Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sa/32/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200357 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200357.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci žalobcu: MUDr. X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX U., zastúpeného: JUDr. L. U., bytom V. XXXX/XX, XXX XX Z. F. Z. V., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 50583-1/2017-BA zo dňa 14.09.2017, takto r o z h o d o l : I. Súd napadnuté rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 50583-1/2017- BA zo dňa 14. septembra 2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka U. č.700-0600000617- GC09/17 zo dňa 22. júna 2017 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Súd žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Sociálna poisťovňa, pobočka U., rozhodnutím č.700-0600000617-GC09/17 zo dňa 22. júna 2017 rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. X. U., t. j. žalobcovi, vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. októbra 2014. 2.Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že z údajov ktoré Sociálnej poisťovni poskytla Slovenská lekárska komora v elektronickej forme bolo zistené, že žalobca bol v čase od 22.7.2005 do 1.5.2017 držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotnej praxe E a zároveň na základe údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Daňové riaditeľstvo SR, resp. od 1. januára 2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, bolo zistené, že príjem žalobcu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2013 bol vo výške 18.565,65 Eur, teda vyšší ako je zákonom stanovená hranica, t. j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu a teda jeho príjem za rok 2013 je v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovej činnej osoby k 1. októbru 2014. Vzhľadom na tieto skutočnosti vzniklo žalobcovi 1. októbra 2014 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. 3.Proti uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne podal žalobca dňa 21.7.2017 odvolanie, v ktorom zdôvodnil, že ku dňu 1.7.2013, t. j. ku dňu právoplatnosti rozhodnutia Daňového úradu o zrušení daňovej registrácie fyzickej osoby mu zanikol status samostatne zárobkovo činnej osoby a tým mu zaniklo aj povinné nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby a aj povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby a rozhodnutie Sociálnej poisťovne je v rozpore so zákonom, a teda je neplatné, pretože nerešpektuje právny stav založený právnou úpravou účinnou do 31.12.2013, ktorá je pre právne vzťahy a ich právne následky vzniknuté do 31.12.2013 stále naďalej platnou a účinnou právnou úpravou. 4.Sociálna poisťovňa - ústredie svojim rozhodnutím č. 50583-1/2017-BA zo dňa 14. septembra 2017, zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne U., pričom svoje rozhodnutie odôvodnila s tým, že s účinnosťou od 1. januára 2015 je Sociálna poisťovňa povinná na základe údajov vedených v informačnom systéme Sociálnej poisťovne písomne oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, vymeriavací základ na platenie poistného, výšku poistného a údaje týkajúce sa úhrady poistného. Na zabezpečenie výkonu tejto činnosti Sociálna poisťovňa uzatvorila s viacerými inštitúciami, vrátane so Slovenskou lekárskou komorou, dohodu o poskytovaní údajov o vydaní resp. zrušení alebo pozastavení povolenia na výkon samostatne zárobkovej činnosti. Predmetom dohody so Slovenskou lekárskou komorou o poskytovaní údajov z registra Slovenskej lekárskej komory bolo určenie podrobností o poskytovaní údajov z registra licencií v zmysle § 78a ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a o automatickom poskytovaní údajov z tohto registra v elektronickej forme Sociálnej poisťovni v súlade § 233 ods. 9 v rozsahu potrebnom na výkon sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia. Dohoda nadobudla účinnosť od 21. februára 2015. Informáciu o tom, že žalobcovi bola vydaná licencia na výkon samostatnej zdravotnej praxe E s dátumom vzniku 17. augusta 2005, Slovenská lekárska komora poskytla Sociálnej poisťovni v elektronickej forme 7.apríla 2016. Licencia č. E na výkon samostatnej zdravotnej praxe v povolaní lekár - odbor gynekológia, pôrodníctvo a mamografia bola zrušená 1. mája 2017. Na základe uvedeného Sociálna poisťovňa, pobočka U. zistila, že účastník konania bol aj po 1.7.2013 držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu na prevádzkovanie alebo výkon samostatne zárobkovej činnosti. Ďalej Sociálna poisťovňa zistila z údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR, že žalobca v daňovom priznaní za rok 2013, podanom 6. júna 2014, t. j. v predĺženej lehote na jeho podanie, vykázal príjem z podnikania v sume 18.565,65 Eur, teda vyšší ako je zákonom stanovená hranica príjmu pre rok 2013. Vzhľadom na tieto skutočnosti ako aj vzhľadom na výšku príjmu ktorú účastník dosiahol za rok 2013, Sociálna poisťovňa, pobočka U. vydala napadnuté rozhodnutie správne tak, že deklarovala, že účastníkovi konania od 1. októbra 2014 vzniklo povinné nemocenské, povinné dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe. II. Žalobné dôvody 5.Žalobca v žalobe namietal, že žalovaná ako druhostupňový správny orgán neuviedla žiadne nové argumenty vo svojom rozhodnutí a len zopakovala, že žalobca je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotnej praxe podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, pričom s účinnosťou od 1.7.2014 sa podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zmenili podmienky zaradenia do okruhu samostatne zárobkovo činných osôb podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení od 1.1.2014. Žalobca v žalobe namietal, že jeho podnikanie ako fyzickej osoby podnikateľa bolo ukončené k 31.5.2013 a to na základe rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja č.TA/01773/2013/OZaHF-008 zo dňa 25.3.2013, na základe ktorého bolo zrušené povolenie na prevádzkovanie zariadenia ku dňu 31.5.2013. V nadväznosti na uvedené zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia dňa 4.6.2013 žaloba požiadal Daňový úrad v Trnave, pobočka U. o zrušenie daňovej registrácie. Na základe jeho žiadosti Daňový úrad v Trnave, pobočka U. dňa 10.6.2013 rozhodol o zrušení jeho registrácie pre daň z príjmov fyzickej osoby a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1.7.2013. Súbežne s ukončením podnikateľských aktivít ako fyzickej osoby žalobca so svojou manželkou založil obchodnú spoločnosť L., s.r.o., v ktorej je s manželkou konateľom a spoločníkom a ktorá vznikla zápisom do obchodného registra 3.5.2013 a ktorej predmetom podnikania je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení - v ambulancii, v špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom povolaní lekár, v študijnom odbore všeobecné lekárstvo a špecializovanom odbore gynekológia a pôrodníctvo, mamológia. T.j. všetky jeho podnikateľské aktivity ktoré ukončil ako fyzická osoba od 1.6.2013 vykonával výlučne len ako právnická osoba. Žalobca ďalej poukázal, že jeho príjem dosiahnutý na základe licencie E podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. dosahoval 0,- Eur. Licenciu mohol kedykoľvek zrušiť, urobil tak až 1.7.2014, napriek tomu, že túto licenciu nevyužíval. Žalobca uviedol, že v súvislosti s aplikáciou § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. tak ako ho aplikovala vo svojom rozhodnutí Sociálna poisťovňa, pobočka U., resp. žalovaná, došlo k porušeniu zákazu pravej retroaktivity v právnom poriadku Slovenskej republiky, nakoľko podľa správnosti mal byť aplikovaný § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013 a nie v takom znení ako ho aplikovala Sociálna poisťovňa, resp. žalovaná. Žalobca ďalej uviedol, že v súvislosti so zásadou materiálnej pravdy, zánikom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia k 31.5.2013 zaniklo žalobcovi aj povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a žalovaná nebola oprávnená určiť vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu k 1.10.2014 aplikáciou § 21 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Podľa názoru žalobcu obe rozhodnutia, v ktorých bolo žalobcovi určené vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby k 1.10.2014 s poukazom na § 21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2014 sú nezákonné, protiprávne a neplatné, nakoľko žalobcovi zaniklo oprávnenie v kalendárnom roku 2013 a žalovaná nerešpektovala vo svojom prvostupňovom a druhostupňovom rozhodnutí § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý žalovanej zakazuje použiť § 21 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v kalendárnom roku ktorý nasleduje po kalendárnom roku v ktorom oprávnenie zaniklo. Žalobca uviedol, že žalovaná nebola oprávnená určiť žalobcovi v prvostupňovom aj v druhostupňovom rozhodnutí vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osobe k 1.10.2014 podľa § 21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení len na základe existencie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotníckej starostlivosti (na základe ktorej žalobca nikdy nevyvíjal činnosť a nikdy nedosiahol príjem), ako aj len na základe príjmov žalobcu dosiahnutých v r. 2013 (ktoré boli dosiahnuté výlučne len na základe činnosti žalobcu do 31.5.2013 na základe povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti prevádzkovaním zdravotníckeho zariadenia ambulancie, v špecializovanom odbore gynekológia, pôrodníctvo a mamológia), nakoľko povinné nemocenské a dôchodkové poistenie žalobcu zaniklo zánikom oprávnenia k 31.5.2013 a zánik tohto povinného poistenia naďalej trvá, nakoľko nedošlo medzičasom k zmene stavu. Prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie žalovanej je teda nezákonné z toho dôvodu, že nerešpektujú právne následky, ktoré vznikli zrušením povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu k 31.5.2013. III. Vyjadrenie žalovanej k žalobe 6.Žalovaná zaslala súdu písomné vyjadrenie k žalobe dňa 20. decembra 2017, v ktorom uviedla, že dôvodom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bola skutočnosť, že s účinnosťou od 1. júla 2014 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, dovŕšenie 18 rokov veku a dosiahnutie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Vychádzajúc z ustanovenia § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 338/2013 Z.z. je nevyhnutné, aby fyzická osoba súčasne spĺňala obe relevantné podmienky na vznik právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, t.j. mať vek 18 rokov a dosiahla príjmy ktoré sú príjmami z podnikania alebo z výkonu inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zák. č. 595/2003 Z.z.. Žalovaná ďalej poukázala, že novela zákona č.461/2003 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2014 zrušila založenie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia na registrácii podľa osobitného predpisu. V rámci konania vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby bolo preukázané, že žalobca bol oprávnený na výkon činnosti uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) zák.č.461/2003 Z.z. v znení zákona č.543/2010 Z.z., keďže disponoval licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, licencia E vydanou 13. júla 2005 Slovenskou lekárskou komorou podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č.578/2004 Z.z. a zároveň bolo preukázané, že žalobca za rok 2013 dosiahol príjem z podnikania v sume 18.565,65 Eur. Podľa názoru Sociálnej poisťovne ako aj žalovanej nie je rozhodujúce na základe akého právneho vzťahu fyzická osoba príjmy z podnikania a inej zárobkovej činnosti nadobudla, rozhodujúcim je podľa právneho názoru Krajského súdu v Trenčíne, vysloveného v rozsudku č.25Sa/2/2017 zo dňa 9.mája 2017 to, že fyzická osoba dosiahla v príslušnom kalendárnom roku príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. K predmetnému vyjadreniu podal žalobca dve písomné repliky a to dňa 14.2.2016 a 12.4.2016, v ktorých poukazuje na rovnaké skutočnosti, ktoré boli obsahom žaloby, resp. odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu a navyše v týchto replikách poukazuje, že žalovaná pri použití nového zákona č. 338/2013 a to § 5 v znení účinnom od 1.7.2014 nerešpektovala právne následky vzniknuté na základe aplikácie § 5 v jeho znení účinnom do 31.12.2013 a nerešpektovala zánik statusu žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby k 1.7.2013. IV. Konanie na správnom súde a relevantná práva úprava 7.Podľa § 199 ods. 3 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“), ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu, b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť, c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere, f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2013, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2013, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2013, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 8. Krajský súd v Trnave vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 24. mája 2018, pričom zistil, že žaloba je dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal v prvom rade na rozdiel medzi licenciou podľa § 10 a povolením na prevádzkovanie ambulancie ktoré vydáva Trnavský samosprávny kraj, pretože licenciu podľa uvedeného ustanovenia § 10 vydáva Slovenská lekárska komora a na základe tejto licencie môže lekár pracovať u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na rozdiel od licencie ktorou vlastníkom bol žalobca, táto licencia oprávňuje lekára na prevádzkovanie ambulancie, v tomto smere poukázal, že v r. 2013 dosahoval žalobca príjem ako SZČO, pričom k zrušeniu SZČO došlo k dátumu 31.5.2013, tento príjem dosahoval len na základe povolenia na prevádzkovanie ambulancie, pričom kontinuálne pokračoval od 1.6.2013 v činnosti, ale už ako právnická osoba, kde sa stal konateľom a spoločníkom L. s.r.o.. K 31.5.2013 všetky príjmy riadne zdanil ako SZČO, pričom z licencie podľa § 10 nemal žiadny príjem, hoci túto licenciu mal a bol jej vlastníkom až do r.2017, kedy ju z opatrnosti zrušil. K 1.7.2013 došlo u žalobcu aj k zrušeniu daňovej registrácie, čím u neho zaniklo aj povinné poistenie, aj status SZČO. Poukázal ďalej na to, že žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodnutí použili retroaktivitu vo vzťahu k ustanoveniu § 5 zákona o sociálnom poistení, keď vo svojom rozhodnutí opreli svoje dôvody o nové ustanovenie tohto §-u, ktoré platilo od 1.7.2014, pričom správne malo byť použité toto ustanovenie do 30.6.2014. Ďalej došlo k porušeniu zásady materiálnej pravdy vo vzťahu ust. § 21 ods. 4 písm. b/, ktorý vylučuje použitie § 21 ods. 2 v r.2014 tak ako to spravila Sociálna poisťovňa. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d/, c/ a g/ a zároveň navrhol zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie. 10. Žalobca MUDr. X. U. uviedol, že žiada o spravodlivé rozhodnutie, nakoľko nemal z licencie žiadny reálny príjem. 11. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila listom zo dňa 22.5.2018 a súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti. 12. V danej veci bolo medzi účastníkmi konania sporné, či žalobca mal k 1.10.2014 status SZČO. 13. Na posúdenie tejto právnej otázky je rozhodujúca jednak aplikácia ustanovenia § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení účinného do 31.12.2013 a jednak aplikácia ustanovení § 21 ods. 1 a § 21 ods. 4 písm. b) účinného do 31.12.2013. 14. Na strane druhej v konaní nebolo sporné, že žalobca disponoval licenciou E ktorá bola vydaná Slovenskou lekárskou komorou, pričom držiteľom licencie E bol do 1.7.2014. Rovnako v správnom súdnom konaní nebolo sporné, že rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja č. j. TA/1624/2011/ OZaHF-004 zo dňa 11.4.2011 bolo vyhovené žiadosti žalobcu o vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, pričom žalobca začal prevádzkovať zdravotnícke zariadenie dňa 21.4.2011. TSK dňa 25.3.2013 vyhovel žiadosti žalobcu rozhodnutím č.TA/01773/2013/OZaHF-008, ktorým zrušil povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia k 31.5.2013. 15. V súvislosti so zákonnými podmienkami na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa správny súd stotožňuje s názorom žalobcu, že žalobca na výkon povolania lekár (toto vykonáva v pracovnoprávnom vzťahu) v spoločnosti L. s.r.o., v ktorej je súčasne konateľom, potrebuje licenciu E a licencia E nie je a nebola potrebná na to, aby žalobca bol oprávnený v tejto spoločnosti vykonávať povolanie lekár. 16. Správny súd súhlasí s argumentáciou žalobcu, že licencia E je potrebná na výkon zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a/) u iného poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti, ktorý má povolenie a považuje sa za oprávnenie, na základe ktorého bol žalobca oprávnený vykonávať zárobkovú činnosť. 17. Správny súd hneď na úvod právneho posúdenia považuje za potrebné zdôrazniť relevantnú skutočnosť, a to, že vznik povinného sociálneho poistenia SZČO vždy závisel a závisí od dosiahnutých príjmov v rozhodnom období. Teda závisí od zárobkovej činnosti SZČO. 18. Pokiaľ ide o posúdenie, či žalobca mal v období roku 2013 status SZČO a to na základe licencie E správny súd má za to, že pre toto určenie sú relevantné dve právne skutočnosti a to existencia licencie E súbežne s povolením na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (na ktoré sa vyžaduje licencia E a ďalej, že žalobca nikdy nevykonával zárobkovú činnosť na základe licencie E Inak povedané, žalobca mal príjmy výlučne z prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia na základe povolenia TSK a licencie E Táto skutočnosť nebola zo strany žalovanej rozporovaná, avšak žalovaná túto tvrdenú skutočnosť vyhodnotila ako irelevantnú argumentujúc tým, že zákon o sociálnom poistení presne stanovuje podmienky kedy SZČO vzniká a zaniká povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, pričom na tento účel nie je rozhodujúce na základe akého oprávnenia žalobca dosahoval príjem, ale len skutočnosť, že príjem dosiahol ako SZČO. Na margo tvrdenia žalobcu, že na základe licencie E nikde nevykonával zárobkovú činnosť a teda z nej nedosahoval príjem, správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná túto skutočnosť vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom neverifikovala. 19. Správny súd v tejto súvislosti zastáva názor, že zákon o sociálnom poistení explicitne neupravoval a ani neupravuje situáciu, keď fyzická osoba disponovala dvomi oprávneniami na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, príjem mala len z činnosti, ktorá bola vykonávaná výlučne na základe jedného z nich a oprávnenie, z ktorého fyzická osoba dosahovala príjem zaniklo, tak ako v posudzovanom prípade. Zákon o sociálnom poistení v znení do 31.12.2013 v § 21 ods. 4 písm. b) ustanovoval, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21) ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). 20. Podľa názoru správneho súdu, pokiaľ aj žalobca mal vydanú licenciu E na výkon zdravotníckej praxe, ktorá mu podľa § 5 písm. c) zákona účinného do 31.12.2013 bez ďalšieho zakladala status SZČO, účasť na sociálnom poistení mu však toto oprávnenie zakladať nemohlo, a to z dôvodu, že týmto oprávnením ( licenciou E nevykonával zárobkovú činnosť. Inak povedané, nemal z neho príjem, ktorý by sa na účely povinného nemocenského a dôchodkového poistenia posudzoval podľa § 21 ods. 1. Preto po zániku povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, z ktorého ako SZČO výlučne dosahoval príjem, jeho účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení nemohla na základe iba formálnej existencie tejto licencie pokračovať. Pokiaľ by to tak bolo, priečilo by sa to účelu zákona, ktorý povinné nemocenské a dôchodkové poistenie kumulatívne viaže na dve zákonné podmienky a to status SZČO a s tým spojený výkon zárobkovej činnosti, ktorý však žalobcovi z licencie E nikdy neplynul. 21. V súvislosti s výkladom zákona o sociálnom poistení, ktorý sa vo vzťahu k stanoveniu statusu SZČO mení pomerne často, pričom tieto zmeny odrážajú najmä aktuálnu rozhodovaciu prax správnych súdov a Ústavného súdu SR (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/2012 z 23.02.2013, ktorý sa týkal obdobného, aj keď nie skutkovo totožného problému s účasťou na sociálnou poistení advokátov) si správny súd dovolí poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 295/2017, v ktorom ústavný súd zdôraznil, že „...k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy.“ Obdobne Ústavný súd SR pripustil možnosť súdu odchýliť sa od doslovného znenia zákona aj v náleze sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. júla 2008, v ktorom skonštatoval, že : „Súd môže, ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). V takýchto prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.“ 22. Správny súd, vychádzajúc z citovaných rozhodnutí ústavného súdu sa priklonil k teleologickému výkladu ustanovení § 5 písm. c) a § 21 ods. 1 a 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2013 a vyhodnotil právne posúdenie veci žalovanou za formálne a neudržateľné, pretože sa tým, podľa názoru správneho súdu, potiera samotný účel zákona o sociálnom poistení, ktorým je viazať účasť na sociálnom poistení na určitý dosiahnutý príjem zo zárobkovej činnosti. V konaní, ako už bolo vyššie uvedené, je nesporné, že žalobca dosahoval príjem výlučne na základe povolenia TSK a licenciu E na základe ktorej bol tiež oprávnený dosahovať príjem, nevyužíval. Je pravdou, že zákon o sociálnom poistení nerozlišuje na účely účasti na sociálnom poistení príjem, ktorý fyzická osoba môže dosiahnuť z viacerých oprávnení, avšak vychádzajúc zo systematického výkladu zákona, samotný status SZČO, teda len splnenie podmienky udelenia oprávnenia, automaticky účasť na sociálnom poistení nezakladá. Preto správny súd ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vykladal tak, že pokiaľ fyzická osoba disponuje súčasne dvoma oprávneniami, ktoré podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2013 zakladali status SZČO, účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení podľa § 21 ods. 1 sa posudzuje osobitne vo vzťahu ku každému oprávneniu, ak oprávnenie, na základe ktorého sa výlučne dosahoval príjem podľa § 138 ods. 9 zaniklo. 23. Okrem toho je nesporné a žalobcom jednoznačne preukázané, že žalobca ukončil podnikanie ako fyzická osoba podnikateľ k 31.5.2013 a to na základe rozhodnutia TSK č.TA/01773/2013/OZaHF-008 zo dňa 25.3.2013, ktorým mu bolo zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ku dňu 31.5.2013 a Daňový úrad v Trnave, pobočka U. dňa 10.6.2013 rozhodol o zrušení jeho registrácie pre daň z príjmov fyzickej osoby, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1.7.2013. Dňa 5.6.2013 žalobca doručil Sociálnej poisťovni registračný list fyzickej osoby - odhlášku SZČO z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia k 31.5.2013. Od 1.6.2013 žalobca pracoval pre iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pre právnickú osobu spoločnosť L. s.r.o., ktorej bol spoločníkom a konateľom. 24. V správnom súdnom konaní bolo listinnými dôkazmi preukázané, že žalobca po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia nevykonával na základe licencie E. činnosť, z ktorej by mu plynuli príjmy z podnikania a inej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Preto formálne držanie licencie E. žalobcom, bez jej skutočného využitia za účelom získania príjmu, nemôže napĺňať materiálnu podmienku na to, aby žalobca bol aj po zániku povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, výlučne z ktorého dosahoval príjmy, ktoré boli posudzované na účely sociálneho poistenia, účastný na sociálnom poistení. Preto správny súd zastáva názor, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v prípade žalobcu zaniklo k 31.05.2013, teda dňom zániku povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Pokiaľ by správny súd pripustil, že iba formálna dispozícia žalobcu licenciou E. bez akéhokoľvek príjmu, ktorý by z jej využitia plynul, by zakladal účasť na sociálnom poistení, došlo by k popretiu účelu zákona, ktorý, ako už bolo viackrát uvedené, účasť na sociálnom poistení spája nielen so statusom SZČO, ale aj s dosiahnutým príjmom (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Alebo inak ešte povedané, žalobcovi účasť na sociálnom poistení na základe licencie E. z dôvodu nedosiahnutia zákonom požadovaného príjmu nikdy podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nevznikla a preto táto účasť logicky nemohla kontinuálne pokračovať. Takýto záver je neudržateľný a v rozpore s účelom zákona o sociálnom poistení. 25. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zastal názor, že napadnuté rozhodnutie žalovanej a rovnako tiež rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP vec vrátiť podľa § 191 ods. 4 SSP orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Správny súd teda zrušil napadnuté rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Správny súd si plne uvedomuje, že zákonné podmienky vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia sú presne stanovené zákonom č. 461/2003 Z. z., avšak v danom konkrétnom prípade správny súd zohľadnil samotný účel zákona a tomu prispôsobil rozhodnutie vo veci samej. Správny súd posudzoval aj dopad daného rozhodnutia na verejný záujem, ktorý nepochybne účasť na sociálnom poistení predstavuje, avšak má za to, že práve preukázaním, že žalobca skutočne nevykonával zárobkovú činnosť na základe licencie E. teda ňou nedosahoval príjem, ktorý podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zakladá povinnú účasť na sociálnom poistení, verejný záujem nie je dotknutý. 26. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, sú konajúce orgány verejnej správy v ďalšom konaní viazané (§ 191 ods. 6 SSP). 27. O trovách konania súd rozhodol tak, že procesne úspešnému žalobcovi trovy nepriznal, pretože tento si ich neuplatnil. 28. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.