Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/30/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114203296 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2114203296.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci výživného pre medzičasom plnoletého: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, N., do plnoletosti zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: otec - M. A., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX/XX, C. M., Česká republika, zastúpený splnomocnenkyňou O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, C. M., Česká republika, a matky - A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX, N., o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 14P/10/2014-638 zo dňa 06.06.2017, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e. II. Odvolanie matky odvolací súd o d m i e t a . III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 20P/92/2011-113 zo dňa 19.10.2011 tak, že s účinnosťou od 06.02.2014 zaväzuje otca platiť na maloletého M. A., nar. XX.XX.XXXX znížené výživné vo výške 120 eur mesačne, ktoré znížené výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Výrokom II. návrh matky zo dňa 21.05.2014 doručený súdu 23.5.2014 na zvýšenie výživného zamietol. Rozhodnutie súd odôvodnil s použitím ust. § 62 ods.1 a nasl., § 78 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine. Uviedol, že otec maloletého sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného na maloletého z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/92/2011-113 zo dňa 19.10.2011 bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné na maloletého M. vo výške 150,-- eur. Podľa otca od vydania vyššie uvedeného rozsudku o výživnom došlo k dlhodobej zmene možností, schopností a majetkových pomerov, spočívajúcich v rozdiele medzi príjmom v roku 2011 (kedy bolo výživné určené vo výške 150 eur) a terajším príjmom. Od mája 2012 otec nie je schopný platiť výživné určené vo výške 150,-- eur. V čase podania tohto návrhu (vedeného pod sp.zn. 14P/10/2014 otec bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce Litvínov - Česká republika, bez nároku na podporu, poberal len sociálne dávky vo forme príspevku na bývanie. Predchádzajúci návrh otca na zníženie výživného bol rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 16P/17/2013-44 zo dňa 14.05.2013 zamietnutý s odôvodnením, že príjem otca sa síce znížil, avšak vzhľadom na čas posledného rozhodnutia v tomto smere nemožno konštatovať, že sa jedná o stav trvalý a takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. 2. Matka s návrhom nesúhlasila, dňa 23.05.2014 podala protinávrh na zvýšenie výživného zo sumy 150,-- eur na 200,-- eur. Uviedla, že od poslednej úpravy výživného potreby maloletého vzrástli, tento je fyzicky vyspelejší. Má výšku 195 cm, nemôže teda nosiť detské oblečenie, obuv má č. 46. Nosí okuliare, s čím sú zvýšené výdavky. 3. Súd v odôvodnení argumentoval, že pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. 4. Predchádzajúci návrh otca na zníženie výživného bol zamietnutý rozsudkom zo dňa 14.05.2013 č.k. 16P/17/2013-44, kedy súd mal za to, že vzhľadom na krátkosť času od posledného rozhodnutia (cca. jeden rok) v tomto smere nemožno konštatovať, že sa jedná o stav trvalý a takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Konajúci súd v tomto rozsudku dôvodil, že dôvody na strane otca sú prechodné a nemožno konštatovať, že sa jedná o dlhodobý stav, ktorý by ovplyvnil jeho riadne si plniť vyživovaciu povinnosť keď dôvody uvádzané otcom sú síce objektívne, avšak nie trvalé a v čase rozhodovania súdu ani nie zásadne dlhodobé.V tomto konaní 14P/10/2014 naopak otec preukázal, že zmena jeho majetkových pomerov nie je prechodného charakteru, ale trvá už 5 rokov, čo nie je možné nepovažovať za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zníženie výživného. Na druhej strane finančná situácia matky sa od posledného rozhodnutia zlepšila, má vyšší príjem (v čase určenia výživného vo výške 150,-- eur matka nemala stabilný príjem, uchádzala sa o zamestnanie), medzičasom sa vydala, odsťahovala sa od svojich rodičov, vedie spoločnú domácnosť so svojim manželom, ktorého čistý mesačný príjem je vo výške 800,-- eur. 5. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu otca na zníženie výživného je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu, ako to požadoval. Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal Okresný súd Trnava č.k. 20P/92/2011-113. V tom čase mal základ dane za rok 2010 - 236.545,25 Kč /19.712 Kč mesačne, v súčasnosti má mesačný príjem 8.500 Kč. V tejto súvislosti súd konštatuje, že zmenou pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom prechádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. 6. V konaní o zvýšenie, prípadne zníženie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Na strane povinného môže ísť napríklad o také zvýšenie alebo zníženie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného a to nielen na krátky čas, a na strane oprávneného zmenou pomerov môže byť vyšší vek dieťaťa, postup na vyšší stupeň školy, zdravotný stav, záujmová činnosť, ale rovnako aj prípadné rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného (zánik alebo vznik novej vyživovacej povinnosti). Aj pre rozhodovanie o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného a to ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. 7. Samotný pokles príjmu otca však sám o sebe nemôže ešte viesť k záveru, že tento prípadne odôvodňuje zníženie jeho vyživovacej povinnosti na dieťa. Musí byť preukázané, že pokles bol zapríčinený objektívnymi skutočnosťami na jeho strane.Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 01.04.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. 8. Z tohto pohľadu teda súd tiež posudzoval, či tento pokles príjmu otca má objektívne dôvody. Podľa názoru súdu vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na strane otca k poklesu príjmu viedli objektívne dôvody. Otec ukončil podnikanie, nakoľko sa dostal do druhotnej platobnej neschopnosti, pričom jeho zdravotný stav (karpálne tunely, borelióza) nedovoľuje, aby vykonával prácu lešenára, alebo aby sa vrátil k pôvodnému povolaniu kuchár/čašník. Súd bol takto toho názoru, že návrh otca na zníženie výživného na maloletého syna M. je podložený objektívnymi skutočnosťami (ukončenie podnikania z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti, jeho nepriaznivý zdravotný stav), ktoré otec nemôže ovplyvniť. K zmene pomerov od poslednej úpravy výživného došlo aj na strane maloletého, ktorý toho času navštevuje 3. ročník Strednej priemyselnej školy dopravnej, avšak súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti musel prikročiť k zníženiu výživného na strane otca. Uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je totiž vždy limitované aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča. 9. Súd výšku výživného zo strany otca ustálil na sumu 120,-- eur mesačne, nakoľko bol toho názoru, že úhrada výživného z jeho strany v tejto výške je možná, v tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že výživné na dieťa má prednosť pred akýmkoľvek výdavkami, avšak výdavky na maloletú A. nemajú prednosť pred výživným na maloletého M., ale sú na rovnakej úrovni, pričom zohľadnil aj to, že terajšia manželka otca je už zamestnaná (v čase určenia výživného vo výške 150,-- eur jeho manželka nemala príjem). Ďalej súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že matka maloletého M. má len jednu vyživovaciu povinnosť, pričom otec má vyživovaciu povinnosť, okrem maloletého M. aj voči maloletej A.,.Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu otca na níženie výživného je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu ako to navrhoval. Zníženie výživného na požadovanú sumu 40,-- eur by nepochybne ohrozilo vývoj maloletého. Komplexným zhodnotením osobných, zárobkových a majetkových pomerov otca a matky súd dospel k záveru, že bude spravodlivé, ak zníži vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 150,-- eur na sumu 120,-- eur, čím neohrozí vývoj maloletého a prihliadne na zmenené majetkové pomery otca. 10. Z vyššie uvedených dôvodov s poukazom na komplexné zhodnotenie aktuálnej (nie len prechodnej) situácie súd znížil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 150,-- eur na 120,-- eur s účinnosťou od podania návrhu dňa 06.02.2014. 11. Vzhľadom na to, že súd rozhodol o znížení výživného, návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. S poukazom na § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, súd nerozhodoval o povinnosti nahradiť trovy konania, nakoľko účastníci takýto návrh nepodali. 12. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s poukazom na to, že v minulosti mu návrh na zníženie výživného voči synovi M. bol zamietnutý. Predmetným návrhom podaným sa domáhal zníženia výživného na základe toho, že došlo k podstatnej zmene pomerov a to u neho k výraznému poklesu príjmu a to už od roku 2012, kedy spolu s manželkou vrátane príspevku na bývanie a živobytie od Úradu práce Ústí nad Labem do roku 2015 poberali zhruba 8200,-- Kč. Suma 8.200,-- Kč sú ich všetky spoločné príjmy vrátane podpôr a príspevku na bývanie, čo súdu preukázali. V roku 2012 až 2015 žili spolu s manželkou a maloletou dcérou zo sumy existenčného minima 6.600,-- Kč, čo je najnižšia možná čiastka, za ktorú je možné zaistiť výživu a základné potreby na úrovni prežitia a životného minima 8100,-- Kč mesačne, čo je spoločensky uznaná hranica peňažných príjmov k zaisteniu výživy a ostatných základných životných potrieb. Do životného a existenčného minima sa nezahŕňajú pritom nevyhnutné náklady na bývanie. Poukazuje na všetkým ním doložené písomne preukázané skutočnosti s tým, že sa domáhal zníženia výživného voči maloletému synovi, ktorý bol v tom čase žiakom základnej školy, keď nebol schopný platiť výživné 150,-- eur mesačne podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 20P/92/2011, pretože nemal na to dostatočný príjem. Jeho manželka poberá od roku 2015 invalidný dôchodok 4.700,-- Kč, aj napriek svojim zdravotným problémom pracuje od roku 2016 s mesačným príjmom 7.500,-- Kč. Za prenajatý byt od 01.07.2017 sa mu zvýšili výdavky zo sumy 2.800,-- Kč na sumu 3.571,-- Kč. Matka udáva veľké zdravotné problémy a jej invalidný dôchodok od roku 2010 po operácii chrbtice, ale zároveň doložila potvrdenie o registrácii poistencov, podľa ktorého v rokoch 2001 až 2012 odpracovala iba 633 dní prevažne na pozícii servírka a to aj u posledného zamestnávateľa A. Z., kde pracovala do 28.01.2014. V období 28.01.2014 až 16.06.2014 podnikala s vkladom 5.000,-- eur, ktorý po neúspešnom podnikaní jej bol vrátený. Ako je možné, že matka s takým nízkym príjmom preukazuje náklady na maloletého syna vo výške 4.090,-- eur. Maloletý bol v tom čase žiakom šiesteho ročníka základnej školy. Ide o vysoké náklady, ktoré ani nezodpovedali ani skutočným príjmom matky, pričom matka od roku 2013 žije v spoločnej domácnosti so svojím manželom F. B., s ktorým uzavrela manželstvo v roku 2016. Matku od roku 2011 až do roku 2016 zastupoval právny zástupca na základe plnej moci. Aj na toto zastúpenie musela vynaložiť nemalé finančné náklady. Opätovne zdôraznil, že matkou preukazované náklady na maloletého prevyšovali jej celkové ročné príjmy. Zdôrazňuje, že životná úroveň dieťaťa by mala byť zhodná so životnou úrovňou rodičov, pričom súd by mal prihliadnuť k životnej situácii, jeho ako navrhovateľa, jeho skutočným príjmom, príjmom jeho manželky a spoločným výdavkom, ako aj k vyživovacej povinnosti na maloletú dcéru A.. Nie je schopný platiť stanové výživné vo výške 120,-- eur mesačne. Predmetné súdne konanie prebiehalo celkom 3,5 roka. Súd neposúdil skutočné príjmy, ktoré preukazoval za obdobie rokov 2012, 2013, 2014 a 2015, ktoré činili iba 8.200,-- Kč, pričom neprihliadal ani na to, že v čase podania návrhu maloletý M. bol žiakom základnej školy. Súd na pojednávaní 06.06.2017 posudzoval príjmy súčasné, v ktorom období boli on aj jeho manželka zamestnaní a maloletý M. bol už v treťom ročníku Strednej priemyselnej školy v Trnave. Súd musí brať do úvahy skutočné obdobie, v ktorom bola žiadosť o zníženie výživného podaná. Skutočné príjmy a skutočný vek maloletého v danom období, kedy k návrhu na zníženie výživného došlo. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že s účinnosťou od 01.01.2012 po dobu dvadsiatich piatich mesiacov spätne od dáta začiatku konania, to znamená od 03.02.2014 sa mu zníži výživné na maloletého M. na 40,-- eur mesačne do 31.12.2016. Od 01.01.2017 žiadal výživné znížiť na 60,-- eur mesačne, ktoré je povinný prispievať k rukám matky. 13. Odvolanie podala aj matka zdôrazňujúc, že sa pridržiava svojich doterajších podaní a vyjadrení. Problém s platením výživného u navrhovateľa je už 18 rokov, to znamená od narodenia syna, nakoľko sa vyhýba tejto povinnosti alebo si ju neplní dostatočne tak ako to vyplýva z právoplatných rozsudkov, znamená to, že marí úradne nariadenú povinnosť. Poukázala na právoplatný odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Trnava sp.zn. 5T/23/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 29.01.2015. Z tohto rozsudku je zrejmé, že svoju vinu otec uznal, vzdal sa odvolania. V rozsudku je konštatované, že na výživnom je dlh 4.680,-- Eur za obdobie od februára 2012 do 29.01.2015. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil aj výšku výživného patriaceho za obdobie od 06.02.2014 do 29.01.2015, teda za obdobie, kedy bolo mu bolo vyčíslené dlžné výživné, za neplatného ktorého bol navrhovateľ bol právoplatne odsúdený. Týmto postupom jej Okresným súd Trnava znemožnil sa domáhať dlžnej sumy na výživnom, nakoľko trestný rozsudok je v spojení s rozsudkom o znížení výživného od 06.02.2014 nevykonateľný. Navrhovateľ doteraz neprejavil ani najmenší záujem riešiť platenie dlžnej sumy na výživnom a ani naďalej neplatí výživné vo výške určenej súdom. Čiastka, ktorú navrhovateľ žiada ako výživné 40,-- eur mesačne je neakceptovateľná, nakoľko po vydelení 30 dňami vyjde, že na syna prispieva sumou 1,33 eur. Keby sa aj ona podieľala na výžive syna, čo len jeden mesiac po dobu 18 rokov takýmto spôsobom, bola by poťahovaná príslušnými úradmi. Vzhľadom na jej predchádzajúce podania, tvrdí, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že s účinnosťou od 30.01.2015 zvyši výživné na M. na sumu 200,-- eur mesačne, to znamená odo dňa nasledujúceho po dni, ktoré už bolo už právoplatným odsudzujúcim rozsudkom vyčíslené dlžné výživné. 14. K doručenému odvolaniu otca kolízny opatrovník podal písomné vyjadrenie, v zmysle ktorého zníženie výživného nie je v záujme, t.č. už plnoletého M.. Od poslednej úpravy výživného na maloletého M. v roku 2011 sa naopak výdavky na dieťa zvýšili, začal študovať na strednej škole, zhoršil sa mu zdravotný stav a medzičasom dospel, dosiahol vek plnoletosti. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na zníženie výživného zamieta, pričom súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. 15. K doručenému odvolaniu matky podal písomné vyjadrenie otec s tým, že nie je pravdou tvrdenie, že sa vyhýba vyživovacej povinnosti po celú dobu, od kedy sa maloletý narodil. Matka udáva zámerne lživé a mylné informácie len preto, aby ho súd pri rozhodovaní posudzoval ako osobu, ktorá si zámerne svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Do doby kým sa jeho finančná situácia výrazne zhoršila, platil riadne súdom určené výživné a to aj nad rámec určeného výživného. Výživné zasielal v predstihu, niekoľko krát aj dva mesiace dopredu k rukám matky a to až do roku 2012. Platby, ktoré matka poprela pred súdom riadne preukázal. Matka uvádzala už od roku 2011 pri všetkých jednaniach súd do omylu, že otec sa o maloletého nestará a nejaví o neho záujem a neprispieva na jeho výživu, čo pred súdom vyvrátil. Čo sa týka trestného konania, v dobe konania vo veci sp.zn. 5T/23/2014 prebiehalo súčasne konanie pred Okresným súdom v Trnave a to návrh na zníženie výživného pod sp.zn. 14P/10/2014, ktorý podal na súd dňa 06.02.2014, na čo súd nebral zreteľ a vydal rozsudok. Matka bola v konaní zastúpená právnym zástupcom, ktorý bol znalý práva, pričom on nemal finančné prostriedky na to, aby sa mohol dať zastupovať. Zotrval na svojom odvolaní s tým, že žiada znížené výživné s účinnosťou dvadsaťpäť mesiacov spätne od 01.01.2012. 16. Matka k tomuto vyjadreniu podala písomné vyjadrenie s tým, že nie je pravdou, že by súd zavádzala a klamala. Finančné problémy otca a jeho manželky ju nezaujímajú, sami si k tomu stavu prispeli, pokiaľ je vôbec pravdivý, osobne je totiž presvedčená, že svoju situáciu len zastierajú a navrhovateľ by mal poučiť svojho otca, aby na verejnosti nepreberal ich situáciu. Sama ako matka samoživiteľka sa musela postarať o svojho syna od narodenia a to aj po operácii chrbtice, po ktorej sa učila chodiť a vôbec ako tak hýbať, čo trvalo aj rok. Je invalidná dôchodkyňa, avšak nikdy nechcela synovi povedať, že sa o neho nemôže postarať. Doteraz už dospelému synovi nedokáže vysvetliť, že v právnom štáte si jeden rodič musí plniť všetky rodičovské povinnosti, postarať sa o neho a druhý si môže robiť to, čo sa mu chce a neberie do úvahy ani právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o tom, že má platiť výživné v sume 150,-- Eur mesačne. Zotrvala na návrhu, že žiada s účinnosťou od 30.01.2015, aby bolo otcovi zvýšené výživné na sumu 200,-- Eur mesačne pre syna. 17. K tomuto písomnému vyjadreniu, ktoré podala matka už v čase plnoletosti syna, otec podal opäť písomné vyjadrenie s tým, že pokiaľ súd prvej inštancie neprihliadne k dôkazom a k skutočnostiam, ktoré predložil, obráti sa o pomoc k Medzinárodnému súdu pre ľudské práva. K ďalším vyjadreniam matky sa už ani on a ani jeho zástupca na základe plnej moci nebudú vyjadrovať. Žiada, aby súd prvej inštancie posúdil z doložených predložených dôkazov a nepreposielal donekonečna vyjadrenia matky a otca a naopak a aby vo veci rozhodol. 18. Po dovŕšení plnoletosti výživou oprávneného boli mu doručené písomné podania rodičov s tým, že tento vo veci podal písomné vyjadrenie, že sa plne stotožňuje s vyjadreniami jeho matky, v ktorých uviedla, že otec sa všetkými možnými spôsobmi snaží vyhnúť jeho vyživovacej povinnosti a prispievať mu na výživu. Je mu ľúto, že sa predmetná kauza tak dlho ťahá a že súd nevie alebo nemá záujem konečne vo veci jednoznačne rozhodnúť. Jeho matka je momentálne práceneschopná a hrozí jej operácia ľavého ramena. Znamená to, že bude dlhodobo práceneschopná a ako živnostníčka nebude mať takmer žiadny príjem. Sám je vo štvrtom ročníku, to znamená, že sa pripravuje na maturitu a na prijímacie skúšky na vysokú školu. Žiadal, aby súd vo veci čo najskôr rozhodol. 19. K predmetnému vyjadreniu matka uviedla, že sa k nemu nemieni vyjadrovať, nepovažuje za potrebné, nakoľko jeho obsah dostatočne pozná. 20. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny k predmetnému vyjadreniu uviedol, že je s ním oboznámený, zotrváva na svojom vyjadrení, ktoré podal k odvolaniu otca. Návrh na zníženie výživného žiadal zamietnuť. 21. Navrhovateľ k vyjadreniu syna uviedol, že s jeho vyjadrením nesúhlasí. Trvá na tom, aby súd rozhodol v zmysle jeho odvolania. Zdôraznil, že má plánovanú operáciu karpálneho tunela na ľavej ruke, je liečený po úraze ľavého kolena zo dňa 07.12.2017 a od roku 2015 je liečený na boreliózu. V období od decembra 2017 do januára 2018 bol práceneschopný a nemohol vykonávať súčasné zamestnanie ako lešenár po dobu šiestich mesiacov. Okrem toho aj jeho manželka bola v období od januára do februára 2018 práceneschopná. 22. Skôr než odvolací súd posudzoval dôvodnosť odvolaní posúdil, či boli podané včas. 23. Podľa § 362 ods. 1 vety prvej Civilného sporového poriadku odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. 24. Podľa § 121 ods. 2 Civilného sporového poriadku do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty, podľa odseku 5 tohto ustanovenia lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. 25. Podľa § 386 písm. a) Civilného sporového priadku odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene. 26. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že napádané uznesenie bolo matke doručené dňa 22.06.2017 poštou (por. doručenku na č.l. 641). Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania tak matke začala plynúť nasledujúcim dňom (23.06.2017) a posledný deň takejto lehoty pripadol na deň 07.07.2017. Pretože tento deň bol piatok a bežný pracovný deň, 07.07.2017 bol nielen posledným faktickým, ale zároveň i posledným právnym dňom, kedy matka mohla podať včasné odvolanie. Matka podala osobným doručením na súd 08.08.2018 (č.l. 649). 27. Preto ak posledným dňom 15-dňovej lehoty na podanie odvolania proti napadnutému uzneseniu bol piatok 07.07.2017 a matka podala odvolanie až dňa 08.08.2017, toto odvolanie bolo podané oneskorene, po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty, odvolací súd bol povinný v zmysle § 386 písm. a) CSP oneskorene podané odvolanie odmietnuť a nemohol podrobiť napádané uznesenie odvolaciemu prieskumu z hľadiska matkou podaného odvolania. 28. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie podané otcom má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario, § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru že, napadnutý rozsudok je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 29. Otec odvolanie podal v časti výroku I., keď súd plne nevyhovel jeho návrhu o zníženie výživného, výrok II, ktorým súd návrh matky o zvýšenie výživného zamietol a ktorý otcom odvolaním napadnutý nebol a odvolanie matky bolo podané oneskorene tak nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom prieskumu odvolacím súdom. 30. Pretože odvolací súd v napadnutej časti rozsudku výroku I. v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej zamietajúcej časti, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné: 31. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu otca na zníženie výživného pre mal. M.. Návrh bol súdu doručený dňa 06.02.2014, pričom otec sa domáhal zníženia výživného od 01.06.2012 spätne a navrhol zmenu rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 19.11.2011, č.k. 20P/92/2011-113. 32. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku a argumenty otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky pre zníženie výživného otca pre maloletého, odkedy a v akom rozsahu. 33. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (odsek 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (odsek 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5). 34. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 35. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno znížiť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 36. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 37. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine). 38. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa (§ 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine). 39. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. 40. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi, jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. 41. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. 42. Výživné pre maloletého bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 19.11.2011, č.k. 20P/92/2011-113 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.01.2012, č.k. 23CoP 101/11-134, kedy súd určil pre maloletého M. výživné 150,-- eur. 43. Otec sa už skorším návrhom v roku 2013 domáhal zníženia výživného. Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 16P/17/2013-44 zo dňa 14.05.2013 súd návrh otca na zníženie výživného pre nesplnenie podmienok pre takéto rozhodnutie zamietol. Otec v tomto konaní návrhom podaným 06.02.2014 sa opätovne a neprípustne domáhal zníženia výživného s účinnosťou od 01.06.2012 spätne tzn. aj za časť obdobia, o ktorom bolo súdom právoplatne rozhodnuté citovaným rozsudkom. 44. Vychádzajúc z výsledkov súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne skonštatoval, že v danej veci sú splnené podmienky pre zníženie výživného otca na maloletého, ale nie v rozsahu, ako to žiadal otec. 45. Predovšetkým je potrebné uviesť, že od poslednej úpravy výživného, tzn. od roku 2011, kedy maloletý mal 12 rokov, uplynulo dlhé časové obdobie, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie mal maloletý 17 rokov a medzičasom dospel, študuje na vyššom stupni vzdelávania, teda už len samotným uplynutím doby došlo objektívne k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, kedy prirodzene vzrástli jej potreby nielen na bežné životné náklady, ale predovšetkým v súvislosti s prípravou na budúce povolanie, teda pochopiteľne vzrástli jeho odôvodnené potreby vo všetkých oblastiach života, na čo súd musí vziať ohľad, a aj keď posudzoval uplynulé obdobie, rozhoduje na základe stavu, aký je v čase rozhodovania. Argumenty otca súd nemohol vziať do úvahy s účinkami spätne od 01.06.2012, pretože by išlo o zmenu právoplatného predchádzajúceho rozhodnutia Okresného súdu Trnava sp. zn. 16P/17/2013-44 zo dňa 14.05.2013, čo zákon nepripúšťa. Otec sa totiž opakovane domáha zníženia výživného za totožné obdobie do 14.05.2013. 46. Ani okolnosť, že otec sa snaží ovplyniť jeho trestné stíhanie v inom konaní a v tomto konaní vyčísleného nedoplatku a zhoršeného zdravotného stavu, ktorý si u otca žiada operačné zákroky nemohli mať iný vplyv na rozhodnutie v tejto veci. 47. Súd prvej inštancie dostatočne posúdil preukázanú zmenu pomerov na strane oboch rodičov k v času rozhodovania súdom prvej inštancie u maloletého M., ktorý už vtedy bol vo veku blízkom dospelosti. V danej veci preto nebol dôvod uvažovať o väčšom znížení výživného na výživou oprávneného ani z dôvodu pribudnutia ďalšej vyživovacej povinnosti u otca ani z dôvodu, že ide o zmenu pomerov na strane matky, u ktorej je nepochybné zvýšenie príjmu oproti ostatnej úprave. 48. Odvolací súd sa tak stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že neboli splnené hmotnoprávne predpoklady pre zmenu súdneho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu v zmysle návrhu otca pred podaním návrhu, tzn. pred 06.02.2014 a to ani od 14.05.2013 podľa ustanovenia § 121 Civilného mimosporového poriadku a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. S prihliadnutím na vek maloletého a mieru jeho odôvodnených potrieb, na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, aj na existenciu ďalšej vyživovacej povinnosti otca, návrh na zníženie výživného vo väčšom rozsahu za prechádzajúce obdobie pred podaním návrhu otca nebol dôvodný . Odvolací súd prihliadol aj na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť k dieťaťu je prvoradou povinnosťou rodiča, ktorej plnenie má prednosť pred inými povinnosťami a nemožno sa jej zbaviť ani s poukazom na už minulú a aj aktuálnu majetkovú a sociálnu situáciu otca a pomery matky. 49. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. 50. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie. 51. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).