Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/115/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113219266 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2113219266.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, IČO: 36 789 615, Justičná 9, Bratislava, proti žalovanej: C. T., nar. XX.XX.XXXX, P. XXXX/XX, P., o zaplatenie 4.949,11 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 17C/309/2013-109 zo dňa 6. marca 2017 v časti čiastočného zamietnutia žaloby a proti závislému výroku o náhrade trov konania, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby vo výroku II. a v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . II. Žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie sumy 4.949,11 Eur, denného úroku z omeškania od zosplatnenia vo výške 88,75 Eur, denného úroku z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 50,- Eur od 29.08.2014 do 26.09.2014, zo sumy 100,- Eur od 27.09.2014 do 22.10.2014, zo sumy 150,- Eur od 23.10.2014 do 05.12.2014 zastavil. Výrokom II. žalobu zamietol. Výrokom III. rozhodol, že vracia žalobcovi zaplatený súdny poplatok v sume 289,80 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov (Slovenskej pošty, a.s.) po právoplatnosti tohto uznesenia. Výrokom IV. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44%. 2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 2, ust. § 2 písm. a), b), § 4 ods. 2 písm. g), i), j), § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z., § 497 Obchodného zákonníka, hlavou 5 § 1 a hlavou 7 § 3 úverových podmienok a vecne argumentoval tým, že vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 4.949,11 Eur, denného úroku z omeškania od zosplatnenia vo výške 88,75 Eur, denného úroku z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 50,- Eur od 29.08.2014 do 26.09.2014, zo sumy 100,- Eur od 27.09.2014 do 22.10.2014, zo sumy 150,- Eur od 23.10.2014 do 05.12.2014, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie v uvedenej časti zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovanej, nakoľko k späťvzatiu došlo skôr než sa začalo pojednávanie. 3. Súd na pojednávaní pripustil zmenu žaloby a predmetom konania sa stalo zaplatenie denného úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,71 Eur, denného úrok z omeškania od 13.04.2011 do 15.07.2013 vo výške 868,70 Eur, úroku z omeškania vo výške 0,025% denne od 16.07.2013 do 05.12.2014 vo výške 613,93 Eur a náhrady trov konania. 4. Z úverovej zmluvy č. 40050202955000 vyplýva, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 07.05.2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 4.000,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 84 mesačných splátkach po 105,01 Eur, prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. RPMN bola uvedená vo výške od 27,5% do 28,5%, priemerná RPMN 19,11%, ročná úroková sadzba 23,61%, lehota splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci, celkové náklady spotrebiteľ 4.483,16 Eur. 5. Zo splátkového kalendára na č.l. 3-4 vyplýva, že výška úveru je 4.000,- Eur, žalovaná ku dňu zosplatnenia 28.03.2011 uhradila 438,- Eur. 6. Z výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 28.03.2014 vyplýva, že vzhľadom ku skutočnosti, že i napriek opakovaným výzvam žalobcu k riadnemu a skorému vráteniu splátok úveru, nespláca žalovaná úver riadne a včas, oznamuje žalobca, že si uplatňuje voči žalovanej svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru a to v nadväznosti na obsah úverových podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. Spolu s celým poskytnutým úverom je žalovaná uhradiť žalobcovi podľa úverových podmienok i zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku. V dôsledku omeškania žalovanej so splácaním úveru je teda žalovaná okrem dlžných splátok okamžite uhradiť i zostávajúcu časť úveru spolu so zmluvnou pokutou. Celkovo teda dlžná čiastka k dnešnému dňu činí 4.949,82 Eur. Pokiaľ nebude dlžná čiastka uhradená do 15 dní odo dňa spísania tohto listu, bude jej prípad prvý deň po uplynutí lehoty postúpený k zahájeniu rozhodcovského konania. 7. Z poštového podacieho hárku zo dňa 31.03.2011 vyplýva, že zásielka bola žalovanej odoslaná dňa 31.03.2011. Z výpisu z účtu žalovanej zo dňa 31.12.2014 vyplýva, že žalovaná dňa 04.12.2014 uhradila na účet žalobcu sumu 4.949,82 Eur. Z výpisu z účtu žalovanej zo dňa 20.03.2015 vyplýva, že žalovaná dňa 27.08.2014 uhradila na účet žalobcu sumu 50,- Eur dňa 25.09.2014 sumu 50,- Eur, dňa 21.10.2014 sumu 50,- Eur. 8. Zo splátkového kalendára na č.l. 3-4 vyplýva, že výška úveru je 4.000,- Eur, žalovaná ku dňu zosplatnenia 28.03.2011 uhradila 438,- Eur. 9. Zo splátkového kalendára zo dňa 19.03.2015 vyplýva, že žalovaná spolu uhradila sumu 5.537,82 Eur, dlh je 1.783,94 Eur. 10. Predmetnú zmluvu o úvere súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko žalobca ako právnická osoba konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaný ako spotrebiteľ takto nekonal. Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je preto nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, t.j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto súd zmluvu podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z úverovej zmluvy mal súd preukázané, že predmetná zmluva o úvere zo dňa 07.05.2010 neobsahuje údaje v zmysle § 4 ods. 2 písm. g), i), j) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, teda údaj podľa písm. g) o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď uvedené ustanovenie vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, do akého termínu je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom uvedenie lehoty splatnosti ako 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci nezodpovedá presnej dátumovej špecifikácii, zmluva ďalej neobsahovala údaj podľa písm. i) a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ani údaj podľa písm. j) a to ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko ročná percentuálna miera nákladov nie je uvedená presne, ale len spôsobom „od 27,5% do 28,5%“, čo nie je možné považovať za uvedenie RPMN v zmysle zákona, preto súd údaj o RPMN považoval za v zmluve neuvedený rovnako ako údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, nakoľko v zmluve je uvedený nesprávny údaj 4.483,16 Eur namiesto správneho 8.820,84 Eur (ako 105,01 x 84), žalobca teda uviedol do zmluvy sumu nižšiu, uvedenie ktorej mohlo uviesť spotrebiteľa do omylu a presvedčiť ho uzavrieť práve túto zmluvu, ktorú by pri správnej výške celkových nákladov, ktorú musí zaplatiť, neuzavrel. 11. Absencia vymenovaných náležitostí s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spôsobuje, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom zavedenia uvedených náležitostí zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, kedy a v akej výške, ako dlho a v akej celkovej výške je povinný si plniť svoje povinnosti tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a celkových nákladoch a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Vzhľadom na uvedené súd považoval poskytnutý úver v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov, preto žalovaná bola povinná vrátiť žalobcovi len sumu poskytnutého úveru. Žalovaná čerpala úver vo výške 4.000,- Eur, do zosplatnenia úveru uhradila sumu 438,- Eur, preto bola povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.562,- Eur (4.000,- Eur - 438,- Eur) a úrok z omeškania z dlžnej sumy do zosplatnenia úveru vo výške 0,71 Eur. Žalovaná po zosplatnení úveru uhradila sumu 5.099,82 Eur, spolu teda zaplatila žalobcovi z poskytnutého úveru viac, ako bola povinná vrátiť. 12. Žalobca si v konaní po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatnil už len kapitalizovaný denný úrok z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 4.872,41 Eur od 13.04.2011 do 15.07.2013 (t.j. do dňa vyhotovenia žaloby) vo výške 868,70 Eur a úrok z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 4.872,41 Eur od 16.07.2013 (odo dňa nesledujúceho po vyhotovení žaloby) do 05.12.2014 vo výške 613,93 Eur. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná sa dostala do omeškania len so sumou 3.562,- Eur (4.000,- Eur - 438,- Eur vzhľadom na posúdenie úveru ako bezúročný a bez poplatkov) od 13.04.2011 do 15.07.2013 (do dňa vyhotovenia žaloby) a to z dôvodu, že uvedenú sumu neuhradila do 15. dňa nasledujúceho po zosplatnení, teda do dňa 12.04.2011. Preto má žalobca nárok na úrok z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 3.562,- Eur od 13.04.2011 do 15.07.2013, t.j. vo výške 743,82 Eur a odo dňa nasledujúceho po vyhotovení žaloby, t.j. 16.07.2013 do 28.08.2014 vo výške 368,30 Eur. Žalovaná následne dňa 28.08.2014 uhradila sumu 50,- Eur, preto má žalobca nárok na úrok z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 3.512,- Eur (3.562,- Eur - 50,- Eur) od 29.08.2014 do 26.09.2014, t.j. vo výške 24,92 Eur. Žalovaná následne dňa 26.09.2014 uhradila sumu 50,- Eur, preto má žalobca nárok na úrok z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 3.462,- Eur (3.512,- Eur - 50,- Eur) od 27.09.2014 do 22.10.2014, t.j. vo výške 21,94 Eur. Žalovaná následne dňa 21.10.2014 uhradila sumu 50,- Eur, preto má žalobca nárok na úrok z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 3.412,- Eur (3.462,- Eur - 50,- Eur) od 23.10.2014 do 05.12.2014 (kedy uhradila sumu 4.949,82 Eur), t.j. vo výške 37,18 Eur. Žalobca má teda spolu nárok na kapitalizovaný úrok z omeškania po zosplatnení spolu vo výške 1.196,16 Eur. 13. Súd mal preukázanú výšku úrokovej sadzby ku dňu omeškania 13.04.2011, ktorá bola vo výške 1,25% zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk., t.j. 1,25% + 8 bodov spolu výška 9,25% ročne, resp. 0,025% denne. 14. Žalovaná bola povinná vrátiť žalobcovi sumu poskytnutého úveru vo výške 4.000,- Eur, úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,71 Eur a úrok z omeškania po zosplatnení vo výške 1.196,16 Eur, spolu sumu 5.196,87 Eur. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná zaplatila do zosplatnenia sumu 438,- Eur a po zosplatnení sumu 5.099,82 Eur, spolu zaplatila sumu 5.537,82 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná zaplatila žalobcovi viac, ako mu bola povinná zaplatiť, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 15. K námietke žalobcu, že s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 pod zn. C-42/15 nie je dôvod považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko členské štáty vo vnútroštátnej úprave nie sú oprávnené stanoviť povinnosti do zmluvy o úvere než tie, ktoré sú vymenované v čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48 súd uvádza, že súd predmetnej zmluve o úvere nevytýkal len absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj neuvedenie ďalších údajov v zmysle § 4 ods. 2 písm. g), i), j) zákona č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch, a to neuvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a neuvedenie správne výšky celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom v zmysle článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a neuvedenie správne výšky celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu k článok 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o úvere bez úrokov a bez poplatkov. 16. V časti nepriznania zmluvnej pokuty argumentoval ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s tým, že zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky pokuty zásadne je vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak občiansky zákonník, ako aj obchodný zákonník nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona, predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho úkonu s dobrými mravmi. Zo všeobecných obchodných podmienok z Hlavy 17 § 3 Úverových zmluvný podmienok, podľa ktorého v prípade omeškania s úhradou splátky úveru dlhšieho ako 7 dní, je klient povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 15% a v prípade splátky RÚ I, alebo RÚ II 8% z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. 17. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že text zmluvy a Úverových zmluvných podmienok bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa ako schválenie výšky pôžičky, výška splátky, počet splátok. Žalovaná ako spotrebiteľ mala síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Pokiaľ ide o samotnú zmluvnú pokutu, táto nebola dohodnutá účastníkmi v samotnej formulárovej zmluve, ale je uvedená v Hlave 17 § 3 Úverových zmluvných podmienok, ktorých obsah nemohla žalovaná nijakým spôsobom ovplyvniť a na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalovaná prehlásila, že sa oboznámil s obsahom Úverových zmluvných podmienok a tieto prevzala. Vychádzajúc dikcie ustanovenia § 544 ods. 2 Obč. zákona, ktoré ustanovenia výlučne upravujú zmluvnú pokutu, platí, že zmluvná pokuta môže byť dojednaná len písomne, kde musí byť určená výška pokuty, alebo spôsob určenia. Súd mal za to, že dojednanie zmluvnej pokuty v Úverových zmluvných podmienok, ktoré by mali byť známe účastníkovi spotrebiteľskej zmluvy, ako spotrebiteľovi, nie je písomne uzavretá zmluva na dojednanie zmluvnej pokuty, keď všeobecné zmluvné podmienky neboli podpísané žalovanou. Napriek prehláseniu žalovanej o tom, že sa s Úverovými zmluvnými podmienok oboznámil, súd má pochybnosť o tom, že oboznámenie zo strany žalovanej bolo ešte pred podpisom samotnej zmluvy, aj vzhľadom na veľmi drobné písmená Úverových zmluvných podmienok, ťažko čitateľné, ktoré sťažujú možnosť oboznámenia sa s týmito podmienkami pri uzatváraní zmluvy, na ktoré už existujú rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktoré považujú takéto zmluvy za neplatné. Keďže nebola riadne splnená podmienka dojednania individuálnej zmluvnej pokuty v zmluve, súd žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty v celom rozsahu zamietol pre nesplnenie podmienok stanovených v zákone, dojednania zmluvnej pokuty písomne v zmluve, keď obchodné podmienky žalovaná nepodpísal. 18. Uvedená zmluvná podmienka bola navyše rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 12.11.2014 sp. zn. 5C/220/2014 a rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11C/230/2013 zo dňa 09.10.2013 vyhlásená za neprijateľnú, preto bol žalobca povinný zdržať sa používania takejto podmienky a uplatňovania nárokov z nej. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť, preto súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 46,96 Eur s príslušenstvom považoval za nedôvodnú a v uvedenej časti ju zamietol. 19. Okrem úroku z úveru sa žalobca domáhal i zaplatenia poistenia v sume 24,12 Eur. Tu poukázal na ust. § 788 ods. 1, ods. 2, § 791 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. V zmluve o spotrebiteľskom úvere v časti poistenie výdavkov, ktorá nebola individuálne dojednaná sa uvádza len zvolený súbor poistenia balíček plus, výška 4,02 Eur (3,88% z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia). Zo zmluvy a jej spoločných ustanovení nie je možné vyvodiť záver, že bola uzatvorená konkrétna poistná zmluva so základnými obsahovými náležitosťami v zmysle § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka (výška poistného plnenia, výška poistného, splatnosť poistného, stanovenie, či ide o jednorazové alebo bežné poistné, poistná doba, údaj o tom, či sa oprávnená osoba bude podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, vymedzenie práv a povinností zmluvných strán, výška odkupnej hodnoty) a nie je ani zrejmé, kto je poistiteľ z poistnej zmluvy. Predovšetkým pre poistnú zmluvu je v zmysle § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpísaná písomná forma a navrhovateľ žiadnu písomnú poistnú zmluvu so základnými náležitosťami (tzv. zákonné minimum) súdu nepredložil. Žalobca tak nepreukázal súdu existenciu poistnej zmluvy, z ktorej by mu vyplýval nárok na zaplatenie poistného v sume 24,12 Eur, a preto považoval súd i tento nárok za nedôvodný a žalobu aj v tejto časti zamietol. 20. Nakoľko žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 4.949,11 Eur, denného úroku z omeškania od zosplatnenia vo výške 88,75 Eur, denného úroku z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 50,- Eur od 29.08.2014 do 26.09.2014, zo sumy 100,- Eur od 27.09.2014 do 22.10.2014, zo sumy 150,- Eur od 23.10.2014 do 05.12.2014 späť pred prvým pojednávaním, súd v súlade s § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 289,80 Eur (zaplatený súdny poplatok 296,50 Eur krátený o 6,70 Eur podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch). 21. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, keď žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 4.949,11 Eur s príslušenstvom, žaloba bola dôvodná len vo výške 3.562,- Eur, v ktorej výške zavinila zastavenie konania žalovaná, keď uvedenú sumu uhradila po podaní žaloby, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 72% a hrubý úspech žalovanej 28%, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 44% (72% - 28%), čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 44%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. Proti tomuto rozsudku v časti čiastočného zamietnutia návrhu a v časti závislého výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) Civilného sporového poriadku. Poukázal na to, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov pre chýbajúce náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g), i) a j) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pre neuvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a výšky, počtu, termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov a nedostatočne uvedenej RPMN a v nesprávnej výške uvedené celkové náklady spojené s úverom. S uvedeným vyhodnotením vykonaných dôkazov a právnym posúdením sa nestotožňuje, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere má zákonom vyžadované náležitosti. V tejto súvislosti citoval ust. § 4 ods. 2 písm. g), i), j) zákona č. 258/2001 Z.z. Zdôraznil podľa písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru - uvedené je na prednej strane zmluvy bod 52. lehota splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Ďalej písm. i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov - výška splátok úveru bola dohodnutá na sumu 105,01 Eur mesačne (bod 42. ÚZ), počet splátok vyplýva z bodu 43., t.j. celkovo 84 splátok, splatnosť splátok bola dohodnutá v bode 48. s odkazom pod bodom 52. ÚZ. Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Z ust. § 1 Hlavy 5 ÚP vyplýva, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatkov za vedenie úverového účtu, úroky, ktoré je klient podľa ÚZ a týchto ÚP povinný platiť a príp. úhrada za poistenie. S poukazom na uvedené tak má za to, že v rámci dohodnutých splátok bola zároveň dohodnutá okrem istiny aj splatnosť úrokov, prípadne ďalších poplatkov, ktoré boli do tej ktorej splátky zahrnuté. Skutočnosť, že jednotlivé splátky skutočne obsahovali deklarované položky vyplýva aj zo splátkového kalendára, priloženého k návrhu, ktorý demonštruje priebeh splácania úveru žalovaným, a týmto celkovú platobnú disciplínu žalovaného - uvádza, že samotný splátkový kalendár nie je súčasťou úverovej zmluvy, žalobca ho priložil k návrhu na podporu svojich tvrdení a za účelom preukázania výšky žalovanej pohľadávky (v tejto súvislosti si však dovoľuje uviesť, že po podpise úverovej zmluvy a následnej kompletizácii, t.j. kontrole údajov a doložených dokladov za predpokladu, že sú uvedené údaje správne, žalobca zasiela svojim klientom, a teda aj žalovaného, sprievodný list spolu so splátkovým kalendárom a údajmi pre platbu, z ktorého je klientovi zrejmý celkový počet a výška splátok). Ďalej písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere - výška RPMN je uvedená v bode 45. ÚZ, a to od 27,5% do 28,5%, celková výška nákladov je uvedená v bode 47. ÚZ, a to 4.483,16 Eur. Uvedenie RPMN „od...do“ nie je v rozpore s citovaným zákonným ustanovením. V zmysle § 2 písm. d) ZSÚ RPMN je sadzba vypočítaná podľa prílohy č. 1 a č. 2 ZSÚ, pričom pre tento výpočet je rozhodný deň poskytnutia úveru, čo je uvedené aj v odkaze pod bodom 52. ÚZ. Presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutie úveru. Záver súdu, že celkové náklady spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru mali byť uvedené vo výške 8.820,84 Eur je nesprávny. Podľa § 2 písm. c), bod 5. ZSÚ, poplatok za poistenie netvorí celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, nakoľko však tieto poplatky sú v zmysle ÚZ zahrnuté v splátke, čo je v bode 57. ÚZ uvedené, je potrebné tieto poplatky od splátky úveru odrátať, potom celkové náklady úveru sú (105,01 Eur - 1,99 Eur - 0,30 Eur - 0,42 Eur) x 84 - 4.000,- Eur = 4.483,16 Eur. Celkové náklady spotrebiteľa sú teda v ÚZ uvedené správne. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 o návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19.12.2014, ktorý súvisí s konaním Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej. Zdôraznil, že uvedeným rozsudkom Súdny dvor v podstate rozhodol, že čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 sa má vykladať tak, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok a tiež, že zmluva o úvere nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátanie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Z uvedenej argumentácie jednoznačne vyplýva, že zmluva o úvere nemusí uvádzať splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, čo potom tiež musí platiť aj o poslednej splátke, teda konečnej splatnosti úveru. Zmluva má uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok a nemusí obsahovať presné určenie, aká časť každej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť sa použije na splátku bežných úrokov. Čo sa týka náhrady trov konania žaloba bola zamietnutá len v časti príslušenstva a to konkrétne v časti kapitalizovaného denného úroku z omeškania od 13.04.2011 do 15.07.2013 vo výške 868,70 Eur a úroku z omeškania vo výške 0,025% denne od 16.07.2013 do 05.12.2014 vo výške 613,93 Eur. V prevyšujúcej časti bolo konanie zastavené po čiastočnom späťvzatí žalobcu zo dňa 19.03.2015, nakoľko žalovaná túto časť uhradila. Týmto procesne zavinila zastavenie konania a preto súd mal priznať náhradu trov konania protistrane. Súd preto mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať ust. § 256 ods. 1 CSP a nie § 255 ods. 2 CSP a priznať žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu vrátane trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu. 23. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná s tým, že rozsudok plne akceptuje, považuje ho za vecne správny a rozsudok navrhla potvrdiť. 24. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej zamietajúcej časti vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania. 25. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci samej, keď vec aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku v napadnutej časti vo veci samej. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. 26. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací súd považuje za podstatné uviesť nasledovné. 27. Žalobca podľa obsahu žaloby uzavrel úverovú zmluvu č. 4005020295 dňa 07.05.2010, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 4.000,- Eur žalobcom žalovanej. Neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti žalobcu. Žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 84 pravidelných mesačných splátkach po 105,01 Eur. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním svojho záväzku. V zmysle Hlavy ÚZP bola žalovaná žalobcom vyzvaná listom zo dňa 28.03.2011 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 4.949,82 Eur v lehote 15 dní od odoslania výzvy. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti dlhšie ako 7 dní je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu podľa Hlavy ÚP. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, denná úroková sadzba 0,024% bola stanovená ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému omeškaniu s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 29.03.2011 + 8 percentuálnych bodov/365 dní. Žalobca eviduje voči žalovanej dlh v nasledovnej výške: istina (výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru do času zosplatnenia) + zosplatnená istina (výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru a poplatkov, ktorú by mala žalovaná uhradiť v prípade riadneho platenia úveru, uplatňovaná v zmysle Hlavy ÚP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru) vo výške 3.941,30 Eur, úrok z vyššie uvedenej istiny do času zosplatnenia vo výške 462,79 Eur, úrok z vyššie uvedenej zosplatnenej istiny (tzv. ušlý úrok, ktorý by mala žalovaná uhradiť v prípade riadneho platenia úveru, uplatňovaný v zmysle Hlavy ÚP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru 444,20 Eur, dlžné poistné vo výške 24,12 Eur), medzisúčet 4.872,41 Eur, poplatok za vedenie účtu v zmysle Úverovej zmluvy (poplatok za vedenie účtu, poplatok za možnosť zmeny splátky) vo výške 13,74 Eur, poplatok za upomienku vo výške 16,- Eur, zmluvná pokuta podľa Hlavy ÚP s názvom Záverečné ustanovenia vo výške 46,96 Eur, zákonný úrok z omeškania do zosplatnenia počítaný príslušnou zákonnou sadzbou v závislosti od výšky dlžnej sumy a počiatku omeškania (dátumy zúčtovania sú uvedené v priloženom splátkovom kalendári) vo výške 0,71 Eur, úrok z omeškania od zosplatnenia do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, vo výške 1.107,45 Eur (tento úrok z omeškania bol vyčíslený s ohľadom na prípadné platby žalovanej po zosplatnení do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu). 28. V priebehu konania došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie sumy 4.949,11 Eur, denného úroku z omeškania od zosplatnenia vo výške 88,75 Eur, denného úroku z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 50,- Eur od 29.08.2014 do 26.09.2014, zo sumy 100,- Eur od 27.09.2014 do 22.10.2014, zo sumy 150,- Eur od 23.10.2014 do 05.12.2014, súd v súlade konanie v uvedenej časti zastavil. 29. Žalovaná k čiastočnému späťvzatiu žaloby a rozšíreniu žaloby uviedla, že po telefonickom rozhovore v mesiaci november 2014 so zástupcom spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. a zástupcom advokátskej kancelárie bola uzavretá dohoda o splatení dlžnej čiastky 4.949,11 Eur do 15.12.2014. Táto dlžná čiastka 4.949,11 Eur bola zaplatená v plnej výške a to dňa 04.12.2014 na účet príjemcu: D., banka príjemcu Q., spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. Týmto úkonom, zaplatením dlžnej čiastky považovala spor medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a žalovanou ukončený. 30. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom, pričom predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami. Súd prvej inštancie správne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Výklad a aplikácia ust. § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona. Tým, že zákonné dodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy, postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahove náležitosti zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda podstatným obsahovým náležitostiam zo zmluvy vyplývajúcimi jednak z ust. § 497 Obchodného zákonníka a jednak vo vzťahu k tým náležitostiam, ktoré sú vymenované v § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. 31. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu, ktorý nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že úverová zmluva neobsahuje povinnú náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g), i) a j) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 (Klára Bíróová) zo dňa 09.11.2016, na čl. 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS v spojení s článkom 3 písm. m) nestotožnil. 32. Rešpektujúc výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, v zmysle ktorého článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnosti musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovoprávnom vzťahu. Žalobca tvrdí, že niektoré náležitosti, ktorá má obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie sú vo OP a VOP a to odkazom na anuitné splácanie bod 2.5.3 OP, ktoré podľa čl. 1.1 úverovej zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V tomto smere odvolací súd pripomína závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11 cit.: „Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“ Nepochybil preto súd prvej inštancie, ak uviedol, že v zmluve absentuje obligatórna náležitosť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (členenie splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov). 33. Odvolací súd uvádza, zotrváva na svojom názore vyslovenom už v skorších rozsudkoch napr. sp. zn. 10Co/35/2017 zo dňa 20.02.2018, že rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 (Klára Bíróová) zo dňa 09.11.2016, poskytol výklad výlučne smernice, konkrétne článku 10 ods. 2 písm. h), a i), článku 23, keď výklad vnútroštátneho práva poskytujú výlučne vnútroštátne súdy. 34. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí citovanom v odseku 18 vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - zákon, ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. 35. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie ako splátok istiny, tak aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa. 36. V danom prípade je konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. 37. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. 38. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možné uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. 39. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem. 40. Odvolací súd je preto názoru, že napriek poukazu žalobcu na Smernicu a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich tak, ako to ustanovuje § 9 ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval súd prvej inštancie , je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. 41. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom v napadnutej zamietajúcej časti žalobu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd, po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania potvrdil. 42. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, ktorá nebola spôsobilá ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 43. V odvolacom konaní vo veci samej, keď v zamietajúcej časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 44. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).