Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sa/14/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200112 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200112.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci žalobkyne: Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. U. č.XXX, XXX XX V. U., právne zastúpenej: JUDr. Milan Kukučka, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Kmeťkova 9, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, Krajský dopravný inšpektorát, Kollárova 31, 917 02 Trnava, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TT-KDI3-56/2016-ODV zo dňa 01.03.2017, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 13.04.2011 domáhala zrušenia rozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave (ďalej len ,,OR PZ v TT“) č. ORPZ-TT-ODI2-355/2016 zo dňa 09.01.2017. Predmetným rozhodnutím bola žalobkyni uložená pokuta za porušenie pravidiel cestnej premávky vo výške 10,- Eur a zároveň jej bola uložená povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 16,- Eur. 2. Žalobkyňa v žalobe namietala, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je nezákonné, pretože žalovaný vo svojom rozhodnutí jej odňal právo brániť sa proti arbitrárnemu rozhodnutiu pred nezávislým súdom, ktorý jej má garantovať ústavné právo na súdnu ochranu. V napadnutom rozhodnutí bolo podľa názoru žalobkyne nesprávne poučenie, čo spôsobilo hrubý zásah do jej práv prístupu k nezávislej justícii. Žalobkyňa ďalej uviedla, že konaním správnych orgánov je zasahované do jej práva na spravodlivý proces, pretože sa musí brániť opakovaným snahám správnych orgánov o sankcionovanie jej osoby. Žalobkyňa poukázala, že konanie správnych orgánov voči nej trvá už viac ako 11 mesiacov, pričom ide o vec súvisiacu s obyčajným parkovaním a žiadnu trestnú činnosť. Ďalej žalobkyňa namietala, že žalovaný v následnom konaní operoval s vykonanými dôkazmi, ktoré boli zadovážené v skoršom konaní, ktoré bolo zrušené pre nezákonnosť. Žalobkyňa namietala, že skorším rozhodnutím KR PZ v TT o zrušení rozhodnutia OR PZ v TT bolo zrušené aj skôr vykonané dokazovanie vrátane podkladov zabezpečených mestskou políciou v Trnave, a preto žalovaný nie je oprávnený vo svojom neskoršom rozhodnutí tieto dôkazy použiť. Žalobkyňa ďalej uviedla, že správne orgány počas celého konania boli voči nej zaujaté a zameriavali sa na preskúmavanie dôkazov svedčiacich v jej neprospech, pričom správne orgány nezohľadňovali žiadne argumenty v jej prospech. Žalobkyňa taktiež namietala, že správny orgán vo svojom rozhodnutí sa nezaoberal argumentmi žalobkyne, a to tým, že vozidlo zaparkovala na pozemku, ktorý bol podľa jej informácií a zaužívanej praxi zamestnancov banky vo vlastníctve banky. Žalobkyňa poukázala, že podľa niekoľkoročnej praxe predmetný pozemok využívajú zamestnanci banky na krátke zaparkovanie vozidla, a preto nikdy nebolo zo strany Mestskej polície Trnava ani zo strany OR PZ v TT uvedené parkovanie vyhodnocované ako priestupok. Žalobkyňa ďalej uviedla, že si nebola vedomá toho, že predmetné miesto je chodníkom, pretože dané miesto nevykazuje znaky chodníka. Taktiež poukázala vo svojej žalobe, že žalovaný pri uložení sankcie nezohľadnil prax, ktorá je na danom mieste zaužívaná, pretože správny orgán si od mestskej polície nevyžiadal pochôdzkové trasy mestských policajtov a záznamy, ktoré by preukazovali, že na danom mieste je vykonávaný dozor nad dodržiavaním predpisov na úseku cestnej premávky. Žalobkyňa uviedla, že mestská polícia toleruje parkovanie na chodníku čo ju viedlo k názoru, že predmetné miesto kde parkovala nie je chodníkom. Žalobkyňa taktiež namietala výšku uloženej sankcie, ktorú považuje za neprimeranú, pretože má za to, že nespáchala priestupok keďže absentuje úmysel ako aj jej zavinenie. Taktiež v napadnutom rozhodnutí absentuje zdôvodnenie spoločenskej nebezpečnosti údajného priestupku. Žalobkyňa uviedla, že správny orgán nemôže selektívne vyberať, že niekoho za priestupok postihne a iného nie. Žalobkyňa spochybnila konanie správneho orgánu, príslušníkov mestskej polície a príslušníkov OR PZ v TT, pretože podľa jej názoru nepristupujú k svojim povinnostiam rovnako pri postihovaní priestupkov a dopúšťajú sa trestnej činnosti, keď niekoľko rokov nepostihujú dané priestupky pri parkovaní na predmetnom pozemku. Podľa názoru žalobkyne trovy konania uplatňované v právnom štáte nemôžu prevyšovať sankciu aplikovanú v priestupkovom konaní, nakoľko trestom za priestupok nie je samotná sankcia, ale trovy konania súvisiace s právom na spravodlivý proces uplatňovaným účastníkom administratívneho konania. Žalobkyňa navrhla, že ak súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania uzná napadnuté rozhodnutie v merite veci za dôvodné, mal by krajský súd využiť možnosť sankčnej moderácie podľa § 198 ods. 1 písm. a), písm. b) Správneho súdneho poriadku. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 06.07.2017, uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí, ktoré bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Žalovaný uviedol, že námietku žalobkyne týkajúcu sa absencie poučenia o možnosti domáhať sa súdnej ochrany považuje za absurdné tvrdenie, pretože v poučení napadnutého rozhodnutia bolo uvedené ,,Toto rozhodnutie nie je vylúčené zo súdneho preskúmania“, z čoho je dostatočne zrejmé, že predmetné rozhodnutie je preskúmateľné súdom. Z napadnutého rozhodnutia je preukázané, že v priebehu dokazovania bolo do konania zadovážené potvrdenie Mestského úradu v Trnave, odbor stavebný a životného prostredia č. OSaŽP/33454-80962/2016/UI zo dňa 22.11.2016, z ktorého jednoznačne vyplýva, že daný úsek spevnenej plochy je verejne prístupný chodník pre peších. Predmetný chodník vedie od ul. Zámočníckej na ul. Vajanského, kde kopíruje budovu banky ČSOB, a. s., pričom daný chodník je zakončený pri vchode do predajne Obuvi a tiež sa z neho vychádza k bráne obytných domov. Žalovaný ďalej poukázal na stanovisko ČSOB, a.s., č. MM/652/16 ev. č. 425628/16 zo dňa 14.12.2016, v ktorom banka uviedla, že nemá žiadny vlastnícky ani iný nájomný vzťah k uvedenému pozemku parc. 751/2. Žalovaný uviedol, že banka ČSOB, a.s. nie je oprávnená nikomu na tomto pozemku povoliť parkovanie. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa bola s predmetným stanoviskom oboznámená na ústnom pojednávaní o priestupku dňa 09.01.2017, kde sa mohla k nemu vyjadriť. Žalovaný sa v plnej miere stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu a vzhľadom na vykonané dôkazy považuje námietky žalobkyne za neopodstatnené, so zámerom vyhnúť sa postihu za spáchaný priestupok. 4. Z prvostupňového rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava, Okresného dopravného inšpektorátu Trnava č. ORPZ-TT-ODI2-355/2016 zo dňa 09.01.2017 súd zistil, že tento prvostupňový správny orgán uložil žalobkyni pokutu vo výške 10,- Eur za spáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a zároveň bola žalobkyňa zaviazaná na náhradu trov správneho konania vo výške 16,- Eur. Prvostupňový správny orgán vychádzal zo skutkového stavu veci, že žalobkyňa dňa 25.04.2016 v čase o 16:09 hod. v Trnave, ul. Vajanského zastavila a stála s motorovým vozidlom zn. Ford, evidenčné číslo TT-545EJ celou šírkou a dĺžkou vozidla na chodníku v zóne s dopravným obmedzením spočívajúcim v zákaze zastavenia alebo státia a zóny s plateným alebo regulovaným státím. Na základe uvedeného konania prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobkyňa Z. Y. porušila ustanovenie § 25 ods. 1 písm. q), § 52 ods. 2, § 3 ods. 2 písm. b) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, za čo bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 5. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 20.01.2017 odvolanie, v ktorom uviedla v podstate rovnaké skutočnosti, ktoré sú predmetom žaloby. 6. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí zamietol odvolanie účastníčky konania Z. Y. a rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu č. ORPZ-TT- ODI2-355/2016 zo dňa 09.01.2017 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil. Žalovaný uviedol, že v priebehu dokazovania bolo do konania zadovážené potvrdenie Mestského úradu v Trnave, v ktorom mesto Trnava jednoznačne potvrdilo, že daný úsek spevnenej plochy je verejne prístupný chodník pre peších. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán zdôraznil vo svojom rozhodnutí, že sa v plnej miere stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím. S poukazom na všetky zadokumentované dôkazné prostriedky považuje odvolacie dôvody odvolateľky za neopodstatnené so zámerom vyhnúť sa postihu za spáchaný priestupok. Odvolací správny orgán vychádzal z prvotne a neodkladne spracovaných dôkazných materiálov ako aj materiálov, ktoré vykonal prvostupňový správny orgán, z ktorých je zrejmé a dostatočne preukázané, že Z. Y. sa priestupku dopustila, za čo jej bola s prihliadnutím na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľa uložená primeraná sankcia v správnom konaní. 7. Krajský súd prejednal vec podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná, a preto podanú žalobu zamietol. 8. Podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 9. Podľa § 22 ods. 2 písm. g) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, Za priestupok podľa odseku 1), g) písm. l) možno uložiť pokutu do 100 eur. 10. Podľa § 79 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, Občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku, ako aj navrhovateľovi, ak bolo konanie začaté na jeho návrh zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a), b), c) alebo j), uloží sa povinnosť uhradiť trovy spojené s prejednaním priestupku. Trovy konania sa uhrádzajú paušálnou sumou, ktorú ustanoví Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. 11. Podľa § 2 ods. 2 písm. g) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, podľa tohto zákona sa chodníkom rozumie komunikácia alebo časť cesty určená pre chodcov, ktorá je spravidla oddelená od vozovky výškovo alebo iným spôsobom. 12. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného značenia. 13. Podľa § 25 ods. 1 písm. q) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, vodič nesmie zastaviť a stáť na na chodníku okrem prípadu podľa § 52 ods. 2 Z. z. o cestnej premávke. 14. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke Iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú chodník používať; to neplatí, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením je určené inak alebo ak ide o zastavenie alebo státie vozidla, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m okrem zóny s dopravným obmedzením spočívajúcim v zákaze zastavenia alebo státia a zóny s plateným alebo regulovaným státím. V zóne s dopravným obmedzením spočívajúcim v zákaze zastavenia alebo státia a v zóne s plateným alebo regulovaným státím je však na chodníku povolené zastavenie alebo státie bicykla a motocykla, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m. 15. V súvislosti k jednotlivým námietkam žalobkyne, krajský súd má za to, že všetky námietky uvedené v správnej žalobe považuje za neopodstatnené a svojím obsahom sa blížiace sa šikanóznemu uplatneniu práva žalobkyňou. 16. Krajský súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobkyne týkajúcim sa skutočnosti, že žalovaný svojím rozhodnutím a následne poučením predmetného rozhodnutia odňal žalobkyni právo brániť sa proti vydanému rozhodnutiu pred nezávislým súdom. Daná námietka žalobkyne je neopodstatnená, pretože poučenie v napadnutom rozhodnutí obsahuje vetu z ktorej vyplýva, že predmetné rozhodnutie nie je vylúčené zo súdneho preskúmavania. Taktiež neprišlo k odňatiu práva žalobkyne brániť svoje práva sa pred nezávislým súdom, pretože predmetná správna žaloba bola podaná v zákonnej lehote, čím prišlo k uplatneniu a bráneniu práva žalobkyne na preskúmanie napadnutého rozhodnutia nezávislým správnym súdom. Námietka žalobkyne týkajúca sa hrubého zásahu do jej občianskych práv prístupu k nezávislej justícii je bezpredmetná a svojím obsahom zavádzajúca. Krajský súd zdôrazňuje, že poučenie druhostupňového orgánu bolo zákonné a v súlade so všetkými požiadavkami správneho konania. 17. Námietku žalobkyne týkajúcu sa dĺžky konania pred správnymi orgánmi v neprimeranom časovom rozmedzí 11 mesiacov, považuje krajský súd taktiež za neopodstatnenú, pretože dĺžka správneho konania pred správnymi orgánmi nemôže spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Krajský súd zdôrazňuje, že v danom prípade počas správneho konania boli vydané dve rozhodnutia žalovaného v predmetnej veci, keď v jednom prípade bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené, čím následne prišlo k doplneniu dokazovania. 18. Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že aj po zrušení prvostupňového rozhodnutia bolo možné použiť vykonané dôkazy z predchádzajúceho konania, pretože sa jednalo o to isté konanie. Všetky získané a zabezpečené dôkazy či už prostredníctvom mestskej polície alebo správnych orgánov považuje krajský súd za dôkazné prostriedky v súlade so zákonom ,,lege artis“. Správne orgány sú povinné počas celého správneho konania vyhľadávať a zabezpečovať všetky dôkazy, bez ohľadu či sú v prospech alebo neprospech účastníka správneho konania. Všetky dôkazy majú svojím obsahom prispieť k objektívne zistenému skutkovému stavu prejednávanej veci, a preto námietka žalobkyne týkajúca sa zaujatosti správnych orgánov voči nej nie je relevantná. Tvrdenia žalobkyne, že správne orgány počas celého konania boli voči nej zaujaté, považuje krajský súd iba za samostatné subjektívne tvrdenia žalobkyne. Vykonaným dokazovaním počas správneho konania bolo preukázané, že žalobkyňa parkovala svoje motorové vozidlo na mieste, kde je zakázané parkovať, t. j. na chodníku a časti trávnatej plochy, čo je dôveryhodne preukázané fotografiami z predmetného miesta. Krajský súd považuje tvrdenia žalobkyne o tom, že príslušníci polície mali pokutovať aj iné osoby, ktoré parkovali na chodníku za tendenčné, pretože v žiadnom prípade dané tvrdenia nezbavujú žalobkyňu predmetnej zodpovednosti za jej spáchaný dopravný priestupok. Námietky žalobkyne, že motorové vozidlo mala zaparkované na predmetnom mieste iba na krátky čas, taktiež žalobkyňu v žiadnom prípade nemôže ospravedlňovať. Žalobkyňa sa svojím konaním dopustila spáchania priestupku podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, časové hľadisko spáchania priestupku na krátky alebo dlhší čas nie je podstatné pri spáchaní daného priestupku. 19. Krajský súd konštatuje, že námietka žalobkyne týkajúca sa zaužívanej praxe nepostihovania priestupku parkovania na uvedenom mieste, je v úplnom rozpore so zásadami správneho trestania a všeobecnými princípmi právneho štátu. Krajský súd zdôrazňuje, že v slovenskom právnom poriadku platia zákony a všeobecne záväzné právne predpisy, podľa ktorých postupujú správne orgány, ktoré sa nemôžu riadiť a postupovať podľa zaužívanej praxe, ktorá je podľa právneho názoru žalobkyne záväzná a určujúca. Úvahy žalobkyne týkajúce sa zaužívanej praxi a obvyklých pochôdzkových trás príslušníkov polície a preukazovania, že na predmetnom mieste bol vykonávaný dozor nad dodržiavaním právnych predpisov na úseku cestnej premávky v žiadnom prípade neprináleží žalobkyni a správny súd tieto námietky považuje za námietky, ktoré sa netýkajú prejednávanej veci. 20. Krajský súd konštatuje, že uložená sankcia za predmetný dopravný priestupok v sume 10,- Eur je postačujúca. Predmetná sankcia sa nachádza v spodnej hranici rozmedzia za daný priestupok podľa § 22 ods. 2 písm. g) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za daný priestupok je možné uložiť sankciu v rozmedzí od 0 do 100,- Eur. Krajský súd poukazuje, že žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne preskúmal aj zákonnosť uloženej sankcie podľa ustanovenia § 11 ods. 1 s prihliadnutím na § 12 a § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch, zohľadnil všetky podstatné skutočnosti a to hlavne závažnosť priestupku, najmä jeho spáchanie a jeho následky, okolnosti za ktorých bol spáchaný a taktiež aj osobu páchateľky daného priestupku. Krajský súd považuje za dostatočne preukázané ako sa správny orgán vysporiadal so všetkými hľadiskami, ktoré zákon zohľadňuje pri úvahách o uložení sankcie. Krajský súd zdôrazňuje, že predmetná sankcia bola nižšia ako trovy správneho konania, ktoré boli v sume 16,-Eur, avšak je potrebné vnímať uloženú sankciu spolu v kontexte so vzniknutými trovami správneho konania. V danom prípade je evidentne zdokumentované spáchanie dopravného priestupku so všetkými znakmi skutkovej podstaty priestupku. Krajský súd poukazuje, že úmysel žalobkyne zaparkovať svoje motorové vozidlo na predmetný pozemok je dostatočne preukázaný a taktiež aj zavinenie za spáchanie daného priestupku je evidentne preukázané. 21. Námietku žalobkyne týkajúcu sa skutočnosti, že správny orgán selektívnym spôsobom vyberá koho za priestupok postihne a koho nepostihne, považuje krajský súd za neopodstatnenú a za veľmi subjektívnu s úmyslom žalobkyne liberovať svoje konanie nezákonnou činnosťou správnych orgánov. Snahou žalobkyne je vyviniť svoje konanie poukazovaním na nezákonnú činnosť správnych orgánov, avšak predmetné námietky žalobkyne sa vôbec netýkajú prejednávanej veci. Krajský súd zdôrazňuje, že úlohou správnych orgánov nebolo počas vykonávania dokazovania o spáchaní dopravného priestupku preukazovať skutočnosť, že predmetný pozemok je pernamentne prázdny a nikto tam neparkuje. Žalobkyňa sa v priebehu celého konania snaží bagatelizovať svoje protiprávne konanie tým, že poukazuje na porušovanie zákona aj iných majiteľov vozidiel resp. na to, že stupeň spoločenskej nebezpečnosti jej konania je nepatrný. Takéto argumenty ju nezbavujú zodpovednosti za to, že nerešpektovala predpisy na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Navyše samotný charakter protiprávneho konania napĺňajúci znaky priestupku nevyžaduje veľkú spoločenskú nebezpečnosť a postačuje aj nepatrný stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania, ktorý možno subsumovať pod niektoré z ustanovení zák. č. 8/2009 Z.z. tak ako to je v prípade žalobkyne. 22. Krajský súd na základe návrhu žalobkyne týkajúceho sankčnej moderácie podľa ustanovenia § 198 ods. 1 písm. a) a písm. b) Správneho súdneho poriadku uvádza, že na základe výsledkov predložených dostupných dôkazov neuplatňuje možnosť sankčnej moderácie v danom konaní, pretože podľa názoru súdu je uložená sankcia dostačujúca, uložená v medziach zákonného rámca správnej úvahy. 23. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom podanú žalobu zamietol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku, pretože po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 Správneho súdneho poriadku, keď procesne úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, keďže orgánu štátnej správy možno trovy konania priznať len výnimočne, aj napriek úspechu vo veci. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.