Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/12/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200097 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200097.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: ST - Trade s.r.o., so sídlom Priemyselná 10, Trnava 918 38, IČO : 44 883 471, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 89736/2017 z 30. januára 2017, takto r o z h o d o l : I. Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 89736/2017 zo dňa 30.01.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca podal dňa 25.04.2014 riadne daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie marec 2014, ktorým si uplatnil odpočítanie dane z nákupu tovaru (pečeňové paštéty) od dodávateľa YENISEI s.r.o. a to na základe dodávateľských faktúr č. 07/2014 zo dňa 28.03.2014 v celkovej výške 36 124,30 eur, základ dane 30 103,50 eur, DPH 6020,70 eur a č. 08/2014 zo dňa 31.03.2014 v celkovej výške 36 124,30 eur, základ dane 30 103,50 eur, DPH 6020,70 eur. 2. Súčasne žalobca deklaroval dodanie tovaru - pečeňových paštét s oslobodením od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004 Z. z.“) pre odberateľa NO LIMIT FOOD LTD., na základe odberateľských faktúr č. 10140338 zo dňa 08.03.2014 vo výške 31 287,90 eur a č. 10140339 zo dňa 31.03.2014 vo výške 31 287,90 eur. 3. Daňový úrad Trnava (ďalej aj ako len „ správca dane“ alebo „orgán verejnej správy nižšieho stupňa“) vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu, ktorá bola začatá dňa 03.09.2014. Rozhodnutím správcu dane č. 9201402/5/135056/2015 zo dňa 20.01.2015 bola daňová kontrola prerušená a to od 22.01.2015 do 18.01.2016 z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií a taktiež bola daňová kontrola prerušená odo dňa 20.05.2016 do 17.06.2016 na základe rozhodnutia správcu dane č. 103156378/2016 zo dňa 17.05.2016. 4. Dňa 8. augusta 2016 bol vypracovaný protokol z daňovej kontroly č. 10367981/2016, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 12. augusta 2016, ktorým dňom bola podľa § 46 ods. 9 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „daňový poriadok“ alebo „zákon č. 563/2009 Z. z.“) daňová kontrola ukončená. 5. Po uskutočnení vyrubovacieho konania správca dane vydal dňa 2. novembra 2016 rozhodnutie č. 104206145/2016 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. určil žalobcovi rozdiel v sume 12 121,40 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 10 270,07 a vyrubil mu daň v sume 1 851,33 eur. Výrok rozhodnutia správcu dane pozostáva z troch časti. V prvej časti výroku je odkaz na konkrétne ustanovenia daňového poriadku, určenie rozdielu na dani z pridanej hodnoty a vyčíslenie dane zistenej správcom dane vo vyrubovacom konaní. V druhej časti výroku rozhodnutia správca dane konkretizoval nasledovné skutočnosti : nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní doručenom dňa 25.04.2014 10 270,07 EUR, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 1 851,33 EUR, rozdiel dane na úhradu 12 121,40 EUR. Tretia časť výroku má vykonateľnú povahu a uvádza, že rozdiel dane na úhradu v sume 12 121,40 EUR pozostávajúci z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2014, ktorý bol vrátený podľa § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v sume 10 270,07EUR a z vyrubenej dane v sume 1 851,33 EUR je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet Daňového úradu Trnava vedený v Štátnej pokladnici číslo účtu I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX variabilný symbol XXXXXXXXXX. 6. Dôvodom vydania prvostupňového rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca ako platiteľ dane nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane, ani použitie deklarovaných nakúpených tovarov na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ podľa § 49 až 51 zákona o DPH a pre dodanie tovaru s oslobodením v zmysle § 43 zákona o DPH a to z dôvodu, že preverovaním skutočností súvisiacich s nákupom a predajom pečeňových paštét bola správcom dane spochybnená existencia tovaru, resp. nepreukázala sa reálna existencia tovaru, ktorý mal byť dodaný žalobcovi a následne žalobcom dodaný do iného členského státu. Tento záver podľa správcu dane vyplýva z toho, že žalobca mal tovar nadobudnúť od spoločnosti YENISEI s.r.o., táto od spoločnosti Montieri s.r.o., avšak dodávateľ tejto spoločnosti je neznámy, prepravu mala zabezpečovať spoločnosť Montieri s.r.o. prostredníctvom spoločnosti Corsano s.r.o. zo skladu v W., ktorý mal byť prenajatý od spoločnosti VVEXIM s.r.o., ktorá však nie je evidovaná v obchodnom registri, konateľ spoločnosti Montieri s.r.o. p. J. nevedel od koho jeho spoločnosť kupovala tento tovar, teda nevedel určiť ich dodávateľa, doklady k spoločnosti už nemal, nakoľko v čase ústneho pojednávania už nebol konateľom, tovar - paštéty mali byť naložené v sklade v W. s dodaním do Z. priamo do Maďarska, odberateľovi NO LIMIT FOOD, britskej spoločnosti a tovar mal byť odovzdaný spoločnosti HAVRIL-AGRO. 7. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, ktorým predovšetkým poukazoval na tú skutočnosť, že si splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona o DPH, predložil všetky listinné dôkazy, ktoré vyžaduje zákon a ktoré potvrdzujú reálnosť (materiálnu stránku) zdaniteľných obchodov. V tejto súvislosti sa odvolával na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2010 týkajúceho sa prenesenia dôkazného bremena v daňovom konaní v prípade podozrenia z fiktívnych daňových operácií a rovnako na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. 8. Žalovaný, ako odvolací orgán, postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. zmenil vo výrokovej časti rozhodnutie Daňového úradu Trnava z 2. novembra 2016 tak, že určený rozdiel v sume 12 121,40 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014 zmenil bez ďalšieho zo sumy 12121,40 eur na sumu 12041,40 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že považuje rozhodnutie správcu dane za zákonné, pričom dôvodom zmeny prvostupňového rozhodnutia bola skutočnosť, že odvolací orgán zistil, že žalobca si v zdaňovacom období marec 2014 neuplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr č. 8032014 a 10032014 za dopravu od dodávateľa Montieri s.r.o. a preto o sumu 80 eur znížil vyrubený rozdiel dane. Súčasne v odôvodnení uviedol, že si osvojil záver, že správca dane dostatočne a správne posúdil skutkový stav veci vo vzťahu k sporným faktúram od dodávateľa YENISEI s.r.o., odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia označil za jasné, zrozumiteľné a dostatočné a zastal názor, že správca dane na základe všetkých zhromaždených dôkazných prostriedkov v zmysle zásady uvedenej v § 3 ods. 3 daňového poriadku oprávnene neuznal daňovému subjektu uplatnené právo na odpočítanie dane z uvedených faktúr za dodávku tovaru - pečeňových paštét. II. Rozsah žaloby a žalobné body 9. Včas podanou správou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. 89736/2017 z 30. januára 2017, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 104206145/2016 z 2. novembra 2016, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 citovaného zákona určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014 v sume 12 121,40 eura zmenil vo výrokovej časti tak, že určený rozdiel v sume 12 121,40 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014 sa mení zo sumy 12 121,40 eura na sumu 12 041,40 eura. Ako dôvody správnej žaloby označil § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) teda, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, § 191 ods. 1 písm. d) SSP, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, § 191 ods. 1 písm. e) SSP, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, § 191 ods. 1 písm. f) SSP, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a § 191 ods. 1 písm. g) SSP, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 10. Žalobca s poukazom na § 63 ods. 2 a 3 daňového poriadku namietal, že výrok napadnutého rozhodnutia je nepresný a neurčitý, nakoľko žalovaný vo výroku neoznačil presnú časť prvostupňového rozhodnutia, ktorá mala byť napadnutým rozhodnutím zmenená, pričom následne opomenul rozhodnúť o zostávajúcej časti výroku rozhodnutia správcu dane, keď ju žalovaný nepotvrdil ani nezmenil. V tejto súvislosti poukázal na to, že v dôsledku postupu žalovaného bol výrok rozhodnutia správcu dane v celosti nahradený výrokom napadnutého rozhodnutia, následkom čoho napadnuté rozhodnutie neobsahuje všetky náležitosti rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 2 a 3 daňového poriadku, najmä neobsahuje uvedenie rozhodnutia vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ani sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená. Z uvedených dôvodov preto zastal názor, že výrok napadnutého rozhodnutia je v celom rozsahu nepreskúmateľný, ktorá skutočnosť je sama o sebe dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 11. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nesprávneho posúdenia zisteného skutkového stavu veci, nakoľko v predmetnej veci ako daňový subjekt preukázal splnenie zákonných podmienok pre vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 až 51 zákona o DPH, ako aj pre dodanie tovaru s oslobodením v zmysle § 43 zákona o DPH dodajúc, že v predmetnej veci bolo preukázané, že sporný tovar (pečeňové paštéty) mu reálne dodal deklarovaný dodávateľ, ktorému vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH na základe reálne uskutočnenej dodávky tovarov v tuzemsku a preto si oprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr od dodávateľa YENISEI s.r.o. v súlade s § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 zákona o DPH. 12. V súvislosti so záverom žalovaného, že nekonal s náležitou obozretnosťou, žalobca zdôraznil, že s dodávateľmi spoločnosti YENISEI s.r.o. nikdy neobchodoval, a teda nemal ako vedieť o totožnosti týchto dodávateľov a súčasne zvýraznil, že s náležitou obozretnosťou pristupoval k svojmu obchodnému partnerovi - spoločnosti YENISEI s.r.o. V súvislosti so subdodávateľmi spoločnosti YENISEI s.r.o., spoločnosťou Montieri s.r.o. a Corsano s.r.o., ktoré sú nekontaktné a nespolupracujúce poukázal na to, že žalovaný vydaním napadnutého rozhodnutia preniesol zodpovednosť za protiprávne správanie týchto subjektov na neho, pričom na tomto tvrdení nezmení nič, ani konštatovanie žalovaného, že „...nekladie daňovému subjektu za vinu konanie iných podnikateľských subjektov, resp. osôb na predchádzajúcich stupňoch dodávateľského reťazca, ako sa mylne domnieva...“ Na podporu tejto argumentácie poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-255/02 Halifax a C-440/04 Recolta recykling SPRL. 13. Ďalej poukázal na to, že žalovaný sa v rámci dokazovania dopustil zrejmého excesu pri zisťovaní skutkového stavu, keďže pri výkone daňovej kontroly je správca dane oprávnený kontrolovať iba tie skutočnosti, ktoré môže resp. musí daňový subjekt uviesť v daňových priznaniach a v evidenciách podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, pričom kontrolovaný subjekt nemôže byť zaťažovaný resp. mu nesmie byť na príťaž, ak neuviedol skutočnosti nad rámec zákona, konkrétne vo vzťahu k spôsobu overovania dôveryhodnosti svojich obchodných partnerov. V tejto súvislosti zastal názor, že správca dane nie je za účelom zistenia objektívnej pravdy oprávnený preverovať tok a pôvod fakturovaného tovaru u subjektov, s ktorými daňový subjekt nikdy neprišiel do priameho dokonca ani nepriameho kontaktu, pričom žiaden všeobecne záväzný právny predpis nezakladá objektívnu zodpovednosť daňového subjektu (žalobcu) za konanie dodávateľov a odberateľov v neobmedzenom rade a zdôraznil, že zákon o DPH pojem obchodný reťazec nepozná a nezakladá objektívnu zodpovednosť jedného dodávateľa za porušenie povinností iných (vzdialenejších) dodávateľov. Taktiež poukázal na to, že v daňovom konaní platí prejednávacia, nie vyhľadávacia zásada a ak správca dane aktívne (v neobmedzenom obchodnom reťazci) vyhľadáva dôkazy svedčiace v neprospech daňového subjektu, prekračuje svoje právomoci v zmysle daňového poriadku. 14. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 z 15. marca 2011 a rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR č. j. 5Afs/131/2004 z 25. marca 2004 poukázal na to, že dôkazné bremeno tvoria skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 a § 51 ods. 1 zákona o DPH dodajúc, že z dikcie zákona nemožno vyvodiť to, že by daňový subjekt mal znášať dôkazné bremeno aj za svojich dodávateľov a ich dodávateľov. V tejto súvislosti poukázal na to, že predložením v administratívnom spise evidovaných listín vyčerpal svoje dôkazné bremeno a pokiaľ u správcu dane vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu preverovania účtovnej evidencie jeho dodávateľov, na ktorú skutočnosť nemá vplyv, nemôže mu žalovaný pričítať existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. S poukazom na uvedené mal za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočívalo v nesprávnom rozložení dôkazného bremena a v nesprávnej interpretácii § 51 zákona o DPH v spojení s ustanovením § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. 15. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 z 15. marca 2011 nie je možné na predmetný prípad aplikovať z dôvodu, že v predmetnej veci nebola preukázaná materiálna existencia zdaniteľného plnenia, pretože v priebehu daňovej kontroly predložil všetky doklady preukazujúce reálne dodanie predmetného tovaru, a to v zmysle príslušných ustanovení zákona o DPH, teda vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Nesúhlasil preto s tvrdením žalovaného, že správcovi dane nepredložil také dôkazy, ktorými by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázal, že obchodné transakcie sa uskutočnili tak, ako deklarujú sporné faktúry. 16. Žalobný bod, ktorým poukazoval na to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi odôvodnil tým, že správca dane dokazovaním zistil presnú špecifikáciu tovaru, ako aj pôvod tohto tovaru, ktorým bola Slovenská republika, výrobca NOVOFRUKT Nové Zámky a napriek tejto skutočnosti žalovaný na str. 15 v poslednom odseku zdola argumentuje, že „Z predložených dokladov nie je zrejmé, koľko paštét akého druhu bolo reálne dodaných a tieto informácie nevyplývajú ani z faktúr, ktorými spoločnosti YENISEI deklaruje nadobudnutie tovaru od spoločnosti Montieri“ a preto je dôvodné skonštatovať, že správca dane zistil z vykonaného dokazovania nesprávne skutkové zistenia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že opis a charakteristika tovaru plynie zo svedeckých výpovedí vypočutých osôb, pričom žalovaný a správca dane na tieto výpovede neprihliadli. 17. Rovnako nesúhlasil s vyhodnotením výpovede pána U. správcom dane, že „Napriek tomu, že bezprostredný dodávateľ tovaru - konateľ spoločnosti YENISEI p. Q. U. slovne potvrdil dodávku tovaru - pečeňových paštét pre kontrolovaný daňový subjekt, nevedel uviesť podrobnosti o obchode...“ , pretože pán U. presne opísal celý obchodný prípad. Uviedol, kto ho kontaktoval, kde sa uskutočnili obchodné rokovania, ktoré predchádzali samotnému dodaniu tovaru, čo bolo predmetom dodania, opísal dodávaný tovar, uviedol jeho pôvod, predložil všetky doklady a dôkazy, ktoré má spoločnosť YENISEI s.r.o. vo svojej moci a ktoré dokumentujú zdaniteľný obchod zo strany tejto spoločnosti. 18. Zdôraznil, že podmienkou prijatia tovaru nie je jeho uskladnenie vo vlastnom sklade alebo v prenajatom sklade, ale prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník (ekonomické vlastníctvo), pričom na základe predložených dôkazov vrátane dôkazov vykonaných správcom dane je jednoznačne preukázané, že na neho prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník a to dňom uvedeným na predložených faktúrach. 19. Ďalej namietal, že napriek tomu, že pri dodaní tovaru bez prepravy a odoslania (ako v danom prípade, keď spoločnosť YENISEI s.r.o. prepravu nezabezpečovala, túto zabezpečovala spoločnosť Montieri s.r.o., ktorá bola dodávateľom spoločnosti YENISEI s.r.o., doprava bola vykonaná na účet žalobcu ) nie je dodávateľ povinný mať informácie a disponovať dôkazmi o preprave tovaru, bolo vedené dokazovanie za účelom zistenia informácii ohľadom prepravy, nakládky, vykládky a pod. u daňových subjektov dodávajúcich tovar bez prepravy a odoslania, čo bolo v hrubom rozpore s rozsahom výkonu daňovej kontroly, ktorá sa v súlade s § 44 ods. 1 daňového poriadku má viesť v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu daňovej kontroly a rovnako takýto postup bol v rozpore s vyrubovacím konaním, počas ktorého je správca dane povinný dodržiavať zásady správy daní. V tejto súvislosti poukázal na § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, ktorý pripúšťa dodanie tovaru aj bez jeho prepravy a odoslania, pričom takéto dodanie tovaru požíva rovnaké postavenie ako dodanie tovaru s prepravou a odoslaním. 20. Vo vzťahu k preverovaniu subdodávateľa spoločnosť Montieri s.r.o. žalobca poukázal na to, že bývalý konateľ tejto spoločnosti pán J. potvrdil pravdivosť dokladov a opísal obchodný prípad, čím potvrdil pravdivosť tvrdení a predložených dokladov a preto nesúhlasil s konštatovaním správcu dane, že „Svedok nevedel uviesť, od koho spoločnosť Montieri tovar nadobudla. Rovnako nevedel uviesť, kto vykonal prepravu tovaru - pečeňových paštét pri nákupe; uviedol, že bol pri preberaní tovaru od dodávateľa, tovar mu odovzdal šofér.“ V súvislosti s preverovaním tejto spoločnosti žalobca opätovne dal do pozornosti judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z hodnoty dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. 21. V súvislosti s dokazovaním namietal, že toto bolo nedostatočné, pretože akonáhle správca dane zistil nekontaktný daňový subjekt (Montieri s.r.o.) dokazovanie ukončil a už nezisťoval žiadne informácie ohľadom spoločnosti VEXIM, s.r.o., ktorú označil pán J. ako obchodného partnera spoločnosti Montieri s.r.o., od ktorého mala mať táto spoločnosť prenajaté skladové priestory, v ktorých sa mal preverovaný tovar nachádzať. S poukazom na uvedené zastal názor, že zistený skutkový stav je neúplný. 22. S poukazom na uvedené skutočnosti mal za to, že bolo osobami zúčastnenými na obstaraní tovaru potvrdené, že obchod sa zrealizoval tak, ako deklaroval dokladmi predloženými k daňovej kontrole a posudzovanými počas vyrubovacieho konania. Rovnako mal za to, že splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona o DPH a predložil všetky listinné dôkazy, ktoré vyžaduje zákon o DPH a aj ďalšie, ktoré potvrdzujú reálnosť (materiálnu stránku) zdaniteľných obchodov - nákupu pečeňových paštét. 23. K splneniu podmienok oslobodenia od dane poukázal na to, že dokladmi vyžadovanými ustanovením § 43 ods. 5 zákona o DPH preukázal dodanie tovaru odberateľovi z Veľkej Británie do Maďarska. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že vyjadrenie britskej finančnej správy, že tovar nebol fyzicky prepravený do Veľkej Británie, nebol priznaný v daňovom priznaní a nebola z neho daň priznaná a uhradená, je potvrdením jeho tvrdenia a dokladov, ktoré predložil, že tovar bol fyzicky prepravený do Maďarska. K vyjadreniu maďarskej finančnej správy, že sa nepodarilo získať doklady, ani žiadne relevantné informácie k preverovanému zdaniteľnému obchodu u spoločnosti HAVRIL-AGRO Kft., ktorá nedeklarovala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, uviedol, že toto je potvrdením toho, že tovar bol dodaný britskému obchodníkovi, ktorý následne tovar dodal v Maďarsku, ale už bez prepravy a odoslania. V súvislosti so spoločnosťou HAVRIL-AGRO Kft. uviedol, že táto spoločnosť nemala dôvod deklarovať intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, pretože intrakomunitárne nadobudnutie tovaru v Maďarsku mal deklarovať britský obchodník, pričom v tejto súvislosti vytkol správcovi dane, že svoje dokazovanie neviedol týmto smerom a nezisťoval u maďarskej finančnej správy nič vo vzťahu k spoločnosti NO LIMIT FOOD, LTD. 24. Záverom žalobca namietal, že v konaní pred orgánom verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Uvedenú námietku zdôvodnil tým, že žalovaný nesprávne aplikoval zásadu objektívnej (materiálnej) pravdy a tiež zásadu voľného hodnotenia dôkazov, keď predložené dôkazy a dôkazy získané správcom dane nesprávne posúdil a vyhodnotil, čím dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že mu nevzniklo právo na odpočítanie dane a ani nárok na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do Maďarska. 25. Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhol správnemu súdu, aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 89736/2017 zo dňa 30.01.2017 a súčasne aj rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 104206145/2016 zo dňa 02.11.2016 (§ 191 ods. 3 písm. a/ SSP). Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania v celom rozsahu. 26. Žalobca navrhol v súlade s § 185 písm. a) SSP, priznať správnej žalobe odkladný účinok. III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného 27. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe odkázal v plnom rozsahu na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré vyčerpávajúcim spôsobom opisuje popis skutkového stavu, aplikované právne normy a úvahy, ktoré ho viedli k právnemu posúdeniu veci. Ďalej sa vyjadroval k jednotlivým žalobným bodom. 28. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že všetky osoby boli pre správcu dane kontaktné a potvrdili pravdivosť predložených dokumentov, nakoľko tieto osoby neboli známe ani samotnému žalobcovi. V tejto súvislosti poukázal na to, že konateľ bezprostredného dodávateľa p. U. sa síce dostavil k správcovi dane, predložil doklady a ústne potvrdil realizáciu obchodných transakcií a túto transakciu „ústne“ potvrdil aj bývalý konateľ spoločnosti Montieri s.r.o. p. J., avšak p. J. nepredložil žiadne relevantné doklady, iba „protokol o odovzdaní účtovných dokladov, všetkých dokumentov a majetku spoločnosti“, z ktorého nevyplýva, že spoločnosť Montieri s.r.o. dodala paštéty spoločnosti YENISEI s.r.o., ani od koho ich nadobudla a preto uzavrel, že len na základe týchto tvrdení a dôkazov nemožno ustáliť, že obchodné transakcie sa uskutočnili tak, ako je deklarované, keď navyše sa výpovede týchto osôb rôznia, pričom na rozpornosť vyjadrení poukázal spolu so správcom dane v odôvodnení svojho rozhodnutia. Poukázal tiež na to, že spoločnosť Montieri s.r.o. sa v čase preverovania na svojom sídle nenachádzala, nemala zabezpečené preberanie poštových písomností a správca dane dal návrh na zrušenie registrácie na DPH (táto bola aj zrušená) a spoločnosť Corsano s.r.o., ktorá mala realizovať prepravu, bola rovnako nekontaktná, nepodávala daňové priznania a aj jej bola zrušená registrácia na DPH, pričom tieto spoločnosti mali rovnaké sídlo na Panenskej 24 v Bratislave a správcovi dane sa nepodarilo s nikým zo spoločnosti Corsano s.r.o. skontaktovať a rovnako sa nepodarilo skontaktovať ani s odberateľom (NO LIMIT FOOD LTD.), ani so žiadnou osobou zo spoločnosti HAVRIL-AGRO Kft., ktorá deklarovala prevzatie paštét v Maďarsku. 29. K chýbajúcim náležitostiam výroku napadnutého rozhodnutia vychádzajúc z ustanovenia § 74 ods. 4 daňového poriadku poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie bolo zmenené vo výrokovej časti tak, že znížilo vyrubený rozdiel DPH o sumu 80,00 eur zodpovedajúcu DPH z faktúr č. 8030014 a č. 10032014 od dodávateľa Montieri s.r.o. za deklarovanú dopravu, keďže sa preukázalo, že žalobca si z týchto faktúr v kontrolovanom zdaňovacom období marec 2014 právo na odpočítanie DPH neuplatnil, z čoho logicky vyplýva, že ostatné údaje vo výroku ponechal nedotknuté (s výnimkou vyrubenej dane, resp. dane zistenej správcom dane vo vyrubovacom konaní, ktorá bola taktiež logicky znížená o 80 eur, čo však na určený rozdiel, ani sumu, ktorú má žalobca poukázať nemá žiaden vplyv a nie je ani povinnou náležitosťou výroku v zmysle právnej normy). V súvislosti s touto námietkou pre prípad, ak by správny súd zastával názor, že výrok rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu má tvoriť nerozlučný celok, ktorý by následne viedol k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžh/2/2009 a sp. zn. 8Sžf/19/2010, v zmysle ktorých sa rozhodnutie nezrušuje z dôvodu iba formálneho zopakovania administratívneho konania, ktoré nemôže pre žalobcu dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 30. K námietke, ktorou žalobca poukazoval na nesprávne právne posúdenie veci, keď mal za to, že preukázal splnenie podmienok pre vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 až 51 zákona o DPH, ako aj dodanie tovaru s oslobodením v zmysle § 43 zákona o DPH žalovaný poukázal na viacero skutočností a to, že spoločnosť YENISEI s.r.o. mala nadobudnúť sporný tovar od spoločnosti Montieri s.r.o. v deň kedy ho súčasne spoločnosť YENISEI s.r.o. mala dodať žalobcovi. Ďalej poukázal na to, že spoločnosť YENISEI s.r.o. nemala skladové priestory, tovar sa mal nachádzať v sklade v W., ktorý si prenajímala spoločnosť Montieri s.r.o. a v tomto sklade sa mala realizovať nakládka, prepravu tovaru mala zabezpečiť pre žalobcu na základe „žalobcovej“ objednávky spoločnosť Montieri s.r.o., pričom dôkazom týchto tvrdení sú faktúry za prepravu, na ktorých je dodávateľom Montieri s.r.o. a odberateľom žalobca č. 8032014 a č. 10032014. Žalovaný tiež poukázal na to, že spoločnosť Montieri s.r.o. mala prepravovať sporný tovar k deklarovanému anglickému odberateľovi do Maďarska. 31. Žalovaný odmietol tvrdenia, že na žalobcu preniesol zodpovednosť za protiprávne konanie spoločnosti Montieri s.r.o. a Corsano s.r.o., ktoré so správcom dane nespolupracovali a sú nekontaktné a poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí uviedol skutkové zistenia, poukázal na rozporné vyjadrenie zúčastnených osôb, nekontaktnosť dotknutých spoločností, ako aj nejednoznačné vyjadrenia žalobcu. Tvrdil, že sa nedopustil žiadneho „excesu“ pri zisťovaní skutkového stavu veci a žalobcu nezaťažil nad rámec zákona, keď skonštatoval, že si dostatočne neoveril dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov. V tejto súvislosti zastal názor, že výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí a je logické, že daňové subjekty by si mali preveriť, či ich obchodní partneri sú skutočnými subjektmi podnikajúcimi na danom trhu. Preto bez ohľadu na skutočnosť, že právne predpisy neukladajú povinnosť overovať si dôveryhodnosť obchodných partnerov, zotrval na názore, že znalosť obchodných partnerov nie je nadštandardnou požiadavkou správcu dane, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. Poukázal na to, že v riešenom prípade boli deklarovaný dodávateľ (YENISEI s.r.o.) a odberateľ (NO LIMIT FOOD LTD.) pre žalobcu novými obchodnými partnermi, s ktorými doposiaľ neobchodoval, prepravu u spoločnosti Montieri s.r.o. si žalobca taktiež objednal len na základe odporúčania a preto bolo v jeho záujme, aby si dostatočne preveril nielen obchodných partnerov, ale aj tovar, ktorý mal nadobudnúť, keď navyše podľa uzatvorenej Rámcovej zmluvy so spoločnosťou YENISEI s.r.o., ktorú na znak súhlasu žalobca podpísal, reklamáciu zjavných vád tovaru mal uplatniť ihneď pri preberaní tovaru. V tejto súvislosti tiež zvýraznil, že žalobca si mal podľa vyjadrenia konateľa údajne tovar skontrolovať až na odpočívadle, keď sa vracal z východu, pričom takéto konanie nemožno považovať za obozretné a zodpovedné. 32. S odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/24/2012 uviedol, že správca dane bol oprávnený preverovať celý obchodný reťazec, pretože v danom prípade bola spochybnená existencia tovaru, bolo poukázané na rozpornosť vyjadrení zúčastnených osôb (p. U. a p. J.), nekontaktnosť spoločností Montieri s.r.o. a Corsano s.r.o., ako aj NO LIMIT FOOD LTD. a HAVRIL-AGRO Kft., neplnenie ich daňových povinností, ako aj neštandardné správanie samotného žalobcu vo vzťahu k deklarovanému tovaru. 33. Žalovaný dal správnemu súdu do pozornosti skutočnosť výrazne spochybňujúcu uskutočnené transakcie a to, že spoločnosť Montieri s.r.o. deklarovala pre žalobcu faktúrou č. 10032014 zo dňa 31.03.2014 prepravu sporného tovaru na trase W. - Z. a faktúrou s rovnakým č. 10032014 zo dňa 28.03.2014 deklarovala spoločnosť Montieri s.r.o. pre spoločnosť YENISEI s.r.o. dodávku pečeňových paštét, čo znamená, že spoločnosť Montieri s.r.o. deklarovala na základe jedného účtovného dokladu - faktúry s číslom 10032014 dva dokumenty s rozdielnym obsahom pre dva rozdielne subjekty. 34. Vo vzťahu k rozsudkom Súdneho dvora EÚ, na ktoré žalobca upriamil pozornosť, žalovaný skonštatoval, že tieto nie sú spôsobilé spochybniť jeho závery a správnosť postupu dodajúc súčasne, že pokiaľ sa žalobca odvoláva na niektoré rozsudky Súdneho dvora EÚ, je jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z citovaných rozsudkov a nie iba uvádzať, právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. 35. Žalovaný nesúhlasiac s námietkou, že vyhľadával dôkazy svedčiace v neprospech žalobcu poukázal na to, že v súlade s § 24 ods. 2 daňového poriadku viedol dokazovanie a dbal na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, pričom všetky získané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku. Žalovaný odmietol tvrdenie, že vo vzťahu k žalobcovi založil absolútnu dôkaznú povinnosť a zastal názor, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 nie je spôsobilý zmeniť jeho závery, keďže jeho prvky nie sú v okolnostiach prípadu naplnené, nakoľko materiálna existencia tovaru bola v riešenom prípade spochybnená. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca ani nepreukázal, že by disponoval existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných tovarov od deklarovaného dodávateľa, keď ani z faktúr, ani z dodacích listov, ktoré majú byť nesporne reálnym odrazom obchodných transakcií tieto informácie - t.j. koľko paštét a akého druhu bolo reálne dodaných, vôbec nevyplývajú. 36. V súvislosti s rozložením dôkazného bremena žalovaný poukázal na to, že vykonaným dokazovaním vznikli opodstatnené pochybnosti, s ktorými bol žalobca oboznámený, pričom nešlo o pochybnosti výlučne z dôvodu preverovania účtovnej evidencie žalobcových dodávateľov. Žalobca deklaroval nadobudnutie sporného tovaru a jeho následné dodanie svojmu odberateľovi a prepravu tohto tovaru si objednal u spoločnosti Montieri s.r.o., ktorá mala sporný tovar v daný deň predať spoločnosti YENISEI s.r.o., avšak z vyjadrenia p. J. vyplýva, že faktúry, ktoré vystavil žalobcovi za dopravu vôbec nespájal s dodávkou pečeňových paštét, nakoľko sa vyjadril, že prepravu paštét pri ich predaji spoločnosti YENISEI s.r.o. vykonával odberateľ, teda spoločnosť YENISEI s.r.o. Preto bolo na žalobcovi, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázal, že paštéty nadobudol a následne dodal svojmu odberateľovi, tak ako deklarujú faktúry, avšak žalobca pochybnosti správcu dane neodstránil. Rovnako s poukazom na vykonané dokazovanie, najmä výpoveď bývalého konateľa spoločnosti Montieri s.r.o. pána J. v spojení s ďalšími vykonanými dôkazmi skonštatoval, že žalobcovi nekladie za vinu konanie iných subjektov resp. osôb na predchádzajúcich stupňoch dodávateľského reťazca, avšak na základe zistených skutočností mal za to, že žalobca nekonal s dostatočnou obozretnosťou a starostlivosťou a o podvodnom konaní vedel, resp. mohol vedieť, ba dokonca musel vedieť. 37. Vo vzťahu k námietkam považujúcich dokazovanie za nedostatočné a skutkový stav za neúplný, keď správca dane nepreveril existenciu tovaru v sklade, ktorý si mala prenajímať spoločnosť Montieri s.r.o. od spoločnosti VEXIM, s.r.o., žalovaný uviedol, že žiadna zo spoločností zúčastnených na obchodnej transakcii neposkytla správcovi dane bližšie identifikačné údaje o spoločnosti VEXIM, s.r.o. doplniac, že v obchodnom registri sa žiadna spoločnosť s ručením obmedzeným s týmto názvom nenachádza. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 24 ods. 1 daňového poriadku a uviedol, že ak žalobca deklaruje, že sa stal vlastníkom tovaru, ktorý sa mal nachádzať v sklade, ktorý si prenajímala spoločnosť, od ktorej si priamo objednával prepravu tohto tovaru, mal správcovi dane predkladať dôkazy, prípade navrhnúť preverenie ním požadovaných skutočností, aby sa vylúčilo podozrenie z jeho priamej, resp. nepriamej účasti na tomto podvodnom konaní. Rovnako v súvislosti s dokazovaním poukázal na to, že druhý konateľ p. C., ktorý mal údajne na starosti realizáciu obchodného prípadu, a ktorý objednával prepravu u spoločnosti Montieri s.r.o. svoje vyjadrenia správcovi dane neposkytol, čo možno tiež hodnotiť prinajmenšom za „neštandardné“. Na základe uvedených skutočností žalovaný nepovažoval reálnu existenciu tovaru za preukázanú. 38. Žalovaný na potvrdenie správnosti svojho rozhodnutia dal do pozornosti rozsudky Súdneho dvora EÚ C-439/04, C-440/04 a C-80/11 a C-142/00, v ktorých Súdny dvor EÚ stanovil, že prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukázalo, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Rovnako platiteľ dane, ktorý vedel alebo mal vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, sa musí na účely šiestej smernice považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má z opätovného predaja tovaru prospech alebo nie. Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Preto vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Žalovaný v tejto súvislosti skonštatoval, že z vykonaných zistení vyplýva, že žalobca bol priamym účastníkom reťazca, ktorý bol poznačený podvodom vo vzťahu k DPH, a z jeho konania, ako aj rozporných tvrdení je zrejmé, že nepostupoval obozretne a s náležitou starostlivosťou a preto prináleží vnútroštátnym orgánom odmietnuť právo na odpočítanie dane. 39. K intrakomunitárnemu dodaniu tovaru deklarovanému odberateľovi NO LIMIT FOOD LTD. do Maďarska na adresu odberateľa HAVRIL - AGRO Kft., z ktorého dôvodu mala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru v Maďarsku deklarovať britská spoločnosť, ktorá skutočnosť nebola zo strany správcu dane preverovaná, ako tvrdí žalobca, žalovaný poukázal na § 72 ods. 9 daňového poriadku, v zmysle ktorého v odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým bol vyrubený rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, možno napadnúť len tento rozdiel. V danom prípade deklarovaného dodania tovaru - pečeňových paštét do IČS pre anglického odberateľa NO LIMIT FOOD LTD. však nedošlo k vyrubeniu rozdielu dane. Preto neuznanie práva na oslobodenie dane nemá žiaden vplyv na výrok žalovaného rozhodnutia a neovplyvňuje ani výšku dane v daňovom priznaní. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že správca dane vykonaným dokazovaním spochybnil samotný nákup tovaru - jeho materiálnu existenciu, neuznal právo na odpočítanie dane a iba na základe logickej úvahy vyvodil záver, že tento tovar nemohol byť predmetom intrakomunitárneho dodania, pričom zistenia správcu dane, ktoré sa týkajú intrakomunitárneho dodania majú dotvoriť celý kontext podvodného konania s cieľom získania výhod, avšak na výšku vyrubeného rozdielu nemajú žiaden vplyv a preto nie je potrebné sa týmito žalobnými námietkami zaoberať. 40. Záverom žalovaný uzavrel, že nakoľko sa tvrdenia žalobcu ukázali ako nepresvedčivé a nepreukázalo sa, že deklarované obchodné transakcie, ktorými žalobca deklaruje nadobudnutie pečeňových paštét sa uskutočnili tak, ako deklarujú faktúry vystavené spoločnosťou YENISEI s.r.o., pričom žalobca bol nesporne aktívnym článkom reťazca, v ktorom dochádzalo k podvodnému konaniu a vzhľadom na všetky okolnosti je zrejmé, že o podvodnom konaní vedel resp. mohol vedieť, pretože objektívne neprijal všetky opatrenia a starostlivosť, aby sa vyhol prípadným problémom s unesením dôkazného bremena, bolo neuznanie práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr oprávnené. Preto navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 41. Žalobca sa v replike venoval uplatneným žalobným bodom a rozobral ich v nadväznosti na podané vyjadrenie žalovaného. V nadväznosti na námietku, ktorou poukazoval na nepreskúmateľnosť výroku napadnutého rozhodnutia podporil svoju argumentáciu rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/417/2009 zo 17. decembra 2009 a sp. zn. 7Sž 142/2001 zo 7. novembra 2001. Poukázal na to, že konanie pred správcom dane a rovnako pred jeho odvolacím orgánom je v zmysle daňového poriadku ovládané zásadou objektívnej (materiálnej) pravdy podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, pričom postup žalovaného a správcu dane porušuje túto základnú zásadu, pretože preukázal splnenie zákonných podmienok pre vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 až 51 zákona o DPH, ako aj pre dodanie tovaru s oslobodením v zmysle § 43 zákona o DPH. V predmetnej veci bolo preukázané, že sporný tovar mu dodal deklarovaný dodávateľ, týmto spoločnostiam vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a to na základe reálne uskutočnenej dodávky tovarov v tuzemsku, a teda si oprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr od dodávateľa YENISEI s.r.o. v súlade s § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 zákona o DPH. Namietal porušenie zásady dvojinštančnosti konania, ktorú vzhliadol v nahradení odôvodnenia rozhodnutia správcu dane ( uvedenej námietke správny súd poznamenáva, že táto nebola uplatnená v správnej žalobe). S odkazom na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ poukázal na to, že, právo platiteľa dane na odpočítanie dane na vstupe nemôže byť podmienené tým, či DPH na predchádzajúcom alebo nasledovnom stupni obchodu bola alebo nebola zaplatená, pričom tento svoj názor oprel o rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-409/04 Teleos, z ktorého vyplýva, že mu nemožno pričítať zodpovednosť za konanie obchodného partnera. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že vierohodným spôsobom nepreukázal, že s tovarom disponoval ako vlastník a to z dôvodu spochybnenia materiálnej existencie tovaru, pričom toto tvrdenie označil za nesprávne zhodnotenie skutkového stavu veci. V tejto súvislosti zopakoval, že všetky osoby priamo zúčastnené na zdaniteľnom obchode, u ktorých správca dane preveroval reálnosť nákupu tovaru, boli pre správcu dane kontaktné, dostavili sa k svojmu miestne príslušnému správcovi dane na výpoveď a opísali priebeh obchodného prípadu tak, ako si ho s odstupom času pamätali, potvrdili pravosť predložených dokumentov, poskytli listinné dôkazy zo svojho účtovníctva alebo dôkazy o tom, že účtovníctvo bolo odovzdané inej osobe z legitímnych dôvodov, pričom pravdivosť ich výpovede bola potvrdená aj Okresným dopravným inšpektorátom Rožňava (vo vzťahu k fyzickému opusteniu tovaru). Z uvedeného dôvodu mal za to, že legitímnym spôsobom vyčerpal svoju dôkaznú povinnosť a preukázal prevod vlastníckeho práva a aj to, že tovar opustil územie Slovenskej republiky. Záverom repliky poukázal na to, že žalovaný a správca dane nevychádzali z objektívne preukázaných skutočností, ale len z rôznych úvah, údajných videniach, údajných odporúčaniach, pričom podľa jeho názoru na pochybnostiach nemôže byť odopreté zákonné právo žalobcu na vznik práva a uplatnenia práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 až 51 zákona o DPH, ako aj pre dodanie tovaru s oslobodením v zmysle § 43 zákona o DPH. 42. Žalovaný v duplike zotrval v celom rozsahu na svojich vyjadreniach. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z úvah. V tejto súvislosti poukázal na to, že správca dane vykonal riadne dokazovanie a na základe výsledkov tohto dokazovania vyslovil záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr od spoločnosti YENISEI s.r.o. (od 22.11.2016 Icefix s.r.o.), pretože žalobca vierohodne nepreukázal, že sporný tovar - pečeňové paštéty mu bol dodaný a ani nepreukázal jeho použitie na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Upriamiac pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/49/2013 zo 17. decembra 2014 poukázal na to, že v danej veci vykonal dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci. Rovnako v nadväznosti na žalobcom citovaný rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 Mahagében a vo veci C-142/11 Péter Dávid dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/42/2012 z 18. apríla 2013, z ktorého vyplýva, že citované rozsudky Súdneho dvora EÚ nemožno na daný prípad aplikovať, nakoľko v predmetnej veci nebolo preukázané, že by sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo, teda nebola splnená jedna z podmienok, za ktorých došlo k položeniu prejudiciálnej otázky vo veci Mahagében. Žalovaný taktiež skonštatoval, že nakoľko bola spochybnená materiálna existencia tovaru, nemožno sa dožadovať ani aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011. Záverom dupliky s podporou rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/24/2012 poukázal na to, že rovnako nemôžu obstáť tvrdenia žalobcu o tom, že mu pričítal zodpovednosť za konanie „obchodného partnera“ a taktiež tvrdenia, že správca dane nie je za účelom zistenia objektívnej pravdy preverovať tok a pôvod fakturovaného tovaru. Podľa názoru žalovaného z dôvodu, že nebola preukázaná samotná existencia sporného tovaru, nemôže ani obstáť tvrdenie žalobcu, že o podvodnom konaní nevedel, resp. nemohol vedieť. IV. Relevantná právna úprava a konanie na správnom súde 43.Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 44.Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 45.Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 46.Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 47.Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 48.Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 49.Podľa § 3 ods. 7 daňového poriadku daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. 50.Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 51. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 52. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 53. Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. 54. Podľa § 74 ods. 4 vety prvej daňového poriadku, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. 55. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 56. Podľa § 17 ods. 1 zákona o DPH miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi. 57. Podľa § 17 ods. 2 zákona o DPH ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý. 58. Podľa § 17 ods. 3 zákona o DPH ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25. 59. Podľa § 19 ods. 1 vety prvej a druhej zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 60. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 61. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 62. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 63. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 64. Podľa článku 40 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len ako „Smernica Rady 2006/112/ES“) za miesto nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva sa považuje miesto, kde sa končí odoslanie alebo preprava tovaru nadobúdateľovi. 65. Podľa článku 41 Smernice Rady 2006/112/ES bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 40, sa za miesto nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) bodu (i) považuje miesto na území členského štátu, ktorý pridelil identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým nadobúdateľ uskutočnil toto nadobudnutie, ak nadobúdateľ nepreukáže, že nadobudnutie sa zdanilo v súlade s článkom 40. 66. Podľa článku 42 Smernice Rady 2006/112/ES ak podľa článku 40 nadobudnutie podlieha DPH v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru končí, po tom, ako bolo zdanené v súlade s prvým odsekom, základ dane sa primerane zníži v členskom štáte, ktorý pridelil identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým nadobúdateľ toto nadobudnutie uskutočnil. 67. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, pričom postupom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP, nariadil na prejednenie veci samej pojednávanie na deň 24. mája 2018 a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 68. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý zotrval na dôvodoch správnej žaloby v plnom rozsahu. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním z 15. mája 2018. Správny súd preto podľa § 114 SSP konal v neprítomnosti žalovaného. 69. Z hľadiska závažnosti predostretých žalobných bodov sa správny súd v prvom rade musel vysporiadať s námietkou, ktorou žalobca poukazoval na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nezákonného vykonania zmeny prvostupňového rozhodnutia postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku. V tejto súvislosti správny súd súčasne uvádza, že pri hodnotení tejto námietky posudzoval a vyhodnocoval jej závažnosť na zákonnosť napadnutého rozhodnutia aj v nadväznosti na žalovaným citované rozhodnutia najvyššieho súdu, v zmysle ktorých sa rozhodnutie nezrušuje, pokiaľ dôjde len k formálnemu zopakovaniu administratívneho konania. Inak povedané posudzoval, či závažnosť takejto vady môže obstáť a ponechať v platnosti v podstate nezákonné rozhodnutie zohľadňujúc zásadu hospodárnosti konania. Toto boli základné axiómy, z ktorých správny súd pri posudzovaní tejto námietky vychádzal. 70. V danom prípade žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume 12121,40 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014, pričom z výroku napadnutého rozhodnutia je preukázané, že došlo k zmene výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia tak, že určený rozdiel v sume 12121,40 eura na dani z pridanej hodnoty sa mení zo sumy 12121,40 eura na sumu 12041,40 eura. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dôvodom zníženia vyrubeného rozdielu DPH o sumu 80 eur, ktorá zodpovedala DPH z faktúr č. 8032014 a 10032014 zo dňa 31.03.2014 od dodávateľa Montieri s.r.o. za deklarovanú dopravu, bola skutočnosť, že žalobca si z týchto faktúr v kontrolovanom období právo na odpočítanie DPH neuplatnil. 71. Ustanovenie § 74 ods. 4 daňového poriadku upravuje spôsoby rozhodnutia odvolacieho orgánu. Odvolací orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia má k dispozícii 4 zákonné spôsoby rozhodovania. Buď napadnuté rozhodnutie potvrdí, zruší bez ďalšieho, zruší a vec vráti správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo rozhodnutie správcu dane zmení. Pod zmenou rozhodnutia sa rozumie stav, keď o veci, ktorá je predmetom konania, odvolací orgán rozhodne inak, ako správca dane. Zmena rozhodnutia sa preto týka veci samej a má konštitutívne účinky. 72. V danom prípade žalovaný zmenou prvostupňového rozhodnutia reparoval nezákonnosť, ktorej sa dopustil správca dane tým, že na účely určenia DPH za zdaňovacie obdobie marec 2014 zohľadňoval faktúry od dodávateľa Montieri s.r.o., ktorý mal pre žalobcu v rámci intrakomunitárneho dodania tovaru deklarovanému odberateľovi NO LIMIT FOOD LTD., zabezpečovať dopravu do Maďarska na adresu Z., napriek tomu, že žalobca si v danom zdaňovacom období z nich právo na odpočítanie dane vo výške 80 eur neuplatnil (uvedené faktúry boli priložené k medzinárodným nákladným listom, ktorými žalobca deklaroval dopravu v rámci intrakomunitárneho dodania tovaru). Žalovaný však v rámci odvolacieho konania, napriek tomu, že túto skutočnosť daňový subjekt v odvolaní ani nenamietal (žalovaný je oprávnený preskúmať napadnuté rozhodnutie aj nad rozsah odvolacích námietok, ak zistí skutkové a právne okolnosti, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia) zistil pochybenie správcu dane a vyrubený rozdiel DPH znížil o sumu 80 eur. 73. Správny súd, vychádzajúc z výroku prvostupňového rozhodnutia, musí konštatovať, že zmena rozhodnutia správcu dane, tak ako ju vykonal žalovaný v danom prípade spôsobuje zmätočnosť samotného výroku. Dôvodom je skutočnosť, že správca dane vo výroku rozhodnutia okrem sumy 12 121,40 eur, ktorá predstavuje rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014, pracuje aj so sumou 10 270,07 eur, ktorá je označená ako suma nadmerného odpočtu, ktorý bol žalobcovi vrátený podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH a taktiež so sumou 1 851,33 eur, ako daňou zistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní. Naviac správca dane uvedenú skladbu rozdielu dane na úhradu opakuje aj v tretej časti výroku. Zmätočnosť výroku je daná matematickým súčtom sumy nadmerného odpočtu a daňou zistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní, ktorý nie je 12 041,40 eur, ale 12 121,40 eur. Vychádzajúc z vyjadrenia k správnej žalobe zastáva správny súd názor, že túto skutočnosť si uvedomuje aj sám žalovaný, ktorý skonštatoval, že zmenil rozhodnutie správcu dane v tom, že zmenil určený rozdiel v sume o zmienenú čiastku DPH, z čoho logicky vyplýva, že ostatné údaje vo výroku ponechal v platnosti s výnimkou vyrubenej dane resp. dane zistenej správcom dane vo vyrubovacom konaní, ktorá bola taktiež znížená o 80 eur, avšak v skutočnosti suma 1 851,33 eur o 80 eur znížená nebola. V tejto súvislosti neobstojí ani argument žalovaného, že určený rozdiel nie je povinnou náležitosťou výroku, pretože tým, že ho správca dane zahrnul do výroku svojho rozhodnutia stal sa jeho súčasťou a nie je možné naň neprihliadať. Podľa názoru správneho súdu ide o závažné pochybenie, ktoré má zásadný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd preto nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že ide o formálnu vadu, pre ktorú sa rozhodnutie nezrušuje. Výrok každého rozhodnutia orgánu verejnej správy musí byť perfektný, pretože len takýto môže vyvolať právne účinky rozhodnutia. V danom prípade je neperfektnosť výroku spôsobená vyššie opísanou zmätočnosťou. 74. Zmätočnosť výroku napadnutého rozhodnutia je dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia, pretože toto je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť. Správny súd súčasne dodáva, že žalovaný, pokiaľ bude meniť rozhodnutie správcu dane, by mal nielen zmeniť všetky sumy, ktorých sa táto zmena dotýka a vo všetkých častiach výroku, ale súčasne pokiaľ sa zmena nedotkne celého výroku rozhodnutia správcu dane, mal by vo zvyšnej časti výrok prvostupňového rozhodnutia potvrdiť. Takýto výrok rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorý využíva možnosť zmeny napadnutého rozhodnutia by bol procesne správny a nebolo by mu možné z formálneho hľadiska nič vytknúť. Správny súd však opakuje, že dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia je, ako už bolo uvedené v bode 73 tohto rozsudku, skutočnosť, že zmenou napadnutého rozhodnutia zostala nedotknutá daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní. 75. Z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného bolo zrušené podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd neposudzoval dôvodnosť ďalších žalobných bodov (k tomu pozri rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 3As 6/2004). Správny súd považuje s ohľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia ešte uviesť, že sa nezaoberal procesnou otázkou, či v danom prípade bola zo strany žalovaného porušená zásada dvojinštančnosti konania a to s poukazom na § 183 SSP, pretože táto námietka nebola uplatnená v lehote na podanie správnej žaloby. 76. Správny súd, vychádzajúc z uplatnených žalobných bodov, s poukazom na zásadu hospodárnosti konania vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu, dáva žalovanému na zváženie preverenie, či britská spoločnosť NO LIMIT FOOD LTD. skutočne nepriznala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru v Maďarsku, aj keď táto skutočnosť sa s ohľadom na vykonané dokazovanie a znenie článku 40 až 42 Smernice Rady č. 2006/112/ES, javí ako nepravdepodobná, avšak výsledok tohto dokazovania by mohlo podporiť alebo vyvrátiť predpoklad správcu dane, že v danom prípade nedošlo k reálnej obchodnej transakcii, ale išlo len o „transakciu papierovú“. Pokiaľ však ide o tvrdenie žalobcu, že nebola zo strany správcu dane preverená spoločnosť VEXIM s.r.o., ktorá mala podľa vyjadrenia bývalého konateľa p. J. prenajímať sklad, v ktorom sa mali nakladať pečeňové paštéty, spoločnosti Montieri s.r.o., tak vo vzťahu k spoločnosti VEXIM s.r.o. správny súd uvádza, že spoločnosť VEXIM s.r.o. na území Slovenskej republiky neexistovala, pričom podľa údajov z obchodného registra do 7.12.2010 existovala iba spoločnosť VEXIM, a.s. v likvidácii, ktorá však v čase realizácie deklarovaných obchodov už neexistovala. Z uvedených dôvodov nie je možné overiť tvrdenie o tom, že spoločnosti Montieri s.r.o. mala spoločnosť VEXIM s.r.o. prenajať sklad v W., na ul. C. XX. 77. Správny súd považuje za potrebné ešte uviesť, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že nakoľko vo vzťahu intrakomunitárnemu dodaniu tovaru nedošlo k vyrubeniu rozdielu dane, tak podľa § 72 ods. 9 daňového poriadku nemá neuznanie práva na oslobodenie dane žiadny vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia a nemusí sa preto zaoberať odvolacími námietkami daňového subjektu. Je pravdou, že z dôvodu neuznania práva na oslobodenie nedošlo zo strany správcu dane k určeniu daňovej povinnosti, avšak v danom prípade tak správca dane, ako aj žalovaný podporili svoju argumentáciu o spochybnení nákupu tovaru žalobcom aj výsledkami dožiadaní z medzinárodnej výmeny informácií medzi britskou finančnou správou a maďarskou finančnou správou. Z uvedeného dôvodu je potrebné sa odvolacími námietkami v tomto smere riadne zaoberať. Preto pokiaľ na jednej strane správca dane a žalovaný dôvodia zistenými skutočnosťami, musia dať daňovému subjektu možnosť navrhovať doplnenie dokazovania a vyjadrovať sa k týmto zisteniam a následne ich vzájomne vyhodnotiť. Preto je žiaduce, aby žalovaný v prípade, ak nevykoná ďalšie dokazovanie vo vzťahu k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru do IČS riadne vyargumentoval dôvody, pre ktoré navrhované dokazovanie neuskutočnil, tak aby odôvodnenie jeho rozhodnutia bolo v tomto smere presvedčivé. 78. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom zváži či doplní dokazovanie v naznačenom smere a pokiaľ sa rozhodne, že doplnenie dokazovania nie je potrebné, riadne sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiada s dôvodmi, pre ktoré tak neučinil. Pokiaľ ide o zmenu prvostupňového rozhodnutia, za predpokladu, že o zmene rozhodne žalovaný, nakoľko má vždy možnosť zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie, túto je potrebné vykonať v súlade s bodom 74 tohto rozsudku. Správny súd napriek návrhu žalobcu na zrušenie aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane, nepristúpil k jeho zrušeniu a to z dôvodu, že pochybenie, ktoré bolo žalovanému vytknuté, môže žalovaný odstrániť sám, pričom rovnako môže sám aj doplniť dokazovanie (§ 74 ods. 2 daňového poriadku), pričom či tak urobí sám alebo prostredníctvom správcu dane ponecháva správny súd na zvážení žalovaného. 79. Správny súd v konaní úspešnému žalobcovi priznal podľa § 167 ods. 1 SSP náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 80. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.