Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/110/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200318 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200318.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: Štefan Kovačič - Mraziarne Kovačič, miesto podnikania Kubányiho 950/20, 9090 43 Cífer, IČO: 307 547 63, zastúpeného spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovanému: Daňový úrad Trnava, so sídlom Hlboká 8/1, 917 65 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného - oznámenia č. 101918980/2017 zo dňa 8.9.2017 a oznámenia č. 101653153/2017 zo dňa 28.7.2017 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Daňového úradu Trnava č. 101918980/2017 zo dňa 8.9.2017 ako aj jeho rozhodnutie č. 101653153/2017 zo dňa 28.7.2017 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí zo dňa 8.9.2017 a 28.7.2017 vydaných žalovaným vo forme oznámenia. Poukázal na to, že oznámením žalovaného č. 101918980/2017 zo dňa 8.9.2017 nebolo vyhovené jeho odvolaniu voči rozhodnutiu žalovaného označeného ako oznámenie Daňového úradu Trnava č. 101653153/2017 zo dňa 28.7.2017. Uviedol, že týmito rozhodnutiami žalovaný nevyhovel žiadosti a nároku žalobcu na vydanie rozhodnutia o priznanie úrokov zo zadržiavaného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie - august 2012, nakoľko mal za to, že odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu žalovaného daňový poriadok nepripúšťa. Žalobca považoval rozhodnutia žalovaného za nesprávne, ktoré sú v rozpore s ust. § 191 ods. 1 písm. b), c), d), e), f), g) SSP. Poukázal na to, že dňa 21.9.2012 podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie august 2012, v ktorom si uplatňoval vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 41 663,29 eur. Následne dňa 22.10.2012 podal dodatočné daňové priznanie z dôvodu opravy riadku číslo 32 v časti vyznačenia potvrdenia „splnenia podmienok podľa § 79 ods. 2 zákona". Vzhľadom k tomu, že dodatočným daňovým priznaním žalobca nezvyšoval výšku požadovaného nadmerného odpočtu DPH, relevantným aj pre ďalšie skutočnosti je dátum 21.9.2012 ako dátum podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie august 2012, v ktorom si uplatňoval vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 41 663,29 eur. V žalobe ďalej chronologicky zopakoval rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplynuli z daňovej kontroly, ktorá bola začatá dňom 19.11.2012, dňom 10.5.2013 bola prerušená na základe rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly č. 9211405/5/1720308/2013/Pa zo dňa 6.5.2013 z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, t.j. zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Vzhľadom k tomu, že správcovi dane boli dňa 16.8.2013 doručené požadované odpovede k žiadostiam o medzinárodnú výmenu informácií, tak týmto dňom pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Uvedená skutočnosť bola zo strany správcu dane žalobcovi vo forme oznámenia č. 9201402/5/3915288/2013/Pa zo dňa 23.8.2013, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 27.8.2013. Dňom 14.10.2013 bola opätovne prerušená táto daňová kontrola, a to na základe rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly č. 9201402/5/4588479/2013/Pa zo dňa 10.10.2013 z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, t.j. zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 18.10.2013. Dňa 8.4.2014 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, nakoľko v tento deň bola správcovi dane doručená požadovaná odpoveď k žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Uvedenú skutočnosť správca dane oznámil žalobcovi na základe oznámenia č. 9201402/5/1449075/2014 zo dňa 10.4.2014, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 14.4.2014. Z protokolu spísaného správcom dane dňa 18.6.2014 vyplýva, že kontrolou predložených dokladov neboli zistené porušenia zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom u žalobcu nebol zistený rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Tento protokol bol žalobcovi doručený dňa 19.6.2014, čím došlo v zmysle § 46 ods. 9 daňového poriadku k ukončeniu daňovej kontroly ku dňu 19.6.2014 k úhrade nadmerného odpočtu DPH vo výške 41 663,29 eur došlo po ukončení daňovej kontroly v zákonnej lehote, konkrétne dňa 27.6.2014. Žalobca následne podaním zo dňa 19.6.2017 žiadal správcu dane o vydanie rozhodnutia, ktorým by tento rozhodol o priznaní alebo nepriznaní úrokov zo zadržiavaného nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie august 2012, a to vo výške 6 997,15 eur. Svoju žiadosť odôvodnil s poukazom na právny stav platný v čase uplynutia všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu DPH (t.j. ku dňu 21.9.2012), s poukazom na ust. § 49 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH) v spojení s § 79 ods. 1 a 6 zákona o DPH. Ďalej poukázal na prílohu č. 6 k zákonu o DPH, v ktorej je uvedený zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie. Podľa bodu 7 prílohy č. 6 je právne záväzným aktom aj Smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú.v. EÚ L347, 11. decembra 2006) v znení Smernice Rady 2006/138-ES z 19. decembra 2006 (Ú.v. EÚ L384, 29. decembra 2006). Znamená to, že Smernica Rady 2006/112/ES v znení Smernice Rady 2006/138/ES je súčasťou slovenského právneho poriadku a teda bola zapracovaná do zákona o DPH. V tejto súvislosti poukázal na čl. 183 Smernice 2006/112/ES vo vzťahu k ustanoveniu § 79 ods. 6 zákona o DPH ako aj rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-107/10 (NL Marica Iztók 3 AD), v ktorom je uvedená odpoveď Súdneho dvora EÚ na položenú prejudiciálnu otázku k výkladu čl. 183 Smernice 2006/112, keď podľa tohto rozsudku posudzovaný článok 183 sa má vykladať z hľadiska zásady daňovej neutrality v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že všeobecná lehota na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, po ktorej uplynutí vzniká nárok na úroky z omeškania zo sumy, ktorá sa má vrátiť, sa v prípade začatia konania o daňovej kontrole predlžuje, pričom toto predĺženie má za následok, že nárok na uvedené úroky zaniká až odo dňa skončenia tejto kontroly. Podľa tohto rozsudku Súdneho dvora EÚ úroky z nadmerného odpočtu vráteného po daňovej kontrole sa nemajú vypočítať odo dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu plynúcej po skončení daňovej kontroly stanovenej vnútroštátnym právom, ale ich výpočet sa musí odvíjať odo dňa, kedy mal byť nadmerný odpočet vrátený podľa podaného daňového priznania. Znamená to, že ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v § 79 ods. 2 daňového poriadku, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že slovenský právny poriadok pozná mechanizmus riešenia takýchto situácií a tak stanovil správcovi dane povinnosť priznať daňovému subjektu úrok zo sumy daňového preplatku, pričom úrok predstavuje kompenzáciu za hospodárske znevýhodnenie daňového subjektu, čím je zaručené dodržanie zásady daňovej neutrality. Obdobne sa podľa § 79 ods. 7 daňového poriadku má uplatniť aj nadmerný odpočet. Žalobca mal teda za to, že pokiaľ podal daňové priznanie dňa 21.9.2012 všeobecná lehota na vrátenie nadmerného odpočtu DPH (do 30 dní) uplynula dňa 21.10.2012, pričom dňom nasledujúcim, t.j. 22.10.2012 došlo k neoprávnenému zadržiavaniu nadmerného odpočtu DPH, čím sa správca dane z nárokom žalobcu dostal do omeškania, ktoré skončilo dňa 27.6.2014, kedy došlo k vráteniu nadmerného odpočtu DPH žalobcovi. Ďalej namietal, že žalovaný v predmetnej veci postupoval v rozpore v predpismi daňového poriadku, pokiaľ podané odvolanie žalobcu „neriešil" ako odvolanie a pri jeho nevyhovení celú vec nepostúpil do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania odvolaciemu orgánu. Uviedol, že pokiaľ žalovaný chcel v uvedenej veci konať sám, mohol tak uskutočniť len v rámci autoremedúry, a to vyhovením odvolania žalobcu v plnom rozsahu. 2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.12.2017 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že ako správca dane v daňovom konaní o vydanie rozhodnutia o priznaní úrokov zo zadržiavaného nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012 postupoval v súlade s platnou legislatívou, o návrhu žalobcu rozhodol zákonným spôsobom v príslušnej lehote, pričom svoje závery riadne a dostatočne odôvodnil. Poukázal na to, že nárok na nadmerný odpočet je podmienený splnením podmienok ustanovených v § 79 zákona o DPH. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly zistil, že platiteľ dane si v kontrolovanom zdaňovacom období august 2012 uplatnil nárok na odpočítanie dane z tovaru, ktorý následne dodal z tuzemska do iného členského štátu s uplatnením oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH. Dňa 19.6.2014 došlo k ukončeniu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012, pričom žalovaný priznal žalobcovi nárok na nadmerný odpočet uplatnený daňovým subjektom vo výške 41 663,29 eur, ktorý vrátil v zákonnej 10 dňovej lehote od ukončenia daňovej kontroly podľa § 79 ods. 5 zákona o DPH. Znamená to, že nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012 nebol žalobcovi vrátený oneskorene a nárok na priznanie úroku podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku žalobcovi nevznikol. V súvislosti so žalobcom uvádzanou Smernicou Rady 2006/112/ES poukázal na to, že táto bola implementovaná do právneho poriadku SR, čo je uvedené v § 86 zákona o DPH. Špeciálnosť smerníc Európskej únie spočíva v tom, že sú záväzné pre členské štátny vzhľadom na dosiahnutý výsledok, pričom forma a metóda dosiahnutia daného výsledku sa ponecháva na členské štáty. Ďalej uviedol, že oznámenie daňového úradu nie je rozhodnutím v daňovom konaní voči ktorému je odvolanie prípustné. V tejto súvislosti uviedol, že označené oznámenie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti rozhodnutia a nemožno ho považovať za individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami, pretože ním v žiadnom prípade neprišlo k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníka konania, ani ním nemohli byť práva účastníka konania, či jeho právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté. Za tohto stavu mal za to, že takéto oznámenie nemôže byť predmetom odvolania v zmysle § 72 daňového poriadku. 3. Krajský súd v Trnave prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 5.12.2018 v neprítomnosti žalobcu (§ 108 ods. 2 SSP v spojení s § 114 SSP), ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, pričom v konaní vypočutá poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala na argumentácii uvedenej v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.12.2017. Uviedla, že žalobu žiada ako nedôvodnú zamietnuť, pričom vzhľadom na neprítomnosť žalobcu požadovala, aby súd rozhodol kontumačným rozsudkom (?). 4. Krajský súd v Trnave preskúmal napadnuté rozhodnutia ako i postup, ktorý predchádzal ich vydaniu podľa § 177 a nasl. SSP v zmysle žalobných dôvodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutia je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 5. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 79 ods. 2 daňového poriadku ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1 alebo uplatniť postup podľa odseku 9 alebo odseku 10, správca dane na žiadosť daňového subjektu preúčtuje daňový preplatok na nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčší ako 5 eur; daňový preplatok na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva. Podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru. Podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca. Podľa článku 183 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia. 6. Čo sa týka samotného vrátenia nadmerného odpočtu, v zmysle platnej právnej úpravy je nepochybné, že daňové orgány sú oprávnené vrátiť nadmerný odpočet až po skončení daňovej kontroly do desiatich dní v zmysle § 79 ods. 6 zákona o DPH, čo žalovaný realizoval v predmetnej veci. V danom prípade však išlo o zaplatenie úrokov zo zadržiavaného nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, pričom nie je možné stotožniť právo správcu dane vrátiť nadmerný odpočet v zákonnej lehote po uplynutí daňovej kontroly s platením úrokov z tohto zadržiavania počas daňovej kontroly, keďže ide o rozdielne právne inštitúty. Taktiež je potrebné konštatovať, že rozhodnutia, resp. oznámenia vydané žalovaným je možné považovať za rozhodnutie, ktorým sa zakladá, mení alebo zrušuje právo žalobcu, resp. týmto oznámením môžu byť dotknuté žalobcove práva, aj keď takéto oznámenie nenesie názov rozhodnutia a nemá všetky požadované náležitosti rozhodnutia. Za tohto stavu je preto potrebné považovať uvedené oznámenia žalovaného za individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami, avšak len v súvislosti s tým, že takéto oznámenia sú preskúmateľné správnym súdom. 7. V danom prípade podľa názoru správneho súdu postupom žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení pred orgánom verejnej správy, čoho následkom bolo vydanie nezákonného rozhodnutia vo forme oznámenia, čím došlo k porušeniu ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Žalovaný v predmetnej veci pochybil najmä v tom, že nevydal z vlastného podnetu a ani na základe požiadavky žalobcu rozhodnutie, ktorým by rozhodol o priznaní, resp. nepriznaní úrokov žalobcovi zo zadržiavaného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2012. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný postupoval v rozpore s predpismi daňového poriadku, pokiaľ podané odvolanie žalobcu neposudzoval ako odvolanie a vec nepostúpil odvolaciemu správnemu orgánu na ďalšie konanie, čím bola porušená tzv. zásada dvojinštančnosti správneho konania. Za tohto stavu je preto potrebné konštatovať, že o podanom odvolaní nerozhodol odvolací správny orgán zo zákona na to oprávnený. Tiež je potrebné uviesť, že žalovaný ako prvostupňový správny orgán pochybil aj v tom, že o žiadosti žalobcu rozhodol len vo forme „oznámenia", čo je v rozpore s ust. § 63 ods. 1 a § 79 ods. 2 daňového poriadku. 8. Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam vec prejednávajúci súd napadnuté rozhodnutia pre vadu spočívajúcu v postupe správneho orgánu (nedostatok kompetencie pre rozhodnutie o odvolaní ako aj nedostatok spočívajúci v nevydaní rozhodnutia o priznaní, resp. nepriznaní úrokov zo zadržiavaného nadmerného odpočtu) podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP zrušil a veci vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom priebehu správneho konania je potrebné, aby žalovaný o nároku žalobcu vydal rozhodnutie so všetkými náležitosťami vyžadovaných zákonom. 9. O náhrade trov konania správny súd rozhodol postupom podľa § 167 ods. 1 SSP, keď v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia Krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.