Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sa/8/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200092 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2018200092.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobcu: MUDr. J. U., bytom S. XXXX/XX, XXX XX W., právne zastúpeného: JUDr. Adriena Vysudilová, advokátka so sídlom Paulínska 15/A, 917 01 Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 23326-3/2018-BA zo dňa 12.01.2018 takto r o z h o d o l : I. Správny súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 23326-3/2018-BA zo dňa 12.01.2018 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 971-30/2017-TT zo dňa 12.06.2017 z r u š u j e a vec vracia Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava na ďalšie konanie. II. Správny súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodnutím č. 971-30/2017-TT zo dňa 12.06.2017 podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“, príp. „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj „SZČO“) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 31. decembra 2007, ale zaniklo dňa 30. júna 2009. Správny orgán prvého stupňa dôvodil výrok rozhodnutia poukazom na ustanovenia § 5 ZSP v znení účinnom do 31.12.2010, poukazom na ustanovenia § 21 ods. 4 ZSP v znení účinnom do 31.07.2006 a od 01.08.2006 do 31.12.2010 a na ustanovenia § 21 ods. 1 ZSP v znení účinnom od 01.01.2005 do 31.12.2007 a od 01.01.2008 do 31.12.2010. Zároveň pobočka žalovanej v rozhodnutí prvého stupňa pre účely posúdenia zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu dôvodila nasledovnými skutočnosťami: · žalobca mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe povolenia na poskytovanie liečebno-preventívnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení vydaného Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky evidovaným pod číslom 1874/1994-B zo dňa 08.08.1994, ktoré bolo zrušené ku dňu 31.07.2005 rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja (ďalej len „TSK“) č. TA/2005/2415. Rozhodnutím TSK č. TA/2005/2414 zo dňa 26.07.2005 bolo žalobcovi vydané povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s účinnosťou od 01.08.2005 a toto povolenie bolo zrušené rozhodnutím TSK č. TA/2007/2111 ku dňu 31.12.2007, · dňa 05.12.2007 žalobca podal odhlášku z povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO ku dňu 31.12.2007, · na základe údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou a na základe dožiadania Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 12.05.2017, predložil žalobca dňa 23.05.2017 licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/TT/0270/05 zo dňa 13.07.2005 s platnosťou od 21.07.2005 doteraz, · podľa údajov z registra daňových subjektov získaných od Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (od 01.01.2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) príjem žalobcu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za roky 2006 a 2007 presiahol zákonom stanovenú hranicu, pričom za rok 2008 bol tento posudzovaný príjem žalobcu 0,- SKK. 2. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 971-30/2017-TT zo dňa 12.06.2017 postupom podľa § 218 ods. 1 a 2 ZSP rozhodnutím č. 23326-3/2018-BA zo dňa 12.01.2018 odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a predmetné rozhodnutie prvého stupňa potvrdila. Rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 22.01.2018. 3. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaná stotožnila so skutkovými a právnymi závermi správneho orgánu prvého stupňa. Vo vzťahu k posúdeniu podmienok zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu v postavení SZČO žalovaná uviedla, že napriek skutočnosti, že žalobcovi bolo dňom 31.12.2007 rozhodnutím TSK č. TA/2005/2414 zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, žalobca mal aj po 31.12.2007 na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože mal platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (licencia typu A) a príjem žalobcu zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2006 a 2007 presiahol sumu ustanovenú zákonom, pričom za rok 2008 už daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb žalobca nepodal. Žalovaná dôvodila právnym názorom, že ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica (pričom nie je dôležité, na základe ktorého konkrétneho oprávnenia ho dosiahla), samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. Ohľadom žalobcom podaného registračného listu fyzickej osoby - odhlášky žalovaná uviedla, že táto odhláška má len deklaratórny charakter a nespôsobuje zánik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na zákonnú povinnosť žalobcu pri podaní odhlášky uviesť Sociálnej poisťovni všetky skutočnosti rozhodujúce na vznik a zánik povinného sociálneho poistenia, vrátane predloženia všetkých oprávnení na prevádzkovanie alebo výkon samostatnej zárobkovej činnosti. Sociálnej poisťovni prvé verifikované údaje boli poskytnuté Slovenskou lekárskou komorou až v roku 2016, na základe ktorých zistila, že hoci bolo žalobcovi zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia k 31.12.2007, mal naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (licencia typu L1A), na základe ktorej bol oprávnený na výkon samostatnej zárobkovej činnosti aj po 31.12.2007. Ak po uvedenom dátume žalobca už nemal v úmysle vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na základe licencie L1A, mal možnosť požiadať Slovenskú lekársku komoru (ďalej aj „SLK“) o jej zrušenie. Vzhľadom na uvedené novo zistené skutočnosti žalovaná vyhodnotila žalobcom podanú odhlášku z povinného sociálneho poistenia za spornú, čo bolo dôvodom na správny postup pobočky žalovanej podľa § 178 ods. 1 písm. a) bodu prvého zákona o sociálnom poistení, ktorého výsledkom bolo vydanie rozhodnutia prvého stupňa o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby. II. Žaloba a jej dôvody 4. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca včas správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), f), e) SSP zrušil. 5. Žalobca vyslovil nesúhlas s právnym názorom žalovanej, že len držba licencia L1A žalobcom bola dôvodom jeho oprávnenia na výkon samostatnej zárobkovej činnosti aj po 31.12.2007, nakoľko žalobca už nemal kód lekára prideľovaný Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podľa § 20 ods. 1 písm. d) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a poisťovňa by mu nikdy výkony nepreplatila, taktiež žalobca už nemal IČO, takže by automaticky porušil aj minimálne ďalšie dva zákony. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že i v súčasnosti je držiteľom licencie L1B, a teda podľa úvah žalovanej by mohol využívať aj túto licenciu, avšak už nie je držiteľom prideleného IČO, kódu lekára a ani povolenia. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že pokiaľ žalobca nemal v úmysle vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, mohol požiadať SLK o zrušenie licencie, pretože zákon mu takúto povinnosť v spojení s nemocenským poistením neukladá, pričom toto je možné vyvodiť i z výkladu § 21 ods. 4 písm. b) ZSP. S poukazom na uvedené ustanovenie zákona žalobca nesúhlasil s názorom žalovanej, že držba licencie L1A automaticky zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. 6. Rovnako žalobca namietal právny záver žalovanej o bezvýznamnosti registračného listu, hoci podľa žalobcu je pravdou, že iba potvrdzuje určité právne skutočnosti. V tejto súvislosti žalobca poukázal na zákon o sociálnom poistení, ktorý presne nekonkretizuje , ako sa preukazuje konštitutívny stav, žalovaná nikdy nevzniesla konkrétne požiadavky (s výnimkou desaťročného omeškania), tak potom podľa žalobcu je potrebné postupovať podľa Občianskeho zákonníka a vykladať právny úkon žalobcu vo vzťahu k právnemu následku, ktorý chcel svojím úkonom vyvolať. 7. V súvislosti s druhým žalobným dôvodom napádajúcim, že skutkový základ preskúmavaného rozhodnutia žalovanej nemá oporu v administratívnom spise, žalobca poukázal na nedostatočné a nesprávne vyhodnotenie žalobcom doložených listinných dôkazov, predovšetkým odhlášky žalobcu v zmysle uvádzaného identifikačného čísla, prihlášky zamestnávateľa za žalobcu ako zamestnanca, ktorá taktiež obsahuje IČO, avšak odlišné, ďalej žalobcom ako konateľom právnickej osoby doložené doklady o pracovných úväzkoch, pracovnú zmluvu, platový výmer. S prihliadnutím na uvedené i z časového hľadiska bolo podľa žalobcu vylúčené, aby mohol žalobca využívať aj iné licencie. Taktiež sa v administratívnom spise nachádza rozhodnutie o zrušení povolenia žalobcu na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti vo vlastnom zariadení. 8. Ďalej žalobca namietal nedostatočné vyhodnotenie všetkých dôkazov vo vzájomných súvislostiach a nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu žalovanou, pričom v súvislosti so zrušeným kódom pre vykonávanie zdravotnej starostlivosti pri SZČO zároveň žalovaná neprihliadla na existenciu nového kódu prideleného právnickej osobe MEDBEL, s.r.o., kde sa žalobca zamestnal ako odborný zástupca. 9. Žalobca mal za to, že orgány Sociálnej poisťovne si mali pre účely rozhodnutia vo veci zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu ako SZČO zaobstarať ďalšie objektívne listiny zo Štatistického úradu, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, prípadne vyzvať žalobcu na doloženie dôkazov, napríklad starý a nový kód, zrušenie IČO a podobne. Nedodržaním uvedeného postupu správne orgány oboch stupňov nesplnili povinnosť riadneho zistenia podkladov pre administratívne konanie. 10. Záverom žalobca namietal nespravodlivosť preskúmavaného rozhodnutia a konania, keď mu je po desiatich rokoch vyrubované poistné a následne i desaťročné penále napriek tomu, že si vždy riadne plnil svoje povinnosti voči štátu. III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu 11. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom trvala na správnosti dôvodov a právnej argumentácii preskúmavaných administratívnych rozhodnutí oboch stupňov. 12. V súvislosti so vznikom povinného sociálneho poistenia SZČO žalovaná uviedla, že samotné nadobudnutie právneho postavenia SZČO automaticky nezakladá vznik povinného sociálneho poistenia tejto osoby, nakoľko jeho vznik závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Žalovaná argumentovala výkladom ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktoré bližšie nešpecifikuje dosiahnuté príjmy, a preto nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia fyzická osoba dosiahla uvedený príjem. 13. Pre posúdenie zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu žalovaná považovala za podstatné skutočnosti, že v rokoch 2006 a 2007 žalobca dosahoval príjem z podnikania ako samostatne zárobkovo činná osoba vo výške presahujúcej zákonom stanovenú hranicu a bol držiteľom licencie L1A na poskytovanie samostatnej zdravotníckej starostlivosti v povolaní lekár. Ani po 31.12.2007 teda neboli splnené podmienky zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu ako SZČO predpokladané ustanovením § 21 ods. 4 ZSP. Zmenou formy výkonu lekárskej praxe žalobcovi nezaniklo právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) ZSP v znení účinnom do 31.12.2010. Keďže žalobca po 31.12.2007 nepotreboval licenciu L1A, mohol si ju kedykoľvek pozastaviť, resp. zrušiť, avšak v spornom období tak neurobil, predmetná licencia bola naďalej v platnosti, a preto žalobcovi zakladala na účely sociálneho poistenia právne postavenie SZČO podľa § 5 písm. c) citovaného zákona. Žalovaná zopakovala, že žalobca bol aj naďalej po 31.12.2007 držiteľom licencie na výkon zdravotníckej praxe podľa rozhodnutia č. L1A/TT/0270/05, ktorej existenciu žalobca nespochybňoval. V súvislosti s uvedenou skutočnosťou žalovaná zdôraznila podmienky zániku povinného sociálneho poistenia SZČO podľa § 21 ods. 4 ZSP, podľa ktorého povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ZSP, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Podľa žalovanej je zrejmé, že žalobca bol v období po 01.01.2008 držiteľom platného oprávnenia na vykonávanie samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov (licencie L1A, ktorá je oprávnením na podnikanie v zmysle § 3 ods. 4 písm. a/ až e/ v spojení s § 10 zákona č. 578/2004 Z. z.). Podľa žalovanej pri posudzovaní trvania povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla príjem podľa § 6 zákona o dani z príjmov, a to bez ohľadu na to, na základe ktorého oprávnenia na výkon podnikateľskej alebo samostatnej zárobkovej činnosti tento príjem dosiahla. 14. Ku skutočnosti, že žalobca bol od 01.01.2008 zamestnancom obchodnej spoločnosti MEDBEL, s.r.o., IČO: 36 853 437 (žalobca nebol povinný mať na výkon zdravotníckeho povolania v tejto obchodnej spoločnosti licenciu L1A, ale licenciu na výkon funkcie odborného zástupcu - L1C) žalovaná uviedla, že zákon o sociálnom poistení nevylučuje súbeh poistení, a preto nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Ustanovenie § 138 ods. 16 ZSP v znení zákona č. 439/2004 Z. z., resp. § 138 ods. 19 ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a § 138 ods. 18 ZSP v znení zákona č. 449/2008 Z. z. upravuje poradie odvodovej povinnosti u tých poistencov, ktorí podliehajú viacerým sociálnym poisteniam. Žalovaná doplnila, že zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činných osôb ako „jedno poistenie“, a nie ako niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, relevantných na vznik, resp. na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nie je rozhodujúce, či samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, resp. na základe iného právneho vzťahu, ktorý tejto osobe zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. Pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 15. Podľa názoru žalovanej pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby ako SZČO na účely sociálneho poistenia nie je právne významné, či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva, právne významná je len tá skutočnosť, že dotknutá osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby a v relevantnom období dosahuje príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, a to bez ohľadu na skutočnosť, z ktorej činnosti príjem dosiahla. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/16/2016 zo dňa 27. júna 2017, podľa ktorého: „Vznik a trvanie povinného poistenia je totiž spojené s existenciou oprávnenia na podnikanie, nie s jeho realizáciou.“ Ďalej žalovaná dôvodila, že rovnako ani zmena formy poskytovania zdravotnej starostlivosti nemá za následok zánik oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ak k zániku tohto oprávnenia nedošlo spôsobom ustanoveným zákonom č. 578/2004 Z. z. 16. Vo vzťahu k podaniu Registračného listu FO - odhlášky zo sociálneho poistenia, s dátumom zániku poistenia 31.12.2007, žalovaná uviedla, že táto odhláška sama osebe nespôsobuje zánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože zánik týchto poistení nastáva až na základe právnych skutočností ustanovených zákonom o sociálnom poistení. Deklaratórny a evidenčný charakter predmetnej odhlášky z povinného sociálneho poistenia žalovaná podporila poukazom na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/16/2016 zo dňa 27. júna 2017. 17. Podľa názoru žalovanej žalobca ako poistenec mal v zmysle zákona o sociálnom poistení povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného sociálneho poistenia. Ak by tak žalobca v prípade predloženia predmetného registračného listu fyzickej osoby urobil, bol by pobočkou Sociálnej poisťovne ihneď informovaný, že k zániku jeho povinného sociálneho poistenia nemohlo dôjsť v deň 31.12.2007. Avšak skutočnosť, že žalobca je držiteľom licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (č. L1A/TT/0270/2005), Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava zistila až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou, pričom do toho času Sociálna poisťovňa nemala reálnu možnosť zistiť túto skutočnosť. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na neexistenciu zákonného časového obmedzenia a určenia lehoty na vydanie rozhodnutia o vzniku, prerušení alebo zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch podľa § 178 ods. 1 písm. a) bodu 1 ZSP. 18. K namietanej nespravodlivosti rozhodovania vo veci zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu žalovaná uviedla, že právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva, ktorého normy majú kogentný prikazujúci a zakazujúci charakter, čo je dôvodom, že ak to príslušná zákonná úprava neumožňuje, nie je možné sa od nej odchýliť. Žalovaná je povinná striktne dodržiavať v aplikačnej praxi ustanovenia zákona o sociálnom poistení a nemôže hľadať také riešenia, ktoré by boli v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti. Princíp právnej istoty a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia podľa názoru žalovanej znamená, že je potrebné zabezpečiť, aby v skutkovo zhodných alebo obdobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. V tejto súvislosti poukázala na právne závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/81/2014 zo dňa 31. mája 2016. 19. Vo vzťahu k formálnym a obsahovým náležitostiam rozhodnutia prvého stupňa žalovaná uviedla, že § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý ZSP, podľa ktorého pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla, je uvedený vo výroku rozhodnutia. Taktiež rozhodnutia oboch stupňov obsahujú všetky zákonom požadované obsahové a formálne náležitosti, s uvedením zisteného skutočného stavu veci, jeho vyhodnotením a poukazom na ustanovenia zákona, ktoré boli správnymi orgánmi sociálneho poistenia pri rozhodovaní použité. 20. Žalobca replikou na vyjadrenie žalovanej v lehote stanovenej správnym súdom nereagoval. IV. Relevantná právna úprava 21. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 23. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 24. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 25. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 26. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 27. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 28. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 29. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 30. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 31. Podľa § 5 písm. a) až f) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu, b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť, c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere, f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu. 32. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. 33. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (účinného od 01.01.2008), povinne dôchodkovo poistená osoba je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 34. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.10.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak. 35. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). 36. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bodu prvého zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. 37. Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. 38. Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. 39. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 40. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 41. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 42. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 43. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 44. Podľa § 242 ods. 1 zákona o sociálnom poistení kontrolná činnosť Sociálnej poisťovne podľa tohto zákona je kontrola plnenia povinností ustanovených týmto zákonom (vonkajšia kontrola). 45. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“), samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a/). 46. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z., samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. 47. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z., samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 nie je poskytovanie lekárskej služby prvej pomoci a poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. 48. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., licencie sa vydávajú a) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ, b) na výkon zdravotníckeho povolania (§ 3 ods. 1 písm. a/) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik, c) na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik, d) na výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa § 7a zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 49. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov sociálneho poistenia oboch stupňov a priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 2 SSP), pričom za splnenia zákonných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP v spojení s § 114 SSP) vec prejednal na pojednávaní dňa 08.11.2018 v neprítomnosti ospravedlnenej žalovanej, ktorá súhlasila s prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti, a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 50. Na pojednávaní žalobca vo vzťahu k petitu žaloby a jej dôvodom zotrval na tvrdeniach prezentovaných v žalobe a pre prípad úspechu si uplatnil právo na náhradu trov konania. 51. V prejednávanej veci je medzi účastníkmi konania sporné určenie dňa zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby, v nadväznosti na právnu otázku zániku postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby v povolaní lekár, ktorý je držiteľom licencie vydanej Slovenskou lekárskou komorou podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v príslušnom odbore. 52. V konaní bolo oboma stranami zhodne konštatované, že žalobca disponoval licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/TT/0270/05, pričom žalobca bol jej držiteľom aj v čase vydania správneho rozhodnutia prvého stupňa. Rovnako účastníci konania považujú za nesporne zistenú skutočnosť, že žalobca od 01.01.2008 vykonával lekárske povolanie ako odborný zástupca a zamestnanec v pracovnom pomere v obchodnej spoločnosti prevádzkujúcej zdravotnícke zariadenie MEDBEL, s.r.o., so sídlom Letecká 1784/37, 917 01 Trnava, IČO: 36 853 437. 53. Podľa názoru žalovanej pre vznik, trvanie a zánik povinného sociálneho poistenia SZČO v povolaní lekár postačuje splnenie podmienky podľa § 5 písm. c) ZSP - existencia oprávnenia posudzovaného lekára na podnikanie podľa osobitného predpisu (t. j. držba licencie L1A ako jeho oprávnenia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) a zároveň dosiahnutie zdaniteľného príjmu v relevantnom období z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti presahujúci zákonom stanovenú hranicu, a to bez ohľadu na to, z výkonu ktorého oprávnenia na podnikanie, resp. realizáciou ktorého oprávnenia na podnikanie podľa osobitného predpisu sa posudzovaný príjem z podnikania dosiahol. 54. V súvislosti s nastolenou právnou otázkou existencie a trvania povinnej účasti žalobcu na sociálnom poistení z titulu jeho postavenia SZČO, správny súd uvádza, že nemôže prisvedčiť právnemu názoru žalovanej, že pre účasť na povinnom sociálnom poistení žalobcu ako SZČO postačuje len držba licencie L1A posudzovaným lekárom, pričom nie je rozhodujúce, či predmetnú licenciu L1A na dosahovanie príjmov aj v skutočnosti využíval a či z nej dosahoval zdaniteľné príjmy podľa osobitného právneho predpisu (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov). 55. Uvedený formálny výklad zákona, bez akceptovania účelu sledovaného zákonom o sociálnom poistení, by nespravodlivo dopadal na subjekty povinného sociálneho poistenia a bol by v rozpore so samotnou podstatou v ňom upravenej solidarity príspevkov do povinných fondov sociálneho poistenia, ktoré sú viazané na príjem z toho ktorého oprávnenia na podnikanie, resp. zo zárobkovej činnosti pre účely SZČO podľa § 3 písm. a) bod 2 ZSP v znení účinnom do 31.12.2010. Je potrebné mať na zreteli, že zákon o sociálnom poistení určenie povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej osoby a s tým súvisiaci vznik a trvanie povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO, kumulatívne viaže na dve zákonné podmienky, a to status SZČO a s tým spojené dosahovanie príjmu z výkonu zárobkovej činnosti, realizovanej či už na základe jedného alebo viacerých oprávnení, príp. povolení (§ 3 písm. a/ bod 2 ZSP, § 14 ods. 1 písm. b/ ZSP a § 15 ods. 1 písm. b/ ZSP v spojení s § 5 a § 21 ods. 1 citovaného zákona). 56. Pri úprave osobného rozsahu povinného nemocenského poistenia zákon o sociálnom poistení v § 14 ods. 1 písm. b) za povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu stanovuje takú SZČO, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. 57. Z úpravy osobného rozsahu povinného nemocenského poistenia v ustanovení § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by kumulácia v zákone stanovených podmienok, t. j. dosahovanie príjmov z podnikania vo výške presahujúcej zákonom stanovenú hranicu, bola viazaná len na formálnu držbu oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu posudzovanou fyzickou osobou, resp. že pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky príjmu z podnikania v relevantnom období, medzičasom na základe zaniknutého oprávnenia na podnikanie alebo na vykonávanie inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, by postačovala len formálna držba oprávnenia na podnikanie podľa osobitného predpisu, hoci sa na jej základe posudzovaný príjem v relevantnom období ani čiastočne, resp. vôbec nedosahoval. Na uvedenom nič nemení možnosť výkladu uvedeného ustanovenia v tom zmysle, že pre účely posudzovania povinnej účasti SZČO na nemocenskom poistení sa príjmy z podnikania dosahované touto SZČO na základe viacerých oprávnení na podnikanie podľa osobitného predpisu sčitujú, resp. nie je rozhodujúce, na základe výkonu ktorej podnikateľskej činnosti bol príjem z podnikania dosiahnutý. 58. Zákon o sociálnom poistení síce explicitne neupravoval a ani neupravuje posudzovanie podmienok na vznik alebo zánik účasti na povinnom sociálnom poistení SZČO pri konkurencii viacerých oprávnení na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, taktiež nerozlišuje na účely účasti na povinnom sociálnom poistení SZČO príjem, ktorý môže byť touto osobou dosiahnutý z viacerých oprávnení, avšak s prihliadnutím na vyššie uvedenú kumuláciu zákonných podmienok na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, je potrebné prijať záver, že samotné postavenie, resp. samotný status SZČO a formálna držba alebo vystavenie povolenia, príp. oprávnenia príslušným orgánom podľa osobitného predpisu na podnikanie alebo na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, samo osebe účasť na povinnom sociálnom poistení tejto osobe nezakladá, s čím vo vyjadrení k žalobe súhlasí aj žalovaná. V nadväznosti na uvedené správny súd dopĺňa, že pre účely posúdenia spornej otázky splnenia podmienok vzniku, trvania, príp. zániku povinného sociálneho poistenia SZČO je potrebné brať do úvahy predmetné príjmy dosahované na základe viacerých oprávnení na výkon podnikateľskej činnosti samostatne. I keď sa tieto príjmy SZČO, dosahované v relevantnom období, pre účely určenia vymeriavacieho základu a výpočtu povinného sociálneho poistenia spočítavajú, reálne však musia existovať, musia sa povinnou osobou reálne dosahovať činnosťou realizovanou na základe týchto oprávnení. Preto možno ustáliť, že pokiaľ je lekár držiteľom licencie L1A potrebnej na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z.) u iného poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti, pre prijatie záveru, že takémuto lekárovi vznikla povinná účasť na sociálnom poistení ako samostatne zárobkovo činnej osobe, je potrebné ďalej skúmať, či uvedenú licenciu reálne využíval na základe zmluvného vzťahu a v rámci výkonu činnosti pre iného poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti z takejto činnosti aj dosahoval príjem. V prípade lekárov vykonávajúcich svoje povolanie na základe vydaných príslušných licencií L1A a L1B (potrebná na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie podľa § 11 zákona č. 578/2004 Z. z.), účasť na povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení nemôže byť posudzovaná len na základe formálnej existencie týchto licencií, hoci pre realizáciu licencie L1B je potrebné povolenie príslušného samosprávneho orgánu na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie. 59. Vo vzťahu k zákonnej definícii statusu SZČO možno konštatovať, že táto z dôvodu častých zmien zákona o sociálnom poistení nie je ustálená a jednotlivé zmeny zákona zodpovedajú najmä v tom ktorom čase aktuálnej rozhodovacej praxi správnych súdov a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/2012 z 23. februára 2013, ktorý sa týkal obdobného, aj keď nie skutkovo totožného prípadu účasti na povinnom sociálnom poistení advokátov). 60. Práve z dôvodu nestálej právnej úpravy relevantných zákonných ustanovení správny súd nemôže prisvedčiť čisto formálnemu výkladu kogentných právnych noriem verejného práva, hoci zabezpečujúcich napĺňanie verejných fondov sociálneho poistenia založeného na princípe solidarity a proporcionality vyjadrenej stanovením vymeriavacích základov, ale čo je podstatné, ide o ich napĺňanie zo súkromných príjmov z podnikania fyzických osôb. Z vyššie uvádzaných dôvodov správny súd pri posúdení právnej otázky vzniku, trvania a zániku povinnej účasti SZČO na sociálnom poistení prijal za spravodlivé vychádzať okrem jazykového aj z teleologického výkladu zákona o sociálnom poistení, s prihliadnutím na účel sledovaný zákonom a na vyššie uvedené vzájomné súvislosti ustanovení § 3 písm. a) bod 2, § 5, § 14 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 1 a ods. 4 citovaného zákona o sociálnom poistení. 61. V nadväznosti na použitý výklad zákona o sociálnom poistení si správny súd dovolí poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 295/2017, v ktorom ústavný súd zdôraznil, že „...k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy.“ 62. Obdobne Ústavný súd SR pripustil možnosť súdu odchýliť sa od doslovného znenia zákona aj v náleze sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. júla 2008, v ktorom skonštatoval, že : „Súd môže, ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). V takýchto prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.“ 63. Správny súd, vychádzajúc z citovaných rozhodnutí ústavného súdu, sa priklonil k teleologickému výkladu ustanovení § 3 písm. a) bod 2, § 5, § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 1, 2 a ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 a vyhodnotil právne posúdenie veci žalovanou za formálne a neudržateľné, pretože potiera samotný účel zákona o sociálnom poistení, ktorým je viazať účasť na sociálnom poistení na určitý dosiahnutý príjem zo zárobkovej činnosti, čo je potrebné vykladať ako príjem dosiahnutý realizáciou činnosti, nie držbou povolenia na výkon tej ktorej činnosti podľa osobitných predpisov. 64. Je pravdou, že zákon o sociálnom poistení nerozlišuje na účely účasti na sociálnom poistení príjem, ktorý fyzická osoba môže dosiahnuť z viacerých oprávnení, avšak vychádzajúc zo systematického výkladu zákona, samotný status SZČO, teda len splnenie podmienky udelenia oprávnenia, automaticky účasť na sociálnom poistení nezakladá. Preto správny súd ustanovenie § 21 ods. 1, 2 a 4 ZSP v spojení so zákonnou úpravou osobného rozsahu povinného nemocenského a dôchodkového poistenia podľa § 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 písm. b) ZSP vykladal tak, že pokiaľ fyzická osoba disponuje súčasne dvoma oprávneniami, ktoré podľa § 5 v spojení s § 3 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 31.12.2010 zakladali status SZČO, účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení podľa § 21 ods. 1, a ods. 4 ZSP sa posudzuje osobitne vo vzťahu ku každému oprávneniu, ak oprávnenie, na základe ktorého sa výlučne dosahoval príjem podľa § 138 ods. 9 ZSP, zaniklo. V tejto súvislosti správny súd zároveň vyjadruje súhlas s výkladom žalovanej, že zákon o sociálnom poistení nevylučuje súbeh viacerých sociálnych poistení, a preto nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, avšak správny súd zároveň dodáva, že je tomu tak za predpokladu, že samostatne zárobkovo činná osoba súčasne vykonáva zárobkovú činnosť v zmysle § 3 písm. a) bod 2 ZSP v znení účinnom do 31.12.2010. 65. Pokiaľ ide o žalobnú námietku napádajúcu neprihliadnutie na podanie odhlášky žalobcu z povinného sociálneho poistenia SZČO k 31.12.2007 žalovanou, správny súd uvádza, že vyznačenie zániku povinného sociálneho poistenia v spise na základe odhlášky registračným listom fyzickej osoby nie je rozhodnutím v predmetnej veci, je to však deklarácia fyzickej osoby o určitých skutočnostiach majúcich vplyv na zánik jej povinnej účasti na sociálnom poistení SZČO, ktoré má takáto fyzická osoba povinnosť preukázať a zároveň Sociálna poisťovňa ako príslušný správny orgán má povinnosť a právo splnenie deklarovaných skutočností verifikovať. Sociálna poisťovňa na základe zákona o sociálnom poistení disponuje oprávneniami, prostredníctvom ktorých môže vykonávať kontrolu plnenia povinností ustanovených týmto zákonom (§ 242 ods. 1 ZSP), môže si obstarávať podklady pre rozhodnutie (§ 233 ZSP) a využívať skutočnosti známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti, pričom zákon nestanovuje lehotu na preverenie skutočností tvrdených povinne poistenou SZČO o vzniku alebo zániku jej povinnej účasti na sociálnom poistení. Hoci zákon o sociálnom poistení explicitne nestanovuje lehotu na rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne o zániku povinnej účasti SZČO na povinnom sociálnom poistení, vo vyššie uvedenom kontexte a s prihliadnutím na skutočnosť, že pobočka Sociálnej poisťovne začala konanie vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby po takmer desiatich rokoch od úkonu žalobcu dňa 05.12.2007 voči príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, možno konštatovať, že za daných podmienok sa prvostupňové rozhodnutie javí ako mocenský akt, pôsobiaci na účastníka konania šikanózne. Takéto rozhodnutie môže celkom objektívne byť spôsobilé u účastníka konania, inak nesnažiaceho sa obchádzať systém zákonných odvodových povinností vyplývajúcich mu zo všeobecne záväzných noriem verejného práva, vyvolať stratu dôvery v uplatňovanie princípu právnej istoty v demokratickom štáte, v jurisdikcii ktorého realizuje výkon povolania podliehajúceho regulácii podľa príslušného zákona č. 578/2004 Z. z. Preto skutočnosti potrebné na preverenie žalobcom deklarovaného zániku jeho účasti na povinnom sociálnom poistení SZČO dňa 31.12.2007 si mohla pobočka Sociálnej poisťovne po podaní odhlášky žalobcom podľa § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, s využitím výmeny informácií s príslušnými orgánmi a s využitím súčinnosti so žalobcom, zistiť a overiť oveľa skôr. 66. S vyššie uvedeným nedostatkom preskúmavaného rozhodnutia úzko súvisí i nezákonnosť postupu predchádzajúceho vydaniu prvostupňového rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne, spočívajúca v podstatnom porušení zásady súčinnosti konajúceho správneho orgánu s účastníkom konania a v porušení jeho procesných práv, predovšetkým práva byť informovaný o začatí konania v spornej veci zániku povinného sociálneho poistenia, ďalej práva byť informovaný o podkladoch na vydanie rozhodnutia a práva vyjadriť sa k spôsobu ich získania a k ich obsahu, prípadne navrhnúť dôkazy na podporu tvrdení účastníka konania. Tieto porušenia procesných práv žalobcu neodstránila ani žalovaná v rámci odvolacieho administratívneho konania. 67. V prejednávanom prípade ide o rozhodnutie vydané vo veci sporného zániku povinného poistenia SZČO, a to na základe listinných dôkazov získaných správnym orgánom bez súčinnosti so žalobcom a bez toho, aby ho oboznámil s výsledkami dokazovania a podkladmi rozhodnutia. Týmto postupom správny orgán porušil základné procesné práva žalobcu, garantované princípmi a zásadami ovládajúcimi výkon dobrej verejnej správy v demokratickej spoločnosti a v právnom štáte. 68. Napriek tomu, že podľa § 172 ods. 1 vety prvej zákona o sociálnom poistení sa na konanie vo veciach sociálneho poistenia všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje, nemožno v preskúmavanom administratívnom konaní upustiť od vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutia správnych orgánov vyplývajúcich napr. z Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77) 31 zo dňa 28.09.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, resp. z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007)7 zo dňa 20.06.2007 o dobrej verejnej správe. 69. Rovnako, s prihliadnutím na vývoj judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a medzinárodné záväzky vyplývajúce Slovenskej republike z vyššie uvádzaných rezolúcií (čl. 7 ods. 5 Ústavy SR v spojení s čl. 154c Ústavy SR) možno konštatovať, že pre orgány verejnej správy platí povinnosť v procese administratívnych konaní priamo aplikovať zásady správneho konania bez ohľadu na to, či sa na ne explicitne vzťahuje použitie Správneho poriadku, alebo nie. Zásada súčinnosti, ako jedna zo základných zásad správneho konania, je zásadou, ktorá musí byť obligatórne uplatňovaná vo všetkých administratívnych konaniach, a to aj vtedy, ak je konanie vyňaté z pôsobnosti správneho poriadku. 70. Preto bolo potrebné, aby pobočka Sociálnej poisťovne upovedomila žalobcu o začatí konania vo veci sporného zániku sociálneho poistenia. Pokiaľ deň zániku povinného sociálneho poistenia Sociálna poisťovňa na základe preverovania tvrdení žalobcu a na základe získania listinných dôkazov považovala za sporný, bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu o zistených rozporoch a získaných podkladoch informovať žalobcu, dať mu priestor na vyjadrenie sa k predbežným záverom správneho orgánu na základe získaných dôkazov a dať mu príležitosť navrhnúť dôkazy na preukázanie jeho tvrdení. Z povahy veci determinovanej predmetom administratívneho konania vyplývala minimálne opodstatnenosť použitia procesného inštitútu ústneho pojednávania podľa § 188 ZSP zaznamenaného v zápisnici (§ 189 ZSP), prípadne písomnej korešpondencie so žalobcom za účelom dodržania jeho vyššie uvedených procesných práv. 71. Dodržanie uvedeného postupu a zásady súčinnosti správnych orgánov oboch stupňov so žalobcom pred vydaním preskúmavaných rozhodnutí z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, čo je i dôvodom, pre ktorý správne orgány oboch stupňov vychádzali pri vydávaní rozhodnutí z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci. Z dôvodu nedostatočnej súčinnosti správnych orgánov so žalobcom, tieto nemohli dostatočne vyhodnotiť, príp. preveriť skutočnosti, či žalobca v relevantnom období vykonával samostatnú zdravotnícku prax v povolaní lekár v príslušnom odbore na základe licencie L1A a či poberal z tejto činnosti príjmy z podnikania (§ 6 zákona o dani z príjmov) podliehajúce povinnému sociálnemu poisteniu SZČO. 72. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu prvého stupňa po doplnení konania, v súčinnosti so žalobcom, po riadnom zistení skutočného stavu veci a po vyhodnotení všetkých podstatných dôkazov vyššie naznačeným spôsobom, opäť ustáliť dátum zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby. 73. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 74. Na základe vyššie uvedeného správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, vyhovel petitu žaloby a rozhodnutie žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava na ďalšie konanie v naznačenom smere. 75. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2. (§ 442 ods. 1 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (§ 445 ods. 2 SSP) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP) Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.