Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/102/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200292 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200292.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, právne zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2083/2017 zo dňa 22.06.2017, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Návrh na prerušenie konania sa z a m i e t a . III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Napadnutým rozhodnutím č. 2083/2017 zo dňa 22.06.2017 žalovaný, Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ďalej aj „ŠVPS SR“), v rámci odvolacieho konania podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zmenil prvostupňové rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Dunajská Streda (ďalej aj „RVPS Dunajská Streda“) č. S/2016/216/1898-R zo dňa 21.04.2016 tak, že uložil žalobcovi úhrnnú pokutu podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení účinnom do 31.12.2016 (ďalej „zákon o potravinách“) vo výške 1 000 000,- Eur za nedostatky zistené pri úradnej kontrole potravín dňa 06.08.2016 v prevádzkarni BILLA s.r.o., filiálka č. 409, Veľkoblahovská cesta 6565/9A, 929 01 Dunajská Streda. Správne orgány oboch stupňov uznali žalobcu zodpovedným za spáchanie správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. f), o) a podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, nakoľko pri cielenej úradnej kontrole potravín vykonanej dňa 06.08.2016 v čase od 8.40 hod. do 16.40 hod. vo vyššie uvedenej prevádzkarni žalobcu orgánmi úradnej kontroly potravín, zameranej na dodržiavanie ustanovení zákona o potravinách, bolo zistené opakované umiestňovanie na trh potravín po uplynutí dátumu spotreby a po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, umiestňovanie na trh potravín nesprávne označených a nedodržanie povinností a požiadaviek na hygienu pri manipulovaní s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh v prevádzkarni a nedodržanie teplotných režimov v uchovávaní potravín na predajnej ploche. II. Žaloba a jej dôvody 2. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), f), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalobca navrhol, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. 3. Žalobca namietal porušenie zásady dvojinštančnosti správneho konania, nepreskúmateľnosť zhromaždených dôkazov a nezákonnosť výkonu úradnej kontroly potravín, ďalej namietal absenciu protiprávneho konania žalobcu, nesprávnu právnu kvalifikáciu, porušenie práva na spravodlivý proces a práva na ochranu súkromia, neprimeranosť výšky uloženej pokuty a v neposlednom rade protiústavnosť ustanovenia § 28 ods. 8 zákona o potravinách. V súvislosti s námietkou protiústavnosti citovaného ustanovenia zákona o potravinách žalobca v žalobe navrhol, aby správny súd podal návrh podľa § 18 ods. 1 a § 38 ods. 1 zákona o organizácii Ústavného súdu na začatie konania o súlade právneho predpisu, § 28 ods. 8 zákona o potravinách s Listinou základných práv a slobôd, ako aj s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 a Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 a aby správny súd podľa § 100 ods. 1 písm. a) SSP prerušil konanie až do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o tomto návrhu. V súvislosti s namietanou neprimeranosťou výšky uloženej pokuty zároveň žalobca v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie navrhol, aby správny súd požiadal Súdny dvor Európskej únie o predbežný nález k otázke, ako sa má vykladať povinnosť členských štátov ustanoviť pravidlá o opatreniach a pokutách uplatniteľných na porušenia potravinového práva v zmysle článku 55 ods. 1 Nariadenia č. 882/2004 a článku 17 ods. 2 Nariadenia č. 178/2002 z pohľadu požiadavky primeranosti pokút a či je vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje spodnú hranicu sadzby pokuty za porušenie potravinového práva vo výške 1 000 000,- Eur v súlade so zásadou primeranosti sankcií za porušenie potravinového práva zakotvenej v článku 55 ods. 1 Nariadenia č. 882/2004 a v článku 17 ods. 2 Nariadenia č. 178/2002. 4. Porušenie zásady dvojinštančnosti správneho konania žalobca vzhliadol v skutočnosti, že kontrolu potravín dňa 06.08.2016 vykonali dvaja inšpektori žalovaného (MVDr. X. M. a Ing. S. W.), pričom s poukazom na § 6 ods. 2 písm. a) a c) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov medzi kompetencie žalovaného patrí najmä kontrola výkonu štátnej správy, ktorú uskutočňujú regionálne veterinárne a potravinové správy, ako aj rozhodovanie v druhom stupni vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhoduje regionálna veterinárna a potravinová správa. Podľa žalobcu je teda nemysliteľné, aby sa druhostupňový orgán - žalovaný podieľal na výkone úradnej kontroly potravín. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalobca za to, že bez akýchkoľvek pochybností bola narušená objektívnosť, nestrannosť, dôveryhodnosť, nezávislosť a nepredpojatosť rozhodovania prvostupňového správneho orgánu (RVPS DS), ako aj žalovaného. Namietaným postupom bola potlačená zásada dvojinštančnosti konania garantovaná správnym poriadkom a v konečnom dôsledku aj ústavné právo žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu. Z uvedeného dôvodu odvolanie žalobcu bolo len formálnym odvolaním, ktoré mu nedávalo akúkoľvek nádej, že prvostupňové rozhodnutie nezávisle preskúma žalovaný, ktorý autoritatívne deklaroval závery o porušení zákona o potravinách už v zázname o výkone úradnej kontroly potravín. Uvedením zistených porušení žalovaným v zázname o výkone úradnej kontroly potravín vzniklo riziko, že pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia bude RVPS DS vnímať závery obsiahnuté v zázname o výkone úradnej kontroly potravín ako inštrukcie (záväzné pokyny) pre vydanie svojho rozhodnutia. Ak žalovaný vykonal úradnú kontrolu potravín, a teda konal v prvom stupni, tak mal následne aj pokračovať v konaní a vydať prvostupňové rozhodnutie, pričom v zmysle ustanovenia § 5 písm. c) zákona o veterinárnej starostlivosti by o odvolaní voči rozhodnutiu žalovaného následne malo rozhodovať Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Žalobca uviedol, že zo zákona o potravinách ani zo správneho poriadku nevyplýva oprávnenie žalovaného po vykonaní kontroly postúpiť konanie na príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu, ktorá by následne pokračovala v začatom správnom konaní a vydala prvostupňové rozhodnutie. Žalobca má za to, že rozhodnutie o odvolaní je na základe vyššie uvedených skutočnosti nepreskúmateľné a nezákonné. V súvislosti s uvedenou námietkou žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 493/06 zo dňa 16.05.2007, Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2Afs143/2004 zo dňa 29.07.2006 a na rozsudok Krajského súd Slovenskej republiky (žalobcom bližšie nešpecifikovaný krajský súd) sp. zn. 5S/114/2016 zo dňa 25.10.2016, z ktorého obsahu žalobca zvýraznil citáciu: „Súd súhlasí so žalobcom, že takýto postup spochybňuje nezávislosť a objektívnosť v konaní orgánu verejnej správy prvého stupňa, pretože odvolací orgán sám kontrolu vykonal, spísal záznam z tejto kontrole. Uložil prvostupňovému správnemu orgánu sankcionovať kontrolovaný subjekt za zistené nedostatky a potom rozhodoval o odvolaní.“ 5. Ohľadom samotného výkonu úradnej kontroly potravín žalobca namietal, že táto sa uskutočnila bez prítomnosti zástupcu žalobcu, ktorý by bol oprávnený konať v jeho mene, či už z titulu členstva v štatutárnom orgáne alebo z titulu udelenia plnomocenstva. Inšpektori vstúpili do prevádzky bez povolenia, ako aj bez vedomia osoby oprávnenej konať v mene žalobcu a začali s výkonom kontroly, pričom si od žiadneho zamestnanca žalobcu nevyžiadali predloženie plnomocenstva, alebo iného poverenia, ktoré by ho oprávňovalo na zastupovanie žalobcu pri výkone úradnej kontroly potravín. Podľa žalobcu je vylúčené, aby inšpektori vykonávajúci úradnú kontrolu potravín, mohli svojvoľne vstupovať a pohybovať sa po priestoroch filiálky bez toho, aby bola o začatí a priebehu úradnej kontroly upovedomená a prítomná poverená alebo splnomocnená osoba, ktorá by ich počas úradnej kontroly neustále sprevádzala. Inšpektori zároveň vykonali úradnú kontrolu potravín bez toho, aby ich sprevádzal akýkoľvek poverený zamestnanec žalobcu. Takto vykonané kontroly sú podľa žalobcu nezákonné, nakoľko niektoré nedostatky zistené počas výkonu úradnej kontroly potravín mohli spôsobiť sami inšpektori, a to nesprávnou manipuláciou s potravinami, s cieľom uloženia sankcie žalobcovi. Záznam o výkone úradnej kontroly potravín podpísala pani N. W., zástupca vedúcej filiálky žalobcu, pričom táto osoba nie je oprávnená konať v mene žalobcu, a teda ani nemala oprávnenie predmetný záznam podpísať a vyjadriť sa k nemu. Žalobcovi bola konaním inšpektorov odňatá možnosť konať a vzniesť voči zisteniam počas výkonu úradnej kontroly potravín námietky, pričom výkon úradnej kontroly bez prítomnosti štatutárneho alebo splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorý by sa mohol kvalifikovane vyjadriť ku všetkým zisteniam, postupom a metódam kontroly, považuje žalobca za nezákonný. Žalobca má za to, že záznam o výkone úradnej kontroly potravín nepredstavuje spoľahlivé zistenie skutkového stavu, pričom bol vyhotovovaný jednostranne, s úmyslom udeliť žalobcovi pokutu a zjavne nezachytáva skutočný priebeh úradnej kontroly potravín. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že zo záznamu o výkone úradnej kontroly potravín nie je možné identifikovať priebeh kontroly, čo ktorý kontrolór presne vykonával, koľko výrobkov a ktoré výrobky konkrétne inšpektor žalovaného počas kontroly kontroloval a ako na seba nadväzovali jednotlivé kroky kontroly, pričom uvedené spôsobuje to, že predmetný záznam o výkone kontroly je nepreskúmateľný. Podľa žalobcu záznam o výkone úradnej kontroly potravín, vrátane jeho príloh a ostatných dôkazov, sú nedôveryhodné a nemôžu byť považované za riadne získané dôkazy v správnom konaní a už vôbec nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1 000 000,- Eur. 6. S poukazom na ustanovenia § 6 ods. 5 písm. d) zákona o potravinách, ustanovení § 12 ods. 1 písm. h), § 28 ods. 4 písm. i) citovaného zákona a s poukazom na ustanovenia kapitoly 1 článku 2 ods. 2 písm. r) Nariadenia (ES) č. 1169/2011, článku 14 ods. 2 písm. a) a b), ods. 3, 4 a 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho Parlamentu a rady z 28.01.2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej len „Nariadenie č. 178/2002“) žalobca napádal nedostatok protiprávneho konania žalobcu, za ktoré mu bola uložená predmetná pokuta. Dôvodil, že sa nedopustil porušenia zákazu uvádzať potraviny na trh po uplynutí dátumu spotreby a po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti - DMT, pretože produkty vyhodnotené žalovaným ako uvádzané na trh po uplynutí ich dátumu spotreby / DMT, sa nachádzali mimo predajnej plochy (mimo regálov nachádzajúcich sa v predajnej časti prevádzkarne) a neboli ponúkané spotrebiteľom na predaj. Žalobca uviedol, že produkty boli inšpektormi nájdené v skladových priestoroch (nie na predajnej ploche) v časti určenej pre potraviny vyradené z predaja. Rovnako uvádzanie potravín na trh po dátume spotreby / DMT nie je žiadnym spôsobom preukázané (zdokumentované). Zdokumentované sú len potraviny, ktoré sa nachádzali mimo predajnej plochy. Zároveň žalobca mal za to, že uvedené potraviny po dátume spotreby / DMT neboli iné ako bezpečné, pričom tieto potraviny nepodliehajú z mikrobiologického hľadiska rýchlej skaze, a teda nepredstavujú po krátkom čase nebezpečenstvo pre zdravie ľudí, a teda po uplynutí dátumu spotreby / DMT nie je možné tieto potraviny bez dodatočného skúmania považovať za iné ako bezpečné. Žalobca si nie je vedomý porušenia článku 14 ods. 2 písm. a) a písm. b) Nariadenia č. 178/2002, nakoľko neumiestňoval na trh potraviny, ktoré by boli iné ako bezpečné. Uvedené porušenie nemá oporu v dôkazoch vykonaných zo strany žalovaného a ani zo strany RVPS DS. Žalovaný pri posudzovaní tohto deliktu vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo má za následok, že rozhodnutie o odvolaní je v tejto časti nezákonné. Ďalej žalobca namietal, že nedošlo ani k porušeniu ustanovenia § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, nakoľko všetky potraviny, ktoré boli po dátume spotreby / DMT, sa nachádzali mimo predajnej plochy, a to v skladových priestoroch v časti pre potraviny vyradené z predaja. Uvedené porušenie konštatované zo strany žalovaného v rozhodnutí o odvolaní nemá oporu v dôkazoch vykonaných zo strany žalovaného. Podľa žalobcu, nedošlo k porušeniu § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, a preto žalovaný nebol oprávnený ani uložiť pokutu v spojitosti s ustanovením § 28 ods. 8 zákona o potravinách. 7. Ďalej žalobca namietal zmätočnosť pri právnej kvalifikácii ustanovenia, podľa ktorého bola žalobcovi uložená pokuta. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že podľa ustanovenia § 28 ods. 8 zákona o potravinách je možné uložiť sankciu iba za opakované porušenie tej istej povinnosti, za ktorú už bola uložená pokuta podľa ods. 4 citovaného ustanovenia. Vzhľadom k tomu, že potraviny vyhodnotené inšpektormi ako potraviny po uplynutí DMT sa nenachádzali na predajnej ploche, ale v skladových priestoroch v časti určenej pre potraviny vyradené z predaja, nedošlo k opakovanému porušeniu povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách. Z uvedeného dôvodu neboli naplnené podmienky na uloženie sankcie podľa § 28 ods. 8 citovaného zákona, pretože nedošlo k porušeniu tej istej povinnosti, za ktorú bola uložená pokuta. 8. S poukazom na ustanovenie čl. 1, čl. 6 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „Dohovor“) a s poukazom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) žalobca namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces a práva na ochranu súkromia žalobcu. Preskúmavané administratívne konanie, v rámci ktorého bola uložená účastníkovi konania pokuta za správne delikty, podlieha rovnakému režimu ako konania, výsledkom ktorých je trestný postih páchateľa podľa Trestného zákona. Účastníkovi konania, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť, patria rovnaké práva a záruky ako podľa Trestného poriadku prislúchajú osobe obvinenej zo spáchania trestného činu. Podľa žalobcu preskúmavané administratívne konania oboch stupňov trpia vadami, ktorými boli porušené procesné práva žalobcu, predovšetkým čl. 6 Dohovoru tým, že vo veci nerozhodoval nezaujatý subjekt, ale subjekt zhodný s tým, ktorý vykonal úradnú kontrolu potravín a zároveň boli žalovaným pri rozhodovaní použité nezákonné dôkazy. Hoci si je žalobca vedomý obmedzenej aplikácie práva na ochranu súkromia právnických osôb, s poukazom na rozhodovaciu prax ESĽP a ÚS SR uviedol, že právnické osoby sú nositeľmi práva na nedotknuteľnosť obydlia - podnikateľských priestorov. Toto právo bolo podľa žalobcu počas výkonu úradnej kontroly potravín dňa 06.08.2016 zo strany inšpektorov, ako i počas celého správneho konania, porušené. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že v zmysle čl. 8 Dohovoru štátne orgány nesmú zasahovať do práva na ochranu súkromia akýmkoľvek svojvoľným a nekontrolovateľným spôsobom, s výnimkou stanovenou v čl. 8 ods. 2 Dohovoru, pričom podľa rozhodovacej praxe ESĽP podmienkami na uplatnenie tejto výnimky, kedy môže správny orgán v rámci výkonu svojej právomoci zasiahnuť do práva na ochranu obydlia právnickej osoby, je súlad zásahu so zákonom, musí sa ním sledovať legitímny cieľ a musí byť nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. V nadväznosti na uvedené podmienky oprávnenosti zásahu správneho orgánu do práva na súkromie právnickej osoby žalobca konštatoval, že úradná kontrola potravín vykonaná dňa 06.08.2016 žalovaným nebola nevyhnutná v demokratickej spoločnosti, a teda neboli splnené kritériá na to, aby predmetné orgány úradnej kontroly potravín mohli zasiahnuť do práva na ochranu obydlia právnickej osoby - žalobcu. S poukazom na právne závery rozsudku ESĽP, ohľadne efektívnych záruk v právnom poriadku proti zneužitiu nevyhnutnosti zásahu do súkromia a obydlia právnickej osoby, vo veci Société Colas est and others v. France zo dňa 16.04.2002, žalobca taktiež namietal nezákonnosť úradnej kontroly potravín z dôvodu, že na jej vykonanie nebol vydaný príkaz sudcu alebo iného nezávislého orgánu. Žalobca má za to, že v danom prípade absentovali efektívne záruky na to, aby žalovaný ako správny orgán počas kontroly dňa 06.08.2016 nezneužil svoju právomoc a neporušil práva žalobcu. 9. Podľa žalobcu pokuta vo výške 1 000 000,- Eur je uložená v rozpore s medzinárodným právom ako aj s Ústavou SR a možno jej uloženie považovať za neprimeraný zásah do jeho práv a majetku a zároveň jej výšku možno považovať za neprimeranú k údajným porušeniam zisteným zo strany žalovaného. 10. Vo vzťahu k namietanej neprimeranosti výšky uloženej pokuty žalobca apeloval na povinnosť priamej aplikácie čl. 55 bodu 1 Nariadenia č. 882/2004 ako aj čl. 17 ods. 2 Nariadenie č. 178/2002, v zmysle ktorých sankcie ukladané správnymi orgánmi musia byť účinné, úmerné (primerané) a odradzujúce. Žalobca namietal, že sankcia uložená žalobcovi žalovaným vo výške 1 000 000,- Eur tieto atribúty nespĺňa, nakoľko nie je úmerná závažnosti údajných porušení, za ktoré bola uložená. Z rozhodnutia o odvolaní a zo záznamu o výkone úradnej kontroly potravín vyplýva, že žalobca vraj umiestňovať na trh (čo popiera) tri druhy potravín po uplynutom dátume spotreby a osem druhov potravín po uplynutom DMT v celkovom množstve 37 kusov a v celkovej hodnote 98,49 Eur. Na základe uvedeného porušenia bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1 000 000,- Eur, čo je vo výške viac ako 10 153-násobne prevyšujúcej cenu tovaru, ktorý bol údajne umiestňovaný na trh po uplynutí dátumu spotreby a DMT, pričom sankciou dotknutá prevádzkareň bude odstraňovať následky tejto pokuty minimálne desať rokov. Samotná dĺžka odstraňovania následkov sankcie prekračuje jej preventívny, represívny a výchovný účel a cieľ. Pokuta v uvedenej výške nie je úmerná údajným porušeniam zisteným žalovaným, nerešpektuje požiadavku proporcionality trestov, má tvrdý represívny charakter a je ju možné považovať za likvidačnú. V tejto súvislosti žalobca poukázal na jeho hospodársky výsledok za rok 2016 v spojení s výškou záväzkov a mesačných daňových a odvodových povinností za takmer 4 000 zamestnancov, pri ktorých zohľadnení je intenzita zásahu takto vysokej pokuty do majetku žalobcu zásadná a zjavne neprimeraná. Dôsledok je o to závažnejší, že žalobca eviduje desať takýchto pokút. 11. Žalobca poukázal na právne závery obsiahnuté v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. 106/77 zo dňa 09.03.1978 vo veci Simmenthal II (napr. v žalobe citované články 16 až 19, 21, 24 a 26 rozsudku), ktoré pojednávajú o právomoci vnútroštátneho súdu aplikovať priamo uplatniteľné ustanovenia práva Spoločenstva a o povinnosti vnútroštátneho súdu neaplikovať vnútroštátnu právnu úpravu, pokiaľ je v rozpore s priamo záväzným a aplikovateľným právom Spoločenstva. 12. V nadväznosti na uvedené má žalobca za to, že správny súd je v prejednávanej veci povinný zabezpečiť plný účinok noriem európskeho práva a z vlastnej moci neuplatniť každé vnútroštátne ustanovenie, ktoré by bolo v rozpore s právom Spoločenstva, v tomto prípade ustanovenie § 28 ods. 8 zákona o potravinách, a to bez toho, aby musel najprv žiadať alebo čakať na jeho zrušenie legislatívnou cestou. 13. V súvislosti s požiadavkou dodržania proporcionality pri ukladaní trestov, žalobca poukázal na povinnosť aplikácie zásad trestnoprávneho trestania v administratívnom sankcionovaní a dal do pozornosti právne závery z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 106/2011, v ktorom ústavný súd zdôraznil požiadavku proporcionality trestov v spojitosti s asperačnou zásadou. V článku 35 ods. 1 Ústavy SR je zakotvené, právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, pričom podľa článku 13 ods. 4 Ústavy SR sa pri obmedzovaní základných práv a slobôd musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Otázka dodržania princípu proporcionality je predurčujúca nielen pre záver o prípadnom porušení článku 20 ods. 1 a ods. 4 Ústavy SR, ale aj pre záver o porušení článku 35 ods. 1 Ústavy SR. Právo podnikať a uskutočňovať zárobkovú činnosť sa v zmysle článku 35 ods. 1 Ústavy SR zaručuje každému. Pri ukladaní podmienok, alebo obmedzovaní základných práv a slobôd musia byť splnené určité ústavné princípy (napr. článok 1 Ústavy SR, článok 2 ods. 2 Ústavy SR a článok 13 Ústavy SR).Ústavné právo podnikať je nielen súčasťou základných práv a slobôd podľa druhej hlavy Ústavy SR, ale je aj neoddeliteľnou súčasťou princípov trhovej ekonomiky a hospodárskej súťaže podľa článku 55 Ústavy SR. 14. Rovnako pokuta v uvedenej výške predstavuje neúmerný zásah do vlastníckych práv žalobcu, do jeho majetku, bráni mu v dosahovaní zisku a znamená neprimeraný zásah do výkonu podnikania, čo v konečnom dôsledku negatívne vplýva na hodnotenie podnikateľského prostredia v oblasti predaja potravín v Slovenskej republike. Obligatórne ukladanie takto vysokých pokút nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosahovanie sledovaného cieľa a je v rozpore so základnými princípmi právneho štátu. 15. Protiústavnosť ustanovenia § 28 ods. 8 zákona o potravinách žalobca odôvodňuje i citáciou právnych záverov obsiahnutých v náleze Ústavného súdu Českej republiky Pl. ÚS 52/13 zo dňa 09.09.2014 (žalobcom citovaný bol v ňom uvedený citát z nálezu Ústavného súdu Českej republiky Pl. ÚS 3/02 zo dňa 13.08.2002 - poznámka správneho súdu), z ktorých žalobca zdôraznil ústavným súdom vyslovenú neprípustnosť takých pokút, ktoré majú likvidačný charakter, kedy pokuta natoľko presiahne možné výnosy z podnikania, že sa podnikateľská činnosť v podstate stane bezúčelnou, pretože počas značného obdobia smeruje len k úhrade uloženej pokuty. Vo vzťahu k posudzovanej dolnej hranici zákonom stanovenej pokuty (v danom prípade 500 000,- Kč podľa zrušeného ustanovenia § 106 ods. 3 zákona 50/1976 Sb. o územním plánování a stavebním řádu ve znení zákona č. 83/1998 Sb.) český ústavný súd konštatoval rozpor s čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Úmluvě o ochraně lidských práv a základních svobod, pretože paušalizuje závažnosť protiprávneho konania, čo vedie k obmedzeniu možnosti správneho orgánu prihliadnuť na konkrétne okolnosti prípadu, osobu delikventa a na jeho pomery. 16. V závere žaloby žalobca v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie navrhol, aby súd prerušil konanie a požiadal Súdny dvor Európskej únie o predbežný nález k nasledovným otázkam týkajúcim sa výkladu európskeho práva: a) Ako sa má vykladať povinnosť členských štátov ustanoviť pravidlá o opatreniach a pokutách uplatniteľných na porušenia potravinového práva v zmysle článku 55 ods. 1 Nariadenia č. 882/2004 a v zmysle článku 17 ods. 2 Nariadenia č. 178/2002 z pohľadu požiadavky na primeranosť pokút ? b) Je vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje spodnú hranicu sadzby pokuty za porušenie potravinového práva vo výške 1.000.000,- Eur v súlade so zásadou primeranosti sankcií za porušenie potravinového práva zakotvenej v článku 55 ods. 1 Nariadenia č. 882/2004 a v článku 17 ods. 2 Nariadenia č. 178/2002 ? III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu 17. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 18. K žalobnej námietke napádajúcej porušenie dvojinštančnosti preskúmavaného administratívneho konania žalovaný uviedol, že prvostupňové konanie bolo vedené na vecne a miestne príslušnom orgáne, ktorým je RVPS Dunajská Streda. Žalobca využil svoje právo a podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom objektívne, rešpektujúc všetky zásady správneho konania, predovšetkým zásadu zákonnosti, rozhodla Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ŠVPS SR) ako druhostupňový správny orgán. O podanom odvolaní žalobcu bolo legitímne rozhodnuté na druhom stupni, pričom rozhodoval resp. podklady pre rozhodnutie na druhom stupni pripravoval zamestnanec, ktorý je nezávislý, o prípade v čase odvolania nemal žiadne informácie, nezúčastnil sa úradnej kontroly potravín, vo veci nevydával žiadne usmernenia pre prvostupňový orgán, čím bola zabezpečená nezávislosť a objektívnosť druhostupňového konania, a preto nedošlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania. 19. Žalovaný vyjadril nesúhlas s názorom žalobcu, že po vykonaní úradnej kontroly potravín žalovaný nemal žiadne zákonné oprávnenie na postúpenie záznamu z kontroly prvostupňovému regionálnemu správnemu orgánu, ale bol povinný vo veci sám rozhodnúť ako prvostupňový správny orgán. Podľa názoru žalovaného týmto postupom neporušil žiadne procesné pravidlá. Oprávnenie inšpektorov ŠVPS SR a RVPS vykonávať úradné kontroly potravín je definované zákonom o potravinách, § 23 ods. 1 zákona o potravinách a § 21 ods. 1 citovaného zákona priamo odkazuje na § 6 a § 8 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, podľa ktorých (pokiaľ nie je určené inak) v prvom stupni rozhodujú regionálne veterinárne a potravinové správy, ŠVPS SR je orgánom odvolacím. 20. K spôsobu kreovania jednotlivých inšpekčných skupín a ich následnému postupu pri výkone úradnej kontroly potravín žalovaný uviedol, že tieto inšpekčné skupiny sú zložené z inšpektorov ŠVPS SR s celoslovenskou pôsobnosťou, inšpektorov príslušnej RVPS, v regióne ktorej sa kontrola vykonáva, prípadne aj inšpektorov inej RVPS na základe poverenia, pričom záznam o úradnej kontrole potravín vyhotovený bezprostredne po ukončení fyzickej kontroly sa postupuje na ďalšie konanie na príslušnú vecne a miestne príslušnú RVPS, ktorá je v prvom stupni oprávnená rozhodnúť v tejto veci. V nadväznosti na uvedené žalovaný poukázal na ustanovenie § 23 ods. 10 zákona o potravinách, podľa ktorého „...zamestnanec regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vykonávajúci úradnú kontrolu potravín je oprávnený na základe poverenia, ktoré vydáva Štátna veterinárna a potravinová správa, vykonávať úradnú kontrolu aj v územnom obvode inej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy.“ 21. Ďalej žalovaný dôvodil, že v preskúmavanom prípade bola kontrola vykonaná dvoma inšpektormi ŠVPS SR, ktorí v žiadnom prípade neprišli do styku s rozhodovaním vo veci v druhom stupni, ďalej inšpektorom územne príslušnej RVPS Dunajská Streda a na základe príslušného poverenia inšpektorom územne nepríslušnej RVPS Banská Bystrica. Priebeh a výsledky kontroly boli posúdené zamestnancami rôznych orgánov úradnej kontroly potravín na základe spoločného konsenzu. Výsledky kontroly boli v takejto podobe doručené vecne a miestnej príslušnej RVPS Dunajská Streda bez akéhokoľvek právneho posúdenia, bez vysloveného názoru alebo pokynu vyjadreného zo strany orgánu druhého stupňa. Postupový list ŠVPS SR ako administratívny úkon nedával priamu inštrukciu príslušnej RVPS, postupoval jej len objektívne zistené skutočnosti pri kontrole, ktorú vykonal poverený zamestnanec inej RVPS a dvaja zamestnanci ŠVPS SR za prítomnosti zamestnanca miestne príslušnej RVPS. Postupovým listom boli prvostupňovému vecne a miestne príslušnému orgánu na konanie zaslané podklady z úradnej kontroly a tento postupový list nemá právnu silu ovplyvniť objektívne zistené skutočnosti pri výkone úradnej kontroly potravín, nakoľko druhostupňový orgán v ňom neinštruoval prvostupňový orgán, ako má vo veci konať, za aké skutky má kontrolovaný subjekt potrestať a ani akú pokutu a v akej výške a podľa akého ustanovenia má uložiť. Podľa žalovaného, od postupového listu nezávisí ani skutočnosť, či správne konanie v danej veci začaté bude alebo nie. Žalovaný s poukazom na zásadu oficiality uplatňujúcu sa v správnom konaní vo veciach administratívneho trestania uviedol, že je na vecne a miestne príslušnom správnom orgáne rozhodnúť sa, či konanie začne a v akom rozsahu. V prípade, ak by prvostupňový správny orgán zistil pochybenia pri kontrole resp. by považoval niektoré zistenia pri kontrole za vecne nesprávne alebo za nedostatočne preukázané, nie je napriek postupovému listu povinný konanie začať a za každé v zázname popísané pochybenie uložiť pokutu. Vecne a miestne príslušný správny orgán prvého stupňa je povinný dodržiavať zásadu materiálnej pravdy, teda spoľahlivo zistiť skutkový stav veci, ako aj získať pre vydanie rozhodnutia všetky nevyhnutné podklady, pričom záznam z úradnej kontroly potravín je len jedným z nich. Pre odvolacie konanie platia tie isté zásady. Ak boli pri úradnej kontrole potravín objektívne zistené skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že došlo k porušeniu resp. nedodržaniu povinností podľa zákona o potravinách alebo osobitných právnych predpisov, priamo ustanovenie § 28 zákona o potravinách nariaďuje správnemu orgánu konať a rozhodnúť o uložení sankcie. RVPS Dunajská Streda vec posúdila v prvom stupni samostatne na základe skutočností zdokumentovaných inšpektormi za prítomnosti zástupcov prevádzkovateľa, zistené nedostatky podradila pod jednotlivé skutkové podstaty správnych deliktov a určila výšku pokuty po posúdení zákonom určených kritérií. Podľa názoru žalovaného týmto postupom nebolo porušené žiadne ustanovenie zákona o potravinách, ani zákona o správnom konaní. 22. V súvislosti s priebehom prvostupňového administratívneho konania v spojení s nezaujatosťou a funkčnou nezávislosťou zamestnancov poverených na konaní predchádzajúcom vydaniu prvostupňového rozhodnutia žalovaný dôvodil, že v prvom stupni bolo konanie vedené nezávislým správnym orgánom, v mene ktorého koná riaditeľ, ktorý nemá žiadny dôvod konzultovať výsledky úradnej kontroly so zamestnancom odvolacieho orgánu alebo inej RVPS a žiadať ich o usmernenie pri rozhodovaní. Taktiež je vylúčené, aby sa zamestnanec, ktorý sa zúčastnil kontroly, rovnako podieľal na rozhodovaní o odvolaní účastníka konania proti prvostupňovému rozhodnutiu, čo je zabezpečené dôslednou evidenciou rozhodnutí a kontrolou prerozdeľovania odvolaní na vybavenie jednotlivým zamestnancom. Zabezpečenie uvedených postupov a podmienok nezávislého rozhodovania žalovaný dôvodil i poukazom na obsah Vnútornej smernice pre postup pri podozrení na vznik konfliktu záujmov č. 1100/2014 zo dňa 01.04.2014. Žalovaný rozhoduje v druhom stupni nestranne a objektívne a jeho zamestnanci nemajú ku konkrétnemu prípadu žiadne väzby. Ako prvok nestrannosti bola do celoslovenských úradných kontrol zavedená prítomnosť inšpektorov z iných RVPS, ktorí spolu so zamestnancami žalovaného vykonávajú úradnú kontrolu potravín, pričom prítomný je aj inšpektor príslušnej RVPS, čím sa v najvyššej možnej miere eliminuje riziko neobjektívneho zistenia skutočného stavu veci pri úradnej kontrole. Za účelom odstránenia akéhokoľvek podozrenia z nedostatku nestranného posúdenia veci sú navyše kontrolné zistenia dokumentované aj vo forme fotografií, ktoré napriek ich spochybňovaniu žalobcom, potvrdzujú nedostatky v písomne zdokumentovanej podobe. Tak úradný záznam, ako aj fotodokumentácia, boli vyhotovené za prítomnosti zamestnanca prevádzkovateľa, teda akýkoľvek následný zásah do ich obsahu by bol zrejmý. K porušovaniu zásady dvojinštančnosti nedochádza aj z tohto dôvodu, že samotný výkon úradnej kontroly je len procesným úkonom pred možným začatím správneho konania v prípade, že pri úradnej kontrole potravín bolo zistené porušenie právnych predpisov. Nejde teda o úkony v rámci správneho konania, ale ide o úkony pred možným začatím správneho konania, pričom začatie konania a vydanie rozhodnutia je plne v réžii prvostupňového orgánu, do čoho žalovaný nikdy nezasahoval a ani nezasahuje. 23. V nadväznosti na uvedené žalovaný vo vyjadrení k žalobe ozrejmil účel kreovania namietaných inšpekčných skupín a dôvod výkonu úradných kontrol potravín i v priebehu víkendov. Podľa žalovaného nekalé praktiky v obchode a aj v distribúcii sa môžu objavovať mimo pracovnej doby inšpektorov úradnej kontroly, ako aj počas víkendov. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v spolupráci so žalovaným pripravilo na zníženie rizík v potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti s cieľom obmedziť dovoz zdravotne nebezpečných a nekvalitných potravín program zvýšenej efektívnosti kontroly potravín. Preto boli zavedené cielené úradné kontroly potravín vykonávané na zvýšenie účinnosti úradných kontrol v obchodnej sieti mimo pracovnej doby inšpektorov úradnej kontroly potravín a cez víkendy na ochranu spotrebiteľov pred ich zavádzaním a na zvýšenie informovanosti spotrebiteľov o predaji nekvalitných a zdraviu škodlivých potravín dovážaných na Slovensko z iných členských štátov EÚ a tretích krajín. Cieľom takýchto celoslovenských kontrol potravín je zvýšenie ich efektivity odstránením lokálneho previazania inšpektorov a aj určitých stereotypov pri kontrole, získať objektívny pohľad na kontrolovanú prevádzku a zároveň aj na prácu inšpektorov v danom regióne. Na takéto celoslovenské úradné kontroly potravín boli vytvorené inšpekčné skupiny, ktoré vykonávajú kontroly v rámci Slovenskej republiky a záznamy z týchto kontrol sa vydávajú pod hlavičkou žalovaného. 24. Ohľadom poukazu žalobcu na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. 5S/114/2016-110 zo dňa 25.10.2016, ktorým vyhovel námietke žalobcu BILLA s.r.o. v súvislosti s tvrdeným porušením dvojinštančnosti v konaní a rozhodnutie ŠVPS SR, ako aj prvostupňového správneho orgánu z tohto dôvodu zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, žalovaný dal do pozornosti, že uvedený rozsudok nie je právoplatný, nakoľko zo strany ŠVPS SR bol napadnutý kasačnou sťažnosťou. Naopak, na podporu svojich tvrdení o neporušení dvojinštančnosti a zákonnosti postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutých rozhodnutí žalovaný poukázal na právne závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 173/2015-57 zo dňa 14.07.2016, ktorý v obdobnom prípade zamietol žalobu spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., pričom vo vzťahu k námietke o porušení zásady dvojinštančnosti uviedol: „Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že bola porušená zásada dvojinštančnosti konania súd mal preukázané, že kontrolu vykonali dvaja inšpektori ŠVPS SR, dvaja inšpektori územne príslušnej RVPS Michalovce a na základe príslušného poverenia ŠVPS SR inšpektor RVPS Banská Bystrica, s tým, že záznam o úradnej kontrole zo dňa 25.10.2014 bol s preukázanými kontrolnými zisteniami, bez akéhokoľvek právneho posúdenia alebo vysloveného názoru, pokynu, odstúpený na ďalšie konanie vecne a miestne príslušnej RVPS Michalovce. Rovnako bolo nesporné, že predmetná kontrola nebola vykonávaná v režime správneho konania a ani nebolo v rámci kontroly vydané žiadne rozhodnutie. Následne RVPS Michalovce začala voči žalobcovi na základe skutočností zistení pri výkone úradnej kontroly potravín dňa 25.10.2014 upovedomením o začatí správneho konania zo dňa 24.03.2015 doručeným žalobcovi dňa 26.03.2015 správne konanie. RVPS Michalovce vec posúdila a vydala v prvom stupni rozhodnutie č. 2015/00059 - 3 zo dňa 24.04.2015, ktoré žalovaný v odvolacom konaní potvrdil. Krajský súd sa v tomto smere stotožnil so žalovaným, že takýmto postupom nebolo porušené žiadne ustanovenie zákona o potravinách a zákona o správnom konaní, pretože o odvolaní nerozhodol orgán, ktorý v tejto veci rozhodoval v prvom stupni“. Rovnako neuznal námietku o porušení dvojinštančnosti v konaní v prípade sankcií za porušenie potravinového práva zistené inšpektormi celoslovenských inšpekčných skupín aj Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 24. mája 2017, sp. zn. 5S/34/2016. Ďalej žalovaný poukázal i na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp zn. 11S 12/2012 zo dňa 09.10.2012, ktorý pri rozhodovaní vyslovil názor: „Súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu o nezachovaní dvojinštančného konania. Daňovú kontrolu vykonalo daňové riaditeľstvo a ukončilo ju protokolom. Po doručení protokolu sa začína vyrubovacie konanie (§ 44), vo vyrubovacom konaní rozhodol správca dane ako prvostupňový orgán vydaním dodatočného platobného výmeru. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný (§ 3 ods. 6 písm. d/, § 4 ods. 3 písm. c/ zákona č. 150/2001 Z. z.). Citovaný zákon expressis verbis uvádza, kto je odvolacím orgánom.“ (obdobne aj rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S 31/2012, 11S 57/2011). 25. Vo vzťahu k námietke napádajúcej nepreskúmateľnosť kontrolných zistení a dôkazov z dôvodu, že pri kontrole potravín nebol prítomný zástupca žalobcu oprávnený konať v jeho mene, ako i vo vzťahu k ďalším námietkam napádajúcim nezákonnosť výkonu úradnej kontroly, žalovaný oponoval tvrdeniam žalobcu poukazom na zákonnú úpravu pôsobnosti, právomoci, oprávnení a podmienok výkonu úradných kontrol potravín, ktorá vyplýva z ustanovení § 1 ods. 1, § 18 ods. 1 až 3 a § 20 ods. 7 a 8 zákona o potravinách, ako i poukazom na úpravu povinností a oprávnení orgánov úradnej kontroly potravín zameraných na odstránenie zistených nedostatkov formou ukladania opatrení (§ 20 ods. 9 až 11 zákona o potravinách). V súvislosti s namietaným spôsobom výkonu úradnej kontroly potravín žalovaný poukázal na ustanovenie § 18 ods. 3 zákona o potravinách, podľa ktorého orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) až d) vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie (ES) č. 882/2004. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení (ďalej „Nariadenie č. 882/2004“) je osobitným predpisom upravujúcim spôsob výkonu úradných kontrol potravín. Podľa tohto nariadenia je potrebné, aby členské štáty vynucovali potravinové a krmivové právo a predpisy o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá, aby sledovali a overovali, či prevádzkovatelia dodržiavajú vo všetkých fázach výroby, spracovania a distribúcie príslušné požiadavky tohto práva a týchto predpisov. Na tento účel je potrebné organizovať úradné kontroly. V tejto súvislosti žalovaný z uvedeného Nariadenia č. 882/2004 citoval definície inštitútu úradnej kontroly, inšpekcie, ako i povinnosti členských štátov Spoločenstva stanovené citovaným nariadením na zabezpečenie účelu sledovaného týmto priamo záväzným a účinným právnym aktom EÚ na úseku potravinového práva (čl. 2 ods. 1 a 7, čl. 3 ods. 1 až 3, čl. 4 ods. 1 a 2 písm. g/, čl. 9 ods. 1 až 3, čl. 10 ods. 1, 2 písm. a/ až i/, čl. 54 ods. 1 a 3 a čl. 55 ods. 1 citovaného nariadenia). 26. Žalovaný má za to, že platnou právnou úpravou a zavedeným systémom je v Slovenskej republike zabezpečená nestrannosť, kvalita a konzistentnosť úradných kontrol na všetkých úrovniach, pričom frekvencia kontrol je stanovená na základe rizika a výsledkov predchádzajúcich kontrol. Príslušný kontrolný orgán vykonáva úradné kontroly v súlade so zdokumentovanými postupmi, ktoré vychádzajú z platnej národnej a európskej legislatívy. 27. Namietaný úradný záznam o priebehu a zisteniach z vykonanej úradnej kontroly potravín podľa názoru žalovaného spĺňa všetky náležitosti vyplývajúce z osobitného predpisu, t. j. z Nariadenia (ES) č. 882/2004, ako aj z vnútorného predpisu - Pokynu ŠVPS SR č. 11/2012, ktorým sa stanovujú pravidlá výkonu úradnej kontroly potravín. V Zázname o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2016/So,Mi,Má/33 zo dňa 06.08.2016 je uvedený názov a adresa príslušného orgánu, ktorý kontrolu vykonal, číslo záznamu, vymedzenie právneho predpisu, podľa ktorého sa kontrola vykonala (zákon o potravinách), dátum a čas vykonania kontroly, mená a priezviská inšpektorov, ktorí kontrolu vykonali spolu s číslami ich služobných preukazov a poverenia, identifikácia kontrolovaného subjektu a miesto vykonania úradnej kontroly, použitá kontrolná metóda a účel kontroly. Ďalej sú v ňom uvedené v bode III. kontrolné zistenia, rozdelené do 7. bodov, z ktorých je zrejmé, čo bolo kontrolované a s akým výsledkom, s uvedením zistení (pozitívnych aj negatívnych) a v prípade zistených nedostatkov uvedený nesúlad s právnymi predpismi. Ďalej v bode III. je uvedená informácia o tom, že bola vyhotovená fotodokumentácia zo zistených nedostatkov (95 snímok) a záznam o úradnej kontrole potravín bude postúpený na ďalšie konanie na RVPS Dunajská Streda, ako orgánu vecne a miestne príslušnému. V bode IV. záznamu sú uvedené opatrenia, ktoré uložili inšpektori na mieste na odstránenie zistených nedostatkov v súlade s § 20 ods. 9 zákona o potravinách a v bode V. je daný priestor na vyjadrenie sa zodpovedného zamestnanca kontrolovaného subjektu, mená a podpisy zúčastnených osôb s pečiatkami a s uvedením počtu strán záznamu. Úradná kontrola potravín bola vykonaná v čase od 8.40 hod. do 16.40 hod. a vzhľadom na niekoľko stoviek až tisícov tovarov boli kontrolované náhodne vybrané druhy potravín. K uvedenému záznamu o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2016/So,Mi,Má/33 zo dňa 06.08.2016 sa v časti V. vyjadrila zodpovedná zamestnankyňa prevádzkovateľa prítomná pri úradnej kontrole (zástupkyňa vedúcej filiálky N. W.), ktorá uviedla: „budem informovať vedenie“ a záznam potvrdila svojím podpisom, pričom neboli podané žiadne námietky, ani v čase úradnej kontroly, ani v lehote určenej podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách. Úradný záznam teda spĺňal všetky náležitosti vyplývajúce z osobitného predpisu - Nariadenia (ES) č. 882/2004, ako aj vnútorného predpisu - Pokynu ŠVPS SR č. 11/2012, ktorým sa stanovujú pravidlá výkonu úradnej kontroly potravín. 28. Podľa žalovaného úradnou kontrolou potravín nezačína žiadne správne konanie, preto ani záznam o úradnej kontrole potravín nemusí byť vyhotovený vo forme zápisnice s náležitosťami podľa § 22 zákona o správnom konaní. Poukázal na to, že predmetný úradný záznam spĺňal všetky náležitosti vyplývajúce z osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie (ES) č. 882/2004. Ohľadom následného postupu žalovaný dôvodil, že voči žalobcovi ako účastníkovi správneho konania prvostupňový správny orgán v súlade so zásadou oficiality začal konanie postupom podľa § 18 ods. 2 a ods. 3 správneho poriadku a ďalej postupoval v súčinnosti so žalobcom s poskytnutím mu procesných práv a lehôt na vyjadrenie sa k podkladom na vydanie rozhodnutia postupom podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 27 ods. 1 citovaného zákona. Žalovaný konkretizoval, že žalobcovi bolo dňa 29.03.2017 doručené upovedomenie o začatí správneho konania č. k. S 2016/216 zo dňa 24.03.2017, pričom bola prvostupňovým správnym orgánom určená lehota 5 dní od doručenia upovedomenia na vyjadrenie, ktorá bola na žiadosť žalobcovi predĺžená. Žalobca svoje procesné právo využil a k podkladu pre vydanie rozhodnutia sa vyjadril. 29. Žalovaný rovnako nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu o nezákonnosti predmetnej kontroly a jej výsledku z dôvodu, že kontrola bola vykonaná bez prítomností splnomocneného zástupca žalobcu, ktorý by bol zároveň prítomný počas celej kontroly, ako ani s tvrdením, že inšpektori do prevádzky vstúpili a pohybovali sa po jej priestoroch svojvoľne, pričom úradný záznam podpísala osoba, ktorá nebola oprávnená za žalobcu konať, čím mu bolo odňaté právo vzniesť voči zisteniam počas kontroly námietky. V tejto súvislosti žalovaný s poukazom na vyššie uvádzané zákonné ustanovenia dôvodil, že inšpektori sú oprávnení v každom čase vstupovať do potravinárskych prevádzok, pričom tieto kontroly sa uskutočňujú bez predchádzajúceho ohlásenia tak, aby nebol zmarený ich účel. Na začiatku kontroly sa inšpektori preukázali preukazmi a povereniami tak, ako je to zachytené v úradnom zázname, z ktorého jednoznačne vyplýva, že kontrola bola vykonaná s vedomím a za prítomnosti zamestnanca účastníka konania v pozícii zástupcu vedúceho filiálky. Inšpektori vykonávali kontrolu v častiach prevádzky, ktoré súvisia s manipuláciou s potravinami a ich umiestňovaním na trh, nie v súkromných priestoroch a podobne. Zamestnanci účastníka konania počas kontroly s inšpektormi riadne spolupracovali a k nahliadnutiu predložili všetku požadovanú dokumentáciu (napr. výpis z obchodného registra, rozhodnutie o chválení priestorov prevádzky, monitoringy o čistení prevádzky a dokumentáciu o vykonaní DDD). Nič nebránilo, aby pri akomkoľvek úkone inšpektora bol prítomný zároveň aj zamestnanec účastníka konania. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť inšpektorov zabezpečiť pri kontrole prítomnosť štatutárneho orgánu prevádzkovateľa. Je nepochybné, že kontrola bola vykonávaná s vedomím zamestnanca účastníka konania, ktorý bol v danom čase zodpovedný za chod prevádzkarne a bol určite spôsobilý vyjadriť sa k tomu, či priebeh kontroly zodpovedá obsahu záznamu, teda či nedostatky sú popísané spôsobom, ako boli zistené. Tento zamestnanec overil svojím podpisom priebeh kontroly tak, ako je uvedené v zázname, pričom sa zaviazal o výsledkoch kontroly informovať vedenie spoločnosti. Proti priebehu, výsledkom kontroly a uloženým opatreniam nepodal žiadne námietky a neurobil tak ani samotný prevádzkovateľ v lehote podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách. Účastníkovi konania bola daná možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a ich právnemu posúdeniu v rámci začatého správneho konania, pričom toto svoje právo využil. K námietke, že úradný záznam nebol predpísaným spôsobom žurnalizovaný, v dôsledku čoho mohlo byť manipulované s jeho obsahom a s fotodokumentáciou, ktorá tvorí jeho prílohu a ktorá mu nebola odovzdaná bezprostredne po kontrole, žalovaný zdôraznil, že nie je možné „žurnalizovať a zviazať“ záznam bezprostredne po kontrole, nakoľko počas kontroly sa iba zhromažďujú dôkazy - vyhotovuje sa záznam, ktorý podpíšu všetky zúčastnené osoby, doložia sa všetky písomné prílohy a uvedie informácia o vyhotovení fotodokumentácie. Inšpektori vyhotovenú fotodokumentáciu, ak je to možné, poskytnú zástupcovi prevádzkovateľa už spolu s vyhotoveným záznamom bezprostredne po kontrole. V tomto prípade však neboli vytvorené technické podmienky pre zanechanie fotodokumentácie (prevádzky Billa majú zabezpečenú počítačovú sieť, aby sa do nej nedalo vstupovať) a inšpektori pri kontrole nedisponujú zariadením na tlačenie fotografií. Nie je povinnosťou inšpektorov pri kontrole zabezpečiť tlačenú podobu fotografií. Fotodokumentácia bola riadne poskytnutá prevádzkovateľovi spolu s upovedomením o začatí správneho konania (čo žalobca nespochybňuje) a plne korešponduje s obsahom záznamu, ktorý bol vyhotovený za prítomnosti zamestnancov účastníka konania a odovzdaný bezprostredne po kontrole. Odvolací orgán zdôrazňuje, že ani v jednom prípade nebolo rozhodované iba na podklade fotografií. Všetky nedostatky boli zaznamenané predovšetkým písomne a na podporu popísaných skutočností aj fotograficky. Výsledky kontroly neboli spochybňované zástupcom prevádzkovateľa prítomným počas kontroly. Akýkoľvek následný zásah do týchto dôkazov by bol zrejmý. Tvrdenia žalobcu o úmyselnom spôsobení nedostatkov inšpektormi za účelom uloženia pokuty sú tiež ničím nepodložené, absurdné a urážajúce. Žalovanému nie je zrejmé, ako mohli inšpektori zabezpečiť, aby prevádzkovateľ umiestňoval na trh potraviny s nedostatkami v označení, po DS/DMT, nedodržiaval určené teplotné limity a požadovanú hygienu priestorov a zariadení. 30. K namietanej absencii protiprávneho konania podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách z dôvodu zistenia výrobkov po uplynutí DS a MDT mimo predajnej plochy a k namietanej absencii dokazovania zo strany žalovaného na preukázanie, že išlo o potraviny nie bezpečné, žalovaný uviedol, že záznam z kontroly bol riadne prerokovaný so zástupcom žalobcu, ktorý nemal žiadne pripomienky k jeho obsahu, vrátane slovného popísania zistených skutočností. Námietky nepodal ani sám žalobca v lehote na to určenej. I z fotodokumentácie je zrejmé a jasne viditeľné, že tieto výrobky sa nachádzali na predajnej ploche. Žalovaný zdôraznil, že úradný záznam nebol prerokovaný s radovým zamestnancom, ale so zástupcom vedúceho filiálky, ktorý v danom čase zodpovedal za chod prevádzkarne a bol určite spôsobilý vyjadriť sa k tomu, či priebeh kontroly zodpovedá obsahu záznamu, teda či nedostatky sú popísané spôsobom, ako boli zistené. 31. S poukazom na ustanovenie § 28 ods. 4 zákona o potravinách v spojení s čl. 3 ods. 8 Nariadenia (ES) č. 178/2002 žalovaný uviedol, že skutočnosť, že sa potraviny nachádzali v skladových priestoroch by bola relevantná iba v tom prípade, keby boli zároveň označené ako vyradené z umiestňovania na trh, čo žalovaný nepreukázal. 32. V súvislosti s napádaným nevykonaním dokazovania o nebezpečnosti potravín po DS žalovaný uviedol, že tieto potraviny sú nebezpečné potraviny, ktoré môžu u spotrebiteľa vyvolať rôzne zdravotné problémy. U týchto potravín nie je potrebné preukazovať ich nebezpečnosť, pretože táto fikcia je priamo zakotvená v článku 24 Nariadenia (EÚ) 1169/2011. V prípade potravín po DMT správne orgány ich nebezpečnosť nekonštatovali. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že zákon o potravinách jednoznačne zakazuje predávať akékoľvek množstvo potravín po uplynutí dátumu spotreby, či dátumu minimálnej trvanlivosti. Žalovaný má za to, že formulácia uvedená vo výroku preskúmavaného rozhodnutia bola správna, keďže správny orgán aplikoval absorbčnú zásadu pri ukladaní pokuty za zbiehajúce sa správne delikty a zaradil najzávažnejšie protiprávne konanie nielen pod základnú, ale aj tzv. kvalifikovanú skutkovú podstatu a jednoznačne uviedol, podľa ktorého ustanovenia ukladá pokutu. 33. Žalovaný vyjadril nesúhlas s námietkou žalobcu napádajúcou absenciu opakovanosti protiprávneho konania, pretože predchádzajúce pokuty boli ukladané za iné porušenia právnych povinností žalobcu. K napádanému nedostatku zákonnej podmienky žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia a právnom posúdení veci postupoval identicky ako je uvedené v rozhodnutí, na ktoré poukazuje žalobca (rozhodnutie ŠVPS SR č. k. 776/2015 zo dňa 01.04.2015, ktorým bola uložená účastníkovi konania pokuta 1 000 000,- Eur podľa § 28 ods. 4 písm. i/ v spojení s ods. 8 zákona o potravinách). Vo všetkých prípadoch išlo o porušenie tej istej povinnosti a to neumiestňovať na trh potraviny po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti (§ 6 ods. 5 písm. d), § 12 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách). Žalovaný ako odvolací orgán nemal pochybnosti o záveroch, že dotknuté potraviny po DS/DMT boli v čase výkonu kontroly ponúkané na predaj. Opätovne zdôraznil, že pre právnu kvalifikáciu uvedeného správneho deliktu nie je podstatné, kde sa potraviny nachádzali (na predajnej ploche alebo v skladových priestoroch). Podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, pričom „umiestnenie na trhu“ znamená skladovanie, uchovávanie potravín alebo krmív na účely predaja, vrátane ponúkania na predaj alebo akúkoľvek inú formu prevodu, či už bezplatnú alebo nie a predaj, distribúciu a iné formy prevodu samy o sebe (čl. 3 ods. 8 Nariadenia (ES) č. 178/2002). 34. S poukazom na všeobecné znaky skutkových podstát jednotlivých iných správnych deliktov podľa § 28 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o potravinách v spojení s § 28 ods. 6, 7, 8 predstavujúcich tzv. kvalifikované skutkové podstaty predmetných skutkových podstát protiprávneho konania, žalovaný uviedol, že mu nie je z námietky žalobcu zrejmé, v čom spočíva zmätočnosť, ktorej sa mal podľa tvrdenia žalobcu žalovaný pri kvalifikácii protiprávneho konania žalobcu dopustiť, pretože toto svoje tvrdenie bližšie neozrejmil. 35. K namietanému porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a práva na ochranu súkromia, garantovaných článkami 6 a 8 Dohovoru, žalovaný poukázal na jednoznačne vymedzené zákonné právo orgánov kontroly vykonávať úradné kontroly potravín bez prechádzajúceho ohlásenia, bez akékoľvek povolenia a súhlasu ďalšieho orgánu (samozrejme vo frekvenciách stanovených určeným spôsobom), s vymedzeným oprávnením zamestnancov orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať v prevádzkovom čase aj mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh. Prevádzkareň, v ktorej sa umiestňujú na trh potraviny, nemožno považovať za obydlie s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti, ktorá by v tomto prípade bola v rozpore so záujmom ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín. Vzhľadom na povahu oprávnenia, právnická osoba sa nemôže dovolávať napríklad práva na rodinný a súkromný život, práva na uzatvorenie manželstva, práva na vzdelanie a práva na slobodné voľby, a preto je nepravdivé tvrdenie účastníka konania, že bolo porušené jeho právo na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 8 Dohovoru, resp. Ústavy SR, pretože také právo právnickej osobe neprináleží. Žalovaný uviedol, že pri kontrole neboli porušené ani dotknuté žiadne práva účastníka konania na ochranu súkromia a ochranu práva na spravodlivý proces. Podľa názoru žalovaného inšpektori pri výkone kontroly svojimi aktivitami nijako nezasahovali do súkromnej sféry žalobcu (napr. nezákonnou prehliadkou kancelárií, kontrolu pošty alebo emailov a podobne), ale vykonávali kontrolu v prevádzkových častiach objektu filiálky žalobcu. Orgán kontroly postupoval v danom prípade zákonným spôsobom v rozsahu svojej pôsobnosti, vykonávané kontrolné činnosti sú logickým a zákonným dôsledkom jeho postupu s cieľom zistiť, či právnická osoba dodržiava predpisy potravinového práva. 36. Na podporu právneho názoru žalovaného o neporušení práva na ochranu obydlia žalobcu pri výkone úradnej kontroly potravín a na podporu oprávnenia jej výkonu bez predchádzajúceho súhlasu, resp. príkazu sudcu podľa osobitného predpisu žalovaný poukázal na právne závery k uvedeným námietkam obsiahnuté v rozsudkoch Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/245/2014-165 zo dňa 25.03.2015, Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/16/2015-118 zo dňa 29.09.2015, v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Sžnz/5/2015-136 zo dňa 02.02.2016. Zároveň citoval právne závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 792/2016 zo dňa 09.05.2017, vydaného v súvislosti so sťažnosťou prevádzkovateľa potravinárskeho podniku vo veci porušenia základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 21, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva podľa čl. 7 Charty základných práv Európskej únie pri výkone úradnej kontroly potravín v prevádzkarni sťažovateľa. Z uvedenej judikatúry vyplýva právny názor, že úradnú kontrolu potravín možno vykonať bez predchádzajúceho príkazu sudcu, resp. rozhodnutia súdu, bez predchádzajúceho ohlásenia alebo informovania kontrolovaného subjektu, pričom zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sú oprávnení pri výkone kontroly vstupovať do priestorov, v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi či sa umiestňujú na trh, a to v prevádzkovom čase i mimo neho. 37. V súvislosti s namietanou neprimeranosťou výšky uloženej pokuty žalovaný poukázal na oprávnenie správneho orgánu konať iba na základe zákona a v medziach zákona. V zmysle zákona o potravinách sankciou za porušenie ustanovení zákona je pokuta vo výške určenej v § 28 tohto zákona, pričom z gramatického výkladu predmetných ustanovení vyplýva, že v prípade dopustenia sa správneho deliktu kontrolovaným subjektom zákon o potravinách neumožňuje príslušnému správnemu orgánu uvážiť, či osobe zodpovednej za správny delikt pokutu uloží alebo nie, ale ju musí uložiť. 38. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zotrval na žalobných námietkach napádajúcich nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí oboch stupňov a postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu. 39. Zopakoval, že výkonom kontroly inšpektormi žalovaného došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania, a to tým, že žalovaný ako orgán, ktorý má rozhodovať v druhom stupni o odvolaní účastníka konania voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu, ovplyvnil prvostupňový orgán tým, že v zázname o výkone úradnej kontroly potravín určil závery, ktoré prvostupňový orgán mohol vnímať ako inštrukcie a podľa ktorých aj v konečnom dôsledku rozhodol. Za irelevantný označil argument žalovaného, že o odvolaní nerozhodovali zamestnanci žalovaného, pretože z hľadiska posudzovania postupu druhostupňového orgánu nie je možné robiť rozdiel medzi jeho jednotlivými zamestnancami, keďže títo nie sú samostatnými správnymi orgánmi a všetci konajú v mene žalovaného. Úradný postup vykonaný zamestnancom pri úradnej kontrole potravín je preto úradným postupom toho istého subjektu, ktorý rozhodol o odvolaní, aj keď rozhodnutie o odvolaní podpísal iný zamestnanec. Pre zachovanie objektivity, nestrannosti, dôveryhodnosti, nezávislosti a nepredpojatosti pri rozhodovaní orgánu druhého stupňa nestačí, že druhostupňového rozhodnutie podpísal iný zamestnanec žalovaného ako zamestnanec žalovaného, ktorý vykonal úradnú kontrolu potravín v prvom stupni konania. Výkonom kontroly inšpektormi žalovaného ako druhostupňového orgánu došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania, nakoľko sa zamestnanci druhostupňového orgánu zúčastnili na rozhodovaní v prvom stupni, a teda došlo k porušeniu zákonom garantovaných práv účastníka konania. Tvrdenie žalovaného, že v druhom stupni rozhodoval zamestnanec, ktorý v prvom stupni neprišiel do kontaktu s vecou, nedáva účastníkovi konania záruku, že daný postup bol aj v skutočnosti dodržaný, nakoľko toto tvrdenie nie je objektívne preskúmateľné, pričom správne orgány musia konať transparentne, keďže rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Podozrenie, že zamestnanec prvostupňového orgánu bol ovplyvnený právnym názorom druhostupňového orgánu, je samo o sebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia z dôvodu porušenia zásady dvojinštančnosti správneho konania. V danom prípade nemá žalobca ako účastník konania garanciu, že rozhodnutie o odvolaní nepripravil ten istý zamestnanec žalovaného, ktorý vykonal kontrolu a následne dal rozhodnutie podpísať inému zamestnancovi žalovaného, ktorý údajne neparticipoval na konaní v prvom stupni. V danom prípade žalovaný jednoznačne nepreukázal, že o odvolaní rozhodla iná osoba, ktorá s konkrétnym prípadom nemala nič spoločné. 40. S poukazom na porušenie zásady zákonnosti uplatňovanej pri výkone štátnej správy, podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, žalobca dôvodil, že vytvorením hybridnej kontrolnej skupiny zloženej z dvoch kontrolórov štátnej veterinárnej a potravinovej správy a dvoch členov regionálnej správy došlo k porušeniu ustanovení § 6 ods. 2 písm. a) a c) zákona o veterinárnej starostlivosti, upravujúcich kompetencie žalovaného a § 23 ods. 11 zákona o potravinách upravujúceho kompetencie na výkon úradnej kontroly potravín zamestnancov regionálnej veterinárnej a potravinovej správy. Žalovaný pri výkone predmetnej kontroly potravín zvolil postup, ktorý išiel nad rámec zákona a ktorý je nezákonný, a to aj keby dôvody žalovaného pre vytvorenie takejto skupiny boli legitímne. Žalovaný môže udeliť poverenie na výkon kontroly v územnom obvode inej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy len zamestnancovi regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, ale nie svojim vlastným zamestnancom. Uvedený nezákonný postup nerieši ani žalovaným poukazovaná vnútorná smernica, pretože upravuje konflikt záujmov navonok, a nie dovnútra, a teda neupravuje vzťahy medzi dvoma zamestnancami žalovaného, ale medzi zamestnancami žalovaného a účastníkom konania. V prípade vykonania kontroly zamestnancami žalovaného nie je možné hovoriť o výkone kontroly prvostupňovým orgánom, čo potvrdzuje podľa žalobcu aj záznam z úradnej kontroly potravín vyhotovený pod hlavičkou žalovaného. Žalovaný deklaroval závery o porušení zákona o potravinách už v zázname o kontrole a tým vzniklo riziko, že pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia bude regionálna veterinárna a potravinová správa Dunajská Streda vnímať závery obsiahnuté v zázname o výkone úradnej kontroly potravín ako inštrukcie (záväzné pokyny) pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, čo sa aj podľa názoru žalobcu stalo. Z uvedeného dôvodu je irelevantné tvrdenie žalovaného, že postupový list neobsahoval inštrukcie žalovaného o tom, ako má vo veci prvostupňový orgán rozhodnúť, keďže právny názor žalovaného bol obsiahnutý v postúpenom zázname z úradnej kontroly potravín, ktorý prvostupňový orgán bral ako záväzný a na základe ktorého rozhodol. V danom prípade nemožno hovoriť o podnete na začatie konania od iného subjektu a rovnako nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že ak sa úradnou kontrolou nezačína správne konanie, nie je potrebné záznam o kontrole vyhotovovať vo forme zápisnice. Podľa žalobcu, v žiadnom ustanovení správneho poriadku nie je stanovená podmienka, že z úradnej kontroly potravín sa spíše zápisnica len vtedy, ak sa ňou začína správne konanie. Žalobca má za to, že záznam o výkone úradnej kontroly potravín nepredstavuje spoľahlivé zistenie skutkového stavu, pričom bol vyhotovovaný jednostranne, s úmyslom udeliť žalobcovi pokutu a zjavne nezachytáva skutočný priebeh kontroly. 41. Žalovaný vo vyjadrení na repliku žalobcu zotrval na argumentácii zaslanej vo vyjadrení k obsahu žaloby a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 42. V súvislosti s námietkou porušenia zásady dvojinštančnosti administratívneho konania doplnil svoju argumentáciu vo vyjadrení proti žalobe poukazom na rozsudok Najvyššie ho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/262/2015 zo dňa 27. septembra 2017 v obdobnej veci žalobcu, v ktorom uvedenú námietku najvyšší súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Najvyšší súd poukazom na príslušné ustanovenia zákona o potravinách a zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov konštatoval, že bola daná právomoc prvoinštančného správneho orgánu a následne žalovaného ako druhoinštančného správneho orgánu, konať a rozhodovať vo veci uloženia pokuty podľa zákona o potravinách a nemohlo dôjsť k porušeniu zásady dvojinštančnosti. Vo vzťahu k ďalším opakujúcim sa námietkam žalobcu žalovaný zopakoval argumentáciu obsiahnutú v napadnutom rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe. IV. Relevantná právna úprava 43. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 44. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 45. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. 46. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. 47. Podľa § 9 ods. 2 správneho poriadku z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. 48. Podľa § 13 ods. 1 správneho poriadku z tých istých dôvodov ako zamestnanec správneho orgánu (§ 9) je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený i člen komisie, ktorá uskutočňuje konanie. 49. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 50. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 51. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 52. Podľa § 34 ods. 2 správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. 53. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. 54. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 55. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 56. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 57. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 58. Podľa § 6 ods. 2 písm. av) zákona o veterinárnej starostlivosti Štátna veterinárna a potravinová správa plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu. (V odkaze pod čiarou je demonštratívne uvedený aj zákon o potravinách) 59. Podľa § 1 ods. 1 zákona o potravinách tento zákon ustanovuje: a) povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku (ďalej len „prevádzkovateľ“) v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, b) práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám, c) organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov. (Odkaz pod čiarou demonštratívne uvádza - napr. Nariadenie (ES) č. 178/2002 v platnom znení, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 3/zv. 45) v platnom znení 60. Podľa § 20 ods. 8 písm. a), b) zákona o potravinách zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú pri výkone kontroly oprávnení a) vstupovať v prevádzkovom čase a mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh, b) požadovať od prevádzkovateľov vysvetlenie, informácie, údaje, doklady a iné písomnosti potrebné na výkon kontroly a nazerať do nich a vyhotovovať z nich kópie alebo výpisy, ako aj vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú za potrebné; ak sú tieto súčasťou obchodného tajomstva, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sú povinní o týchto skutočnostiach zachovávať mlčanlivosť. 61. Podľa § 21 zákona o potravinách orgány štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa tohto zákona a osobitných predpisov sú: a) ministerstvo a ministerstvo zdravotníctva, b) orgány verejného zdravotníctva, c) štátna veterinárna a potravinová správa, d) regionálne veterinárne a potravinové správy. 62. Podľa § 23 ods. 1 zákona o potravinách orgány štátnej veterinárnej a potravinovej Správy uvedené v § 21 ods. 1 písm. c) a d) vykonávajú úradnú kontrolu potravín nad ich výrobou, v obchodnej sieti, pri manipulovaní s nimi a pri ich umiestňovaní na trh a) potravín živočíšneho pôvodu, b) potravín rastlinného pôvodu vrátane čerstvého ovocia, čerstvej zeleniny, zemiakov a ostatných poľnohospodárskych produktov v poľnohospodárskej prvovýrobe po zbere úrody, nápojov vrátane potravín s niektorými zložkami živočíšneho pôvodu, cukrárskych výrobkov, zmrzliny a vody v spotrebiteľskom balení, c) geneticky modifikovaných potravín, d) poľnohospodárskych produktov a potravín predávaných priamo konečnému spotrebiteľovi, e) poľnohospodárskych produktov a potravín označených údajmi podľa § 9b. 63. Podľa § 23 ods. 5 zákona o potravinách orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti ukladajú opatrenia a pokuty a prerokúvajú priestupky, ktoré zistia pri výkone úradnej kontroly. 64. Podľa § 23 ods. 9 zákona o potravinách orgány úradnej kontroly potravín pri plnení svojich úloh navzájom spolupracujú a v mieste svojej pôsobnosti spolupracujú s územne príslušnými orgánmi miestnej štátnej správy. 65. Podľa § 23 ods. 10 zákona o potravinách výkon úradnej kontroly potravín môžu vykonávať len kvalifikovaní a odborne spôsobilí zamestnanci s ukončeným stredným odborným vzdelaním v príslušnom odbore alebo s ukončeným vysokoškolským vzdelaním prvého alebo druhého stupňa v príslušnom odbore. Vzdelávanie zamestnancov zabezpečuje vzdelávacie zariadenie poverené ministerstvom alebo ministerstvom zdravotníctva v rámci svojej pôsobnosti podľa osobitného predpisu. 66. Podľa § 23 ods. 11 zákona o potravinách zamestnanec regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vykonávajúci úradnú kontrolu potravín je oprávnený na základe poverenia, ktoré vydáva Štátna veterinárna a potravinová správa, vykonávať úradnú kontrolu aj v územnom obvode inej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy. 67. Podľa § 28 ods. 12 zákona o potravinách na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 68. Podľa § 31 ods. 2 zákona o potravinách na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní okrem konania podľa § 20 ods. 9 a 12. 69. Podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa odseku 12, § 19 ods. 2 a opatrenia podľa osobitných predpisov. (Odkaz pod čiarou na čl. 54 ods. 2 a/ až e/ Nariadenia (ES) č. 882/2004) 70. Podľa § 20 ods. 12 písm. a) zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín je na základe výsledkov úradnej kontroly potravín pri zistení ohrozenia zdravia alebo života spotrebiteľa oprávnený nariadiť prevádzkovateľovi okamžité stiahnutie potraviny z trhu. 71. Podľa § 6 ods. 5 písm. a) až d) zákona o potravinách na trh je zakázané umiestňovať potraviny a) iné ako bezpečné, b) klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom, c) neznámeho pôvodu, d) po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti. 72. Podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába, balí alebo umiestňuje na trh potraviny nesprávne označené alebo neoznačené. 73. Podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh. 74. Podľa § 28 ods. 4) písm. i) zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. 75. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. 76. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 7, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur. 77. Podľa čl. 1 ods. 1 vety prvej Nariadenia (ES) č. 178/2002 toto nariadenie poskytuje základ na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám, pričom berie do úvahy najmä rozmanitosť v zásobovaní potravinami vrátane tradičných výrobkov a zároveň zabezpečuje účinné fungovanie vnútorného trhu. 78. Podľa čl. 3 ods. 8 Nariadenia (ES) č. 178/2002 „umiestnenie na trhu“ znamená skladovanie, uchovávanie potravín alebo krmív na účely predaja, vrátane ponúkania na predaj alebo akúkoľvek inú formu prevodu, či už bezplatnú alebo nie a predaj, distribúciu a iné formy prevodu samy o sebe. 79. Podľa čl. 17 ods. 2 in fine Nariadenia (ES) č. 178/2002 členské štáty tiež ustanovia pravidlá o opatreniach a pokutách uplatniteľných na porušenia potravinového práva a práva týkajúceho sa krmív. Opatrenia a pokuty musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. 80. Podľa čl. 3 bodu 2 Nariadenia (ES) č. 882/2004 úradné kontroly sa budú uskutočňovať bez predchádzajúceho upozornenia, okrem takých prípadov ako je audit, kedy je predchádzajúce informovanie prevádzkovateľa v oblasti krmív a potravín potrebné. Úradné kontroly sa môžu uskutočňovať aj ad hoc. 81. Podľa čl. 4 bodu 3 Nariadenia (ES) č. 882/2004, ak členský štát zverí kompetenciu výkonu úradných kontrol inému orgánu alebo iným orgánom než je ústredný príslušný orgán, najmä na orgány na regionálnej alebo miestnej úrovni, zabezpečí efektívnu a účinnú koordináciu všetkých príslušných orgánov, prípadne vrátane koordinácie v oblasti ochrany životného prostredia a ochrany zdravia. 82. Podľa čl. 4 bodu 4 Nariadenia (ES) č. 882/2004 príslušné orgány zabezpečia nestrannosť, kvalitu a konzistentnosť úradných kontrol na všetkých úrovniach. Kritériá uvedené v odseku 2 musí v plnej miere rešpektovať každý orgán, ktorému sa zverila kompetencia výkonu úradných kontrol. 83. Podľa čl. 4 bodu 5 Nariadenia (ES) č. 882/2004, ak je v rámci príslušného orgánu zodpovedných za výkon úradných kontrol viac jednotiek, zabezpečí sa efektívna a účinná koordinácia a spolupráca týchto jednotiek. 84. Podľa čl. 8 bodu 2 Nariadenia (ES) č. 882/2004 členské štáty zabezpečia, aby mali zakotvené právne postupy potrebné na zabezpečenie toho, aby personál príslušných orgánov mal prístup do budov a k dokumentácii, ktorú udržiavajú prevádzkovatelia v oblasti krmív a potravín, tak, aby mohol správne plniť svoje úlohy. 85. Podľa čl. 9 bodu 1 Nariadenia (ES) č. 882/2004 príslušný orgán bude písať správy o úradných kontrolách, ktoré vykonal. 86. Podľa čl. 9 bodu 2 Nariadenia (ES) č. 882/2004 tieto správy budú obsahovať opis účelu úradnej kontroly, použitých kontrolných metód, výsledkov úradnej kontroly a prípadnej akcie, ktorú musí príslušná prevádzkovateľ uskutočniť. 87. Podľa čl. 9 bodu 3 Nariadenia (ES) č. 882/2004 príslušný orgán poskytne príslušnému prevádzkovateľovi kópiu správy uvedenej v odseku 2, minimálne v prípade nedodržiavania predpisov. 88. Podľa čl. 55 bodu 1 Nariadenia (ES) č. 882/2004 členské štáty stanovia predpisy o sankciách uplatniteľných v prípade porušenie potravinového a krmivového práva a iných ustanovení spoločenstva, týkajúcich sa ochrany zdravia zvierat a starostlivosti o zvieratá, a prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Zavedené sankcie musia byť účinné, úmerné a odradzujúce. 89. Podľa článku 24 bodu 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (ďalej len „Nariadenie (EÚ) č. 1169/2011“), ak ide o potraviny, ktoré z mikrobiologického hľadiska rýchlo podliehajú skaze a z tohto dôvodu môžu po krátkom čase predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí, dátum minimálnej trvanlivosti sa nahrádza dátumom spotreby. Po uplynutí dátumu spotreby sa potravina považuje za nebezpečnú v súlade s článkom 14 ods. 2 až 5 nariadenia (ES) č. 178/2002. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 90. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), nezistiac existenciu tzv. vád trestania uvedených v § 195 SSP, ktorá by správny súd oprávňovala preskúmať napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov, za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Ad A/ K namietanému porušeniu zásady dvojinštančnosti správneho konania a nepreskúmateľnosti zhromaždených dôkazov a výkonu úradnej kontroly potravín 91. Na základe článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (bývalého článku 246 ZES) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 178/2002, č. 882/2004 a č. 1169/2011 v oblasti potravinového práva majú všeobecnú platnosť, sú záväzné vo svojej celistvosti a sú priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch, pričom na základe čl. 7 ods. 2 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a sú priamo aplikovateľné. 92. Zákon o potravinách nadobudol účinnosť dňa 1. januára 1996, okrem § 9 ods. 1, ktorý nadobudol účinnosť od 1. júla 1996. Postupnými legislatívnymi zmenami zákona o potravinách sa docielila jeho kompatibilita s nariadeniami Európskej únie v oblasti potravinového práva, čo vyjadruje, okrem iných, aj ustanovenie § 1 ods. 1 písm. c) zákona o potravinách, podľa ktorého účelom zákona je upraviť organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov. Osobitnými predpismi sú podľa odkazu pod čiarou, v nadväznosti i na dôvodové správy k čiastkovým zmenám zákona o potravinách, okrem iných aj Nariadenie (ES) č. 178/2002 a Nariadenie (ES) č. 882/2004. 93. Pokiaľ žalobca poukazoval predovšetkým na riadiacu právomoc štátnej veterinárnej potravinovej správy vo vzťahu k regionálnym veterinárnym a potravinovým správam a na jej rozhodovaciu právomoc v druhom stupni vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhoduje regionálna veterinárna a potravinová správa (podľa ustanovení § 6 ods. 2 písm. a) a c) zákona o veterinárnej starostlivosti), je potrebné v súvislosti s kreovaním kontrolných, resp. inšpekčných skupín, zameraných na výkon úradnej kontroly potravín, vychádzať z komplexnej zákonnej úpravy kompetencií štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ktorá podľa § 6 ods. 2 písm. av) citovaného zákona plní i ďalšie úlohy podľa osobitného predpisu (podľa odkazu pod čiarou aj úlohy stanovené podľa zákona o potravinách), teda rovnako plní úlohy spojené s výkonom úradných kontrol potravín. 94. Štátna veterinárna a potravinová správa a regionálne veterinárne a potravinové správy sú podľa 21 písm. c) a d) zákona o potravinách orgánmi štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa zákona o potravinách a osobitných predpisov, pričom kontrolóri ŠVPS majú pôsobnosť výkonu úradných kontrol potravín v rámci celého územia Slovenskej republiky a zamestnanci RVPS môžu byť v súlade s § 23 ods. 11 citovaného zákona nadriadeným štátnym orgánom úradnej kontroly potravín poverení vykonávať úradnú kontrolu potravín aj v územnom obvode inej RVPS. Orgány úradnej kontroly potravín pri plnení svojich úloh navzájom spolupracujú, pričom zákon nevylučuje ani horizontálnu ani ich vertikálnu spoluprácu (§ 23 ods. 9 zákona o potravinách). 95. Je nepochybné, že kompetencia štátnej veterinárnej a potravinovej správy zostaviť kontrolnú skupinu na úradnú kontrolu potravín, zloženú zo zamestnancov - inšpektorov ŠVPS a zo zamestnancov rôznych RVPS, vyplýva priamo zo zákona o potravinách (§ 21 písm. c/ a d/ v spojení s § 23 ods. 1 zákona o potravinách), pričom tento spôsob zostavenia kontrolnej skupiny korešponduje s legálnymi požiadavkami a cieľmi sledovanými Nariadením (ES) č. 882/2004, zameranými na výkon úradných kontrol dodržiavania potravinového práva prevádzkovateľmi (čl. 4 body 3 až 5 citovaného nariadenia). 96. Zároveň zloženie kontrolnej skupiny - dvaja inšpektori orgánu úradnej kontroly potravín ŠVPS SR, jedna zamestnankyňa RVPS Banská Bystrica a jedna inšpektorka RVPS Dunajská Streda, zodpovedalo požiadavke zákona o potravinách a Nariadenia (ES) č. 882/2004 eliminovať potencionálny konflikt záujmov a zabezpečiť, aby personál vykonávajúci úradné kontroly potravín nepodliehal konfliktu záujmov vo vzťahu kontrolóri a kontrolovaný subjekt (čl. 4 bod 1 písm. b/ citovaného nariadenia). 97. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že žalovaný neprekročil svoje kompetencie, ani zákonné podmienky na zostavenie kontrolnej skupiny a konečný výstup, resp. záznam zachytávajúci kontrolné zistenia, vypracovaný namietanou kontrolnou skupinou, je legitímnym podkladom pre ďalší administratívny postup orgánov úradnej kontroly potravín smerujúci k zabezpečeniu cieľa sledovaného zákonom o potravinách a legislatívou Spoločenstva v oblasti potravinového práva. 98. Pokiaľ ide o opatrenia uložené žalobcovi kontrolnou skupinou na mieste výkonu úradnej kontroly potravín, tieto vychádzali z potreby odstránenia zistených nedostatkov, čo nepriamo dosvedčuje i písomná reakcia žalobcu, v ktorej informoval o odstránení zistených nedostatkov. Zároveň tieto opatrenia boli uložené v súlade s ustanovením § 20 ods. 9 zákona o potravinách, ako aj v súlade s ustanovením čl. 54 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 882/2004, pričom na uloženie týchto opatrení kontrolovanému subjektu kontrolnou skupinou sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. V súvislosti s namietaným obsahom predmetného záznamu správny súd konštatuje, že tento po formálnej a obsahovej stránke v plnej miere zodpovedá požiadavkám zákona o potravinách, ako i Nariadenia (ES) č. 882/2004, t. j. obsahuje uvedenie účelu kontroly, použitú kontrolnú metódu, výsledky úradnej kontroly vo forme uvedenia zistení a uložených opatrení, ktoré musela predmetná prevádzkareň uskutočniť, pričom tejto bola poskytnutá zo strany kontrolnej skupiny kópia záznamu z úradnej kontroly potravín. 99. Samotná realizácia výkonu úradnej kontroly potravín nebola štádiom prvostupňového administratívneho konania o uložení pokuty, nakoľko toto nemohlo byť začaté pred tým, ako sa vôbec nejaké porušenie zákona o potravinách a ostatných právnych predpisov potravinového práva orgánom úradnej kontroly potravín zistilo. Preventívny a kontrolný charakter úradných kontrol potravín je determinovaný účelom zákona o potravinách a nariadení (ES) č. 178/2002 a č. 882/2004, ktorými je, okrem iného, zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského života a zdravia, potravinovej bezpečnosti a ochrany záujmov spotrebiteľa vo vzťahu k potravinám. Výsledkom úradnej kontroly potravín nemusí byť žiadne zistenie porušenia zákonných povinností prevádzkovateľa a v takom prípade záznam o výsledku úradnej kontroly potravín nie je podkladom pre začatie správneho konania o uložení pokuty za zistené porušenia právnych predpisov. V opačnom prípade, kedy záznam z kontrolných zistení obsahuje zistené nedostatky nasvedčujúce tomu, že boli kontrolovaným subjektom porušené zákonom stanovené povinnosti, sa takýto záznam z úradnej kontroly potravín stáva, okrem listinného dôkazu o uložených opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov a porušení zákona, i podkladom pre vydanie rozhodnutia o uložení sankcie za zistené správne delikty. 100. V danom prípade bol predmetný záznam o úradnej kontrole potravín v rámci spolupráce medzi jednotlivými stupňami orgánov úradnej kontroly postúpený vecne a miestne príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe na ďalší postup, ktorým aplikujúc zásadu oficiality príslušná regionálna správa začala správne konanie o uložení pokuty za zistené porušenia zákona o potravinách predmetnou prevádzkou žalobcu. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v rámci prvostupňového správneho konania bol dodržaný procesný postup predchádzajúci vydaniu prvostupňového rozhodnutia, pričom žalobcovi nebolo upreté žiadne z procesných práv obrany, prostredníctvom ktorých sa mohol oboznamovať s obsahom podkladov pre rozhodnutie, podávať k nim vyjadrenia a mal možnosť navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení. 101. Žalobca využil právo podať riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu prvého stupňa, pričom nebolo preukázané, že o odvolaní rozhodoval zamestnanec odvolacieho orgánu - Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, ktorý by sa zúčastnil na prvostupňovom administratívnom konaní, ktorého výsledkom bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Dunajská Streda č. S/2016/216/1898-R zo dňa 21.04.2016. 102. Možno konštatovať, že žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí riadne vysporiadal s námietkou napádajúcou porušenie zásady dvojinštančnosti správneho konania a správne poukázal na právne závery rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 173/2015-57 zo dňa 14.07.2016, ktorý v obdobnom prípade s totožnou námietkou porušenia zásady dvojinštančnosti zamietol žalobu. Zároveň správny súd zhodne so žalovaným poukazuje na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnuté v rozsudku sp. zn. 7Sžo/262/2015 zo dňa 27. septembra 2017 v obdobnej veci žalobcu, v ktorom uvedenú námietku žalobcu najvyšší súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 103. Pokiaľ ide o posúdenie námietky napádajúcej vykonanie úradnej kontroly potravín vo filiálke žalobcu bez prítomnosti štatutárneho zástupcu žalobcu, je potrebné vychádzať zo všeobecnej zákonnej úpravy konania podnikateľa podľa § 13 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s povinnosťami podnikateľa vyplývajúcimi z ustanovenia § 29 ods. 1 a 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“). 104. Žalobca ako podnikateľ je držiteľom živnostenských oprávnení na živnosti spojené s podnikaním v oblasti potravinárstva; podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, vložka číslo: 4758/B, predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu okrem iného sú sprostredkovanie, nákup a predaj tovarov na tovar, na ktorý sa vyžaduje osobitné povolenie, (možno nákup a predaj tovarov vykonávať len s osobitným povolením), kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi / maloobchod/ v rozsahu voľnej živnosti, kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti /veľkoobchod/ v rozsahu voľnej živnosti, mäsiarstvo - údenárstvo, baliace činnosti, manipulácia s tovarom. 105. Žalobca ako podnikateľ je povinný pri prevádzkovaní živnosti dodržiavať podmienky ustanovené živnostenským zákonom a osobitnými predpismi, pričom je povinný prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne a tejto povinnosti sa nemôže zbaviť ani v prípade, ak podnikateľskú činnosť prevádzkuje prostredníctvom zodpovedného zástupcu (§ 29 ods. 1 a 2 živnostenského zákona). Žalobca ako právnická osoba koná prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu alebo za neho koná zástupca, v danom prípade v predmetnej prevádzkarni bol žalobca povinný zabezpečiť prítomnosť zodpovedného zástupcu, ktorý by bol splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri činnosti v rámci prevádzky obvykle dochádza (§ 13 ods. 1 v spojení s § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka). Vzhľadom k tomu, že predmet činnosti žalobcu podlieha regulácii komunitárneho potravinového práva a zákonnej preventívnej kontrolnej činnosti štátnych orgánov úradnej kontroly potravín, za obvyklú činnosť spojenú s prevádzkou filiálky žalobcu možno označiť aj poskytovanie povinnej súčinnosti inšpektorom štátnych orgánov úradnej kontroly potravín pri výkone úradnej kontroly potravín, aby nebol zmarený účel sledovaný realizáciou uvedených úradných kontrol, vrátane zabezpečenia realizácie uložených opatrení na mieste výkonu kontroly. 106. Zo záznamu o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2016/So,Mi,Má/33 zo dňa 06.08.2016 vyplýva, že v predmetnej prevádzkarni žalobcu s inšpektormi orgánu úradnej kontroly potravín konala zástupkyňa vedúcej filiálky, pani N. W., ktorá ako v danom čase poverená zástupkyňa prevádzky žalobcu bola oboznámená s obsahom predmetného záznamu, podala k nemu vyjadrenie, že o kontrolných zisteniach bude informovať vedenie. Z obsahu predmetného záznamu vyplýva, že uvedená zodpovedná zástupkyňa prevádzkarne žalobcu bola poučená, že ak ako osoba zúčastnená predmetnej kontroly nie je oprávnená konať za kontrolovaný subjekt, je povinná bezodkladne informovať o uložených opatreniach osobu oprávnenú konať za kontrolovaný subjekt. Z vyjadrení zástupkyne vedúcej filiálky nevyplýva, že by kontrolnú skupinu informovala o nedostatku svojej kompetencie konať ako poverený zástupca za prevádzkareň žalobcu. V danom prípade teda neboli splnené podmienky zbavujúce záväzku podnikateľa za konanie inej osoby v jeho prevádzkarni nad rámec (exces) jej zverených poverení (§ 16 Obchodného zákonníka). Ad B/ K namietanej absencii protiprávneho konania a nesprávnej právnej kvalifikácii 107. Správny súd po vzhliadnutí predmetného záznamu z úradnej kontroly potravín, spolu s vyhotovenou fotodokumentáciou z tejto úradnej kontroly potravín, ako aj po vzhliadnutí žalobcovi uložených opatrení v nadväznosti na kontrolné zistenia, predovšetkým opatrenie stiahnuť z predaja potraviny po uplynutí doby spotreby a po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti uvedené v bode 5 záznamu, konštatuje, že uvedené zistenia sa plne zhodujú s vyhotovenou fotodokumentáciou, tvoriacou prílohou v administratívnom spise, a dokumentujú, že sporné potraviny sa počas výkonu inšpekcie nachádzali na predajnej ploche kontrolovanej prevádzky žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že potraviny po uplynutí DS a DMT sa nenachádzali na predajnej ploche, ale boli uložené v sklade prevádzky, sa nezakladá na pravde. 108. V tejto súvislosti možno prisvedčiť odôvodneniu žalovaného, že ak by sa aj predmetné potraviny po uplynutí DS a DMT nachádzali v sklade prevádzky žalobcu ako neoznačené na vyradenie, i tak by došlo konaním žalobcu k porušeniu ustanovení § 6 ods. 5 písm. d), § 12 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách a u potravín po uplynutí DS by došlo aj k porušeniu čl. 14 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 178/2002, nakoľko podľa definície pojmu „umiestnenie na trhu“, upravenej v čl. 3 ods. 8 citovaného nariadenia (ES), sa za umiestnenie na trhu považuje aj skladovanie a uchovávanie potravín alebo krmív na účely predaja. 109. Napriek žalobcom nastoleným pochybnostiam o nebezpečnosti potravín umiestňovaných na trh po uplynutí dátumu spotreby možno, s prihliadnutím na ustanovenie čl. 24 bod 1 Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, celkom jednoznačne konštatovať, že komunitárne potravinové právo potravinu po uplynutí jej dátumu spotreby považuje za nebezpečnú v súlade s článkom 14 ods. 2 až 5 nariadenia (ES) č. 178/2002. V tomto ohľade sú úvahy a obrana žalobcu o tom, že umiestňoval na trh potraviny nie nebezpečné, celkom bezpredmetné. 110. Pokiaľ ide o námietku nesprávnej právnej kvalifikácie správny súd z obsahu administratívneho spisu preveril naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách v preskúmavanom administratívnom konaní, na základe ktorého bola žalobcovi uložená pokuta v sume 1 000 000,- Eur. V podstate ide kvalifikovanú skutkovú podstatu správneho deliktu definovaného podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, postihujúceho umiestňovanie na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti prevádzkovateľom, t. j. ide o konanie, ktoré je v priamom rozpore s explicitne vyjadreným zákazom podľa § 6 ods. 5 písm. d) zákona o potravinách, ako i v rozpore s potravinovým právom Spoločenstva. 111. V nadväznosti na uvedené správny súd z administratívneho spisu zistil, že : · rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Dunajská Streda č. S/2014/412/2431-R zo dňa 15.12.2014, právoplatným dňa 07.01.2015, bola žalobcovi za porušenie § 6 ods. 5 písm. d) zákona o potravinách, zistené pri úradnej kontrole potravín vykonanej dňa 27.09.2014 v rovnakej prevádzkarni žalobcu, BILLA s.r.o., filiálka č. 409, Veľkoblahovská cesta 6565/9A, Dunajská Streda, uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách v sume 4 000,- Eur, · rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Dunajská Streda č. S/2015/287/1763-R zo dňa 11.12.2015, právoplatným dňa 04.01.2016, bola žalobcovi za porušenie § 6 ods. 5 písm. d) zákona o potravinách, zistené pri úradnej kontrole potravín vykonanej dňa 02.11.2015 v rovnakej prevádzkarni žalobcu, BILLA s.r.o., filiálka č. 409, Veľkoblahovská cesta 6565/9A, Dunajská Streda, uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách pokuta v sume 8 000,- Eur, pričom úradnou kontrolou potravín, vykonanou vo vyššie uvedenej filiálke žalobcu dňa 06.08.2016, t. j. sedem mesiacov od právoplatného uloženia pokuty podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách vyššie uvedeným rozhodnutím, boli orgánom úradnej kontroly potravín zistené opakované porušenia zákazu umiestňovať na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti podľa § 6 ods. 5 písm. d) citovaného zákona, a to umiestnením na trh troch druhov výrobkov dokonca po uplynutí dátumu spotreby, z toho jeden druh potraviny sa nachádzal v ponuke až šesť dní po dátume spotreby, ako aj umiestnením na trh osem druhov potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, u jedného druhu výrobku najdlhšie zistený predaj 138 dní po DMT. 112. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že boli splnené všetky zákonné podmienky na obligatórne uloženie administratívnej sankcie podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách za spáchanie správneho deliktu žalobcom, nakoľko postupne zistené porušenia zákona o potravinách v relevantných časových súvislostiach sa týkali druhovo tých istých porušení zákona, t. j. umiestňovania na trh potravín po uplynutí DMT (§ 6 ods. 5 písm. d) zákona o potravinách), ba dokonca v rámci ostatnej úradnej kontroly potravín bol zistený okrem umiestňovania na trh potravín po uplynutí DMT aj závažnejší aspekt porušenia zákazu podľa citovaného ustanovenia, a to umiestňovanie potravín na trh po uplynutí ich dátumu spotreby. 113. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí v skutkovej vete výroku o uložení pokuty vyčerpávajúcim a nezameniteľným spôsobom podrobne popísal zistený skutkový stav nasvedčujúci porušeniam zákona o potravinách: · opakovaným porušením povinnosti žalobcu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách tým, že umiestňoval na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby a po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, vrátane uvedenia predchádzajúceho relevantného právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách, · ďalej opakovaným porušením povinností vyplývajúcich žalobcovi z § 28 ods. 2 písm. f) ZOP tým, že umiestnil na trh potraviny nesprávne označené, · opakovaným porušením § 28 ods. 2 písm. o) ZOP tým, že porušil povinnosti a požiadavky na hygienu manipulovania s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh tým, že žalobca v predmetnej prevádzkarni nezabezpečil vhodné hygienické podmienky v príjmových a v skladových priestoroch, · porušením povinnosti podľa § 28 ods. 2 písm. o) ZOP tým, že na predajnej ploche nedodržal určené teplotné režimy, pričom správne, s využitím zásad administratívneho trestania, uložil úhrnný trest. Odôvodnenie enunciátu napadnutého rozhodnutia spolu s vyhodnotením zisteného skutkového stavu a podkladov rozhodnutia v nadväznosti na uvedenie aplikovaných zákonných ustanovení a noriem potravinového práva Spoločenstva, obsahuje racionálne odôvodnenie odpovedajúce na námietky žalobcu vo vzťahu k tvrdenej absencii protiprávneho konania žalobcu a nesprávnej právnej kvalifikácii zisteného protiprávneho konania podradeného pod relevantné sankčné ustanovenia zákona o potravinách. Ad C/ K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces a práva na ochranu súkromia 114. Legislatívny rámec na vykonanie úradných kontrol potravín bez predchádzajúceho príkazu sudcu na vstup do prevádzky podnikateľa je daný článkom č. 3 bodom 2 Nariadenia (ES) č. 882/2004, podľa ktorého úradné kontroly sa budú uskutočňovať bez predchádzajúceho upozornenia (okrem realizácie auditu) a môžu sa uskutočňovať aj ad hoc. Vstupu kontrolnej skupiny do prevádzkových priestorov prevádzkovateľa zodpovedá zákonné oprávnenie zamestnancov orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín podľa § 20 ods. 8 písm. a) a b) zákona o potravinách, podľa ktorého títo zamestnanci sú oprávnení vstupovať v prevádzkovom čase a mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh, majú právo požadovať od prevádzkovateľov vysvetlenie, informácie, údaje, doklady a iné písomnosti potrebné na výkon kontroly a nazerať do nich a vyhotovovať z nich kópie alebo výpisy, ako aj vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú za potrebné. 115. Tieto oprávnenia nie sú v nijakom rozpore s uplatňovaním zásad trestného konania a ukladania trestov v konaniach administratívneho trestania, pretože z týchto sa predovšetkým uplatňujú zásady chrániace dodržiavanie procesných práv osoby podozrivej zo spáchania správneho deliktu alebo priestupku, t. j. uplatňuje sa zásada rovnosti zbraní, zákazu kriminalizácie vlastnej osoby (sebaobvinenia) a ďalšie. Vo vzťahu k ukladaniu trestov pri súbehu viacerých protiprávnych konaní deliktuálne zodpovednej osoby sa zásady ukladania trestov uplatňujú pri ukladaní úhrnného trestu za delikt najprísnejšie trestný, namiesto kumulácie trestov a podobne. Avšak uplatňovanie požiadavky na súdny príkaz, resp. predchádzajúce súdne povolenie na vykonanie úradnej kontroly potravín v prevádzke podnikateľa by bolo v príkrom rozpore s účelom sledovaným výkonom úradných kontrol potravín a zabezpečením dodržiavania potravinového práva zodpovednými subjektmi. Uplatňovaním žalobcom uvádzaného procesného postupu by bol bezpochyby zmarený cieľ úradných kontrol potravín, ktorým je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského života a zdravia, potravinovej bezpečnosti a ochrany záujmov spotrebiteľa vo vzťahu k potravinám. V tomto ohľade nie bezvýznamným atribútom výkonu úradných kontrol je moment prekvapenia kontrolovaných prevádzkovateľov pri kontrole dodržiavania povinností potravinového práva na mieste samom, čomu zodpovedá aj imperatív obsiahnutý vo vyššie citovanom ustanovení čl. 3 bodu 2 Nariadenia (ES) č. 882/2004, t. j. vykonávať úradnú kontrolu potravín bez predchádzajúceho upozornenia, aj ad hoc. Len týmto postupom je možné vierohodne monitorovať dodržiavanie potravinového práva podnikateľmi pri zaobchádzaní s potravinami a účinne tak preventívne chrániť ľudské životy a zdravie, potravinovú bezpečnosť a záujmy spotrebiteľov. Z uvedených dôvodov neobstojí tvrdenie žalobcu o nezákonnom postupe kontrolnej skupiny pri výkone predmetnej úradnej kontroly potravín a porušení práv žalobcu na spravodlivý proces a práva na ochranu súkromia. 116. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že s uvedenou právnou otázkou, tvoriacou podstatu uvedených žalobných námietok, sa rozhodovacia prax súdov vysporiadala ustálenou judikatúrou (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/262/2015 z 27. septembra 2017). Zároveň správny súd poukazuje na právne závery v obdobnej veci, obsiahnuté v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 792/2016 zo dňa 09.05.2017, vydaného v súvislosti so sťažnosťou prevádzkovateľa potravinárskeho podniku vo veci porušenia základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 21, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva podľa čl. 7 Charty základných práv Európskej únie pri výkone úradnej kontroly potravín v prevádzkarni sťažovateľa: „15.2 Po prvé (k legalite zásahu), zákon o potravinách celkom jednoznačne a explicitne ukladá príslušným orgánom kontroly, ktorými sú aj regionálne veterinárne a potravinové správy či štátna veterinárna a potravinová správa, vykonávať kontrolu dodržiavania príslušných ustanovení zákona o potravinách, konkrétne dodržiavania požiadaviek stanovených zákonom o potravinách a nariadením. Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky ako orgán štátnej správy oprávnený na vykonávanie úradnej kontroly potravín, resp. jej zamestnanci sú oprávnení pri výkone kontroly vstupovať do priestorov, v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi či sa umiestňujú na trh, a to v prevádzkovom čase i mimo neho, a to bez predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Zákon o potravinách a taktiež ani nariadenie neobsahujú žiadne ustanovenie, v zmysle ktorého by bolo potrebné vopred informovať príslušný kontrolovaný subjekt o plánovanej kontrole, resp. neobsahujú požiadavku prítomnosti tretích osôb pri vykonaní kontroly s výnimkou ustanovenia § 18 ods. 3 zákona o potravinách. 15.3 Po druhé (k legitimite), kontrola vykonávaná priamo v prevádzke sťažovateľky mala za cieľ preveriť dodržiavanie ustanovení zákona o potravinách, keďže ich porušením môže dôjsť k priamemu ohrozeniu či poškodeniu ľudského zdravia a života. 15.4 Po tretie (k nevyhnutnosti zásahu), ústavný súd zastáva názor, že len výnimočne možno tvrdiť, že úradná kontrola zameraná na dodržiavanie podmienok stanovených v zákone o potravinách nie je nevyhnutná, keďže nedodržiavaním ustanovení zákona o potravinách môže dôjsť k priamemu ohrozeniu či poškodeniu ľudského zdravia a života. To, či podnikateľ dodržiava ustanovenia zákona o potravinách, nie je možné zistiť dôsledne inak ako fyzickou kontrolou potravín na mieste. Cieľom kontrol je predchádzať ohrozeniu či poškodeniu života a zdravia. Právny poriadok neobsahuje takú právnu normu, ktorá by RVPS ukladala povinnosť pred začatím tohto druhu kontroly žiadať súd o vydanie súhlasu s kontrolou alebo vydanie povolenia na vstup do prevádzkarne - predajne s potravinami na účely vykonania kontroly. V tomto prípade vnútroštátne právo oprávňuje orgány kontroly vykonať vstup do prevádzky, ako aj kontrolu bez súdneho príkazu. 15.5 Podľa ústavného súdu vo veci sťažovateľky nešlo o svojvoľný zásah verejnej moci do práv zaručených čl. 16 ústavy, čl. 8 dohovoru a čl. 7 charty. Ku kontrole bola pribratá zamestnankyňa sťažovateľky (vedúca obchodného domu), ktorá bola prítomná pri kontrole. RVPS vyhotovila z kontroly záznam o úradnej kontrole potravín, s ktorým sa sťažovateľka oboznámila (prostredníctvom povereného zamestnanca). Zákon o potravinách navyše umožňuje, aby sa dotknutý subjekt mohol v prípade, ak je toho názoru, že prišlo k porušeniu zákona pri úradnej kontrole potravín v prevádzke/predajni, hneď, najneskôr do piatich dní od realizácie kontroly brániť podaním námietok (§ 20 ods. 11 zákona o potravinách). V konaní o námietke možno preskúmať aj všetky výhrady, ktoré súvisia s postupom RVPS pri kontrole potravín. 15.6 Ústavný súd ďalej konštatuje, že v prípadoch, v ktorých zákon nevyžaduje súhlas súdu na vstup do prevádzky právnických osôb, možno nedostatok súhlasu súdu na prehliadku vyvážiť súdnou kontrolou zákonnosti a nevyhnutnosťou šetrenia vykonanou ex post facto. Za takúto kontrolu zákonnosti bolo v čase vykonania kontroly a následného správneho konania potrebné považovať okrem návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom v zmysle Občianskeho súdneho poriadku aj podanie žaloby o preskúmanie druhostupňového rozhodnutia v správnom konaní, keďže subjekt, u ktorého bola vykonaná kontrola potravín, má možnosť využiť podanie žaloby o preskúmanie postupu a zákonnosti následne vydaného rozhodnutia (nadväzujúceho na kontrolu) správneho orgánu (čo aj sťažovateľka využila a konanie o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu o uložení pokuty je vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2 S 270/2015). 15.7 Ústavný súd uzatvára, že pri výkone kontroly RVPS postupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o potravinách, ako aj nariadenia. Kontrola bola vykonaná v súlade s príslušnými právnymi normami, sledovala legitímny cieľ a taktiež jej vykonanie bolo nevyhnutné vzhľadom na zabezpečenie dôslednej ochrany života a zdravia ľudí. 15.8 Preto potom napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorým tento zamietol návrh sťažovateľky proti RVPS na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľkou označených ústavných práv na súkromie a ochranu obydlia. Je pravdou, že krajský súd v niektorých parciálnych otázkach (najmä čo sa týka aplikovania judikatúry ESĽP týkajúcej sa interpretácie pojmu „obydlie“ v zmysle čl. 8 dohovoru vo veciach prehliadky/kontroly obchodných priestorov podnikateľa) nebol dôsledný a odôvodnenie napadnutého rozsudku je, čo sa týka preskúmania nevyhnutnosti zásahu do ústavných práv sťažovateľky lakonickejšieho rázu, avšak výsledné posúdenie veci krajským súdom je materiálne ústavne udržateľné a nemožno konštatovať jednak porušenie práva sťažovateľky na súkromie (resp. ochranu obydlia v zmysle dohovoru) podľa čl. 16 ústavy, čl. 8 dohovoru alebo čl. 7 charty, ako ani porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. 15.9 Napokon ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka ako právnická osoba, v tomto prípade v čiastkovej sfére týkajúcej sa ochrany obydlia, ktoré svojou podstatou patrí v zásade iba jednotlivcovi (napr. II. ÚS 259/05, III. ÚS 172/2010), nemôže mať garantované právo na súkromie podľa čl. 8 dohovoru a čl. 16 ústavy, keďže ide o kontrolou zabezpečenú ochranu zdravia v prevádzkových obchodných priestoroch (a skladoch), kde sú na trh umiestňované potraviny s cieľom ich predaja konečnému spotrebiteľovi. Judikatúra týkajúca sa hospodárskej súťaže tu aplikovateľná tiež nie je, keďže v posudzovanej veci nejde o súťažné právo, ale o „potravinové právo“ - o ochranu zdravia spotrebiteľa, ktoré bolo v danej veci aplikované v súlade s nariadením a zákonom o potravinách. 16. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovel a rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.“ 117. Pokiaľ ide o namietané porušenie práva na rešpektovanie súkromia žalobcu, zakotvené v čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, správny súd konštatuje, že druhá veta citovaného ustanovenia Dohovoru upravuje výnimky, kedy môže štátny orgán zasahovať do výkonu tohto práva. V prejednávanom prípade výkon úradnej kontroly potravín štátnymi orgánmi úradnej kontroly potravín je práve ten prípad legálneho zásahu do objektu chráneného Dohovorom, kedy sa tak deje na základe zákona, v danom prípade podľa zákona o potravinách a podľa Nariadenia (ES) č. 882/2004, pričom nevyhnutnosť tohto zásahu do súkromia podnikateľa v demokratickej spoločnosti je determinovaná záujmom spoločnosti na ochrane zdravia a ochrane práv a slobôd iných, v danom prípade spotrebiteľov. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že nemusí ísť o nevyhnutnosť vyjadrenú naliehavosťou situácie, spôsobenou existenciou bezprostredného ohrozenia zdravia alebo práv a slobôd iných, nakoľko nevyhnutnosť výkonu úradných kontrol potravín dostatočne odôvodňuje účel sledovaný zákonom o potravinách a legislatívou Spoločenstva v oblasti potravinového práva, t. j. zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám. 118. K otázke nevyhnutnosti úradných kontrol potravín v súvislosti s namietaným porušením práva na ochranu súkromia prevádzkovateľa potravinárskeho podniku (podľa čl. 8 Dohovoru) zaujal právny názor Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 4 Sžnz 5/2015 z 2. februára 2016, v ktorom uviedol: „... len výnimočne možno tvrdiť, že úradná kontrola zameraná na dodržiavanie podmienok stanovených v zákone o potravinách nie je nevyhnutná, nakoľko nedodržaním ustanovení zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách môže dôjsť k priamemu ohrozeniu, či poškodeniu ľudského zdravia a života. Ľudské zdravie a ľudský život podliehajú najvyššej ochrane a je preto viac ako nevyhnutné, aby dochádzalo k častým a intenzívnym kontrolám, ktorých cieľom je predchádzať ohrozeniu či poškodeniu života a zdravia.“ Ad D/ K namietanej neprimeranosti výšky uloženej pokuty, protiústavnosti ustanovenia § 28 ods. 8 zákona o potravinách a k namietanému nesúladu výšky spodnej hranice pokuty podľa ustanovenia § 28 ods. 8 zákona o potravinách so zásadou primeranosti sankcií zakotvenej v ustanoveniach čl. 17 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 178/2002 a čl. 55 bodom 1 Nariadenia (ES) č. 882/2004 119. Neprimeranosť výšky uloženej pokuty žalobca dôvodí poukazom na disproporciu medzi celkovou hodnotou tovaru 98,49 Eur, u ktorého bolo konštatované umiestňovanie na trhu po uplynutí DS a DMT, čo pri pokute jeden milión Eur viac ako 10 153 - násobne prevyšuje cenu predmetného tovaru. Zároveň žalobca poukazuje na neprimeraný zásah do jeho vlastníckeho práva prejavujúci sa likvidačnými následkami v súvislosti s realizovaním jeho ústavného práva na podnikanie, pričom argumentuje hospodárskym výsledkom, resp. čistým ziskom žalobcu za rok 2016, ktorého výšku niekoľkonásobne prevyšujú záväzky žalobcu. 120. V kontexte cieľa potravinového práva, t. j. zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského života a zdravia, potravinovej bezpečnosti a ochrany záujmov spotrebiteľa, ako i s prihliadnutím na ústredný predmet chránený skutkovými podstatami upravenými v ustanovení § 28 ods. 4 zákona o potravinách, ktorým je bezpochyby dôsledná ochrana ľudského života a zdravia spotrebiteľov, nie je namieste posudzovať neprimeranosť uloženej pokuty porovnaním závažnosti protiprávneho konania, vyjadrenej peňažnou hodnotou potravín umiestňovaných na trhu v rozpore s právnymi predpismi, s výškou uloženej pokuty. 121. Zabezpečenie ochrany ľudského života a zdravia a potravinovej bezpečnosti je najvyššou hodnotou verejného záujmu sledovaného legislatívou komunitárneho a vnútroštátneho potravinového práva. Tomu zodpovedá dôsledná kontrola dodržiavania zákonných povinností prevádzkovateľmi potravinových podnikov a dôsledné sledovanie nápravy, ktorá by sa mala prejaviť elimináciou protiprávnych konaní kontrolovaných subjektov. Odstupňovanie sprísnenia administratívneho trestania pri opakovanom porušovaní vyššie uvedených zákonných povinností, resp. zákazov v priebehu relevantného časového obdobia kontrolovaným subjektom, je vyjadrením vysokej hodnoty uvedených objektov chránených zákonom, čo bolo i dôvodom na uzákonenie týchto kvalifikovaných skutkových podstát administratívneho trestania podľa § 28 ods. 7 a ods. 8 zákona o potravinách. V tejto súvislosti správny súd zároveň uvádza, že zároveň je potrebné brať zreteľ aj na naplnenie generálnej a predovšetkým individuálnej preventívnej funkcie pri uložení namietaných finančných trestov, nakoľko ich bezúčelné ukladanie, najmä z pohľadu naplnenia legitímneho záujmu na výraznej eliminácii protiprávneho konania prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov, by nemalo zmysel a účel sledovaný zákonom a príslušnými nariadeniami Spoločenstva by sa nedosiahol. Preto je nepriliehavé a absolútne irelevantné sledovanie disproporcie medzi hodnotou potravín, ktorých umiestnením na trhu bola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách a výškou uloženej pokuty, keďže v praxi môže nastať aj taká situácia, že čo i len jeden výrobok môže po konzumácii spôsobiť stratu ľudského života alebo vážne poškodenie zdravia spotrebiteľa. V tomto ohľade žalobcom uvedený argument, založený na hypotéze o možnej obozretnosti spotrebiteľov, ktorí si na obale výrobku všimnú uplynutie DS alebo DMT a tento výrobok si nekúpia, prípadne ho nezjedia a vyhodia ho, možno vyhodnotiť ako absolútne neprimerané zľahčovanie možného ohrozenia predmetu chráneného zákonom, bagatelizovanie účelu ním sledovaného a nezákonné prenášanie zodpovednosti za možný následok porušovania potravinového práva na spotrebiteľa, ktorého záujmy navyše majú byť predchádzaním protiprávneho konania prevádzkovateľmi a štátnymi orgánmi úradnej kontroly potravín chránené. Takýto postoj žalobcu nasvedčuje tomu, že uloženie predchádzajúcich sankcií podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách na neho nemalo výchovný účinok, trest neprijal a do budúcnosti plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o potravinách nezabezpečil, čím sa nedosiahla ani odrádzajúca funkcia ukladaných pokút a individuálna prevencia žalobcu. Len na dokreslenie uvedeného správny súd poukazuje na to, že žalobca v predmetnej filiálke počas úradných kontrol potravín vykonaných v dňoch 27.09.2014, 02.11.2015 a 06.08.2016, v priebehu necelých dvadsiatich troch mesiacov, t. j. len v priebehu necelých dvoch rokov, svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách tým, že v uvedenom období umiestňoval na trh úradnými kontrolami potravín postupne zistených 37 druhov výrobkov po uplynutí DMT, z ktorej najdlhšia u niektorých druhov výrobkov dosiahla napr. 210, 177, 167, 74 dní po uplynutí DMT, pričom pri ostatnej kontrole potravín bolo zistené umiestnenie na trhu troch výrobkov po uplynutí dátumu spotreby. 122. Na dôvažok, uvedené konanie a postoj žalobcu hraničí s naplnením znakov zakázanej nekalej súťaže podľa § 44 ods. 1 a ods. 2 písm. h) v spojení s § 52 Obchodného zákonníka, ktorej zákazom sa okrem iného sleduje zamedzeniu, aby súťažiteľ uvádzal na trh výrobky ohrozujúce záujmy ochrany zdravia chránené zákonom, za účelom získania prospechu pre seba alebo pre iného na úkor iných súťažiteľov alebo spotrebiteľov. 123. Ohľadom namietaného likvidačného následku uloženej pokuty na žalobcu správny súd uvádza, že v súvislosti s jeho preukázaním nemožno brať zreteľ na to, za aké dlhé obdobie bude predmetná prevádzkareň žalobcu schopná odstrániť následky zaplatenia uloženej pokuty a taktiež nemožno vychádzať z porovnania hospodárskeho výsledku žalobcu a jeho záväzkov, nakoľko tento údaj nemá vo vzťahu k schopnosti uhrádzať záväzky výpovednú hodnotu. 124. Subjektom zodpovedným za dodržiavanie povinností vyplývajúcich z legislatívy vnútroštátneho a komunitárneho potravinového práva je žalobca, a nie jeho prevádzkareň, resp. filiálka. Prevádzkarne sú súčasťou podniku a obchodného majetku žalobcu, o ktorých počte, zriaďovaní a spôsobe napĺňania podnikateľského zámeru prostredníctvom ich činnosti rozhoduje žalobca. Sledovať odstraňovanie následkov zaplatenia uloženej pokuty jednou z jeho prevádzok je skresľujúci ukazovateľ, a preto je potrebné vychádzať z relevantných finančných veličín, vypovedajúcich o jeho ekonomickej kondícii a o schopnosti žalobcu plniť finančné povinnosti a záväzky. Z údajov zverejnenej účtovnej závierky žalobcu za účtovné obdobie kalendárneho roka 2016 vyplýva, že v uvedenom období dosiahol obrat 495 449 tis. Eur (472 455 tis. Eur v roku 2015) a vlastné imanie a záväzky spolu činili 171 362 tis. Eur. Uložená pokuta vo výške 1 000 000,- Eur tvorí 0,2018 % celkového ročného obratu žalobcu. Vzhľadom k tomu, že žalobca ako podnikateľ môže ovplyvniť tvorbu a druhové zloženie nákladov a záväzkov, nie je možné považovať uloženú pokutu pre žalobcu za likvidačnú, keďže jeho obrat vysoko prevyšuje uloženú sankciu, a teda nemožno prisvedčiť tvrdeniu, že výnosy žalobcu by po dlhé obdobie konzumovala len úhrada uloženej pokuty, bez dosahovania účelu podnikania. Je vysoko pravdepodobné, že zaplatením uloženej pokuty nedôjde k ochromeniu schopnosti žalobcu presadzovať sa na trhu a k znemožneniu realizácie jeho ústavného práva na podnikanie. 125. Rovnako nemožno prisvedčiť žalobcovmu tvrdeniu, že uložená pokuta je protizákonným zásahom do ústavného práva žalobcu vlastniť majetok, garantovaného článkom 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR. Ohľadom tejto námietky správny súd považuje za potrebné nahliadnuť na ochranu vlastníckeho práva vo vzájomných súvislostiach viacerých aspektov tvoriacich ústavnú ochranu tohto práva. Výkon ústavného práva vlastniť majetok nie je bezmedzný, rovnako tak, nie je bezmedzná jeho ochrana. V kontexte administratívneho trestania ukladaním peňažných pokút je potrebné predovšetkým vychádzať z premisy, že vlastníctvo zaväzuje. Pre realizáciu vlastníckeho práva to nie je zanedbateľný atribút tvoriaci jeho podstatu, pretože zneužitie vlastníctva Ústava SR nedovoľuje. Vlastníctvo nemožno zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom (čl. 20 ods. 3 Ústavy SR). Práve tento ústavný imperatív zakladá určité hranice pre obmedzenia v realizácii ústavného práva vlastniť majetok a je podkladom na stanovenie zákonných zásahov do vlastníckeho práva prostredníctvom ukladania peňažných trestov, za účelom zabezpečenia ochrany vyšších hodnôt v spoločnosti, ako sú napr. životy a zdravie spotrebiteľov, prípadne za účelom zabezpečenia ochrany iného všeobecného záujmu chráneného zákonom. 126. Vo vzťahu k namietanému nesúladu vnútroštátnej právnej úpravy, stanovujúcej spodnú hranicu sadzby pokuty vo výške 1 000 000,- Eur za porušenie potravinového práva, so zásadou primeranosti sankcií za porušenie potravinového práva zakotvenej v článku 55 bod 1 Nariadenia (ES) č. 882/2004 a v článku 17 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 178/2002, správny súd poukazuje na dôvody uvedené v bode 97 tohto rozsudku, ktoré dávajú odpoveď na otázku primeranosti namietanej spodnej hranice sadzby peňažnej sankcie. V nadväznosti na uvedené dôvody správny súd považuje za potrebné dodať, že v kontexte uzákonených kvalifikovaných skutkových podstát správnych deliktov podľa § 28 ods. 7 a ods. 8 zákona o potravinách, postihujúcich opakované protiprávne konanie deliktuálne zodpovedného subjektu, ktorého sa dopustil v priebehu jedného roka od právoplatného uloženia pokuty za druhovo rovnaké protiprávne konanie postihované základnými skutkovými podstatami správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. a) až i) citovaného zákona, neobstojí tvrdenie o paušalizovaní závažnosti postihovaného protiprávneho konania a o obmedzení možnosti správneho orgánu prihliadnuť na konkrétne okolnosti prípadu, osobu delikventa a na jeho pomery. Práve naopak, v rámci postupne ukladaných sankcií za porušenie potravinového práva sú správnym orgánom vyššie uvedené aspekty, slúžiace na spravodlivú individualizáciu ukladaného trestu, zohľadňované; napr. podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách správny orgán pri zohľadnení závažnosti protiprávneho konania, jeho následku, konkrétnych okolností prípadu, osoby a pomerov delikventa, môže určiť výšku pokuty od 1 000,- Eur do 500 000,- Eur, podľa § 28 ods. 7 citovaného zákona za opakované porušenie povinností už správny orgán ukladá pokutu v rozmedzí sadzieb až do dvojnásobku sadzby pokuty uloženej podľa odseku 4 a podľa § 28 ods. 8 citovaného zákona už za tretie porušenie rovnakých povinností do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty podľa ods. 7 zákon stanovuje najprísnejšie sadzby pokuty v rozpätí od 1 000 000,- Eur do 5 000 000,- Eur. S prihliadnutím na uvedené odstupňovanie výšky sadzieb stanovených peňažných trestov nie je namieste posudzovať výšku spodnej hranice sadzby pokuty podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách samostatne, nakoľko jej uloženiu predchádzalo už viacnásobné právoplatné sankcionovanie za opakované porušenie druhovo rovnakých povinností potravinového práva delikventom. Postupným sprísňovaním predmetných sankcií sa predovšetkým napĺňa odradzujúca funkcia pokút, keďže je zrejmé nenaplnenie individuálnej prevencie pri uložení predchádzajúcich administratívnych sankcií, čo je v konečnom dôsledku v rozpore s účelom sledovaným zákonom o potravinách a nariadeniami Spoločenstva v oblasti potravinového práva, t. j. zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského života a zdravia, potravinovej bezpečnosti a ochrany záujmov spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov správny súd konštatuje, že v prejednávanom prípade, v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 28 ods. 8 zákona o potravinách, už prevyšuje legitímny záujem na uplatnení účinnosti a odradzujúcej funkcie ukladanej peňažnej sankcie nad jej primeranosťou, ktorú mimochodom možno zohľadňovať v rozpätí sadzieb od 1 000 000,- Eur do 5 000 000,- Eur, čo podľa názoru správneho súdu slúži na zabezpečenie účelu sledovaného vnútroštátnou aj komunitárnou úpravou potravinového práva. 127. Návrhu žalobcu na prerušenie konania za účelom podania návrhu správnym súdom na Ústavný súd Slovenskej republiky na začatie konania o súlade právneho predpisu, § 28 ods. 8 zákona o potravinách s Listinou základných práv a slobôd a s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 a Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002, z vyššie uvedených dôvodov nevyhovel. 128. Rovnako správny súd nevyhovel návrhu žalobcu na prerušenie konania za účelom podania návrhu na Súdny dvor EÚ vo veci vydania predbežného nálezu k otázkam nesúladu vnútroštátnej právnej úpravy podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách, stanovujúcej spodnú hranicu sadzby pokuty vo výške 1 000 000,- Eur za porušenie potravinového práva, so zásadou primeranosti sankcií za porušenie potravinového práva zakotvenej v článku 55 bod 1 Nariadenia (ES) č. 882/2004 a v článku 17 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 178/2002, pretože z vyššie uvádzaných dôvodov nevzhliadol vo vnútroštátnej zákonnej úprave administratívneho trestania rozpor a nesúlad s cieľmi sledovanými uvedenými nariadeniami. 129. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona a ostatných právnych predpisov, práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP). 130. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd úspešnému žalovanému nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli. 131. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky a to v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje senát najvyššieho súdu a vo veciach ustanovených v § 22 ods. 1 veľký senát najvyššieho súdu (§ 438 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).