Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sa/26/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200303 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200303.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu: Ing. I. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX P. XXX, zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Gavuliakom, Kašmírska 7, 821 04 Bratislava proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 6.7.2017 takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 6.7.2017 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6.7.2017 žalovaný podľa § 218 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX XXXX vo veci zamietnutia žiadosti žalobcu o prepočet a doplatenie starobného dôchodku k dovŕšeniu veku 57 rokov. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo konštatované, že žalobca v zamestnaní zaradenom do I. a II. kategórie funkcií získal len 18 rokov a 249 dní, čím nesplnil podmienky na prepočítanie starobného dôchodku s prihliadnutím na dobu výkonu služobného pomeru zaradenú do kategórií funkcií podľa ust. § 65 a § 274 zákona o sociálnom poistení a podľa § 21 a § 174 zák.č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a určenie nižšieho dôchodkového veku. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ust. § 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb., keď podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie v I. pracovnej kategórii alebo služba v I. alebo II. kategórií funkcií trvali k 31.12.1999. Zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 nárok na zníženie dôchodkového veku nezakladalo. Ďalej bolo v rozhodnutí uvedené, že na nárok na dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, pričom získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia žalobca v odvolacom konaní nepreukázal. 2. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného správnou žalobou, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a jeho vrátenia žalovanému na ďalšie konanie. Mal za to, že zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu veci ako aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu predmetnej veci. Poukázal na to, že nárok na starobný dôchodok mu vznikol podľa ust. § 132 zák.č. 100/1988 Zb., keď z odseku 1 písm. b) vyplýva, že vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. V tejto súvislosti poukázal na to, že z potvrdenia o služobnom pomere vydaného Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia dňa 11.7.2013 vyplýva, že vykonával službu viac ako 20 rokov v ostatných prípadoch, a to konkrétne: 1.9.1980 - 31.8.1981 v II. kategórii funkcií, 1.5.1982 - 31.12.1992 v II. kategórii funkcií, 1.1.1993 - 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a od 1.1.2000 - 14.5.2003 v III. pracovnej kategórii. Zdôraznil, že služba v III. kategórii funkcií sa považuje za ostatné prípady uvedené v ust. § 132 ods. 1 písm. b) zák.č. 100/1988 Zb., keď v tejto súvislosti poukázal na právny názor uvedený v rozsudku Krajského súdu Bratislava č.k. 10Sd 216/2013, v ktorom bolo konštatované: „svoju pozornosť preto sociálna poisťovňa nezamerala na zistenie, či služba vojaka z povolania, označená v tomto ustanovení ako „ostatná“, u navrhovateľa netrvala požadovaných 20 rokov. Za rozhodujúcu považovala len dobu trvania služby v I. alebo II. kategórii funkcií, získanú v rozsahu 18 rokov a 2 mesiace. Podľa názoru súdu termín „služba v ostatných prípadoch“ treba vykladať širšie ako služba v II. kategórii funkcií s ohľadom na znenie ust. § 132 ods. 1 písm. a), ktoré pojednáva výlučne o službe v I. kategórii funkcií. Mal preto za to, že štúdium v 1. a 2. ročníku na strednej odbornej vojenskej škole možno považovať v zmysle § 132 ods. 1 písm. b) za ostatnú vojenskú službu, ako to vyplýva z ust. § 131 ods. 1 písm. b) zák.č. 100/1988 Zb. . 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.12.2017 zopakoval dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, pričom zdôraznil, že v zamestnaní zaradenom do I. a II. kategórie funkcií žalobca nezískal najmenej 20 rokov služby (získal 18 rokov a 249 dní), tak mu nárok na zníženie dôchodkového veku dovŕšením 57 rokov veku nevznikol. Znamená to, že nárok na starobný dôchodok žalobcovi vznikol od 20.9.2014, t.j. dovŕšením 58 rokov veku. Za tohto stavu preto žalobca nespĺňa podmienky na prepočítanie starobného dôchodku s prihliadnutím na dobu výkonu služobného pomeru zaradenú do I. a II. kategórií funkcií podľa ust. § 65 a § 274 zákona o sociálnom poistení a podľa § 21 a § 174 zák.č. 100/1988 Zb. a nároku na zníženie dôchodkového veku. Námietku žalobcu, že jeho zamestnanie v III. pracovnej kategórii od 1.1.2000 do 14.5.2003 sa považuje za ostatné prípady uvedené v § 132 ods. 1 písm. b) zák.č. 100/1988 Zb. považoval za irelevantnú. Taktiež zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 nárok na zníženie dôchodkového veku nezakladalo. Vzhľadom k tomu, že žalobca získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nepreukázal a žalobcovi boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Pokiaľ žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Sd 216/2013, tak tento nemožno považovať za prameň práva a naviac právny názor uvedený žalobcom v uvádzanom rozsudku dosiaľ nebol zovšeobecnený. Za prameň práva je možné považovať iba rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré sú uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR, ktoré sú zjednocujúcim výkladom k právnym predpisom. 4. Krajský súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania, postupom podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 23 ods. 2 písm. b) SSP a § 107 ods. 1 SSP, keď vo veci verejne vyhlásil rozsudok dňa 20.8.2018, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo uvedené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave ako aj na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. 5. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 14 ods. 4 zák.č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zák.č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 132 ods. 1 písm. b) zák.č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. 6. Predmetom súdneho preskúmania je otázka dôchodkového veku žalobcu s ohľadom na výkon služby vojaka z povolania. 7. Ústava SR medzi sociálne práva zaraďuje i právo občana na primerané hmotné zabezpečenie v starobe (čl. 39). Rozsah a obsah tohto ústavného práva je limitovaný a možno sa ho domáhať len v medziach zákonov, ktorými sa vykonáva, t.j. v rámci zákona o sociálnom poistení, resp. zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Za relevantné obmedzenie sa v súvislosti s právom na hmotné zabezpečenie v starobe vo všeobecnosti, nielen v našom právnom poriadku akceptuje hranica dôchodkového veku. Ide o hranicu, ktorú spoločnosť rešpektuje ako vekovú hranicu pre odchod do dôchodku z dôvodu staroby. 8. Podľa platnej právnej úpravy je tento vek v zásade 62 rokov. Iná hranica dôchodkového veku v súčasnosti vyplýva predovšetkým zo zachovania nárokov z pracovných kategórií (§ 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, § 21 zákona o sociálnom zabezpečení). 9. Z preskúmavaného rozhodnutia ako aj z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že vznik nároku na starobný dôchodok žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán posudzoval podľa § 14 ods. 4 v spojení s § 21 ods. 1 a § 174 zákona o sociálnom zabezpečení. Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bolo žalobcovi zhodnotené: obdobie výkonu základnej vojenskej služby od 1.9.1980 do 31.8.1981 v II. kategórii funkcií a od 1.9.1980 do 31.8.1981 v II. kategórii funkcií, ďalej obdobie výkonu služby vojaka z povolania od 1.5.1982 do 31.12.1992 v II. kategórii funkcií a od 1.1.1993 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a tiež obdobie výkonu služby vojaka z povolania od 1.1.2000 do 14.5.2003 v III. pracovnej kategórii. Znamená to, že žalobca v I. a II. kategórií funkcií vykonával službu 18 rokov a 249 dní (nezískal najmenej 20 rokov služby), a preto mu nárok na zníženie dôchodkového veku dovŕšením 57 rokov nevznikol. Žalovaný taktiež vychádzal z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 652 030 236 71403 z 11.7.2013, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 15.5.2003 podľa § 123 ods. 2 a § 38 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 10. Je potrebné konštatovať, že aplikácia ust.§ 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení prichádza do úvahy len v prípade, ak nárok na dôchodok nevznikol podľa piatej časti zákona, t.j. podľa § 129 a nasl., z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nemožno vyvodiť, či u žalobcu žalovaný skúmal vznik nároku na dôchodok podľa piatej časti zákona, konkrétne podľa § 132 ods. 1 písm. b) na aplikáciu ktorého žalobca poukazuje. 11. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že by tento svoju pozornosť zameral na zistenie, či služba vojaka z povolania, označená v tomto ustanovení ako „ostatná“, u žalobcu netrvala požadovaných 20 rokov. Za rozhodujúcu žalovaný považoval len dobu trvania služby v I. alebo II. kategórii funkcií získanú v rozsahu 18 rokov a 249 dní. Podľa názoru správneho súdu termín „služba v ostatných prípadoch“ treba vykladať v širšom rozsahu ako služba v II. kategórii funkcií s ohľadom na znenie ust. § 132 ods. 1 písm. a), ktoré pojednáva výlučne o službe v I. kategórii funkcií. Znamená to, že štúdium žalobcu v 1. a 2. ročníku na strednej odbornej vojenskej škole nepochybne treba považovať za prípravu na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách (§ 6 ods. 1 písm. d), ktorú by bolo možné považovať za službu v ostatných prípadoch, ako to má na mysli ust. § 131 ods. 1 písm. b). 12. Úlohou žalovaného bude preto v ďalšom konaní doplniť dokazovanie tak, aby bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, či štúdium v 1. a 2. ročníku na strednej odbornej vojenskej škole možno považovať v zmysle § 132 ods. 1 písm. b) za ostatnú vojenskú službu. Za tým účelom je potrebné si vyžiadať stanovisko od osobitného orgánu sociálneho zabezpečenia pre profesionálnych vojakov, prípadne od iného orgánu verejnej správy a až následne je potrebné o žiadosti žalobcu na prepočítanie starobného dôchodku rozhodnúť a náležite, v súlade s § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie odôvodniť. 13. V konaní úspešnému žalobcovi súd priznal podľa § 167 ods.1 SSP voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, o ktorých rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.