Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31CoZm/4/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113220607 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2113220607.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., IČO: 34 127 798, Žilinská cesta 130, Piešťany, zastúpeného: Roman Kvasnica a partneri s. r. o., advokátska kancelária, Piešťany, proti žalovanému: D. X., nar. XX. Q. XXXX, F. X. (bez adresy), o 32.664,23 € s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 23 CbZm 1/2014-66 z 15. augusta 2014 takto r o z h o d o l : I. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa potvrdzuje. II. Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č. k. 9 Zm 74/2013-21 z 29. novembra 2013 a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. 2. Rozhodol tak na základe zistenia, že žalovaný vystavil 12. septembra 2005 vlastnú zmenku bez protestu, podľa ktorej mal Y. Y., a. s., zaplatiť 984.042,50 býv. Sk do 15. júla 2013. Y. Y., a. s., rubopisovala zmenku na žalobcu. Žalovaný v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu namietol, že nemá vedomosť o vystavení zmenky v prospech žalobcu, že voči Y. Y., a. s., mal v minulosti hypotekárny úver, ktorý nesplácal a táto vyhlásila jeho predčasnú splatnosť. Zároveň dražila jeho nehnuteľnosť, ktorá bola skončená v roku 2009, v dôsledku čoho je zbytok pohľadávky premlčaný. Okrem toho v zmluvách so Y. Y., a. s., nie je zmienka o zmenke. Žalovaný však svoje tvrdenia o tom, že by zmenková suma nezodpovedala výške zabezpečenej kauzálnej pohľadávky, nijako nedokázal. V konaní o plnenie zo zmenky nemožno prihliadať na premlčanie samotnej kauzálnej pohľadávky, zmenka sama bola pritom uplatnená 2. augusta 2013, teda v premlčacej lehote. Žalobca teda predložil platnú zmenku v zmysle § 75 zákona zmenkového a šekového a žalovaný tvrdené námietky nedokázal. 3. Včas podaným odvolaním sa žalovaný domáha zrušenia tohto rozsudku a zrušenia zmenkového platobného rozkazu, eventuálne vrátenia veci na ďalšie konanie. Úvodom namietol, že súd prvého stupňa vykonal pojednávanie 15. augusta 2014, hoci sa z neho žalovaný ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, takže súd v jeho neprítomnosti nemal konať. Namietol neplatnosť zmenky z dôvodu, že je vyplnená v mene „slovenská koruna“, hoci bola vyplnená v roku 2008, kedy bolo menou euro, a ako miesto plnenia je uvedená Y. Y., a.s., Y. J. X, U., pričom bola rubopisovaná na žalobcu. Ďalej žiadal, aby sa prihliadalo na obsah dohody o vyplňovacom práve s ohľadom na to, že blankozmenka zabezpečovala úver od Y. Y., a.s., ktorého výška bola 700.000 Sk v roku 2005. Žalovaný pohľadávku riadne platil, až kým sa nedostal do zdravotných problémov. Žalobca sa teda pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou, resp. zlomyseľnosťou (§ 10 zákona z. a š.). Žalovaný nebol upovedomený o dobrovoľnej dražbe pri výkone záložného práva na uvedený úver, pričom bol z neho dosiahnutý výťažok 7.590,74 €. V r. 2013 sa žalovaný skontaktoval so Y. Y., a.s., ktorá už pohľadávku postúpila na žalobcu, ten však požaduje 31.310,50 €. Žalovaný túto pohľadávku považuje za premlčanú. 4. Žalobca sa k odvolaniu doručenému 16. septembra 2015 nevyjadril. 5. Konanie v prerokúvanej veci sa začalo podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu pred 1. júlom 2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. Podľa § 470 ods. 3 C. s. p. sa konanie zmenkovom platobnom rozkaze dokončí podľa doterajších predpisov, teda podľa § 175 O. s. p. účinného do 30. júna 2016. Podľa odvolacieho súdu sa toto ustanovenie vzťahuje nielen na samotné zmenkové platobné rozkazy, ale aj na konanie, ktoré nasledovalo po ich vydaní v dôsledku podania námietok, a tiež na odvolacie konanie proti rozsudku, ktorých sa o námietkach rozhodlo. V dôsledku toho treba v prerokúvanej veci prejednať odvolanie žalovaného podľa ustanovení O. s. p. účinných do 30. júna 2016. 6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 10 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 212 O. s. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 1 a 2 O. s. p.). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 1 a 3 O. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7. Žalovaný neopodstatnene namieta, že sa mu postupom súdu prvej inštancie odňala možnosť konať pred súdom tým, že pojednávanie 15. augusta 2014 bolo konané v jeho neprítomnosť. Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. totiž platilo, že ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v jeho neprítomnosti. Podľa § 119 ods. 2 O. s. p. bol účastník žiadajúci o odročenie povinný oznámiť dôvod odročenia včas. Z logiky veci však vyplýva, že súd bol povinný zaoberať sa dôvodom na odročenie pojednávania len za predpokladu, že mu takáto žiadosť účastníka došla pred začatím pojednávania. Ak už súd pojednávať začal a pojednávanie aj ukončil bez toho, aby mu takáto žiadosť došla, logicky sa touto žiadosťou vôbec nemohol zaoberať pri rozhodovaní o tom, či sú splnené podmienky § 101 ods. 2 O. s. p. V prerokúvanej veci bol žalovaný na termín pojednávania 14. augusta 2014 riadne predvolaný ešte 25. júna 2014, takže mal takmer dva mesiace na to, aby požiadal o odročenie pojednávania a preukázal svoj vážny dôvod. Žalovaný tak urobil až svojím podaním zo 14. augusta 2014, ktoré došlo súdu prvej inštancie až 15. augusta 2014 (v deň pojednávania), a to až po ukončení pojednávania. Je logické, že súd prvého stupňa nemohol na túto žiadosť prihliadať, pokiaľ ju v čase začatia pojednávania nemal k dispozícii. Bolo pritom povinnosťou žalovaného ako účastníka konania žiadajúceho o odročenie požiadať o odročenie včas; iný postup musí ísť na jeho ťarchu. Navyše z pripojeného potvrdenia o práceneschopnosti vyplýva, že žalovaný bol neschopným práce od 5. mája 2014 (!). Je teda zrejmé, že o práceneschopnosti ako dôvode na odročenie pojednávania vedel už pri prevzatí predvolania naň, takže mal tento dôvod podľa § 119 ods. 2 O. s. p. oznámiť bezodkladne. Takým oznámením nie je zaslanie žiadosti o odročenie poštou 14. augusta 2014, teda deň pred pojednávaním. Súd prvého stupňa teda správne vyšiel z toho, že pri začatí pojednávania sú splnené podmienky § 101 ods. 2 O. s. p., a správne pojednával v neprítomnosti žalovaného. Týmto postupom mu teda neodňala možnosť konať pred súdom. 8. Súdom prvého stupňa bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 213 ods. 1 O. s. p. záväzný skutkový stav reprodukovaný v odseku 3 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvého stupňa aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 132 O. s. p. V konaní nasledujúcom po námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu zaťažuje žalovaného dôkazné bremeno na preukázanie kauzálnych námietok proti zmenkovej pohľadávke. Je teda povinnosťou žalovaného dokázať, že vystavenie, vyplnenie a použitie zmenky bolo medzi remitentom a vystaviteľom upravené dohodou a konečný stav zmenky tejto dohode nezodpovedá. Žalovaný v prerokúvanej veci toto svoje dôkazné bremeno neuniesol, pretože ani v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu ani neskôr neoznačil dôkazy, ktoré by dokazovali existenciu takejto zmenkovej dohody. Na dôkazy pripojené k odvolaniu nemožno podľa § 205a ods. 1 písm. c) a d) O. s. p. brať ohľad, pretože žalovaný bol za konania riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., mohol sa dostaviť na pojednávanie, kde bolo vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania a kde tieto dôkazy mohol navrhnúť. V dôsledku svojej riadne neospravedlnenej neprítomnosti na pojednávaní, kde bolo toto uznesenie vyhlásené, sa sám pripravil o možnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich námietok. Odhliadnuc od toho inak zo samotných listín pripojených k odvolaniu vôbec nevyplýva konkrétny obsah dohody o vyplnení blankozmenky, ktorej existenciu mal žalovaný dokázať. 9. Súd prvého stupňa potom správne dospel k záveru, že predložená vlastná zmenka vyhovuje náležitostiam § 75 zákona z. a š., je teda platná, a bola aj platne indosovaná na žalobcu, ktorý sa tak stal majiteľom všetkých práv z nej (§ 14 ods. 1 z. z. a š.). Podľa § 10 z. z. a š. by potom žalovaný mohol voči žalobcovi ako indosatárovi namietať vyplnenie v rozpore s dohodou len vtedy, ak by preukázal existenciu takejto dohody a tiež zlomyseľné alebo hrubo nedbanlivé nadobudnutie zmenky žalobcom. Nič z toho žalobca nedokázal, preto súd prvého stupňa správne uzavrel, že tieto námietky nemajú vplyv na jeho zmenkový záväzok. Námietka, že kauzálna pohľadávka je premlčaná, prípadne že dlžná suma voči Slovenskej sporiteľni, a. s., mala byť nižšia než je v zmenke uvedená, by (v závislosti od toho, či k premlčaniu alebo poklesu dlhu žalovaného došlo po vyplnení zmenky alebo predtým) mohla byť len kauzálnou námietkou založenou na vlastnej dohode žalovaného s pôvodným majiteľom zmenky podľa § 17 z. z. a š. (v znení účinnom do 22. decembra 2015), ktoré by voči žalobcovi ako neskoršiemu majiteľovi zmenky bolo možné robiť, len ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Žalovaný však nepreukázal ani existenciu dohody, podľa ktorej by zmenka mala byť vystavená na krytie konkrétneho kauzálneho vzťahu (zmluvy o splátkovom úvere č. 0284188665 so Y. Y., a.s.), ani to, že by výška pohľadávky na zmenke nezodpovedala takejto kauzálnej pohľadávke. 10. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietol neplatnosť zmenky kvôli jej mene a miestu platenia, potom treba poukázať na to, že podľa § 175 ods. 1 O. s. p. sa v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze uplatňovala koncentračná zásada. Podľa nej je možné prihliadať len na námietky, ktoré boli uplatnené v trojdňovej lehote od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Na ďalšie námietky nebolo možné prihliadať. Tieto dve (svojou povahou absolútne) námietky však žalovaný v lehote na podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu neuplatnil (uplatnil ich prvýkrát až v odvolaní), v dôsledku čoho na ne nemožno prihliadať ani v odvolacom konaní. 11. Súd prvého stupňa teda správne rozhodol, pokiaľ námietky považoval za nedôvodné a ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Preto odvolací súd podľa § 219 O. s. p. jeho rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil (výrok I). 12. O náhrade trov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 2 a § 224 ods. 1 O. s. p. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu súd vo vyhlásenom rozsudku náhradu trov konania. Podľa § 151 ods. 2 O. s. p. si ich však mal vyčísliť v lehote troch pracovných dní, teda do 20. augusta 2018. Žalovaný si však náhradu trov v zákonnej lehote nevyčíslil a zo spisu žiadne jeho trovy nevyplývajú, preto mu súd v písomnom vyhotovení rozsudku žiadne trovy nepriznal (výrok II). 13. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.