dňa 17.08.2016 o vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia účastníčky konania, žalobkyňa považuje za nezákonné, nepreskúmateľné čo do výroku aj čo do odôvodnenia, keď sa žalovaná odvoláva len na údaj Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky ohľadom príjmu za rok 20113 a bez ďalšieho odôvodnenia rozhodla, že dňom 01.07.2014 vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie účastníčky konania ako SZČO. III. Vyjadrenie žalovanej, ďalšej účastníčky konania a žalobkyne 22. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe s poukazom na negatívnu enumeráciu rozhodnutí nepodliehajúcich súdnemu prieskumu zákonnosti podľa § 7 písm. a) Správneho súdneho poriadku dala súdu do pozornosti skutočnosť, že účastníčka konania nevyužila riadny opravný prostriedok a proti preskúmavanému prvostupňovému rozhodnutiu nepodala v zákonom stanovenej lehote odvolanie, na základe čoho nie je podanie žaloby proti právoplatnému prvostupňovému rozhodnutiu žalovanej prípustné. 23. Vo vzťahu k otázke zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO žalovaná vyjadrila právny názor, že ak je lekár držiteľom platnej licencie L1A, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva alebo nie, a v rozhodujúcom období dosiahne príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, v takom prípade lekárovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku povinného sociálneho poistenia v sporných prípadoch, t. j. keď odvádzateľ poistného nepodá Registračný list fyzickej osoby. Z dôvodu nesprávne podaného Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky, s dátumom zániku poistenia 31. decembra 2013, Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodnutím č. 64485-72/2016-TT zo dňa 17. augusta 2016 rozhodla, že MUDr. P. K. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2013, ale zaniklo dňa 27. januára 2014. 24. V súvislosti s namietaným nedostatočne zisteným skutkovým stavom a neexistenciou zákonných podmienok na trvanie povinného sociálneho poistenia účastníčky správneho konania žalovaná uviedla, že o existencii licencie L1A MUDr. P. K. nemala žiadnu vedomosť, pretože ju Sociálnej poisťovni nikdy nepredložila. MUDr. P. K. mala sama informovať Sociálnu poisťovňu o existencii licencie L1A. O existencii licencie L1A sa Sociálna poisťovňa dozvedela až po importe príslušných licencií zo Slovenskej lekárskej komory do systému Sociálnej poisťovne a písomne jej bola doručená z komory dňa 30.06.2016 na základe žiadosti žalovanej. 25. Ďalej žalovaná dôvodila, že držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, t.j. oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu - zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, má v zmysle právnej úpravy na účely sociálneho poistenia postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Zmenou formy výkonu praxe MUDr. P. K. nezaniklo právne postavenie ako samostatne zárobkovo činne osobe podľa ustanovenia § 5 zákona. MUDr. P. K. bola do 27. januára 2014 a v období od 1. júla 2014 do 30. júna 2015 povinne nemocensky postenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (licencia L1A/ TT/0731/06) a zároveň dosiahla potrebnú zákonom stanovenú hranicu príjmu za rok 2013. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia MUDr. P. K. dosiahla príjem za uvedený rok, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba. 26. Žalovaná poukázala na prezumpciu znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov, uplatňovanú v právnom systéme Slovenskej republiky (§ 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov), v zmysle ktorej odvádzateľ povinného poistného mal poznať svoje povinnosti ustanovené zákonom o sociálnom poistení. 27. K napádanému porušeniu procesných práv účastníčky administratívneho konania, najmä zásady súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania, žalovaná uviedla, že konanie začaté na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 ZSP). Zákon o sociálnom poistení však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa citovaného zákona ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale je povinná vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, z čoho vyplýva, že je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, či určitú skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo či treba vykonať ďalšie dôkazy, alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. 28. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. februára 2011 žalovaná uviedla, že zákon o sociálnom poistení taktiež neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 29. Žalovaná má za to, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky predpísané náležitosti, t. j. výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní v zmysle ustanovenia § 209 ZSP. Výrok rozhodnutia je dostatočne určitý a presný, ako aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré obsahuje všetky príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení, na základe ktorých žalovaná vydala napadnuté rozhodnutie. 30. Účastníčka konania, MUDr. P. K., vo vyjadrení k podanej žalobe prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že v celom rozsahu súhlasí s podanou žalobou, nemá žiadne námietky proti jej obsahu čo do skutkového stavu a právneho dôvodu, ktorý bol v žalobe uvedený. V súlade so žalobným petitom navrhla, aby správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil. 31. Žalobkyňa a účastníčka konania sa k vyjadreniu žalovanej v lehote určenej správnym súdom nevyjadrili. IV. Relevantná právna úprava 32. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP") v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 33. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 34. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 35. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 36. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 37. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 38. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 39. Podľa § 199 ods. 3 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP"), ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 40. Podľa § 293cu zákona o sociálnom poistení na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby sa v období od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 použije § 5 v znení účinnom do 31. decembra 2013. 41. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 42. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v relevantnom období (od 01.01.2011), povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 43. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (účinného od 01.01.2008), povinne dôchodkovo poistená osoba je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 44. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2014 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. 45. Podľa § 21 ods. 4 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2014 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne podľa odseku 5, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku, a) v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období od 1. januára do 30. júna, alebo do 30. septembra, ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania, b) ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. 46. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bodu prvého zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. 47. Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. 48. Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. 49. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 50. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 51. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 52. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 53. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 54. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z."), samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a/). 55. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z., samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. 56. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z., samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 nie je poskytovanie lekárskej služby prvej pomoci a poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. 57. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., licencie sa vydávajú a) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ, b) na výkon zdravotníckeho povolania (§ 3 ods. 1 písm. a/) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik, c) na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik, d) na výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa § 7a zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 58. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 17.05.2018 v neprítomnosti ospravedlnenej účastníčky konania MUDr. P. K. a jej právnej zástupkyne, ktoré súhlasili s prejednaním veci bez ich osobnej účasti, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 59. Na pojednávaní procesné strany vo vzťahu k žalobným námietkam zhodne zotrvali na tvrdeniach prezentovaných vo svojich písomných podaniach adresovaných správnemu súdu. 60. V súvislosti s poukazom žalovanej na nevyčerpanie riadneho opravného prostriedku proti žalobou napadnutému rozhodnutiu prvého stupňa účastníčkou konania a s tým súvisiaci poukaz na vylúčenie takéhoto právoplatného rozhodnutia zo súdneho prieskumu zákonnosti podľa § 7 písm. a) SSP, správny súd uvádza, že v danom prípade bola zásada subsidiarity správneho súdnictva naplnená. Prokurátor využil inštitút protestu prokurátora ako mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, pričom po vydaní rozhodnutia príslušným orgánom Sociálnej poisťovne, ktorým sa nevyhovelo protestu prokurátora, v zákonnej lehote podľa § 181 ods. 2 SSP (2 mesiace od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa nevyhovelo protestu prokurátora) podal správnu žalobu na tunajší súd. Možno teda konštatovať, že tu nebol daný dôvod na zastavenie konania podľa § 99 písm. f) SSP. Povinnosť vyčerpať pred podaním správnej žaloby riadny opravný prostriedok v administratívnom konaní sa vzťahuje na účastníka správneho konania, ktorého výsledkom bolo vydanie administratívneho rozhodnutia napádaného správnou žalobou. 61. Základnou spornou otázkou v prejednávanej veci je splnenie zákonných podmienok na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníčky preskúmavaného administratívneho konania, MUDr. P. K., odo dňa 1. júla 2014, v nadväznosti na právnu otázku vzniku postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby v povolaní lekár, ktorý je držiteľom licencie vydanej Slovenskou lekárskou komorou podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v príslušnom odbore, avšak svoje povolanie na základe tejto licencie reálne nevykonáva a nedosahuje z nej príjmy. 62. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že MUDr. P. K. boli Slovenskou lekárskou komorou vydané tri licencie; pod č. L1A/TT/0731/06 zo dňa 25.04.2006 podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo, pod č. L1B/TT/0731/06 zo dňa 25.04.2006 podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 578/2004 Z. z. na výkon zdravotníckeho povolania v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo a pod č. L1C/TT/0731/06 zo dňa 25.04.2006 podľa § 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. na výkon odborného zástupcu v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo. Účastníčka konania bola v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia držiteľkou všetkých troch licencií, pričom rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja č. TA/2006/4231 zo dňa 08.12.2006 sa dňom 31.12.2006 zrušilo povolenie účastníčky konania na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia vydaného Okresným úradom Trnava č. 95/02363-345/LEK zo dňa 31.05.1995 v odbore všeobecné lekárstvo a súčasne týmto rozhodnutím sa jej na základe licencie č. L1B/TT/0731/06 zo dňa 25.04.2006 povolilo prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii - kategórii lekár v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo so začiatkom činnosti prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia dňom 01.01.2007. Medzi stranami nebolo sporné, že rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja č. TA/00766/2013/OZaHF-005 zo dňa 16.10.2013 bolo dňom 31.12.2013 zrušené rozhodnutie Trnavského samosprávneho kraja č. TA/2006/4231 zo dňa 08.12.2006, právoplatné dňa 15.12.2006, o prevádzkovaní zdravotníckeho zariadenia všeobecnej ambulancie v odbore všeobecné lekárstvo pre dospelých MUDr. P. K. s miestom prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia Zdravotné stredisko EBO Jaslovské Bohunice a taktiež nebola sporná skutočnosť, že účastníčka konania MUDr. P. K. dňom 31.12.2013 skončila prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo ako fyzická osoba, vykonávané na základe licencie L1B. Na základe rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja č. TA/00766/2013/OZaHF-006 zo dňa 16.10.2013, počnúc dňom 01.01.2014 začala MUDr. P. K. prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti - všeobecnej ambulancie v odbore všeobecné lekárstvo pre dospelých obchodnou spoločnosťou MUDr. P. K., s.r.o., so sídlom 919 30 Jaslovské Bohunice 360. Uvedené povolenie príslušného samosprávneho orgánu bolo vydané na základe licencie L1C. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza Registračný list FO, vyplnený 17.12.2013 a Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava doručený dňa 08.01.2014, ktorým účastníčka konania MUDr. P. K., DIČ 1032953218, IČO 34024905, Sociálnej poisťovni oznamovala dátum zániku poistenia dňom 31.12.2013. Okrem iných písomností sa v administratívnom spise nachádzajú námietky účastníčky konania zo dňa 12.10.2016, podané proti oznámeniu žalovanej o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia účastníčky konania SZČO, ktorého prílohou bola kópia rozhodnutia Daňového úradu Trnava, kontaktné miesto Hlohovec o zrušení registrácie č. 9215301/5/5673494/2013 zo dňa 20.12.2013, v ktorého výroku je uvedené, že daňový úrad MUDr. P. K., DIČ 1032953218, IČO 34024905, Jilemnického 840, 920 41 Leopoldov, ruší registráciu pre daň z príjmov fyzických osôb a závislej činnosti k 31.12.2013. 63. Odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia obsahuje citáciu ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2014 a informáciu poskytnutú žalovanej Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky o výške príjmu účastníčky konania z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu za rok 2013, ktorého výška presiahla zákonom stanovenú hranicu tohto druhu príjmu. 64. Rozhodnutie žalovanej, odôvodnené vyššie uvedeným spôsobom, správny súd vyhodnotil ako nepreskúmateľné, ktorému zároveň z pohľadu dotknutej účastníčky konania chýba presvedčivosť, a teda je v rozpore s ustanoveniami § 209 ods. 1 a 4 ZSP. Hoci žalovaná v rozhodnutí uvádza podklad rozhodnutia a cituje v ňom relevantné ustanovenie zákona o sociálnom poistení, na základe ktorého rozhodla, v jeho odôvodnení absentuje vyhodnotenie predmetného dôkazu, ako aj úvaha žalovanej, aké závery v kontexte použitého právneho predpisu z neho vyvodila, ako vyhodnotila zistený skutočný stav veci a ako na jeho základe aplikovala zákonné ustanovenia. V podstate dôvody uvádzané žalovanou vo vyjadrení k podanej správnej žalobe by mali tvoriť obsah preskúmavaného rozhodnutia, bez ohľadu na to, či by bolo nimi potrebné reagovať na vyjadrenie účastníčky správneho konania získané žalovanou pred vydaním prvostupňového rozhodnutia v rámci súčinnosti s účastníčkou konania, alebo nie. 65. S vyššie uvedeným nedostatkom v obsahu preskúmavaného rozhodnutia úzko súvisí i nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia spočívajúca v podstatnom porušení zásady súčinnosti konajúceho správneho orgánu s účastníčkou konania a v porušení jej procesných práv, predovšetkým práva byť informovaná o začatí konania v spornej veci vzniku povinného sociálneho poistenia, ďalej práva byť informovaná o podkladoch na vydanie rozhodnutia a práva vyjadriť sa k spôsobu ich získania a k ich obsahu, prípadne navrhnúť dôkazy na podporu tvrdení účastníčky konania. 66. S prihliadnutím na charakter preskúmavaného rozhodnutia a na zákonné dôsledky výroku v určení dňa vzniku povinného sociálneho poistenia, nemožno prisvedčiť argumentom žalovanej, spočívajúcim v poukazoch na zákonnú úpravu administratívneho konania podľa zákona o sociálnom poistení (§ 185 ods. 4 citovaného zákona), podľa ktorého prvým úkonom voči účastníkovi konania v administratívnom konaní začatom na základe podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je doručenie mu rozhodnutia. Zároveň nemožno prisvedčiť argumentu, vychádzajúcemu z vylúčenia použitia všeobecného predpisu o správnom konaní na konanie vo veciach sociálneho poistenia (§ 172 ods. 1 veta prvá ZSP) a z absencie zákonnej úpravy povinnosti Sociálnej poisťovne informovať účastníka konania o začatí konania vo veci sporného zániku sociálneho poistenia a absencie zákonnej úpravy ďalších práv účastníka konania spojených s oboznámením sa s podkladmi pre rozhodnutie, práva vyjadriť sa k nim a práva navrhovať dôkazy na podporu jeho tvrdení. 67. V nadväznosti na uvedené neobstojí poukaz žalovanej na právne závery obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011, dôvodiac ním, že zákon o sociálnom poistení nekonkretizuje prvý úkon v konaní, a preto sa zaň môže považovať aj doručenie rozhodnutia, ak Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi, a rovnako, že Sociálna poisťovňa nemá povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať účastníkovi konania možnosť sa vyjadriť k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia. Podľa názoru správneho súdu citované rozhodnutie najvyššieho súdu je na prejednávanú vec nepoužiteľné, nakoľko ide o skutkovo odlišné situácie, pričom v citovanom rozhodnutí najvyššieho súdu išlo o predpísanie dlžnej sumy poistného a príspevkov na základe mesačných výkazov poistného a príspevkov predložených samotným zamestnávateľom, ktoré nielen žalovaná, ale aj najvyšší súd považoval za dostatočné. 68. V prejednávanom prípade ide o rozhodnutie vydané vo veci sporného vzniku povinného poistenia SZČO, kedy na základe získaných listinných dôkazov bez súčinnosti účastníčky konania, správny orgán po vyše dva a pol roku od podania odhlášky z povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO, t. j. po vyše dva a pol roku, čo účastníčka preskúmavaného administratívneho konania v dobrej viere mala z dôvodu nečinnosti Sociálnej poisťovne za to, že dátum zániku predmetného sociálneho poistenia nie je sporný a v relevantnom čase nespĺňala podmienky jej účasti na povinnom sociálnom poistení. Uvedeným postupom zo strany žalovanej boli vo vzťahu k účastníčke konania porušené jej základné procesné práva, garantované princípmi a zásadami ovládajúcimi výkon dobrej verejnej správy v demokratickej spoločnosti a v právnom štáte. 69. Napriek tomu, že podľa § 172 ods. 1 vety prvej zákona o sociálnom poistení sa na konanie vo veciach sociálneho poistenia všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje, nemožno v preskúmavanom administratívnom konaní upustiť od vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutia správnych orgánov vyplývajúcich napr. z Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77) 31 zo dňa 28.09.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov resp. z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007)7 zo dňa 20.06.2007 o dobrej verejnej správe čl. 17, v zmysle ktorého musia byť správne rozhodnutie formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe a musia obsahovať primerané zdôvodnenie obsahujúce skutkové a právne dôvody, pre ktoré bolo vydané. 70. Rovnako, s prihliadnutím na vývoj v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a medzinárodné záväzky vyplývajúce Slovenskej republike z vyššie uvádzaných signovaných rezolúcií (čl. 7 ods. 5 Ústavy SR v spojení s čl. 154c Ústavy SR) možno konštatovať, že pre orgány verejnej správy platí povinnosť v procese administratívnych konaní priamo aplikovať zásady správneho konania bez ohľadu na to, či sa na ne explicitne vzťahuje použitie Správneho poriadku, alebo nie. 71. Preto bolo potrebné, aby pobočka Sociálnej poisťovne upovedomila účastníčku konania o začatí konania v spornej veci vzniku sociálneho poistenia, keďže účastníčka konania nebola nečinná, splnila si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni a oprávnene mala za to, že dátum ňou vyznačeného dátumu zániku povinného sociálneho poistenia SZČO nie je sporný. Pokiaľ ho Sociálna poisťovňa na základe preverovania tvrdení účastníčky konania a získania listinných dôkazov považovala za sporný a zároveň si zabezpečila podklady osvedčujúce vznik povinného sociálneho poistenia od 01.07.2014, bolo povinnosťou žalovanej o zistených rozporoch a získaných podkladoch informovať účastníčku konania, dať jej priestor na vyjadrenie sa k predbežným záverom žalovanej na základe získaných dôkazov a dať jej príležitosť navrhnúť dôkazy na preukázanie tvrdení účastníčky konania. Z povahy veci determinovanej predmetom administratívneho konania vyplývala minimálne opodstatnenosť použitia procesného inštitútu ústneho pojednávania podľa § 188 ZSP zaznamenaného v zápisnici (§ 189 ZSP), prípadne písomnej korešpondencie s účastníčkou konania za účelom dodržania jej vyššie uvedených procesných práv. 72. Dodržanie uvedeného postupu a zásady súčinnosti správneho orgánu s účastníčkou konania pred vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, čo je i dôvodom, pre ktorý žalovaná vychádzala pri vydávaní rozhodnutia z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci. Minimálne v časti podkladov (použitých dôkazov) osvedčujúcich zánik registrácie účastníčky konania na daňovom úrade žalovaná nemala dostatok listinných dôkazov, keďže v súvislosti s určením zániku registrácie účastníčky konania ako daňového subjektu, vychádzala len z údajov elektronickej evidencie príslušného daňového orgánu, avšak nemala vedomosť o existencii rozhodnutia Daňového úradu Trnava, kontaktné miesto Hlohovec o zrušení registrácie č. 9215301/5/5673494/2013 zo dňa 20.12.2013, ktorým bola účastníčke konania zrušená registrácia pre daň z príjmov fyzických osôb a závislej činnosti ku dňu 31.12.2013 a zároveň si žalovaná neoverila, či príjmy účastníčky konania za rok 2013 boli dosiahnuté výkonom povolania podľa licencie L1A. Na základe uvedeného možno konštatovať, že žalovaná si pred vydaním rozhodnutia v spornom prípade vzniku sociálneho poistenia SZČO nezabezpečila dostatok potrebných dôkazov, pričom z dôvodu ich absencie tieto nemohla riadne vyhodnotiť. Týmto postupom žalovaná nedostatočne zistila skutočný stav veci potrebný pre rozhodnutie. 73. Z rovnakého dôvodu, nedostatočnej súčinnosti správneho orgánu s účastníčkou konania, žalovaná nemohla dostatočne vyhodnotiť, príp. preveriť skutočnosť, že účastníčka konania v relevantnom období nevykonávala samostatnú zdravotnícku prax v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo na základe licencie L1A a nepoberala z nej príjmy podliehajúce povinnému sociálnemu poisteniu SZČO. 74. Vzhľadom k tomu, že preskúmavané rozhodnutie nevychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu, neboli v ňom vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach použité podklady v nadväznosti na aplikáciu príslušných hmotnoprávnych predpisov, obsahu takéhoto rozhodnutia absentuje právny názor, resp. právne posúdenie veci konajúcim správnym orgánom. Hoci k otázke zániku, príp. vzniku povinnej účasti na sociálnom poistení účastníčky konania žalovaná vyslovila svoj právny názor vo vyjadrení k podanej správnej žalobe, odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia ho postráda. Vyjadrenie žalovanej k žalobe nie je predmetom súdneho prieskumu zákonnosti, preto z vyššie súdom konštatovaných dôvodov nezákonnosti rozhodnutia žalovanej, ako aj z dôvodu absencie jasného a zrozumiteľného právneho posúdenia veci žalovanou v napadnutom rozhodnutí, správny súd len vo všeobecnej rovine vysloví právny názor k otázke posudzovania podmienok trvania, resp. vzniku povinného sociálneho a povinného dôchodkového poistenia SZČO pri kumulácii viacerých oprávnení na podnikanie alebo pre výkon samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. 75. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že nemôže prisvedčiť právnemu názoru žalovanej, že pre účasť na povinnom sociálnom poistení SZČO nie je rozhodujúce, či SZČO využíva licenciu L1A na dosahovanie príjmov a pre určenie statusu SZČO, okrem registrácie fyzickej osoby podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 ZSP a okrem dosahovania zákonom stanovenej výšky príjmu, postačuje, že lekár je držiteľom licencie L1A. Inými slovami, podľa názoru žalovanej zákon o sociálnom poistení presne stanovuje podmienky vzniku a zániku účasti SZČO na povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení, pričom na tento účel nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia SZČO dosahovala príjem. Uvedený formálny výklad zákona, bez akceptovania účelu sledovaného zákonom o sociálnom poistení, by nespravodlivo dopadal na subjekty povinného sociálneho poistenia a bol by v rozpore so samotnou podstatou v ňom upravenej solidarity príspevkov do povinných fondov sociálneho poistenia, ktoré sú viazané na príjem z toho ktorého oprávnenia na podnikanie. Je potrebné mať na zreteli, že zákon o sociálnom poistení určenie povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej osoby a s tým súvisiaci vznik a trvanie povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO, kumulatívne viaže na dve zákonné podmienky, a to status SZČO a s tým spojené dosahovanie príjmu z výkonu zárobkovej činnosti, realizovanej či už na základe jedného alebo viacerých oprávnení, príp. povolení (§ 14 ods. 1 písm. b/ ZSP a § 15 ods. 1 písm. b/ ZSP v spojení s § 5 a § 21 citovaného zákona). 76. Hoci zákon o sociálnom poistení explicitne neupravoval a ani neupravuje posudzovanie podmienok na vznik alebo zánik účasti na povinnom sociálnom poistení SZČO pri konkurencii viacerých oprávnení na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, rovnako nerozlišuje na účely účasti na sociálnom poistení príjem, ktorý fyzická osoba môže dosiahnuť z viacerých oprávnení, s prihliadnutím na vyššie uvedenú kumuláciu zákonných podmienok na vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO, je potrebné prijať záver, že samotný status SZČO a formálna držba alebo vystavenie povolenia / oprávnenia príslušným orgánom podľa osobitného predpisu na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, samo o sebe účasť na sociálnom poistení nezakladá. Pre účely posúdenia spornej otázky splnenia podmienok na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia SZČO je potrebné brať do úvahy predmetné dosahované príjmy samostatne. I keď sa tieto príjmy SZČO, dosahované v relevantnom období, pre účely určenia vymeriavacieho základu a výpočtu povinného sociálneho poistenia spočítavajú, reálne však musia existovať, musia sa povinnou osobou reálne dosahovať činnosťou realizovanou na základe týchto oprávnení. Preto možno ustáliť, že pokiaľ je lekár držiteľom licencie L1A, potrebnej na výkon zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z.) u iného poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti, pre prijatie záveru, že takémuto lekárovi vznikla povinná účasť na sociálnom poistení ako samostatne zárobkovo činnej osobe, je potrebné ďalej skúmať, či uvedenú licenciu reálne využíval na základe zmluvného vzťahu a v rámci výkonu činnosti pre iného poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti z takejto činnosti aj dosahoval príjem. V prípade lekárov vykonávajúcich svoje povolanie na základe vydaných príslušných licencií L1A a L1B, účasť na povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení nemôže byť posudzovaná len na základe formálnej existencie týchto licencií. 77. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietanú existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae), správny súd tomuto tvrdeniu nemôže prisvedčiť. Vyznačenie zániku povinného sociálneho poistenia v spise na základe odhlášky registračným listom SZČO, nie je rozhodnutím v predmetnej veci. Sociálna poisťovňa na základe zákona o sociálnom poistení disponuje oprávneniami, prostredníctvom ktorých môže vykonávať kontrolu plnenia povinností ustanovených týmto zákonom, môže si obstarávať podklady pre rozhodnutie a využívať skutočnosti známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti, pričom zákon nestanovuje lehotu na preverenie skutočností tvrdených povinne poistenou SZČO o vzniku alebo zániku jej povinnej účasti na sociálnom poistení. 78. Z uvedeného dôvodu správny súd nevyhovel petitu žaloby v časti, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil bez toho, aby vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, ale i s prihliadnutím na skutočnosť, že preskúmavané rozhodnutie nie je nulitné a je potrebné žalovanej ponechať právomoc na vydanie rozhodnutia v predmetnej veci, žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 79. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej po doplnení konania, za súčinnosti s účastníčkou konania, po riadnom zistení skutočného stavu veci a po vyhodnotení všetkých podstatných dôkazov vyššie naznačeným spôsobom, opäť ustáliť dátum vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníčky konania ako SZČO. 80. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 81. Správny súd z vyššie uvádzaných dôvodov preskúmavané rozhodnutie žalovanej z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. d), e) a g) SSP zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere. 82. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal ich náhradu, pretože konanie sa začalo na základe žaloby prokurátora. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2. (§ 442 ods. 1 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (§ 445 ods. 2 SSP) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)