KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Trnava7. 10. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 43Sa/29/2017 z 7. 10. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 7. októbra 2018, sp. zn. 43Sa/29/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2017200345.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sa/29/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200345
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200345.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu:
maloletý G. U., nar. X.X.XXXX, v konaní zastúpeného zákonným zástupcom - matkou X. U., nar.
X.X.XXXX, obaja bytom Y. XXX/XX, XXX XX F. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a
rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: UPS/
US1/SSVOPPKPC2/SOC/2017/9870/RAL zo dňa 10.10.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR v Bratislave č. UPS/US1/
SSVOPPKPC2/SOC/2017/9870/RAL zo dňa 10.10.2017 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca prostredníctvom svojho zákonného zástupcu - matky sa žalobou doručenou tunajšiemu
súdu dňa 2.11.2017 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo odvolanie
žalobcu podané prostredníctvom jeho matky zamietnuté a napadnuté rozhodnutie Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, číslo PN1/USVHL/SOC/2017/33077-4 zo
dňa 16.6.2017, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o peňažný príspevok na osobnú asistenciu,
potvrdené. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo konštatované, že posudkový lekár odvolacieho
správneho orgánu konštatoval, že maloletý G. U. v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia nie
je odkázaný na osobnú asistenciu, nakoľko nespĺňa náležitosti § 20 ods. 2 zákona o peňažných
príspevkoch; v predložených lekárskych nálezoch nie je zdokumentované, že maloletý posudzovaný
je duševne schopný riadiť osobu, ktorá by mu zabezpečovala pomoc, plánovať si, rozhodovať a
ovplyvňovať svoje aktivity. V rozhodnutí bolo ďalej uvedené, že podkladom na rozhodnutie o peňažnom
príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok, vypracovaný sociálnym pracovníkom odvolacieho
správneho orgánu pre účely kompenzácie, ktorého podkladom je lekársky posudok, vydaný v zmysle
§ 11 ods. 11 a posudkový záver podľa § 13 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch, týkajúci sa
maloletého G., pričom na základe všetkých lekárskych nálezov bol v rámci lekárskej posudkovej činnosti
vydaný lekársky posudok, v ktorom sa odvolací správny orgán stotožnil s mierou funkčnej poruchy
90%, určenou prvostupňovým správnym orgánom podľa prílohy č. 3 časti V. bod 1 písmeno d) „nervový
systém (poškodenie mozgu, miechy a periférnych nervov). Centrálne neurogénne poruchy (poškodenie
pyramídovej dráhy mozgu a miechy), ťažká kvadruparéza až kvadruplégia“, zákona o peňažných
príspevkoch. Z komplexného posudku vypracovaného v rámci odvolacieho správneho konania bolo
zistené, že maloletý G. žije v spoločnej domácnosti s matkou a starším bratom v trojizbovom byte.
Navštevuje materskú školu 5x do týždňa v poldennom režime, kde má školskú asistentku, ktorá mu
pomáha; v obedňajších hodinách odchádza zo škôlky s osobnou asistentkou, ktorú si matka platí z
vlastných finančných prostriedkov. S asistentkou trávi čas do príchodu matky, nakoľko matka maloletého



je zamestnaná a s osobnou asistentkou absolvuje rôzne voľno časové aktivity, rehabilitácie, cvičenia
a terapie. V rozhodnutí žalovaného bolo ďalej uvedené, že priznanie peňažného príspevku na osobnú
asistenciu je podmienené splnením podmienok stanovených zákonom, pričom záväzným podkladom
pre rozhodovanie o tomto príspevku je komplexný posudok, v ktorom mu však tento peňažný príspevok
na osobnú asistenciu žalobcovi nebol navrhnutý. Okrem toho bolo žalovaným uvedené, že peňažné
príspevky na kompenzáciu sú podľa charakteru nároku fakultatívnymi dávkami. Znamená to, že na
ich priznanie neexistuje právny nárok, dôvod uplatnenia a priznania nároku sa posudzuje na základe
konania, ktoré sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby a len za splnenia všetkých zákonom
stanovených podmienok možno fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím peňažný príspevok na
kompenzáciu poskytnúť. Základnou podmienkou poskytnutia peňažného príspevku na kompenzáciu je
skutočnosť, že fyzická osoba má zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%, čím
sa stáva fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Ďalšou podmienkou je, že v komplexnom
posudku, vydanom príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny je navrhnutý požadovaný druh
peňažného príspevku na kompenzáciu. Žalovaný v rozhodnutí ďalej poukázal na to, že z dôkazných
prostriedkov týkajúcich sa zdravotného stavu maloletého vyplýva, že tento nie je odkázaný na pomoc
inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 zákona o peňažných príspevkoch. Ďalej bolo
v rozhodnutí žalovaného konštatované, že osobnú asistenciu ako nástroj sociálnej pomoci je určený pre
občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí sú schopní samostatne si organizovať svoje aktivity
a preberať za tieto aktivity zodpovednosť. Osobná asistencia je teda určená najmä pre tých občanov
s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí chcú rozhodovať o svojom živote, chcú organizovať svoje
každodenné aktivity; pri osobnej asistencii sa od občana s ťažkým zdravotným postihnutím očakáva
vysoká miera aktivity, angažovanosti, schopnosti plánovania a preberania zodpovednosti vo všetkých
fázach jej realizácie. Prvým predpokladom aktívnosti je schopnosť občana stanoviť si rozsah hodín
osobnej asistencie, ktorý bude potrebovať v závislosti od jeho životného štýlu, sám si vyhľadáva a
vyberá osobného asistenta či osobných asistentov, komplexne ich informuje o činnostiach, ktoré budú
vykonávať atď. . Znamená to, že osobná asistencia je určená predovšetkým pre aktívnych ľudí, ktorých
chcú a sú schopní preberať zodpovednosť za organizovanie toho, kto, kedy a akým spôsobom im bude
zabezpečovať pomoc pri činnostiach, ktoré by vykonávali sami, keby nemali zdravotné postihnutie.
Žalovaný ďalej vo svojom rozhodnutí poukázal na komplexný posudok, ktorý je súhrnným dokladom,
v ktorom sú zohľadnené nielen medicínske kritériá (lekársky posudok, miera funkčnej poruchy, resp.
spracované podklady posudkových lekárov), ale aj ostatné predpoklady fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím, jeho rodinné prostredie a celkové životné prostredie, v ktorom žije (posudkový
záver sociálnej posudkovej činnosti) pri skúmaní odkázanosti na žiadanú formu kompenzácie. Z
vykonaného dokazovania bolo zistené, že maloletý G. nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre
poskytovanie požadovaného peňažného príspevku. Vzhľadom k tomu, že nie sú známe také skutočnosti,
ktoré by podmienili zmenu v posudkovom závere ústredia a v komplexom posudku ústredia nebol
navrhnutý požadovaný peňažný príspevok, nebolo možné vyhovieť odvolaniu matky maloletého.

2.
V žalobných dôvodoch matka maloletého namietala, že rozhodnutie žalovaného považuje za
nezákonné, keď tento nesprávne vyhodnotil a posúdil splnenie zákonných predpokladov pre priznanie
peňažného príspevku na osobnú asistenciu žalobcovi. Poukázala na to, že maloletý G. trpí detskou
mozgovou obrnou. Uviedla, že už tri roky navštevuje Materskú školu v F., pričom v súčasnej dobe ju
navštevuje každý pracovný deň na celé dopoludnie. V materskej škole je integrovaný so zdravými deťmi,
pričom sa zapája do všetkých aktivít v rámci vyučovania. Do a zo škôlky ho odprevádza jeho asistentka,
ktorá ho po vyučovaní sprevádza na rôzne voľno časové aktivity, rehabilitácie, cvičenia, terapie, ktoré
maloletému sprostredkovávajú kontakt s ľuďmi, zlepšujú jeho zdravotný stav a komunikačné schopnosti.
Nesúhlasila s konštatovaním žalovaného, že maloletý nie je na osobnú asistenciu odkázaný. Uviedla,
že asistentku maloletého platí zo svojich finančných prostriedkov, čo je pre ňu veľmi finančné náročné.
Uviedla, že vďaka asistentke môže maloletý G. realizovať činnosti, ktoré ho tešia a napĺňajú a ktoré
mu pomáhajú začleniť sa do spoločnosti. Poukázala na ust. § 20 ods. 1 a 2 v spojení s § 22 ods. 1
zákona o peňažných príspevkoch ako aj prílohu č. 4 k tomuto zákonu, v ktorom je uvedený zoznam
20 činností, pri ktorých ťažko zdravotne postihnutému môže pomáhať osobný asistent. Uviedla, že
peňažný príspevok na osobnú asistenciu je možné poskytnúť najskôr od 6 roku veku fyzickej osobe s
ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá potrebuje pomoc inej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe
č. 4 zákona o peňažných príspevkoch, pričom vďaka tejto pomoci sa osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím bude môcť začleniť do spoločnosti a vykonávať aj vzdelávacie a voľno časové aktivity.



Z dôkazov predložených v prvostupňovom ako aj v odvolacom správnom konaní je zrejmé, že jej
maloletý syn G. je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, mal 6 rokov, pričom potrebuje pomoc inej
osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 zákona o peňažných príspevkoch, a to konkrétne pri
vstávaní, líhaní, polohovaní, osobnej hygiene, umývaní, kúpaní, česaní, úprave nechtov, vyprázdňovaní
čriev a mechúra, obliekaní, vyzliekaní, príprave jedla, pridávaní jedla, podávaní liekov, dorozumievaní
sa, preprave a premiestňovaní pri vzdelávacích a voľno časových aktivitách. Poukázala na to, že zo
skutočností, že príspevok na osobnú asistenciu môže byť priznaný fyzickej osobe od 6 rokov veku
je zrejmé, že podmienkou priznania takéhoto príspevku nie je, že táto fyzická osoba je vždy sama
schopná riadiť a organizovať činnosť osobného asistenta tak ako to konštatuje žalovaný. Znamená to,
že maloletý nemusí byť „duševne schopný riadiť osobu, ktorá by mu zabezpečovala pomoc, plánovať
si, rozhodovať a ovplyvňovať svoje aktivity“, ale musí byť toho schopný jeho zákonný zástupca, ktorý si
plní povinnosti spojené s riadením a organizáciou činnosti osobného asistenta v tom rozsahu, v akom
ho vzhľadom na obmedzenia vyplývajúce z veku nemôže riadiť a organizovať sám ťažko zdravotne
postihnutý. Zdôraznila, že pokiaľ zákon umožňuje, aby príspevok na osobnú asistenciu poberal za
ťažko zdravotne postihnuté dieťa jeho zákonný zástupca, za stavu, že tento príspevok možno priznať
už od veku 6 rokov, žalovaný nemôže podmieňovať priznanie príspevku tým, aby bol ťažko zdravotne
postihnutý sám schopný činnosť osobného asistenta riadiť a organizovať. V tejto súvislosti uviedla, že 6
ročné dieťa nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, nemôže preto ani uzatvárať s osobným asistentom
zmluvu o výkone osobnej asistencie, na základe ktorej sa táto činnosť vykonáva. Pokiaľ zákon umožňuje
priznať príspevok už 6 ročnému dieťaťu, tak je to zrejme preto, že za takéto dieťa koná a zmluvu
uzatvára jeho zákonný zástupca. Mala za to, že komplexný posudok, ktorý je podkladom rozhodnutia
musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, čo v danom prípade nebolo splnené zo
strany správneho orgánu.

3.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 7.2.2018 žiadal žalobu uznesením odmietnuť, a to
s poukazom na ust. § 98 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku, nakoľko bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou. V tejto súvislosti bolo poukázané na to, že účastníkom správneho konania bol
maloletý G. U. zastúpený zákonným zástupcom - matkou, ktorá však nebola účastníčkou správneho
konania, ale len zákonnou zástupkyňou maloletého G. U., a teda nemá aktívnu legitimáciu na podanie
žaloby v takomto znení. Pokiaľ ide o žalobné dôvody, na ktoré poukázala matka maloletého, tak s týmito
sa žalovaný vysporiadal v komplexnom posudku zo dňa 11.9.2017 ako aj v napadnutom rozhodnutí.
Poukázal na znenie ust. § 14 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch, podľa ktorého pri posudzovaní
odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa
neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo
pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej
neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. Účelom akéhokoľvek peňažného príspevku na kompenzáciu
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
nie je nahrádzanie rodičovskej starostlivosti. V tejto súvislosti poukázal na to, že pri sprievode dieťaťa do
a zo škôlky je podľa bodu 14 prílohy č. 4 k zákonu č. 447/2008 Z.z. možné poskytnúť osobnú asistenciu
len v prípade, ak je rodič dieťaťa fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, čo nie je prípad
žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na prílohu č. 4 zákona o peňažných príspevkoch, tak v bodoch
18 a 19 sú explicitne vymedzené zdravotné postihnutia rodičov (nepočujúci rodič a nevidiaci rodič)
ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa, ktorým je možné pri starostlivosti o dieťa s ťažkým zdravotným
postihnutím poskytnúť pomoc osobnej asistencie pri činnostiach detí s ťažkým zdravotným postihnutím
podľa prílohy č. 4. Bolo zistené pri posudzovaní odkázanosti maloletého G. na osobnú asistenciu, že
u žalobkyni neboli preukázané žiadne zdravotné obmedzenia (zrakové a sluchové) pri poskytovaní
rodičovskej starostlivosti. V danom prípade tiež neboli splnené podmienky uvedené v § 20 ods. 2
zákona o peňažných príspevkoch, keď pri poskytovaní peňažných príspevkov správny orgán dbá na
účelnosť týchto príspevkov, pričom v predložených lekárskych nálezoch týkajúcich sa maloletého nie je
zdokumentované, že tento je duševne schopný riadiť osobu, ktorá by jej zabezpečovala pomoc, plánovať
si, rozhodovať a ovplyvňovať svoje aktivity. Odbornými lekárskymi nálezmi bola potvrdená skutočnosť,
že maloletý nie je schopný duševne si v rámci svojho veku riadiť asistentku. Osobná asistencia ako
nástroj sociálnej pomoci je určená pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí sú schopní
samostatne si organizovať svoje aktivity a preberať za tieto aktivity zodpovednosť. Znamená to, že
pri osobnej asistencii sa od občana s ťažkým zdravotným postihnutím očakáva vysoká miera aktivity,
angažovanosti, schopnosti plánovania a preberania zodpovednosti vo všetkých fázach jej realizácie, čo



však nie je prípad maloletého G.. Poukázal ďalej na to, že osobná asistencia je určená predovšetkým
pre aktívnych ľudí, ktorí chcú a sú schopní preberať zodpovednosť za organizovanie toho, kto, kedy a
akým spôsobom im bude zabezpečovať pomoc pri činnostiach, ktoré by vykonávali sami, keby nemali
zdravotné postihnutie. Tiež poukázal na to, že peňažný príspevok je fakultatívnou dávkou, na ktorú nie je
právny nárok. Mal za to, že z jeho strany boli vykonané všetky zákonné náležitosti na dostatočné zistenie
skutkového stavu veci v konaní vo veci posúdenia odkázanosti maloletého G. na osobnú asistenciu,
pričom všetky zistené skutočnosti boli v predmetnom konaní zohľadnené tak pri vypracovaní lekárskeho
posudku ako aj komplexného posudku a dôvody, pre ktoré nebol maloletému G. priznaný peňažný
príspevok boli náležitým spôsobom v napadnutom rozhodnutí zdôvodnené. Mal za to, že pri vydávaní
napadnutého rozhodnutia žalovaný postupoval v zmysle platných zákonných ustanovení, v komplexom
posudku boli náležitým spôsobom uvedené zákonné dôvody nenavrhnutia peňažného príspevku na
osobnú asistenciu pre maloletého G.. Za tohto stavu žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4.
Vzhľadom k tomu, že tak žalobca ako aj žalovaný nepožiadali o nariadenie pojednávania v predmetnej
veci, súd postupom podľa § 137 ods. 4 SSP (Správny súdny poriadok) dňa 8.10.2018 vo veci verejne
vyhlásil rozsudok, ktorého sa účastníci konania nezúčastnili.

5.
Podľa § 11 zák.č. 447/2008 Z.z. o kompenzácii dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov

(1) Lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je:
a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné
postihnutie fyzickej osoby,
b) určovanie miery funkčnej poruchy,
c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,
d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie,
f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6,
g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. 1)

(2) Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár
pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v
špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore
pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so
špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

(3) Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu
na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania
fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania
fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť
písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor
lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1.

(4) Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho
preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový
lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.



(5) Posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu,
ak je lekársky nález neúplný.

(6) Lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov.

(7) Posudkový lekár vychádza z lekárskeho nálezu, z ktorého vychádzal pri poslednom posúdení, ak
od posúdenia fyzickej osoby podľa odseku 1 neuplynulo viac ako šesť mesiacov a nie sú známe nové
skutočnosti o jej zdravotnom stave, ktoré podmieňujú zmenu miery funkčnej poruchy alebo zmenu
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

(8) Posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak
je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera
funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie.

(9) Posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má
pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo
je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový
lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.

(10) Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto
fyzická osoba písomne požiada.

(11) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej
poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým
druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného
posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený
v prílohe č. 2.

Podľa § 15 ods. 1 zák.č. 447/2008 Z.z. na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na
základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely
kompenzácie, ktorý obsahuje:
a) mieru funkčnej poruchy,
b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,
d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,
e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,
f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom alebo či má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí,
g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,
h) odôvodnenie komplexného posudku.

Podľa § 15 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia,
posudok podľa odsekov 1 príslušný orgán nevypracúva, ak miera funkčnej poruchy fyzickej osoby na
základe lekárskeho posudku je menej ako 50%.

V zmysle § 11 ods. 15 zákona o peňažných príspevkoch, ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby
menej ako 50%, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia.



Podľa § 20 ods. 1 zák.č. 447/2008 Z.z. osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent.

Podľa § 20 ods. 2 vyššie uvedeného zákona účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora
sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti
a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít,
vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít.

Podľa § 22 ods. 2 vyššie citovaného zákona peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytovať
najskôr od 6. roku veku do dovŕšenia 65. roku veku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Po dovŕšení 65. roku veku možno tento príspevok poskytovať, len ak bol fyzickej osobe s ťažkým
zdravotným postihnutím poskytovaný pred dovŕšením 65 rokov veku.

Podľa § 46 zák.č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 53 ods. 1 zák.č. 447/2008 Z.z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a
na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami
uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

6.
Nakoľko zákon č. 447/2008 Z.z. neustanovuje obsahové náležitosti rozhodnutia vo veciach konania o
peňažnom príspevku na osobnú asistenciu, je potrebné vychádzať pri vymedzení základných náležitostí
rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo vydané v konaní vo veciach kompenzácie ako aj pri vymedzení
jeho minimálneho rozsahu, z príslušných ustanovení správneho poriadku. Podľa § 47 ods. 1 a 3
rozhodnutie žalovaného v predmetnej veci musí okrem iného obsahovať aj odôvodnenie, v ktorom
správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Riadne a
logické a pre účastníka zrozumiteľné odôvodnenie sa pre neho stáva alebo argumentom presvedčujúcim
ho o zákonnosti vydaného správneho rozhodnutia alebo zdrojom argumentov na spochybnenie tohto
rozhodnutia.

7.
Komplexný posudok je podľa § 55 ods. 6 zák.č. 447/2008 Z.z. podkladom na rozhodnutie o
peňažnom príspevku na kompenzáciu, keďže v konaní vo veciach kompenzácie predstavuje odborné
posúdenie skutkového stavu písomnou formou, a tým, že zodpovedá na zákonom uložené úlohy
(otázky), zásadným spôsobom rieši formou podkladu rozhodnutia aj predbežnú otázku, vo vzťahu
ku skutočnostiam súvisiacich alebo vyvolaným zdravotným stavom žiadateľa o peňažný príspevok na
kompenzáciu (rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sžso/1/2012). Významnosť komplexného posudku,
ani to, že je podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu, však nezbavuje správny
orgán povinnosti, aby svoje rozhodnutie odôvodnil tak, aby toto odôvodnenie obsahovalo náležitosti
stanovené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, t.j., aby okrem skutočností, ktoré boli podkladom na
rozhodnutie, odôvodnenie obsahovalo aj úvahy správneho orgánu, ktorým bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval,
prípadne ako sa vysporiadal s návrhom alebo námietkami účastníkov konania.

8.
Podľa názoru správneho súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného vyššie uvedené náležitosti nespĺňa.
Rozhodnutie žalovaného neobsahuje najmä úvahu správneho orgánu, ktorou sa spravoval pri vyvodení
záveru, že priznaním peňažného príspevku na osobnú asistenciu by v prípade žalobcu nebol naplnený
účel osobnej asistencie uvedený v § 20 ods. 2 zák.č. 447/2008 Z.z. . Žalovaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia po citácii príslušných ustanovení vzťahujúcich sa k prejednávanej veci bez
ďalšieho konštatuje, že „maloletý G. U. v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia nie je odkázaný
na osobnú asistenciu, nakoľko nespĺňa náležitosti § 20 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch;
v predložených lekárskych nálezoch nie je zdokumentované, že maloletý posudzovaný je duševne
schopný riadiť osobu, ktorá by mu zabezpečovala pomoc, plánovať si, rozhodovať a ovplyvňovať svoje



aktivity. Tiež je potrebné konštatovať, že žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal ani s otázkou vykonávania voľnočasových a vzdelávacích aktivít maloletého
G.. V tejto súvislosti súd poukazuje na základný cieľ konania o kompenzácii, ktorým nepochybne
je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti,
vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojenie základných životných
potrieb za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti, minimalizácia sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným úsilím a
prostriedkami ako aj zmiernenie jej nepriaznivej sociálnej situácie. Správne orgány v danom prípade
opomenuli, že podľa § 20 ods. 2 zák.č. 447/2008 Z.z. účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora
sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti
a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít,
vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Keďže v napadnutom rozhodnutí absentuje úvaha, na
základe ktorej žalovaný dospel k záveru, že uvedený účel osobnej asistencie by v prípade maloletého
G. nebol naplnený, pričom pre náležité odôvodnenie prijatého záveru žalovaného nepostačuje len
konštatovanie, že osobná asistencia ako forma kompenzácie nebola v komplexom posudku navrhnutá
a za vhodnejšiu formu kompenzácie správny orgán považuje peňažný príspevok na opatrovanie. Preto
odôvodnenie iba tým, že maloletý nie je duševne schopný riadiť osobu, ktorý by mu zabezpečovala
pomoc, plánovať si, rozhodovať a ovplyvňovať svoje aktivity, nemožno považovať za dostatočné
zdôvodnenie toho, že maloletý G. nemá nárok na takýto peňažný príspevok. Zákon umožňuje takýto
príspevok priznať žiadateľovi od 6. roku veku, pričom nemožno očakávať, že by osoba v takomto veku
aj v prípade, že by nebola postihnutá ako maloletý G., dokázala riadiť a usmernovať osobu, ktorá by
jej zabezpečovala pomoc.

9.
Správny súd preto považoval rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné vo vzťahu k námietke
zákonnej zástupkyne maloletého, že takýto záver žalovaného je založený na nedostatočne zistenom
skutkovom stave. Aj keď sa v konaní vo veciach kompenzácie pripúšťa konanie lekárskej posudkovej
činnosti a sociálnej posudkovej činnosti postupom podľa § 11, § 13 a § 15 zák.č. 447/2008 Z.z.
žalovaného to však neoprávňuje, aby nevykonal podrobnú analýzu zistených záverov v odôvodnení
svojho rozhodnutia s vyhodnotením, prečo neprihliadol k námietkam matky maloletého ako jeho
zákonnej zástupkyne, ako posúdil závery obsiahnuté v komplexnom posudku a prečo ich považoval za
také, ktoré odôvodňujú prijať záver o tom, že nie sú splnené podmienky podľa § 20, § 21 a § 22 zák.č.
47/2008 Z.z. na priznanie príspevku na osobnú asistenciu. Je pritom nepochybné, že takýto príspevok
je možné priznať aj osobe, ktorá dovŕšila 6. rok veku, pričom konštatovanie žalovaného,že maloletý G.
nie je duševne schopný riadiť osobu, ktorá by mu zabezpečovala pomoc, plánovať si, rozhodovať a
ovplyvňovať svoje aktivity nemôže byť rozhodujúcou skutočnosťou preto, aby maloletému nebol priznaný
peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Nedostatočným odôvodnením rozhodnutia sa fyzickej osobe
(účastníkovi) odníma možnosť náležite skutkovo i právne argumentovať proti vydanému rozhodnutiu,
voči ktorému má možnosť podať žalobu o prieskum zákonnosti vydaného rozhodnutia. Tiež je potrebné
zdôrazniť, že zákon nevylučuje, že osobná asistencia je vhodná aj pre osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorá má v dôsledku postihnutia obmedzenú schopnosť v oblasti mobility, komunikácie a
sebaobsluhy. Za tohto stavu nemožno považovať rozhodnutie žalovaného za dostatočne odôvodnené
a doložené vykonaním dokazovaním. Práve odôvodnenie rozhodnutia má presvedčiť účastníkov o
správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia.

10.
Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné považovať rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, a to s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP, v
dôsledku čoho správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

11.
Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, tak s týmto
konštatovaním žalovaného správny súd nesúhlasí, pretože správnu žalobu podávala matka maloletého
G. ako jeho zákonná zástupkyňa, a teda bola oprávnená takúto žalobu podať.

12.
O trovách konania správny súd rozhodol tak, že v konaní úspešnej žalobkyni nepriznal právo na náhradu
trov konania, nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)