Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/125/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200344 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200344.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu Fekollini s.r.o., Veľkouľanská cesta 208, Sládkovičovo, IČO: 36 255 220, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., P. Pazmáňa 2367/17A, Šaľa, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2017/1663 O - 545/2017 zo dňa 3.10.2017 takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému sa náhrada trov konanie nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. PO/BEZ/2017/1663 O - 545/2017 zo dňa 3.10.2017, ktorým žalovaný ako druhostupňový orgán podľa § 59 ods. 2 zák.č.71/1967 Zb. zmenil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava č. R 358/4/2014/SE zo dňa 7.7.2017 tak, že žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z. uložil pokutu vo výške 2500 Eur za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o NP a NZ spočívajúce v tom, že účastník konania využíval v dňoch od 20.8.2014 do 21.8.2014 do 10,19 hod., na prevádzke Veľkouľanská cesta 208, Sládkovičovo, závislú prácu fyzickej osoby - I. G.-S., nar.X.X.XXXX, ktorá vykonávala pre účastníka konania závislú prácu - pomocníka bagetárne, s ktorou mal účastník konania uzatvorený pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 18.8.2014, s dohodnutou odmenou 352 Eur mesačne a nesplnil si prihlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu ( § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 2. Namietal nepreskúmateľnosť a nezákonnosť tohto rozhodnutia z dôvodu, že nedáva právne relevantné odpovede na jeho odvolacie dôvody. Rozhodnutie považuje za arbitrárne, neposkytujúce odpoveď na odvolaním namietané nedodržanie objektívnej a subjektívnej lehoty na uloženie pokuty, ako aj na nepreskúmateľnosť správnej úvahy o výške uloženej sankcie a na odvolaním taktiež namietanú zásadu konzumpcie skutku a s tým spojenú zásadu konzumpcie sankcie vo vzťahu k rozhodnutiu Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 14.9.2017 č. R 377/4/2014/SE 2017/15869, nakoľko ide o pokračovací skutok, za ktorý môže byť uložená iba jedna sankcia, pričom za nepreukázané považuje aj samotné využívanie závislej práce fyzickej osoby p. I. G.-S. v dobe od 20.8. do 21.8.2014. Administratívny spis neobsahuje dôkaz preukazujúci výkon dohodnutej práce touto osobou dňa 20.8.2014, preto je vymedzenie času spáchania skutku žalovaným (tento oproti výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu vypustil deň 19.8.2014) predčasné a nesprávne, bez opory v dokazovaní. 3. Podľa žalobcu už v čase vydania prvostupňového rozhodnutia nebola dodržaná dvojročná subjektívna lehota vyplývajúca z ustanovenia § 19 ods. 4 zák.č.125/2006 Z.z., preto pokutu nebolo možné uložiť. Zo stručného stanoviska žalovaného k tejto námietke možno iba nepriamo usudzovať, že podľa jeho názoru počas súdneho konania predmetná lehota neplynula ( aj v takom prípade by podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného bolo vydané po uplynutí zákonnej lehoty), takéto neplynutie lehoty však neupravuje žiaden právny predpis a preto musí byť použitý výklad v prospech účastníka konania. 4. Poukazoval tiež na to, že pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných, pričom ak ide o pokračovací správny delikt, v danom prípade porušenie registračnej prihlasovacej povinnosti do Sociálnej poisťovne, je potrebné jednotlivé porušenia definovať ako čiastkový útok jedného správneho deliktu, za ktorý je možné uložiť iba jeden trest, nie viac trestov popri sebe za každý čiastkový útok takéhoto pokračovacieho správneho deliktu. S touto jeho námietkou a procesnou obranou sa žalovaný v rozhodnutí nevysporiadal, preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a nezákonné. 5. Podľa názoru žalobcu žalovaný neodôvodnil primeranosť uloženej sankcie, ktorá má výlučne represívny charakter, nezohľadnil závažnosť konania, jeho dĺžku a následky, ktoré vo vzťahu k štátu a k Sociálnej poisťovni neboli žiadne, neskúmal rozsah a napadnutý záujem na odvodových a daňových povinnostiach, ani interval jeho trvania, ktorý by aj v prípade preukázania porušenia povinnosti trval len niekoľko hodín a nemal žiaden vplyv na odvodové povinnosti zamestnávateľa, ktorý nezískal žiadnu nelegálnu výhodu. 6. Analogicky podľa trestnej judikatúry bolo podľa žalobcu potrebné posudzovať aj dĺžku konania, ktoré predchádzalo uloženiu sankcie, pričom v zmysle rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade konania dlhšieho ako 3 roky ide o prieťahy, ktoré nie sú v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V danej veci pritom konanie do vydania rozhodnutia žalovaného prebiehalo viac ako tri roky, prvostupňové rozhodnutia boli zrušené odvolacím orgánom a súčasne ako nezákonné bolo súdom zrušené aj rozhodnutie odvolacieho orgánu, hoci hovoriť nemožno o právnej ani faktickej zložitosti prípadu a prieťahy neboli spôsobované správaním účastníka konania. 7. Pre prípad, že by sa súd iba čiastočne stotožnil so žalobnými dôvodmi, navrhol žalobca, aby súd využil sankčnú moderáciu v zmysle § 198 ods. 1 SSP a aby rozsudkom upustil od uloženia sankcie, nakoľko účel správneho trestania bol dosiahnutý samotným prejednaním veci, alebo aby zmenil výšku sankcie na minimálnu výšku 2000 Eur. 8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 9. Má za to, že rozhodnutia oboch stupňov vydané v administratívnom konaní vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a z jej správneho právneho posúdenia, boli vydané za akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov. 10. Argumentáciu žalobcu, že z vykonaného dokazovania nie je preukázaný výkon dohodnutej práce zamestnancom pánom I. G.-S. dňa 20.08.2014 žalovaný nemôže akceptovat' a to z toho dôvodu, že oba správne orgány disponujú relevantnými dôkazmi, a to konkrétne zoznamom kontrolovaných osôb zo dňa 20.08.2014 vyhotoveným inšpektorom práce priamo počas výkonu inšpekcie práce a opatreným i vlastnoručným podpisom kontrolovaného zamestnanca I. G. -S., protokolom o výsledku inšpekcie práce č. ITA-60-57-2.3/P-E22,23.24,25,A24-14 zo dňa 26. 09. 2014 v znení jeho dodatku č. 1 zo dňa 03.10.2014, ktoré bez akýchkoľvek pochýb potvrdzujú tú skutkovú okolnosť, že kontrolovaný zamestnanec I. G. - S. začal s výkonom dohodnutej práce - pomocník bagetárne pre žalobcu už dňa 20.08.2014 (zo zoznamu kontrolovaných osôb zo dňa 20.08.2014 je evidentné, že dotknutý v daný inkriminovaný deň vykonával práce za pásom bagety), teda ešte pred jeho samotným prihlásením do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne žalobcom. 11. Za nedôvodnú žalovaný považuje aj námietku týkajúcu sa plynutia lehôt podľa § 19 ods. 4 zákona č.125/2006 Z.z., nakoľko v rozpore s právnym názorom žalobcu neplynutie lehoty na uloženie pokuty počas súdneho konania upravuje ustanovenie § 71 SSP (zák.č. 162/2015 Z.z.) a podľa obsahu spisového materiálu, s prihliadnutím na súdne konanie začaté dňa 2.2.2016 a ukončené dňa 22.4.2017 právoplatným rozsudkom, rozhodnutia správnych orgánov vo veci boli vydané v zákonom stanovenej dvojročnej subjektívnej lehote. 12. Podľa žalovaného nejde o pokračovací správny delikt a rozhodnutie č. 377/4/2014/SE 2017/15869 zo dňa 14.9.2017 bolo vydané v inom samostatne vedenom správnom konaní nemajúcom žiadnu právnu ani skutkovú súvislosť s daným prípadom. Žalobca ním bol sankcionovaný za správny delikt, ktorý je neidentický s prejednávaným správnym deliktom. 13. Má za to, že žalovaný, ako aj Inšpektorát práce pristúpili k uloženiu sankcie a svoje rozhodnutia ohľadne jej výšky a účelnosti i riadne zákonne a vecne odôvodnili a pri ukladaní a určovaní jej výšky prihliadali na všetky relevantné zákonné kritériá plynúce z §19 ods. 2 písm. a) bod. la§19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Žalovanému sa výška ukladanej sankcie ustálená na sume 2500 eur javí s ohľadom na zistený skutkový stav, na špecifiká a osobitosti daného prípadu a s ohľadom na maximálne zákonné rozpätie stanovenej zákonnej sadzby určenej rozsahom 200000 eur ako primeraná, uložená na možnej spodnej hranici sadzby stanovenej platným právnym predpisom, plniaca preventívnu, výchovnú a represívnu funkciu. 14. Žalobca podľa jeho názoru neuviedol také relevantné skutočnosti a nedoplnil také relevantné dôkazy, s ktorými by sa žalovaný nebol vysporiadal, a ktorými by bol žalobca preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie jeho subjektívnych práv, alebo preukázal, že žalovaný svojím postupom porušil základné zásady správneho konania, najmä zásadu materiálnej pravdy, vyhľadávaciu zásadu, zásadu práva na obhajobu a že by pri hodnotení dôkazov porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov v intenciách ustanovenia § 34 ods. 5 Správneho poriadku. 15. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec v neprítomnosti účastníkov bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 16. Podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z.z. (2) Inšpektorát práce uloží pokutu a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za 1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. (4) Pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť. (6) Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. Podľa § 71 ods. 1 SSP (1) Ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty (ďalej len "správny delikt") určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Obdobne to platí o lehotách na zánik práva vo veciach daní, cla, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov. Podľa § 198 ods. 1 a 2 SSP (1) Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. (2) Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. 17. Podľa obsahu administratívneho spisu Inšpektorát práce Trnava ako prvostupňový orgán rozhodnutím R 358/4/2014/SE zo dňa 7.7.2017 žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce uložil pokutu vo výške 2500 Eur „za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v štvrtom bode zákona č. 125/2006 o inšpekcii práce a zákazu nelegálneho zamestnávania tým, že účastník konania využíval v dňoch od 19.8.2014 do 21.8.2014 do 10,19 hod., na prevádzke Veľkouľanská cesta 208, Sládkovičovo, závislú prácu fyzickej osoby - I. G.-S. (nar.X.X.XXXX), ktorá vykonávala pre účastníka konania závislú prácu - pomocníka bagetárne, mal s ňou uzatvorený pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 18.8.2014, s dohodnutou odmenou 352 Eur mesačne a nesplnil si prihlasovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu ( § 231 ods. 1 písm. b) zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), čo je porušením ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov." 18. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 3.10.2017 odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie zo dňa 7.7.2017 zmenil tak, že žalobcovi pokutu vo výške 2500 Eur uložil za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o NP a NZ spočívajúce v tom, že účastník konania využíval v dňoch od 20.8.2014 do 21.8.2014 do 10,19 hod., na prevádzke Veľkouľanská cesta 208, Sládkovičovo, závislú prácu fyzickej osoby - I. G.-S., nar.X.X.XXXX, ktorá vykonávala pre účastníka konania závislú prácu - pomocníka bagetárne, s ktorou mal účastník konania uzatvorený pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 18.8.2014, s dohodnutou odmenou 352 Eur mesačne a nesplnil si prihlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu ( § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 19. Z obsahu rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v predmetnej veci ako aj z obsahu administratívneho spisu je bez pochybností zrejmé, že pri konštatovaní vykonávania závislej práce fyzickej osoby I. G.-S. v prevádzke žalobcu v dobe od 20.8.2014 do 21.8.2014 do 10,19 hod. správny orgán vychádzal z protokolu Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 26.9.2014, zoznamu kontrolovaných osôb zo dňa 20.8.2014 a zistení týkajúcich sa prihlásenia menovaného zamestnanca do registra poistencov Sociálnej poisťovne. 20. Pokiaľ žalobca namietal, že výkon dohodnutej práce týmto zamestnancom dňa 20.8.2014 v správnom konaní preukázaný nebol, opomenul uviesť ako v tejto súvislosti hodnotil uvádzané dôkazné prostriedky a v čom prípadne podľa jeho názoru spočívala nesprávnosť ich hodnotenia správnymi orgánmi. Obsah protokolu o výsledku inšpekcie zo dňa 26.9.2014, zoznam osôb kontrolovaných v prevádzke žalobcu dňa 20.8.2014 o 10,30 hod. s popisom vykonávanej práce a podpismi kontrolovaných osôb, obsah pracovnej zmluvy zamestnanca I. G.-S. s nástupom do práce dňa 19.8.2014 a obsah registračného listu Sociálnej poisťovne naproti tomu logicky odôvodňujú skutkové závery žalovaného a neposkytujú žiaden rozumný dôvod pre pochybnosti o ich správnosti. 21. Za nedôvodnú bolo potrebné rovnako považovať námietku žalobcu týkajúcu sa nedodržania subjektívnej dvojročnej lehoty pre uloženie pokuty podľa § 19 ods. 4 zák.č.125/2006 Z.z. o inšpekcii práce súvisiacu s jeho presvedčením o neexistencii právnej úpravy neplynutia lehôt počas konania súdu. 22. V súlade s právnym názorom žalovaného je potrebné konštatovať, že právna úprava svedčiaca v prospech ním realizovaného posudzovania lehôt je obsiahnutá v ustanovení § 71 SSP ( do 1.7.2016 v ustanovení § 246d O.s.p.), aplikáciou ktorého, vychádzajúc z prerokovania protokolu o výsledku inšpekcie dňa 26.9.2014, doby trvania súdneho konania vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia o pokute od 2.2.2016 do 22.5.2017 a doby vydania nového rozhodnutia 7.7.2017, nemožno nedospieť k záveru o dodržaní lehoty pre uloženie pokuty do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu v zmysle § 19 ods. 4 zák.č.125/2006 Z.z. S touto námietkou žalobcu sa žalovaný správne vysporiadal už v obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia, hoci neidentifikoval ustanovenie zákona upravujúce počítanie lehôt. 23. Je možné pripustiť, že sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu týkajúcou sa nedodržania zásady konzumpcie skutku a sankcie v súvislosti s rozhodnutím Inšpektorátu práce Trnava č. R 377/4/2014 SE 2017/15869 zo dňa 14.9.2017 a z toho vyplývajúcim pokračovacím charakterom správneho deliktu (v odvolaní v skutočnosti uvádzané rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.1.2016 č. OPS/BEZ/2015/2699 O-730/2015 bolo zrušené rozsudkom tunajšieho súdu č.k.20S/9/2016 zo dňa 19.4.2017). Aj vzhľadom na skutočnosť, že touto námietkou sa zaoberal a za dôvodnú ju neuznal tunajší súd v rozsudku 20S/10/2016 zo dňa 23.2.2017 vo veci preskúmania zákonnosti predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného v predmetnej veci, tento nedostatok odôvodnenia nemal vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného a preto naň súd neprihliadal. 24. Procesný predpis neposkytuje jednoznačnú odpoveď na otázku, ktoré zásady trestného konania a ukladania trestov je potrebné pri správnom trestaní aplikovať a akým spôsobom, súdnou praxou však bolo ustálené, že môže ísť iba o primerané uplatňovanie týchto zásad, nie uplatňovanie absolútne, ktoré by nezohľadňovalo rozdielnosť právnych úprav prejavujúcu sa aj v druhovej rozdielností sankcií a ich „dopadu" na páchateľa deliktu. 25. V prípade naplnenia účelu absorpčnej zásady vo veciach správneho trestania ide primárne o zabezpečenie, aby výsledná výška sankcie pri väčšom počte spáchaných správnych deliktov neprekročila hornú hranicu zákonného rozsahu sankcie za delikt, ktorý bol najzávažnejší (v danom prípade k takémuto prekročeniu nepochybne nedošlo), pričom zohľadňovanie predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o sankcii je dôvodné v prípadoch, keď boli viaceré správne delikty zistené jednou kontrolou subjektu. 26. V danom prípade sa žalobcom uvádzané rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.9.2017 týka skutku zisteného iným výkonom inšpekcie práce a iných zamestnancov žalobcu, preto dôvodným nie je usudzovanie o pokračovacom charaktere deliktu žalobcu, ako ani o potrebe uplatnenia absorpčnej zásady v jej trestnoprávnom význame. 27. Z rozsahu sankcie za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zák.č.125/2006 Z.z. od 2000 Eur do 200 000 Eur je zrejmé, že žalobcovi bola uložená sankcia vo výške atakujúcej najnižšiu možnú výšku sankcie a že rozhodujúci orgán tak citlivo a v prospech žalobcu zohľadnil okolnosti deliktu. Podľa obsahu odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu tieto okolnosti zahŕňajú ako skutočnosť, že žalobca zamestnáva 257 zamestnancov, tak aj to, že nejde o ojedinelý nedostatok zistený výkonom inšpekcie práce a nejde o opakované zistenie toho istého nedostatku, alebo protiprávneho konania, počet nelegálne zamestnaných osôb, spôsob spáchania správneho deliktu, nezískanie výhody oproti iným podnikateľským subjektom pri plnení si daňových a odvodových povinností a odstránenie zisteného nedostatku ihneď po vykonaní kontroly. 28. Zohľadnenie týchto okolností zodpovedá požiadavke vyplývajúcej z ustanovenia § 19 ods. 6 zák.č.125/2006 Z.z., ako aj preskúmateľnosti a logickosti úvah správneho orgánu pri ukladaní sankcie, ktorá neposkytuje súdu dôvod pre uplatnenie sankčnej moderácie a zníženie pokuty na najnižšiu hranicu jej zákonného rozpätia 2000 Eur. 29. Ako už bolo vyššie konštatované, rozhodnutie o uložení sankcie bolo v danom prípade vydané v zákonom stanovenej lehote, ktorá skutočnosť súčasne vylučuje možnosť posudzovania doby prejednania deliktu ako neprimeranej. Zákon pritom vo svojich ustanoveniach správnemu orgánu oprávnenému podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, neumožňuje pokutu v prípade zistenia správneho deliktu neuložiť. Preto ani súd obmedzený pri preskúmavaní rozhodnutia o sankcii ustanovením § 198 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť (zmeniť druh alebo výšku sankcie alebo upustiť od uloženia sankcie) len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy, nemohol návrhu žalobcu na upustenie od pokuty vyhovieť. 30. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd v postupe a rozhodnutiach správnych orgánov vo veci nezistil nezákonnosť odôvodňujúcu zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a žalobu preto podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 31. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli. 32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.