KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Trnava11. 12. 2018plný text

Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/124/2017 z 11. 12. 2018

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trnava z 11. decembra 2018, sp. zn. 20S/124/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2017200342.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/124/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200342
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200342.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: PhDr. Z. E., nar. X.X.XXXX, bytom L.
XX, XXX XX R., v konaní zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária BABIN, PETKO & partners,
s.r.o., Hlavná č. 29, 080 01 Prešov proti žalovanému: Mesto Trnava, Mestský úrad v Trnave, odbor
dopravy a komunálnych služieb, so sídlom Trhová ulica 3, 917 71 Trnava o preskúmanie rozhodnutia -
oznámenia zo dňa 9.8.2015 o zápise o pohryzení človeka psom v evidencii psov podľa § 3 ods. 3 písm.
e) zák.č. 282/2002 Z.z. jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobou zo dňa 19.10.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.10.2017 sa žalobca domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného - oznámenia o pohryzení človeka psom v evidencii psov podľa § 3 ods. 3
písm. e) zák.č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších
predpisov (ďalej len zák.č. 282/2002 Z.z.), ktorým bola žalobcovi daná odpoveď k jeho námietke
proti zápisu údajov zo dňa 9.8.2017 a ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o označení psa v evidencii
Mesta Trnava za nebezpečného. Žalobca nesúhlasil s vykonaným zápisom, že jeho pes plemena
stredoázijský ovčiak, pohlavia sučka, menom Bella pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý
alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi a je nebezpečným psom.

2.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správne súdy
v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

3.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie

a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti
verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,

b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa



osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,

c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté,

d) nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje
v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej
povinnosti nezačal administratívne konanie,

e) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej
správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly
alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

4.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

5.
Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia
orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok
ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

6.
Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

7.
Z vyššie citovaných ustanovení Správneho súdneho poriadku vyplýva, že na to, aby sa mohla
fyzická, resp. právnická osoba úspešne domáhať ochrany pred správnym súdom v zmysle Správneho
súdneho poriadku je potrebné splnenie niekoľkých podmienok, ktoré zákonodarca ustanovil. Na aktívnu
legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa Správneho
súdneho poriadku je potrebné, aby išlo o rozhodnutie, ktoré je spôsobilé založiť, zmeniť, zrušiť alebo
deklarovať práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo
ktoré sa jej priamo dotýka, rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní všetkých riadnych opravných prostriedkov,
ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, nadobudlo právoplatnosť, rozhodnutie, ktoré nie je vylúčené
spod súdneho prieskumu v zmysle § 7 SSP, ale aj o rozhodnutie, ktorým bola fyzická, resp. právnická
osoba rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich
právach alebo právom chránených záujmoch. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne.
Ďalej je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že v ustanovení § 7 SSP sú vymenované rozhodnutia,
opatrenia, správne akty orgánov verejnej správy, spory a veci, ktoré sú z prieskumu správneho
súdu podľa Správneho súdneho poriadku vylúčené, resp. ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Medzi
rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy, ktoré sú zo súdneho prieskumu vylúčené, patria aj
rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo
poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania (§
7 písm. e) SSP).

8.



Po preskúmaní obsahu spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca sa domáha
preskúmania zákonnosti oznámenia žalovaného zo dňa 9.8.2017 o zápise o pohryzení človeka psom
v evidencii psov podľa § 3 ods. 3 písm. e) zák.č. 282/2002 Z.z., ktoré podľa názoru súdu, nemá
povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej
osoby. Je potrebné konštatovať, že takéto oznámenie je vylúčené zo súdneho prieskumu v rámci
správneho súdnictva (§ 7 SSP), nakoľko týmto úkonom Mesta Trnava zo dňa 9.8.2017 v spojení s
oznámením Mesta Trnava, Mestského úradu v Trnave - odboru dopravy a komunálnych služieb č.
ODaKS/65382-898/2017/Bb zo dňa 4.7.2017 došlo len k informovaniu žalobcu o tom, že bol vykonaný
zápis do evidencie psov na základe skutočností oznámenej právnou zástupkyňou Ing. Z. H., keď pes,
ktorého je majiteľom žalobca pohrýzol dňa 21.4.2015 v Bratislave Q. H., rok narodenia 2011, a to s
poukazom na znenie ustanovenia § 3 ods. 3 písm. e) zák.č. 282/2002 Z.z. . Správny súd považuje
takéto oznámenie za opatrenie spočívajúce v procesnom postupe orgánu verejnej správy, ktoré má len
evidenčný charakter. V posudzovanom prípade takéto oznámenie žalovaného nemôže byť predmetom
súdneho prieskumu a nie je ani spôsobilé ohroziť alebo zasiahnuť do základných práv účastníka,
ktorého sa týka, pretože jeho účinky neznamenajú definitívne usporiadanie veci a práv. Tiež je potrebné
zdôrazniť, že takéto oznámenie pre samotný zápis do registra nemá zásadný význam, pretože je úkonom
až nasledujúcim po zápise skutočnosti týkajúcej sa pohryzenia človeka psom. Znamená to, že takéto
procesné opatrenie predstavuje v podstate len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v
administratívnom konaní s tým, že prípadné pochybenie v takomto postupe orgánu verejnej správy, t.j.
žalovaného, možno konvalidovať na základe ust. § 3 ods. 4 zák.č. 282/2002 Z.z. . Zo znenia tohto
ustanovenia vyplýva, že každú zmenu skutočností a údajov, ktoré sa zapisujú do evidencie, je držiteľ
psa povinný do 30 dní od zmeny skutočností alebo údaja oznámiť obci, kde je pes zaevidovaný. V tejto
súvislosti súd považuje za potrebné ešte uviesť, že v závislosti od toho ako tento skutok bude posúdený
v rámci trestného, resp. priestupkového konania, bude závisieť, či pes žalobcu bude naďalej označený v
evidencii Mesta Trnava ako nebezpečný alebo nie. Na záver súd ešte dodáva, že pokiaľ súd nepovažuje
prvotné oznámenie Mesta Trnava za rozhodnutie, nie je možné považovať za rozhodnutie ani odpoveď
žalovaného žalobcovi k jeho námietke proti zápisu údajov, pretože takýto zápis je, ako už bolo vyššie
uvedené, iba úkonom evidenčného charakteru.

9.
Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam súd dospel k záveru, že žaloba o preskúmanie zákonnosti
oznámenia o zápise o pohryzení človeka psom v evidencii psov podľa § 3 ods. 3 písm. e) zák.č. 282/2002
Z.z. je neprípustná, a preto žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol.

10.
O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov
konania právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca
odo dňa doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na
Najvyšší súd SR.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie
bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z
akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný
návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.



Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 2017200342)

  1. 11. 12. 2018Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/124/2017 z 11. 12. 2018 (toto rozhodnutie)
  2. 1. 6. 2021Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/131/2020 z 1. 6. 2021
  3. 1. 6. 2021Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/131/2020 z 1. 6. 2021

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam