Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/48/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200212 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200212.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobcu: HKS Forge, s.r.o., so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, IČO: 36 684 597, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., proti žalovanému: Inšpektorát práce Trnava, so sídlom Jána Bottu č. 4, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia - Protokolu č. ITA-31-36-2.2/P-J4-17 zo dňa 10.05.2017 v spojení s dodatkom č. 1 č. ITA-31-36-2.2/D1-J4-17 zo dňa 26.05.2017, takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Na základe podnetu na prešetrenie registrovaného pracovného úrazu doručeného dňa 16. marca 2017 vyšetril žalovaný podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 125/2006 Z. z.“) príčiny vzniku pracovného úradu poškodeného D. E. (ďalej aj ako „poškodený“), ku ktorému došlo dňa 27.02.2017 asi o 11:00 hod. Zamestnávateľ (žalobca) v zázname o registrovanom pracovnom úraze stanovil kód príčiny úrazu 8 a vyhodnotil konanie poškodeného ako konanie bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom. Poškodený k vzniku pracovného úrazu uviedol, že na základe príkazu svojho nariadeného p. Z. S. mal dať z palety na rudlu tri kusy surového materiálu - obrobkov, dva kusy mali priemer asi 30 - 35 cm a tretí kus bol väčší, pričom keď chcel z palety na rudlu obidvomi rukami prevrátiť najväčší kus, tento mu spadol na nárt ľavej nohy a pritlačil mu tretí prst ľavej ruky o podlahu. Po úraze mu v kancelárii majstrov poskytli prvú pomoc a potom ho nadriadený odviezol na polikliniku na ošetrenie k chirurgovi a následne do nemocnice v Trnave, kde mu prst operovali. Zamestnávateľ (žalobca) zaslal záznam o registrovanom pracovnom úraze Inšpektorátu práce Trnava dňa 13.03.2017. 2. Žalovaný o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu podľa § 7 ods. 3 písm. b) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z. z., ktoré bolo vykonané v dňoch 23.03.2017, 10.04.2017, 25.04.2017 a 10.05.2017 inšpektormi práce vypracoval protokol č. : ITA-31-36-2.2/P-J4-17, č. spisu : IPTT/IPTT-BOZP/KOH/2017/956 z 10. mája 2017 (ďalej aj ako len „Protokol“ alebo „opatrenie“), ktorým za zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu zo strany zamestnávateľa poškodeného označil pod bodom 1 písm. a) časti G Protokolu, že zamestnávateľ zaradil zamestnanca D. E. na vykonávanie ručnej manipulácie s obrobkami napriek tomu, že nezabezpečil posúdenie jeho zdravotnej spôsobilosti na ručnú manipuláciu s bremenami, čo je porušením ustanovenia § 6 ods. 1 písm. o) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 124/2006 Z. z.“) v nadväznosti na § 5 písm. c) nariadenia vlády SR č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami (ďalej len ako „nariadenie vlády č. 281/2006 Z. z.“) a pod bodom 2 písm. a) časti G Protokolu, že zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi D. E. presné informácie o hmotnosti bremena, čo je porušením ustanovenia § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na § 6 písm. a) nariadenia vlády č. 281/2006 Z. z. Kód príčiny stanovenia pracovného úrazu bol určený ako 6 - nesprávna organizácia práce a 7 - neoboznámenie s podmienkami bezpečnej práce. Z obsahu Protokolu súčasne vyplýva, že v časti G boli zamestnávateľovi uložené v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. opatrenia, ktorými bolo nariadené odstrániť zistené nedostatky v bode 2 trvale pri vykonávaní ručnej manipulácie s bremenami a v bode 1 do 1 mesiaca od prevzatia Protokolu. 3. Žalobca doručil dňa 22. mája 2017 žalovanému vyjadrenie k Protokolu, v ktorom zotrval na stanovisku, že sa nedopustil žiadneho porušenia platných legislatívnych predpisov a preto trvá na stanovení príčiny úrazu kódom 8 - konanie poškodeného zamestnanca bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom. Odmietol súhlasiť s nedostatkom č. 1 poukazujúc na to, že zamestnanec bol v rámci posúdenia zdravotnej spôsobilosti na výkon danej práce vyslaný na vstupnú preventívnu lekársku prehliadku i s uvedeným zdravotným faktorom - fyzická záťaž - 2. kategória, pričom zo záveru lekárskeho posudku vyplynulo, že zamestnanec je spôsobilý na výkon posudzovanej práce. V tejto súvislosti súčasne poukázal na to, že podľa prílohy č. 1 vyhlášky MZ SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z. z.“) do 2. kategórie - fyzická záťaž sú zaradené práce spojené s premiestňovaním bremien, pri ktorých hmotnosť ručne premiestňovaných bremien neprekračuje smerné hmotnostné hodnoty ustanovené osobitným predpisom a preto je vytknutý nedostatok nedôvodný. Rovnako nesúhlasil s nedostatkom pod bodom 2, že nemal zamestnancovi poskytnúť presné informácie o hmotnosti bremena. Uvedené konštatovanie označil len za subjektívnu domnienku inšpektora práce, pretože tento nemal mať žiadne preukázateľné dôkazy na toto tvrdenie, pričom on naopak preukázal, že poškodeného zamestnanca oboznámil z BOZP pri nástupe na pracovisko a jeho nadriadený zamestnanec mu vykonal vstupnú inštruktáž BOZP, na ktorej ho oboznámil so všetkými presnými informáciami týkajúcimi sa bremien, s ktorými sa manipuluje, a to najmä s informáciou, že všetky bremená, s ktorými sa manipuluje majú maximálny povolený hmotnostný limit v zmysle platnej legislatívy pre túto skupinu zamestnancov, t.j. 20 kg, ktorú skutočnosť preukázala aj výpoveď vedúceho zamestnanca poškodeného - p. Z. S. v Zápisnici o podaní informácie zo dňa 25.04.2017, v ktorej uviedol, že hmotnosť bremena bola 19,2 kg. Preto nesúhlasil s konštatovaním, že „poškodený nebol o hmotnosti obrobkov nikým informovaný“. 4. Dňa 26. mája 2017 bol vypracovaný Dodatok č. 1 k Protokolu, v ktorom žalovaný posudzoval dôvodnosť vyjadrenia žalobcu k prerokovanému protokolu, pričom uzavrel, že je plne opodstatnené stanovenie kódu príčiny úrazu 6 - nesprávna organizácia práce a 7 - neoboznámenie s podmienkami bezpečnej práce zo strany zamestnávateľa a preto Protokol z 10. mája 2017 ponechal nezmenený a platný v pôvodnom znení. Dodatok č. 1 k Protokolu bol žalobcom prevzatý dňa 31. mája 2017. II. Rozsah žaloby a žalobné body 5. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave (ďalej len ako „správny súd“) dňa 11. júla 2017 domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia - Protokolu o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu podľa § 7 ods. 3 písm. b) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z. z. v znení Dodatku č. 1 zo dňa 26.05.2017. 6. Žalobca ako dôvody nezákonnosti napadnutého opatrenia v znení Dodatku č. 1 vychádzajúc z ustanovenia § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) označil, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého Protokolu v znení Dodatku č. 1 je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a že závery Protokolu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so závermi žalovaného vyplývajúcich z bodov a) a b) tvrdiac, že sa nedopustil žiadneho porušenia vyššie uvedených právnych predpisov dodajúc, že vytýkané nedostatky uvedené v Protokole žalovaného v plnej miere neuznáva. Žalobca trval na stanovení príčiny úrazu kódom 8 - konanie poškodeného zamestnanca bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, pričom dal do pozornosti, že poškodený si poškodenie zdravia privodil v príčinnej súvislosti s neuposlúchnutím príkazu nadriadeného zamestnanca a to bez ohľadu na to, či v danej chvíli bol alebo nebol dotknutý predmet označený údajom o hmotnosti, ktoré skutočnosti žalovaný v rámci Protokolu nijako nezohľadnil. Rovnako nesúhlasil s konštatovaním žalovaného, že „neuvedenie hmotnosti bremena a neinformovanie o hmotnosti bremena“ má byť príčinou vzniku pracovného úradu zamestnanca upriamiac súčasne pozornosť na podstatnú skutočnosť a to, že neuposlúchnutie pokynu a príkazu nadriadeného svojvoľným manipulovaním s materiálom, s ktorým nemal manipuláciu ani prikázanú ani povolenú resp. s ktorou ručná manipulácia je vylúčená, ktorú skutočnosť v celom priebehu konania deklaroval, žalovaný nezohľadnil a naopak, z dôvodov mu neznámych si žalovaný osvojil „verziu“ pracovného úrazu prezentovanú poškodeným zamestnancom, avšak bez opory v akomkoľvek preukázaní tvrdení zamestnanca. Mal za to, že žalovaný dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napádaného Protokolu a Dodatku č. 1 bol v rozpore s administratívnym spisom a nemal v ňom oporu, konkrétne mal za to, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by zamestnanec utrpel pracovný úraz v príčinnej súvislosti - v dôsledku údajného pokynu nadriadeného zamestnanca poškodeného smerom k manipulácii s predmetom s neoznačenou hmotnosťou zopakujúc, že skutočnosť, či predmet bol alebo nebol označený údajom o hmotnosti je absolútne irelevantný vo vzťahu k prejednávanému pracovnému úrazu ako takému, v rámci ktorého bolo najmä sporné, ktorá z verzií priebehu udalosti (pracovného úrazu) je pravdivá. 7. Záverom žalobca poukázal na to, že zrušením Protokolu a Dodatku č. 1 dôjde účinne k zamedzeniu právnych následkov spojených so závermi Protokolu a Dodatku č. 1, ktoré by inak vyústili minimálne do uloženia pokuty zo strany žalovaného. Žalobca v súlade s ustanovením § 182 ods. 1 písm. g) SSP požiadal správny súd o nariadenie pojednávania. III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného 8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že považuje zistené nedostatky za dostatočne zrozumiteľné, odôvodnené a preukázané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný súčasne navrhol, aby správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. 9. Žalovaný k zistenému nedostatku č. 1 odvolávajúc sa na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. o) zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na ustanovenie § 30e ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 355/2007 Z. z.“) dôvodil, že povinnosť zabezpečiť posúdenie zdravotnej spôsobilosti ako aj periodické lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnancov zaradených do 1. a 2. kategórie je uložená zamestnávateľovi iba podľa osobitných predpisov, pričom takýmto osobitným predpisom je nariadenie vlády SR č. 281/2006 Z. z. dodajúc, že skutočnosť, že zamestnanec vykonáva práce zaradené do 1. a 2. kategórie rizika, neovplyvňuje nijakým spôsobom povinnosť zamestnávateľa vykonať posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca v súlade so znením ustanovenia § 30e ods. 1 písm. a) bodom 3. zákona č. 355/2007 Z. z. a tohto zaraďovať na prácu len na základe posúdenia jeho zdravotnej spôsobilosti tak, ako to vyžaduje osobitný predpis. S odkazom na ustanovenie § 5 nariadenia vlády č. 355/2007 Z. z. poukázal na to, že v zázname zo vstupnej lekárskej prehliadky mladistvého zamestnanca D. E. zo dňa 13.10.2016 nie je uvedené posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu s bremenami (práca s bremenami nie je v zázname označená ako posudzovaná práca), pričom poškodený ručnú manipuláciu s bremenami vykonával (dôkaz : Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu D. E. zo dňa 13.10.2016, záznam v spise č. 2017/8198). S poukazom na uvedené preto zotrval na svojom názore, že žalobca tým, že zaradil zamestnanca D. E. na vykonávanie ručnej manipulácie s bremenami bez posúdenia jeho zdravotnej spôsobilosti na ručnú manipuláciu s bremenami, jednoznačne porušil ustanovenie § 6 ods. 1 písm. o) zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na § 5 písm. c) nariadenia vlády č. 281/2006 Z. z. 10. K námietke žalobcu, že „zamestnanec v rámci posúdenia zdravotnej spôsobilosti na výkon danej práce bol vyslaný na vstupnú preventívnu lekársku prehliadku i s uvedeným zdravotným faktorom - fyzická záťaž - 2. kategória“ a že zo záveru lekárskeho posudku vyplynulo, že zamestnanec je spôsobilý na výkon posudzovanej práce uviedol, že zaradenie zamestnanca do 2. kategórie prác z hľadiska faktora fyzickej záťaže znamená okrem iného, že zamestnanec vykonáva aj práce spojené s premiestňovaním bremien, pri ktorých hmotnosť ručne premiestňovaných bremien neprekračuje smerné hmotnostné hodnoty ustanovené osobitným predpisom, ktorým je nariadenie vlády č. 281/2006 Z. z., z čoho vyplýva, že zamestnávateľ je povinný plniť všetky bezpečnostné a zdravotné požiadavky ustanovené v nariadení vlády č. 281/2006 Z. z. V tejto súvislosti doplnil, že jednou z týchto požiadaviek je aj povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť pred zaradením zamestnanca na ručnú manipuláciu s bremenami vykonanie zdravotného dohľadu v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z., pričom zo záznamu zo vstupnej lekárskej prehliadky mladistvého zamestnanca D. E. vyplýva, že „práca s bremenami“ nebola posudzovaná. Z uvedeného dôvodu zotrval na svojom právnom názore, že je plne opodstatnené stanovenie kódu príčiny úrazu 6- nesprávna organizácia práce zo strany žalobcu, nakoľko organizoval prácu tak, že zaradil mladistvého zamestnanca D. E. na vykonávanie ručnej manipulácie s bremenami bez posúdenia jeho zdravotnej starostlivosti na danú pracovnú činnosť, napriek tomu, že posúdenie zdravotnej spôsobilosti pre danú pracovnú činnosť je vyžadované legislatívnym predpisom. 11. K vytknutému nedostatku č. 2 poukázal na dôkazy, ktoré potvrdzujú, že na obrobkoch hmotnosť uvedená nebola. Konkrétne vychádzal z výpovede D. E., uvedenej v zápisnici o podaní informácie zo dňa 10.04.2017, pričom toto tvrdenie potvrdil do zápisnice o podaní informácie zo dňa 25.04.2017 jeho nadriadený Z. S., ktorý uviedol, že po úraze s kolegami prepočítaval na základe priemeru a výšky hmotnosť dvoch kusov obrobkov, ktorá bola podľa prepočtu 19,2 kg. S poukazom na túto výpoveď mal za to, že obrobky neboli označené hmotnosťou, nakoľko ak by tak bolo, nemusel by p. S. ich hmotnosť prepočítavať cez priemer a výšku, ktorými sa obrobky označujú doplniac, že výsledná prepočítaná hmotnosť 19,2 kg je zaujímavým údajom v súvislosti so skutočnosťou, že maximálny hmotnostný limit zdvíhaných a prenášaných bremien pre mladistvých zamestnancov - chlapcov vo veku 17-18 rokov je v prílohe č. 2 k nariadeniu vlády č. 281/2006 Z. z. stanovený na 20 kg. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že žalobca v zázname o registrovanom pracovnom úraze k priebehu úrazu uviedol, že D. E. svojvoľne vykonal ručnú manipuláciu s nadmerne ťažkým bremenom, pričom v zázname nie je uvedené vo vzťahu k akej hmotnosti bolo bremeno „nadmerne ťažké“ doplniac, že z danej formulácie tiež vyplýva, že obrobok nebol označený hmotnosťou, lebo ak by bol, žalobca by v zázname uviedol presnú hmotnosť obrobku, s ktorým D. E. vykonal ručnú manipuláciu (dôkaz : záznam o registrovanom pracovnom úraze D. E.). Preto na základe zisteného nedostatku považoval za plne opodstatnené stanovenie kódu príčiny úrazu 7 - neoboznámenie s podmienkami bezpečnej práce zo strany žalobcu, pretože poskytnutie presnej informácie o hmotnosti bremena, s ktorým má zamestnanec manipulovať, je podmienkou pre výkon bezpečnej práce pri ručnej manipulácii s bremenami. Záverom považoval za potrebné zdôrazniť, že žalobca stanovil kód príčiny úrazu 8 a vyhodnotil konanie poškodeného ako konanie bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom a to napriek tomu, že mal k dispozícii dva protichodné opisy deja úrazu zo strany poškodeného a jeho nadriadeného, naviac úraz sa stal bez očitého svedka a z miesta úrazu nebolo vyhotovená fotodokumentácia skutkového stavu miesta udalosti, ktorá by preukázala pravdivosť tvrdení D. E., resp. jeho nadriadeného. Preto tvrdenie žalobcu, že D. E. neuposlúchol pokyn a príkaz nadriadeného a svojvoľne manipuloval s materiálom, s ktorým nemal manipuláciu ani prikázanú ani povolenú sa nedá nijakým spôsobom preukázať. 12. Žalobca v replike zotrval na tvrdení, že žalovaný pri posúdení veci nezobral do úvahy všetky relevantné skutočnosti, pričom jeho posúdenie sa vyznačuje neobjektívnym postojom a nedôkladným zistením skutkového stavu. Pridržal sa názoru, že príčina pracovného úrazu by sa mala kvalifikovať pod kódom 8 - konanie poškodeného zamestnanca bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom. Poukázal na to, že si plní veľmi poctivo a obozretne svoje zákonné povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 6 ods. 1 písm. o) zákona č. 124/2006 Z. z. doplniac, že poškodený zamestnanec prešiel vstupnou preventívnou prehliadkou, na základe ktorej bol zaradený do príslušnej 2. kategórie, pričom v lekárskom posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu sa dostatočne a náležite konštatovalo, že zamestnanec je spôsobilý na výkon posudzovanej práce. Z uvedeného dôvodu preto nepochybil pri nesprávnej organizácii práci a nezaradil zamestnanca na prácu, ktorú by nemohol vykonávať podľa lekárskeho posudku ako to vyplýva z tvrdenia žalovaného. Rovnako poukázal na to, že dikcia ustanovenia § 30e ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 355/2007 Z. z. zreteľne poukazuje na osobitné zákony týkajúce sa napr. zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 8/2009 Z. z., zákona č. 513/2009 Z. z. a zákona č. 514/2009 Z. z., čo znamená, že tieto osobitné zákony sa vzťahujú na osobitnú zdravotnú starostlivosť na prácu, ktorú však zamestnanec nevykonával. Vo vzťahu k nedodržaniu informovanosti o hmotnosti obrobkov uviedol, že predložené dôkazy zreteľne nasvedčujú tomu, že zamestnanec bol riadne, dostatočne a náležite informovaný a oboznámený so všetkými potrebnými zákonnými predpismi, ako aj s jeho vnútornými predpismi. 13. Žalovaný v duplike označil argumentáciu žalobcu vo vzťahu k ustanoveniu § 30e ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 355/2007 Z. z. za nesprávnu dôvodiac tým, že odkaz pod čiarou č. 35 nevymenúva právne predpisy taxatívne ale príkladmo, pričom posúdenie zdravotnej spôsobilosti pri práci s bremenami vyžaduje nariadenie vlády č. 281/2006 Z. z. Z uvedeného zotrval na názore, že žalobca nepostupoval v súlade s legislatívnym predpisom, pretože u poškodeného zamestnanca nezabezpečil posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu s bremenami podľa ustanovenia § 5 písm. c) nariadenia vlády č. 281/2006 Z. z. Ďalej s odkazom na ustanovenia § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. a § 6 písm. a) nariadenia vlády č. 281/2006 Z. z. poukázal na to, že poskytnutie presnej informácie o hmotnosti bremena, s ktorým má zamestnanec manipulovať je legislatívne stanovenou podmienkou pre výkon bezpečnej práce pri ručnej manipulácii s bremenami, pričom skutočnosť, že D. E. absolvoval vstupnú inštruktáž BOZP nijakým spôsobom nepreukazuje, že bol informovaný o hmotnosti bremien - obrobkov, s ktorými mal v deň vzniku úrazu 27.02.2017 ručne manipulovať. Rovnako nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že poškodený zamestnanec bol riadne, dostatočne a náležite informovaný a oboznámený so všetkými potrebnými zákonnými predpismi, pretože bolo jednoznačne preukázané, že obrobky neboli označené hmotnosťou a zamestnanec D. E. nebol o ich hmotnosti informovaný tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 6 písm. a) nariadenia vlády č. 281/2006 Z. z. IV. Relevantná právna úprava 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 17. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 18. Podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. Inšpektorát práce vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, príčiny závažnej priemyselnej havárie, bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku, choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vedie ich evidenciu a podľa potreby vyšetruje príčiny vzniku aj ostatných pracovných úrazov. 19. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených. 20. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 21. V protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci 22. Krajský súd v Trnave, ako súd správny, preskúmal napadnuté opatrenie, priebeh administratívneho konania, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase jeho vydania (§ 135 ods. 1 SSP), pričom na prejednanie veci samej nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktorého sa účastníci konania zúčastnili a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 23. Predmetom správneho súdneho konania je opatrenie orgánu verejnej správy - Protokol č. ITA-31-36-2.2/P-J4-17 zo dňa 10.05.2017 v spojení s dodatkom č. 1 č. ITA-31-36-2.2/D1-J4-17 zo dňa 26.05.2017 o vyšetrení príčiny vzniku pracovného úrazu poškodeného D. E.. Obsahom preskúmavaného Protokolu v znení Dodatku č. 1 sú aj opatrenia, ktoré boli žalobcovi uložené podľa § § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. za účelom odstránenia zistených nedostatkov uvedených v bodoch 1 a 2 časti G Protokolu. 24. Správny súd v súvislosti s predmetom správneho súdneho konania dáva žalobcovi do pozornosti, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/31/2011 z 25. augusta 2011, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/19/2017 z 30. mája 2018) je Protokol o výsledku inšpekcie spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, avšak len v rozsahu uloženia povinnosti odstrániť zistené nedostatky podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., pretože uloženie týchto povinností je spôsobilé zasiahnuť do právneho postavenia kontrolovaného subjektu. To znamená, že určenie povinností určuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je možné skúmať len zákonnosť uloženia týchto povinností. Možnosť súdneho prieskumu je teda limitovaná týmto rozsahom a preto sa správny súd nemôže zaoberať správnosťou určenia príčin pracovného úrazu, ale len zistení ohľadne porušenia povinností kontrolovaného subjektu, ktoré viedli k uloženiu povinností vynútiteľných uložením sankcie. 25. Je nespochybniteľné, že v správnom súdnictve platí dispozičná zásada, ktorej podstata tkvie v tom, že súdny prieskum je limitovaný žalobnými bodmi s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP a § 195 SSP, o ktoré však v danom prípade nejde. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby a nemôže ísť nad rozsah uplatnených žalobných bodov (iudex ne eat petita partium). Vychádzajúc z uvedenej zásady, správny súd posudzoval dôvodnosť podanej žaloby v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobné body smerujú proti skutkovému stavu, tak ako bol zistený žalovaným, pričom žalobca ako dôvody zrušenia napadnutého opatrenia označil § 191 ods. 1 písm. e) SSP, teda, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého Protokolu a Dodatku č. 1 je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a § 191 ods. 1 písm. c) SSP, teda, že napadnuté opatrenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom žalobca výslovne v správnej žalobe uviedol, že nesúhlasí so závermi žalovaného uvedenými v bodoch a) a b) Protokolu (zistené nedostatky). Správny súd žalobné body týkajúce sa stanovenia príčin pracovného úrazu vyhodnotil ako bezpredmetné, pretože tieto budú predmetom konania až v administratívnom konaní začatom na podklade Protokolu a Dodatku č. 1, v rámci ktorého bude povinnosťou príslušného orgánu verejnej správy náležite zistiť skutkový stav veci, čo znamená vykonať dokazovanie a jeho výsledky náležite vyhodnotiť. 26. Vychádzajúc z bodu 25 rozsudku, správny súd uvádza, že má obsahom žaloby preukázané, že ani jeden žalobný bod nesmeruje proti uloženiu povinností kontrolovanému subjektu (žalobcovi) podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., čo znamená, že práve vo vzťahu k judikatúrou vymedzenému rozsahu súdneho prieskumu pri preskúmavaní zákonnosti tohto druhu opatrenia, správny súd nemá žalobcom predostreté žalobné body, ktorými by sa mal zaoberať. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že nakoľko v danom prípade Protokolom v znení Dodatku č. 1 boli žalobcovi určené povinnosti, a teda v tejto časti je toto opatrenie spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu (v prípade, ak by povinnosti za účelom odstránenia zistených nedostatkov uložené neboli, Protokol v znení Dodatku č. 1 by nebol spôsobilým predmetom správneho súdneho konania) nepostupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) SSP a žalobu neodmietol. Absencia žalobných bodov vo vzťahu k uloženým povinnostiam má však za následok zamietnutie správnej žaloby podľa § 190 SSP. 27. Správny súd záverom upriamuje pozornosť žalobcu, že námietky týkajúce sa určenia príčin pracovného úrazu budú posudzované v rámci administratívneho konania začatého na podklade Protokolu v znení Dodatku č. 1, predmetom ktorého bude vyvodenie zodpovednosti za správny delikt podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., pričom vydané rozhodnutie bude následne za splnenia zákonom stanovených podmienok spôsobilým predmetom správneho súdneho konania na základe podanej žaloby, pričom správny súd bude v medziach žalobných bodov posudzovať správnosť skutkových a právnych záverov konajúcich orgánov verejnej správy (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2018, sp. zn. 10Sžk/19/2017). 28. V správnom súdnom konaní úspešnému žalovanému správny súd náhradu trov konania nepriznal a to s poukazom na § 168 SSP, z ktorého vyplýva, že orgán štátnej správy, ktorým žalovaný je, možno priznať náhradu trov konania len výnimočne, pričom správny súd výnimočný dôvod nevzhliadol a naviac z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy konania nevznikli. 29. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.