Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21CoZm/5/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114201741 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2114201741.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: JUDr. A. Z., nar. XX. S. XXXX, O. X, I., proti žalovanému: A. A., nar. XX. A. XXXX, O. XX, G., o zaplatenie zmenkovej sumy 51.750 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 7 CbZm 8/2014-85 zo dňa 8. septembra 2016 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č. k. 7 Zm 3/2014-13; o trovách konania nerozhodol, pretože ich žalobca nežiadal. 2. Rozhodol tak na základe zistenia, že žalobca predložil v prvopise listinu označenú ako zmenka, vystavenú žalovaným v Bratislave 1. februára 2013. V texte zmenky sa vystaviteľ zaväzuje do 9. mája 2013 zaplatiť sumu 50.750 € na rad: C. K., nar. XX.XX.XXXX. Na rube zmenky je podpis C. K.. Nepovažoval za dokázané, že by táto zmenka kryla kauzálny vzťah zo zmluvy o pôžičke, ktorú žalovanému poskytla C. K., pretože žalovaný nepreukázal tvrdenie o existencii takéhoto kauzálneho vzťahu. Žalovaný sám potvrdil, že existovali dve zmenky, ktoré vystavil E. K., no nepreukázal, že by práve tu uplatnená zmenka kryla ním tvrdený kauzálny záväzok a že by tento kauzálny záväzok celkom alebo čiastočne zanikol. Súd prvej inštancie nezistil, že by dôvod vystavenia zmenky v prospech E. K. bolo v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi. Takisto nebolo dokázané, že by žalobca bol nedobromyseľný pri nadobúdaní zmenky od E. K.. Žalovaný takisto nepreukázal, že na zmenku zaplatil. 3. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že listina z 1. februára 2013 je platnou vlastnou zmenkou v zmysle § 75 zákona zmenkového a šekového (č. 191/1950 Zb., ZZaŠ), ktorej vystaviteľ je podľa § 78 ods. 1 ZZaŠ zaviazaný rovnako aj prijímateľ zmenky cudzej. Žalobca nadobudol zmenku riadne podpísaným, no nevyplneným indosamentom v zmysle § 11 ods. 1 a § 13 ods. 1 ZZaŠ (blankoindosament), čím podľa § 14 ods. 1 ZZaŠ nadobudol všetky práva zo zmenky. Žalovaný by mu podľa § 17 ods. 1 ZZaŠ mohol robiť námietky zakladajúce sa na jeho vlastných vzťahoch k prvej majiteľke zmenky C. K. len za predpokladu, že by sa žalobca pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Pretože žalovaný takéto konanie žalobcu nedokázal, nemôže žalovanému robiť žiadne kauzálne námietky, keď tieto navyše takisto nedokázal. 4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný s návrhom rozsudok zrušiť a zrušiť i zmenkový platobný rozkaz vydaný súdom prvej inštancie. Z výpovedi žalobcu i predvolanej svedkyne E. K. bolo zrejmé, že obaja konali v zhode proti žalovanému hoci vedeli, že zmenku riadne, vrátane úroku vyplatil. Žalobca vedel o vzťahoch žalovaného so svedkyňou od počiatku, tento scenár sám vymyslel a pri podaní návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu nekonal dobromyseľne, o čom svedčí rozpor vo výpovediach žalobcu, ktorý pred vyšetrovateľom v trestnom konaní uviedol, že po prípadnom vyplatení zmenky mala byť sumu vyplatená E. K., keďže táto ju nechcela uplatňovať sama, ale v neskoršej výpovedi pred súdom už uvádza, že zmenka mala byť platobným prostriedkom za to, že žalobca požičal E. K. peniaze. Zmenka nikdy nebola žalovanému predložená na platenie, nikdy žalobca so žalovaným nekomunikoval. Svedkyňa E. K. vo výpovedi uviedla, že požičala žalovanému peniaze a ich vrátenie zaručila uvedenou zmenkou, žalobca však uviedol, že táto zmenka súvisí s garanciou investícií, ktoré žalovaný odporučil E. K.. Ide tu o rozpor a vzniknutá situácia je tiež nelogická. Žalobca vedel, že žalovaný peniaze E. K. vrátil. Zmenka nebola vrátená, lebo E. K. veril a boli priatelia. Žalobca tak konal nedobromyseľne na úkor žalovaného a zmenku neprijal v dobrej viere. Okrem toho žalovaný namietol, že na blankoindosamente nie je uvedené meno žalobcu, ktorý zmenku uplatňuje a bez vyplnenia a označenia indosatára takýto majiteľ zmenky nie je aktívne legitimovaný na jej uplatnenie, ktorej námietke sa súd prvej inštancie nevenoval. 5. Žalovaný vo vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Kauzálne argumenty žalovaného boli v konaní vyvrátené a jeho argumentácia je totožná s prvoinštančnou argumentáciou. Odvolacia argumentácia okrem toho smeruje k tomu, že žalobca ako majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu žalovaného ako dlžníka podľa § 17 ods. 1 ZZaŠ. Táto námietka však nebola uplatnená v podaných námietkach, v dôsledku čoho na ňu podľa § 175 ods. 1 a 3 O. s. p. nemožno prihliadať 6. Žalovaný v podanej replike zotrval na svojom odvolacom návrhu a obrane, podľa ktorej uplatnenú zmenku riadne vyplatil ešte E. K., ktorá klamala o tom, či si robila zo zmeniek kópiu. Spornú zmenku žalovaný podpísal, keď si požičal od E. K. peniaze a svedkyňa K. klame ak tvrdí, že požičiavala žalovanému peniaze aj druhýkrát. Medzi výpoveďou svedkyne K. a žalobcu je rozpor v tom, na čo mala vlastne zmenka slúžiť. Odvolateľ opakovane poukázal na rozpor vo výpovediach žalobcu a svedkyne K. k účelu zmenky a žalovaný sa stal obeťou nekalých praktík uvedených osôb. Po doručení rozsudku sa stretol so žalobcom, ktorý najskôr prisľúbil určité riešenie, potom prisľúbil, že bude so žalovaným ešte hovoriť, no neozval sa. 7. Odvolacia replika bola doručená žalobcovi na podanie odvolacej dupliky. Výzvu žalobca prevzal dňa 26.01.2018, dupliku nepodal. 8. Konanie v prerokúvanej veci sa začalo podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu pred 1. júlom 2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. Podľa § 471 ods. 3 C. s. p. sa konanie zmenkovom platobnom rozkaze dokončí podľa doterajších predpisov, teda podľa § 175 O. s. p. účinného do 30. júna 2016. Podľa judikatúry (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 3 Obdo 23/2008) však odvolacie konanie nie je konaním o zmenkovom platobnom rozkaze, preto sa naň nevzťahuje použitie Občianskeho súdneho poriadku, ale Civilného sporového poriadku. 9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 10. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav reprodukovaný v odseku 2 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C. s. p. Súd prvej inštancie v odsekoch 15 až 17 svojho rozsudku zrozumiteľne opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé skutkové zistenia urobil, ako vyhodnotil prípadné rozpory medzi nimi. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, ani obsahu výsluchov strán a svedkov tak, ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní. Samotné hodnotenie dôkazov potom zodpovedá formálnej logike, ako aj všeobecným skúsenostiam. 11. Podľa § 175 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého súd postupoval pri vydávaním zmenkového platobného rozkazu, mohol žalovaný proti zmenkovému platobnému rozkazu podať námietky, v ktorých musel uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva tzv. koncentračná zásada, v dôsledku čoho je potom možné prihliadať len na tie námietky, ktoré boli uplatnené v trojdňovej lehote od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Na ďalšie námietky prihliadať nemožno. V dôsledku toho potom aj rozsah dokazovania rozhodných skutočností v konaní o námietkach zodpovedá obsahu a rozsahu uplatnených námietok. Podobne v odvolacom konaní odvolací súd preskúmava skutkové a právne závery súdu prvej inštancie len potiaľ, pokiaľ sa týkajú uplatnených námietok a ich dôvodov a slúžia na ich dokázanie. Ak žalovaný určitú skutočnosť neuplatnil v námietkach a v dôsledku koncentračnej zásady na túto skutočnosť nemožno brať zreteľ, sú nepodstatné aj prípadné výhrady žalovaného proti vyhodnoteniu takejto (nepodstatnej) skutočnosti súdom prvej inštancie. 12. Žalovaný v odvolaní obsiahlo vysvetľuje kauzálne námietky, teda námietky založené na tom, že uplatnená zmenka mala kryť určitý kauzálny vzťah (zmluva o pôžičke s E. Veselkovou) a tento záväzok žalovaného z tohto kauzálneho vzťahu už neexistuje. V prerokúvanej veci však z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný proti zmenkovému platobnému rozkazu doručenému 20.februára 2014 podal námietky v posledný deň zákonnej trojdňovej lehoty a v nich v podstate len opísal svoje vlastné právne vzťahy k C. K. ako pôvodnej (prvej) majiteľke zmenky. Žalovaný však v námietkach vôbec netvrdil, že by žalobca ako indosatár konal pri nadobudnutí zmenky na škodu žalovaného ako dlžníka. Práve naopak, v námietkach výslovne uviedol, že žalobca o žiadnych dokladoch o zaplatení dlžnej sumy (z pôžičky) zo strany žalovaného nevedel a takúto informáciu od C. K. nemal. Súd prvej inštancie tu správne poukázal na § 17 v ods. 1 ZZaŠ, podľa ktorého kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ako správne upozornil žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, žalovaný v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu neuplatnil námietku vedomého konania žalobcu na škodu žalovaného pri nadobúdaní spornej zmenky. V dôsledku cit. § 175 ods. 1 O. s. p. túto námietku nemohol uplatňovať neskôr ani za konania, ani v podanom odvolaní. Z cit. § 17 ods. 1 ZZaŠ však vyplýva, že pokiaľ majiteľ zmenky nekonal pri nadobúdaní vedome na škodu dlžníka, nemožno mu robiť námietky založené na vlastných vzťahoch vystaviteľa k prvej majiteľke zmenky. Pretože žalovaný v prerokúvanej veci v dôsledku koncentračnej zásady nemôže účinne namietať, že žalobca konal vedome na jeho škodu pri nadobúdaní zmenky, nemôže žalobcovi účinnej robiť ani takého námietky z jeho vlastného vzťahu k E. K.. V dôsledku toho sa odvolací súd nemôže ďalej zaoberať okolnosťami vzájomného vzťahu žalovaného a E. K.. 13. K samotnému zmenkovému vzťahu súd prvej inštancie v rozsudku vyslovil, že zmenka vystavená žalovaným v prospech C. K. 1. februára 2013 je platnou vlastnou zmenkou v zmysle § 75 ZZaŠ. V tejto zmenke je síce rozpor v zmenkovej sume vyjadrenej číslicami a slovom, to však podľa § 9 ZZaŠ znamená, že prednosť má údaj vyjadrený slovami. Táto vlastná zmenka bola jej prvou majiteľkou C. K. indosovaná prostým podpisom na rube zmenky, Súd prvej inštancie dospel k záveru, že takýto prostý podpis je blankoindosamentom v zmysle § 13 ods. 2 ZZaŠ. Žalovaný tieto závery súdu prvej inštancie nespochybnil, namieta však, že žalobca mal blankoindosament vyplniť svojím menom ako indosatárom, inak nie je aktívne legitimovaný na uplatňovanie nároku zo zmenky. Ani táto námietka nebola obsiahnutá v námietkach podaných proti zmenkovému platobnému rozkazu, v dôsledku čoho ju žalovaný podľa § 175 ods. 1 O. s. p. nie je oprávnený uplatňovať v odvolaní. Už súd prvej inštancie však správne poukázal na § 14 ods. 1 ZZaŠ, podľa ktorého sa indosamentom prevádzajú všetky práva zo zmenky. Z ust. § 14 ods. 2 ZZaŠ potom vyplýva, že ak ide o blankoindosament, môže majiteľ: a) vyplniť indosament vo svojom mene alebo v mene niekoho iného, b) indosovať zmenku ďalej blankoindosamentom alebo na určitú osobu, c) odovzdať zmenku tretej osobe bez vyplnenia blankoindosamentu a bez indosácie. Zároveň však podľa § 16 ods. 1 ZZaŠ platí, že o tom, kto má zmenku v rukách platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament. Posledným blankoindosamentom v zmysle citovaného ustanovenia pritom môže byť aj prvý a jediný blankoindosamet vyplnený na zmenke. Ust. § 14 ods. 2 neobsahuje úplný výpočet možnosti, čo môže so zmenkou urobiť jej majiteľ v prípade, že zmenka je opatrená blankoindosamentom. Z § 16 ods. 1 ZZaŠ ale možno vyvodiť, že ak má určitá osoba v rukách zmenku, na ktorej rube je umiestnený blankoindosament v podobe podpisu prvého majiteľa zmenky, je táto osoba majiteľom zmenky a podľa § 14 ods. 1 ZZaŠ nadobudla zo zmenky všetky práva. Takto legitimovaná osoba teda môže vykonať akékoľvek právo patriace majiteľovi zmenky, teda okrem iného žiadať zaplatenie zmenky od vystaviteľa (§ 78 ods. 1 ZZaŠ). 14. Z citovaného § 16 ods. 1 ZZaŠ teda vyplýva, že osoba majúca zmenku s blankoindosamentom v rukách nemusí blankoindosament vyplniť. Postavenie majiteľa zmenky je dané už tým, že má v rukách zmenku s blankoindosamentom, a to bez toho, aby musela doplniť do blankoindosamentu svoje meno ako indosatára. Opačný názor, ktorý prezentuje žalovaný vo svojom odvolaní, je v rozpore s cit. ustanovením ZZaŠ. Súd prvej inštancie tak celkom správne dospel k záveru, že žalobca v prerokúvaní veci je majiteľom zmenky. Žalobca totiž mal zmenku v rukách (na účely tohto konania ju 23. januára 2014 vložil do úschovy súdu, pozri záznam na č. l. 7) a svoje oprávnenie preukázal prvým a zároveň posledným (blanko)indosamentom spočívajúcim v podpise prvej majiteľky C. K.. Žalobca bol teda podľa cit. § 16 ods. 1 a § 14 ods. 1 ZZaŠ uplatňovať zo zmenky všetky práva ako majiteľ zmenky, teda bol oprávnený žiadať aj jej zaplatenie od dlžníka - žalovaného podľa § 28 ods. 2 ZZaŠ. Žalobca má potom právo žiadať všetky nároky uvedené v § 48 ods. 1 ZZaŠ, teda okrem iného zmenkovú sumu (vo výške určenej slovami), 6 % úroky od zročnosti a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy. 15. Súd prvej inštancie teda správne rozhodol, pokiaľ námietky žalovaného nepovažoval za dôvodné a ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti a odvolací súd podľa § 387 C. s. p. tento rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil .. 16. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému . 17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne (3 : 0). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).