Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/128/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200360 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200360.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: MS -Spark s.r.o., Hlavná 23, Trnava 917 01, IČO: 36 298 964, zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101947407/2017 zo dňa 12.9.2017 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 20.11.2017, doručenou správnemu súdu dňa 22.11.2017 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorým tento postupom podľa § 74 ods. 4 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok) daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Trnava (ďalej len prvostupňový správny orgán) č. 101264081/2017 zo dňa 8.6.2017, ktorou správca dane vyzval žalobcu na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 48 853,57 eur, potvrdil. V žalobe namietal, že týmto rozhodnutím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Poukázal na ust. § 88 daňového poriadku, v zmysle ktorého je správca dane povinný zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania a vykonanie daňovej exekúcie len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje. V tejto súvislosti uviedol, že dňa 3.7.2017 podal odvolanie v zmysle § 91 ods. 5 daňového poriadku, pričom poukázal na skutočnosť, že dňa 3.7.2017 podal správcovi dane aj podnet na preskúmanie rozhodnutia Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany č. 100316801/2017 zo dňa 13.12.2016 z dôvodu, že predmetné rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, nakoľko správca dane počas konania neprihliadal na skutočnosti uvádzané a dôkazy predkladané kontrolovaným daňovým subjektom. V tomto podnete žiadal žalobca daňové exekučné konanie zastaviť z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre jeho začatie a vedenie je nezákonné a môže byť v mimo odvolacom konaní zrušené. Z rovnakých dôvodov žiadal aj odklad daňovej exekúcie, keďže v zmysle § 96 ods. 1 písm. a) daňového poriadku môže byť exekučný titul zrušený. Ďalej poukázal na to, že rozhodnutie správcu dane, týkajúce sa preskúmania rozhodnutia Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany č. 100316801/2017 zo dňa 15.2.2017 je potrebné vnímať ako predbežnú otázku, dôležitú pre ďalšie pokračovanie v daňovom konaní a do zodpovedania ktorej nie je možné v tomto konaní pokračovať. Za tohto stavu mal preto správca dane aplikovať postup podľa § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, keď mal daňové konanie prerušiť, ak mal vedomosť o tom, že bolo začaté konanie o predbežnej otázke. Mal za to, že týmto postupom správnych orgánov došlo k ukráteniu na jeho právach a právom chránených záujmoch. Tvrdil, že, predmetné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalobou napadnutým rozhodnutím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čo má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Ďalej uviedol, že žalovaný sa náležitým spôsobom nevysporiadal so žalobcom namietanými skutočnosťami, rozhodnutie žalovaného považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a ktoré tiež vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal preto rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 9.1.2018 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Dôvody uvádzané žalobcom ako daňovým dlžníkom v odvolacom správnom konaní podľa jeho názoru nie sú relevantným dôvodom pre zrušenie daňovej exekučnej výzvy. Daňový dlžník nimi spochybňuje postup správcu dane pri vyrubení vymáhanej daňovej povinnosti, pričom tieto jeho námietky budú riešené v samostatnom konaní v rámci podaného podnetu na preskúmanie rozhodnutia správcu dane mimo odvolacieho konania. V tejto súvislosti poukázal na to, že tieto dôvody mohol daňový dlžník využiť ako zdôvodnenie prípadného odvolania podaného proti rozhodnutiu, ktorým bola dorubená vymáhaná daňová povinnosť. Ich uznanie ako zdôvodnenie podania odvolania proti daňovej exekučnej výzve by zvýhodňovalo jeho postavenie ako daňového dlžníka, pretože rovnaké dôvody by mohol daňový dlžník využiť pri podaní odvolania proti daňovej exekučnej výzve a rovnako pri podaní podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, čo právna prax ani právna teória neumožňujú. Takéto podanie podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania proti rozhodnutiu, ktoré je podkladom pre vystavenie exekučného titulu nemá odkladný účinok, a preto aj samotné podanie podnetu na preskúmanie rozhodnutia nemôže byť prekážkou vykonávania daňovej exekúcie a nemôže byť dôvodom pre zrušenie odvolaním napadnutej daňovej exekučnej výzvy, resp. dôvodom pre zastavenie daňového exekučného konania. Ďalej poukázal na to, že daňový poriadok umožňuje daňovému dlžníkovi podať podľa § 91 ods. 5 daňového poriadku proti daňovej exekučnej výzve odvolanie, dôvody odvolania však zákon obmedzil len na prípady, keď nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, resp. sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. V tejto súvislosti poukázal na to, že dôvody, ktoré uviedol žalobca v odvolaní proti daňovej exekučnej výzve sú namierené v plnom rozsahu len voči rozhodnutiu Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany č. 100316801/2017 a tieto budú posudzované na základe podnetu žalobcu na preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutia v mimo odvolacom konaní. V danom prípade preto boli splnené zákonné podmienky na začatie daňového exekučného konania podľa § 88 daňového poriadku. Daňové exekučné konanie bolo začaté na základe relevantného exekučného titulu, ktorým bol podľa § 89 ods. 1 písm. a) daňového poriadku vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov a odvolaním napadnutá daňová exekučná výzva bola vydaná a doručená žalobcovi dňa 26.6.2017 v súlade s § 91 daňového poriadku. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že boli naplnené podmienky v zmysle § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku na prerušenie daňového konania správcom dane z úradnej povinnosti z dôvodu podaného podnetu žalobcu na preskúmanie rozhodnutia Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany č. 100316801/2017 zo dňa 15.2.2017 s odôvodnením, že preskúmanie tohto rozhodnutia je nutné vnímať ako predbežnú otázku, s čím žalovaný nesúhlasil, pretože boli splnené zákonné podmienky na začatie daňového exekučného konania podľa § 88 ods. 4 daňového poriadku, ktorými sú existencia daňového nedoplatku, exekučného titulu, majetku, výkon daňovej exekúcie podľa daňového poriadku a výkon daňovej exekúcie spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje. Žalovaný tiež skúmal, či boli procesné úkony v rámci daňového exekučného konania vykonané v súlade s daňovým poriadkom, a či bola daňová exekučná výzva vydaná a doručená v súlade s § 91 daňového poriadku. K veci ďalej uviedol, že ku dňu vydania daňovej exekučnej výzvy č. 101264081/2017 zo dňa 8.6.2017 nebol podnet na preskúmanie rozhodnutia č. 100316801/2017 zo dňa 15.2.2017 ešte podaný. Správca dane vyhovel žiadosti žalobcu o odklad daňovej exekúcie zo dňa 3.7.2017 a rozhodnutím č. 101623295/2017 zo dňa 24.7.2017 odložil podľa § 95 ods. 2 daňového poriadku výkon daňovej exekúcie do právoplatného rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR o podnete daňového dlžníka na preskúmanie rozhodnutia Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany č. 100316801/2017 zo dňa 15.2.2017, mimo odvolacieho konania. V rozhodnutí správca dane uviedol, že preveruje skutočnosti rozhodujúce pre zastavenie daňovej exekúcie a podľa § 95 ods. 4 daňového poriadku úkony správcu dane, ktoré vykonal, zostávajú zachované. Následne rozhodnutím č. 1349535/2017 zo dňa 25.9.2017 správca dane na základe žiadosti žalobcu, podanej elektronicky dňa 20.9.2017, podľa § 96 ods. 2 daňového poriadku čiastočne zastavil daňové exekučné konanie začaté rozhodnutím č. 100885760/2017 zo dňa 15.5.2017, vo vzťahu poskytovateľovi platobných služieb: U. X., B. T. XX, XXX XX C. a to pokiaľ ide o sumu 40 000 eur, R., B.., D. H., XXX XX C. a to pokiaľ ide o sumu 8 853,57 eur a K. K., B.., R. XX, XXX XX, C. X - H. Z. pokiaľ ide o sumu 48 853,57 eur z celkovej sumy 48 853,57 eur a zrušil príkazy o zablokovaní peňažných prostriedkov v uvedenom rozsahu, nakoľko v priebehu daňového exekučného konania nastali skutočnosti uvedené v ust. § 96 ods. 2 daňového poriadku. 3. Uznesením č.k. 20S/128/2017-41 zo dňa 30.1.2018 správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci vedenej na Krajskom súde v Trnave. 4. Správca dane daňovou exekučnou výzvou č. 101264081/2017 zo dňa 8.6.2017, vydanou v zmysle § 91 daňového poriadku a doručenou žalobcovi ako daňovému dlžníkovi dňa 26.6.2017 oznámil, že na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov správcu dane č. 100797193/2017, zostavených správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 9.5.2017 vo výške 48 853,57 eur, začal v zmysle § 90 ods. 1 daňového poriadku daňové exekučné konanie vydaným rozhodnutiam č. 100885760/2017 zo dňa 15.5.2017 na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 48 853,57 eur, pričom rozhodnutie bolo doručené všetkým trom poskytovateľom platobných služieb (R., B., U. X.. a K. K..) a následne správca dane v zmysle § 91 ods. 2 písm. f) daňového poriadku vyzval daňového dlžníka - žalobcu, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok vo výške 48 853,57 eur na daňový exekučný účet správcu dane. Súčasne ho upozornil na to, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb v zmysle § 108 daňového poriadku, a to na peňažné prostriedky uložené na účtoch. 5. Na základe odvolania žalobcu vydal žalovaný žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým daňovú exekučnú výzvu prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil, rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 21.9.2017 a týmto dňom nadobudlo právoplatnosť. Vymáhaný daňový nedoplatok v sume 48 853,57 eur vyplýva z rozhodnutia Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany č. 100316801/2017 zo dňa 15.2.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.3.2017, splatnosť dňa 10.4.2017 a vykonateľnosť dňa 11.4.2017 a ktoré je predmetom exekučného titulu - vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov č. 100797193/2017, zostaveného správcom dane z údajov evidencie daní žalobcu ako daňového dlžníka ku dňu 9.5.2017. 6. Rozhodnutím žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu č. 101947407/2017 zo dňa 12.9.2017 tento podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku daňovú exekučnú výzvu prvostupňového správneho orgánu č. 101264081/2017 zo dňa 8.6.2017, ktorou správca dane vyzval na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 48 853,57 eur potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že dôvody uvádzané daňovým dlžníkom - žalobcom v odvolaní nie sú relevantným dôvodom pre zrušenie daňovej exekučnej výzvy. Ďalej poukázal na to, že skúmal, či boli splnené zákonné podmienky na začatie daňového exekučného konania podľa § 88 ods. 4 daňového poriadku, ktorými sú existencia daňového nedoplatku, exekučného titulu, majetku, výkon daňovej exekúcie podľa daňového poriadku a výkon daňovej exekúcie spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje. Okrem týchto zákonných podmienok odvolací správny orgán skúmal, či boli procesné úkony v rámci daňového exekučného konania vykonané v súlade s daňovým poriadkom, a či bola daňová exekučná výzva vydaná a doručená v súlade s § 91 daňového poriadku. 7. Správny súd predmetnú vec prejednal bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 137 ods. 4 zák.č. 162/2015 Z.z. (ďalej len Správny súdny poriadok), preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktorému predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu ako aj pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 8. Podľa § 88 ods. 4 daňového poriadku správca dane je povinný a) zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania, b) vykonať daňovú exekúciu len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje. Podľa § 89 ods. 1 daňového poriadku exekučným titulom je a) vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie, b) vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov, c) jednotný exekučný titul podľa osobitného predpisu, d) exekučný titul podľa osobitného predpisu. Podľa § 89 ods. 3 daňového poriadku deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti. Podľa § 91 ods. 5 daňového poriadku do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. 9. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že daňový poriadok umožňuje žalobcovi ako daňovému dlžníkovi podať podľa § 91 ods. 5 daňového poriadku proti daňovej exekučnej výzve odvolanie, dôvody odvolania avšak zákon obmedzil len na prípady, keď nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, resp. sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že dôvody, ktoré uvádza žalobca v žalobe (tieto sú totožné s dôvodmi uvádzanými v odvolacom správnom konaní) sú namierené v plnom rozsahu len voči rozhodnutiu Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany č. 100316801/2017, zo dňa 15.2.2017, ktoré budú riešené na základe podnetu žalobcu v rámci preskúmania predmetného rozhodnutia v mimo odvolacom konaní. Správny súd uvádza, že exekučné konanie je dôsledkom nesplnenia daňovej povinnosti žalobcom dobrovoľným spôsobom, čo sú právne následky, ktorých si žalobca musí byť vedomý na základe skôr vydaných právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktorými boli vyrubené daňové nedoplatky, ktoré sú základom pre daňové exekučné konanie. V predmetnej veci boli splnené zákonné podmienky na začatie daňového exekučného konania podľa § 88 ods. 4 daňového poriadku, ktorými sú existencia daňového nedoplatku, exekučného titulu, majetku, výkon daňovej exekúcie podľa daňového poriadku a výkon daňovej exekúcie spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje. Skutočnosť, že žalobca dňa 3.7.2017 podal podnet na preskúmanie rozhodnutia Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany č. 100316801/2017 zo dňa 15.2.2017 mimo odvolacieho konania ako aj návrh na zastavenie daňového exekučného konania správcom dane s odôvodnením, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre jeho začatie a vedenie môže byť v mimo odvolacom konaní zrušené, tak tieto argumenty nie sú relevantným dôvodom pre zrušenie daňovej exekučnej výzvy. Správny súd zdôrazňuje, že tieto dôvody mohol žalobca ako daňový dlžník využiť v prípade podaného odvolania proti rozhodnutiu, ktorým mu bola dorubená vymáhaná daňová povinnosť. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že ich uznanie ako zdôvodnenie podania odvolania proti daňovej exekučnej výzve by zvýhodňovalo postavenie žalobcu ako daňového dlžníka tým, že rovnaké dôvody by mohol daňový dlžník využiť pri podaní odvolania proti daňovej exekučnej výzve a rovnako pri podaní podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Okrem toho takéto podanie podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania proti rozhodnutiu, ktoré je podkladom pre vystavenie exekučného titulu nemá odkladný účinok, a preto nemôže byť ani prekážkou vykonávania daňovej exekúcie a nemôže byť ani dôvodom pre zrušenie odvolaním napadnutej daňovej exekučnej výzvy, resp. pre zastavenie daňového exekučného konania. 10. Žalobca v konaní neosvedčil, že po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu v danej veci nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti a neosvedčil ani, že sú tu iné dôvody, pre ktoré by bola daňová exekúcia neprípustná. Správny súd zistil, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na začatie daňového exekučného konania podľa § 88 daňového poriadku, a to na základe relevantného exekučného titulu, ktorým bol podľa § 89 ods. 1 písm. b) daňového poriadku vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov a odvolaním napadnutá daňová exekučná výzva, ktorá bola vydaná a doručená daňovému dlžníkovi dňa 26.6.2017 v súlade s § 91 daňového poriadku. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že správca dane bol povinný prerušiť daňové konanie z dôvodu, že bol podaný podnet na preskúmanie rozhodnutia Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany č. 100316801/2017 zo dňa 15.2.2017 a takéto preskúmanie rozhodnutia je nutné vnímať ako predbežnú otázku, do zodpovedania ktorej nie je možné v tomto konaní pokračovať, správny súd uvádza, že žalobca túto námietku neuviedol v odvolaní proti daňovej exekučnej výzve a s poukazom na ust. § 91 ods. 6 daňového poriadku nemožno na túto námietku prihliadať. V daňovom poriadku skutočne nie je zadefinované, čo sa rozumie pod pojmom mať vedomosť o tom, že začalo konanie o predbežnej otázke. Takouto predbežnou otázkou možno považovať takú otázku, zodpovedanie ktorej podmieňuje rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. Súčasne je to taká otázka, ktorej rozhodnutie nepatrí do kompetencie správneho orgánu, ktorý vo veci rozhoduje. Takéto konštatovanie vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SP sp.zn. 2Sžo 129/2007. Taktiež nemožno mať za to, že by zo strany správnych orgánov došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nakoľko žalovaný v odvolacom správnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodnutia, ktoré bolo podkladom pre daňové exekučné konanie, pretože išlo o právoplatné rozhodnutie. V odvolaní proti daňovej exekučnej výzve zo strany žalovaného došlo k skúmaniu len tých skutočností, ktoré sa týkajú tejto fázy daňového konania, predovšetkým splnenie procesných a hmotnoprávnych podmienok pre začatie daňového exekučného konania, ktoré boli u žalobcu ako daňového dlžníka splnené. Je potrebné konštatovať, že správca dane postupoval pri vydaní daňovej exekučnej výzvy správne, daňová exekúcia v predmetnej veci bola prípustná a zo strany správcu dane neboli zistené, že by došlo k porušeniu ustanovení daňového poriadku zo strany správcu dane, resp. žalovaného. Správny súd považuje za potrebné k veci ešte uviesť, že v rámci súdneho prieskumu daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia o odvolaní proti nej nie je možné preskúmavať zákonnosť exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo by bolo v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej právnej ochrany počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu. 11. Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 12. V konaní úspešnému žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.