Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/117/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114204663 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2114204663.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: T. X., nar. XX.X.XXXX, V. XX, V. B. L., zastúpený splnomocnencom: VESTENICKÁ&BD advokátska kancelária s.r.o., IČO: 50 217 020, Ševčenkova 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Q. W., nar. XX.X.XXXX, V. X, V., 2/ O. X., nar. XX.X.XXXX, G. XXXX/XXA, V., obaja zastúpení splnomocnencom : ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Peružek, s.r.o., Hollého 20, Hlohovec, v spore o 2.500,- Eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 27C/78/2014-140 zo dňa 22.februára 2017, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaným 1 a 2 sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 588, § 596, § 597 ods. 1, § 599, § 504, § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vecne argumentoval odkazom na obsah žaloby, ktorou žalobca podanou na súde dňa 19.2.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie sumy 2.500,- Eur z titulu zľavy z kúpnej ceny 7.500,- Eur motorového vozidla AUDI A6 3.2 FSI V6 quattro tiptronic šedá metalíza, rok výroby 2004 s ev. č. HC 006 BC, VIN: WAUZZZ4F45N076201 (ďalej len „predmetné vozidlo“). Žalobu odôvodnil tým, že dňa 9.12.2013 kúpil vozidlo od žalovaného 1/. Po niekoľkodňovom bežnom používaní sa na vozidle začali prejavovať vady, na ktoré ho predávajúci neupozornil. Kompletná diagnostika v autorizovanom servise ukázala najmenej 17 vád, o ktorých musel vedieť. Za najzávažnejšie chyby považoval chyby pri elektronike motora, problémy s elektronikou dverí spolujazdca a chyba v elektrickom okruhu z dôvodu vyskratovania. Tiež stav kilometrov uvádzaný v kúpnej zmluve 184 000 km nekorešponduje so skutočnosťou, s počtom kilometrov bolo manipulované. Prostredníctvom advokátky si uplatnil u žalovaného 1/ nároky za vady listom zo dňa 13.1.2014, na ktorý reagoval listom zo dňa 28.1.2014 a žiadal riešenie veci súdnou cestou. 2. Žalobca dňa 11.11.2015 doručil súdu návrh na pripustenie vstupu žalovaného 2/ do konania, pretože z výsluchu žalovaného 1/ vyplynulo, že vlastníkom motorového vozidla bol žalovaný 2/. Zároveň požiadal o pripustenie zmeny petitu. Súd návrhu vyhovel a uznesením č.k. 27C/78/2014-119 zo dňa 16.11.2015 pripustil vstup žalovaného 2/ do konania a pripustil zmenu petitu. Predmetom konania je uloženie povinnosti žalovaným v 1/ a 2/ rade zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu 2.500,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania. Uznesenie bolo spolu so žalobou doručené žalovanému 2/ dňa 17.4.2016. Žalovaní navrhli zamietnuť žalobu. Žalovaný 1/ z dôvodu, že nie je aktívne legitimovaný, nakoľko nie je vlastník vozidla, len bol poverený vlastníkom na jeho predaj o čom oboznámil žalobcu pri obhliadke vozidla, zároveň ho upozornil na vady, ktoré mu boli známe a žalovaný 2/ z dôvodu, že mu v prekluzívnej lehote neboli vytknuté vady vozidla. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou pasívnej legitimácie žalovaných a dospel k záveru, že napriek splnomocneniu, ktoré udelil žalovaný 2/ žalovanému 1/ na predaj vozidla a ktoré bolo založené do spisu, je žalovaný 1/ pasívne legitimovaný. Z predloženej písomnej kúpnej zmluvy nevyplýva, že žalovaný 1/ koná za žalovaného 2/. V zmysle § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zo zmluvy nie je zjavné, že ju uzavrel za účastníka jeho zástupca, platí nevyvrátiteľná domnienka, že konal vo vlastnom mene a preto mu vznikajú práva a záväzky (porovnaj Ro NS ČR z 19.5.2005 sp. zn. 582/2004, Ro NS ČR z 28.3.2007 sp. zn. 32 Odo 138/2005, Rc 44/2000, Uz NS ČR z 6.12.2005 sp. zn. 25Cdo 283/2005, stanovisko NS ČR z 28.6.2000 sp. zn. Cpjn 38/98). Ďalej bolo v konaní preukázané, že vlastníkom vozidla v čase predaja bol žalovaný 2/ a to vyjadreniami žalovaných, svedkov p. L. a aj p. L.. Žalobca tiež potvrdil, že druhý deň po uzatvorení kúpnej zmluvy zistil, že vlastníkom vozidla je žalovaný 2/, preto je pasívne legitimovaný aj žalovaný 2/. Druhou otázkou, ktorou sa súd zaoberal bolo včasné uplatnenie práva u žalovaných, resp. doručením žaloby obsahujúcej výtku predávanej veci žalovaným v prekluzívnej lehote 24 mesiacov od prevzatia veci (§ 599 ods. 1 OZ). Vozidlo prevzal žalobca v deň podpisu kúpnej zmluvy 9.12.2013. Žalovanému 1/ vytkol vady listom zo dňa 18.12.2013, na ktorý reagoval svojim listom zo dňa 28.1.2014, teda v prekluzívnej lehote. Žalovanému 2/ vytkol vady vozidla až v návrhu na pripustenie jeho vstupu do konania zo dňa 11.11.2015, ktorý doporučil súdu 12.11.2015 a spolu so žalobou bol doručený žalovanému až 18.4.2016, teda po uplynutí prekluzívnej lehoty. Nakoľko k uplatneniu práva zodpovednosti za vady došlo po uplynutí prekluzívnej lehoty súd žalobu voči žalovanému 2/ zamietol. Následne sa súd zaoberal dôvodnosťou podanej žaloby voči žalovanému 1/. Predmetom kúpy bolo motorové vozidlo 9 rokov staré. Žalobca sa domáha zľavy z kúpnej ceny z titulu 4 skrytých vád vozidla a to chyby pri elektronike motora, problémy s elektronikou dverí spolujazdca, chyba v elektrickom okruhu z dôvodu vyskratovania a stočenie kilometrov, ktoré nezodpovedajú skutočnosti. Uvedené vady sa okrem stavu kilometrov prejavili neskôr, pričom sám nevedel špecifikovať čas, kedy sa prejavili. V reklamácii špecifikoval vady tak, ako je uvedené vyššie bez uvedenia prejavu vady, až na pojednávaní uviedol, že problém s elektronikou dverí sa prejavil tak, že nefunguje podsvietenie dverí spolujazdca, problém elektroniky motora a v elektrickom okruhu sa prejavil asi po dvoch týždňoch a to tým, že sa auto dalo do núdzového režimu. Od kúpy vozidla do diagnostiky prešiel asi 300 - 400 km. K stočeným kilometrom sa žalobca nevedel vôbec vyjadriť. 3. Úprava práv a povinností zo zodpovednosti za vady vyplývajúca z ust. § 499 až 510 Občianskeho zákonníka má subsidiárnu povahu a uplatní sa vtedy, pokiaľ zákon v úprave jednotlivých záväzkov (napr. pri kúpnej zmluve) neustanovuje inak. Zodpovednosť za vady pri kúpe je upravená v § 596 až 599 Občianskeho zákonníka, ktoré sa týkajú predaja medzi nepodnikajúcimi fyzickými osobami, na ktoré sa iba podporne použijú všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za vady (§ 499 a nasl.). Preto sa na danú vec musí aplikovať ust. § 596 a nasl. Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie vychádza z toho, že predmetom kúpy nie sú nové veci (tie sa predávajú v obchode), ale spravidla veci použité. Z toho dôvodu sa na nich môžu vyskytnúť vady spôsobené používaním a opotrebením, o ktorých predávajúci spravidla vie. Z toho dôvodu je v ust. § 596 zakotvená notifikačná povinnosť predajcu upozorniť kupujúceho na vady, ktoré sa na veci prejavili pri jej používaní už pri kúpnej zmluve. Ustanovenie § 596 Občianskeho zákonníka sa týka zjavných vád, teda takých, ktoré existujú pri uzavretí zmluvy a o ktorej predávajúci spravidla vie. Takáto vada je zistiteľná pri prehliadke predávanej veci. Nesplnenie informačnej povinnosti predávajúceho o vadách predanej veci, o ktorých predávajúci vie, má a následok vznik práva uplatňovať nároky zo zodpovednosti za vady predanej veci, ktoré vyšli dodatočne najavo podľa § 597 Obč. zákonníka. 4. Žalobca okrem svojho tvrdenia a výpisu z diagnostiky servisu, ktorý sám o sebe nedeklaruje existenciu vytýkaných vád ku dňu predaja, ale len sumarizáciu rôznych iných chýb vozidla spätne, žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby vozidlo malo vytýkané vady v čase predaja vozidla. Žalobcom vytýkané vady a to vady v elektronike motora, v elektrickom okruhu a v elektronike dverí spolujazdca, ak by existovali v čase predaja vozidla museli by sa prejaviť tak, ako v súčasnosti popisuje žalobca, t.j. tým že by dvere spolujazdca neboli podsvietené a vozidlo by bolo v núdzovom režime a teda by žalobca od kúpy nemohol najazdiť s vozidlom 300-400 km do diagnostiky. Súd dospel k záveru, že vozidlo tieto vytýkané skryté vady ku dňu kúpy nemalo a teda žaloba v tejto časti nie je dôvodná. 5. V časti žaloby, ktorou sa domáha zľavy z kúpnej ceny z titulu stočenia kilometrov, súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobca už keď prvýkrát prejavil záujem o vozidlo vedel, že má najazdených 290 000 km a navrhovaná cena bola 7.800,- €, nakoľko tieto údaje sa nachádzajú priamo v inzeráte, na ktorý reagoval. Svedok L. potvrdil, že dával inzerát a nepamätal si aký bol stav kilometrov, len spätne odhadol 220 000 až 250 000. Svedkyňa L. uviedla, že počula, ako žalobcu žalovaný 1/ informoval o stočení kilometrov, i keď toto sám žalovaný 1/ nepotvrdil. Jeho tvrdenie, že nestočil kilometre a neinformoval o tom žalobcu súd považuje za nepravdivé v snahe vyhnúť sa prípadnému trestnému postihu. Žalobca sám ani v konaní netvrdil, že by žiadal vysvetlenie rozdielneho stavu kilometrov medzi inzerátom, na ktorý reagoval a stavom kilometrov, ktorý sám uviedol v kúpnej zmluve. Z tohto dôvodu sa súd priklonil k svedeckej výpovedi svedkyne L. o tom, že žalobca bol informovaný o stočení kilometrov. Naviac žiadnym spôsobom nepreukázal, že by autá v rovnakej výbave pri najazdených 290 000 km boli predávané v tom čase v podstatne nižšej cene, než bola uvedená v inzeráte, na ktorý sám reagoval. Preto súd dospel k záveru, že nejde o vadu veci. 6. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným priznal náhradu trov konania v plnej výške, t.j. 100%, nakoľko boli v konaní plne úspešní. 7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a to s poukazom na ust. § 355 ods. 1 CSP majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím je naplnený odvolací dôvod upravený v ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP. 8. Kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu zn. AUDI A6 3.2 FSI V6 quattro ev. č.: HC-006BC bola medzi stranou sporu písomne uzatvorená 09.12.2013. Žalovaný pri obhliadke predmetu kúpy deklaroval, že predmetné vozidlo netrpí žiadnymi vadami, preto sa žalobca rozhodol predmetné vozidlo kúpiť. Po niekoľkodňovom bežnom používaní sa na predmetnom vozidle začali prejavovať závažné vady ako napr. vady elektroniky motora, vady v elektrickom okruhu z dôvodu vyskratovania, vady kabeláže a iné čo spôsobilo, že vozidlo sa automaticky uviedlo do tzv. núdzového režimu a bolo nutné navštíviť autorizovaný servis. Z toho dôvodu sa žalobca rozhodol dať preskúšať predmetné vozidlo autorizovanému servisu Autocomodex Trnava s.r.o., ktorý vykonal diagnostiku vozidla. Výsledok diagnostiky vozidla zo dňa 18.12.2013, tzn. 9 dní po uzavretí kúpnej zmluvy odhalil 17 existujúcich vád, pričom viaceré z nich z dôvodu ich závažnosti museli existovať v čase predaja predmetného vozidla. Niektoré z uvedených vád boli takého závažného charakteru, že žalovaný 1 musel mať vedomosť o ich existencii, pretože spôsobovali celý rad problémov pri bežnom používaní predmetného vozidla. Tieto vady Občiansky zákonník označuje ako vady skryté, pretože žalovaný 1 o ich existencii vedel, no napriek tomu žalobcu o nich neinformoval. V opačnom prípade by žalovaný 1 trval na ich špecifikácii v kúpnej zmluve na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov. Má za to, že ako žalobca v plnom rozsahu uniesol dôkazné bremeno, poskytol súdu dostatok dôkazov o existencii daných vád ako aj ustálil sumu potrebnú na opravu predmetného vozidla na základe predbežnej kalkulácie vo výške 2.598,65 Eur. Čo sa týka záveru súdu prvej inštancie, že ak by existovali vady v čase predaja vozidla museli by sa v tomto čase prejaviť, čo znamená, že vozidlo muselo byť v tzv. núdzovom režime aj pri obhliadke a následnom predaji vozidla a z tohto vozidlo sa nejedná o vady skryté, tento nekorešponduje s odbornými poznatkami, nakoľko je bežnou praxou, že vlastníci vozidiel dávajú na vozidlá pred ich predajom vymazať záznam o jednotlivých vadách čoho výsledkom je zhasnutie kontroliek, ktoré signalizujú vady ako aj vypnutie tzv. núdzového režimu, pričom tento režim sa zapne až po najazdení určitého počtu kilometrov, teda potom, čo auto zistí, že vady neboli odstránené, ale bol len zmazaný ich záznam, preto sa na prvý pohľad javí ako bez závad, ale je otázkou času kedy vozidlo začne vady signalizovať. Tiež poukázal na to, že predmetné vozidlo bolo 20.11.2013 predané pôvodným vlastníkom DP-STAV SK, s.r.o. žalovanému 1 za kúpnu cenu 2.040,- Eur. Vzhľadom na takúto nízku kúpnu cenu sa dá predpokladať, že predmetné vozidlo nebolo v takom stave aký bol deklarovaný žalobcovi pri jeho obhliadke, resp. kedy ho žalobca nadobudol 09.12.2013 za kúpnu cenu 7.500,- Eur. Žalovaný 2 vo svojej svedeckej výpovedi 30.04.2015 uviedol, že mal vedomosť o tom, že predmetné vozidlo malo na tachometri v čase predaja najazdených okolo 300 000 km, hoci v čase uzavretia kúpnej zmluvy malo na tachometri najazdených 184 000 km, čo potvrdzuje aj kúpna zmluva. Skutočnosť, že s tachometrom predmetného vozidla bolo manipulované potvrdzuje aj výsledok diagnostiky vozidla zo dňa 18.12.2013. Súd prvej inštancie aj napriek tejto skutočnosti zaujal názor, že žalobca nepreukázal, že dohodnutá kúpna suma 7.500,- Eur nie je primeraná pri vozidle v rovnakej výbave, ale s vyšším počtom kilometrov. Tento názor je nesprávny, pretože zmluvné strany kúpnej zmluvy sa dohodli na tejto kúpnej cene pri podmienkach, že auto netrpí žiadnymi vadami a zároveň má najazdených približne 184 000 km. Žalovaný 1 zatajil žalobcovi rozhodujúci fakt, že predmetné vozidlo má najazdených okolo 300 000 km, teda ide približne až o 80%-ný nárast. Všeobecná prax je taká, že minimálna životnosť dieselového motora sa pohybuje v rozmedzí 250 000 až 300 000 km. Práve z tohto dôvodu došlo na predmetnom vozidle k manipulácii tachometru a k zatajeniu skutočného počtu najazdených kilometrov. Jedným z najdôležitejších kritérií pri kúpe ojazdeného vozidla je mimo iného aj stav tachometra. Pri vykonaní technickej kontroly vozidla STK dňa 10. mája 2013 bolo na predmetnom vozidle najazdených 277 700 km, čo preukazuje aj výpis z databázy STK, ktorá je verejne dostupná. Dňa 20.11.2013 nadobudol predmetné vozidlo žalovaný 2 a až následne došlo ku stočeniu počtu kilometrov za účelom výhodnejšieho predaja. Otázkou stočenia počtu najazdených kilometrov a jeho vplyvu na hodnotu vozidla sa zaoberal Najvyšší súd ČR vo svojom uznesení 8TDo 728/2014-22 zo dňa 02.07.2014, v ktorom konštatoval, že stočenie kilometrov podstatným spôsobom ovplyvní hodnotu vozidla. V danom prípade sa jedná o stočenie z hodnoty 300 000 na 171 000 km, čo je porovnateľné s daným prípadom. Kúpna cena predstavovala sumu 379.000,- Kčs/14.026,- Eur a po stočení 219.000,- Kčs/8.104,- Eur, rozdiel v cene predstavujúcu škodu približne 159.000,- Kčs, t.j. 5.884,- Eur. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd s poukazom na § 389 ods. 1 písm. a) rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. 9. K doručenému odvolaniu podali písomné vyjadrenie žalovaní 1 a 2 prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhli, aby súd odvolanie žalobcu zamietol a priznal žalovaným 1 a 2 náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 110,09 Eur. Rovnako v odvolaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie žalobca nezdôvodnil žalobu voči žalovanému 2 O. X.. Všetky dôvody odvolania smerujú voči žalovanému v 1. rade W.. Žalobca tvrdí, že žalovaný, pričom neuvádza, ktorý z nich uviedol, že predmetné vozidlo netrpí žiadnymi vadami. Uvedené vyplynulo zo zmluvy, ktorá však bola zo strany žalobcu evidentne upravená, nakoľko nekorešpondovala s vyhotoveným originálu, ktorý mal žalovaný 1 k dispozícii a ktorý odovzdal súdu prvej inštancie. Žalobca v odvolaní uvádza konštatovania, ktoré nevyplynuli z vykonaného dokazovania, pričom bol poučený, že po 01.07.2016 je dôkazná povinnosť len na ňom, aby preukázal svoje tvrdenia. Rovnako bez vykonania akéhokoľvek dokazovania uvádza o aké vady ide, ďalej v rozpore s doterajšími dôkazmi konštatuje, že o skrytých vadách žalovaný 1 vedel, ale už žalobca neuvádza okolnosť z čoho to vyvodzuje. Rovnako za nóvum v odvolaní treba považovať, že suma 2.598,65 Eur je suma opravy predmetného vozidla, nakoľko žaloval sumu 2.500,- Eur ako zľavu z ceny vozidla. Ďalej žalobca bez vykonania akéhokoľvek dokazovania, resp. preukázania na akýkoľvek zdroj tvrdí, že vlastníci vozidiel nechajú vymazať záznam o vadách, nakoľko táto okolnosť ním v konaní nebola preukázaná. Ďalej žalobca zavádza, že žalovaný v 1. rade Q. W. nadobudol vozidlo, ktoré je premetom sporu od spoločnosti DP-STAV SK s.r.o., nakoľko toto vozidlo nadobudol žalovaný 2. Ďalej je irelevantné pre toto súdne konanie, prečo spoločnosť predala vozidlo žalovanému 2 vo výške 2.040,- Eur a tento ho predal za vyššiu cenu. V závere odvolania sa žalobca zameral na nesúlad medzi najazdenými kilometrami a počtom kilometrov uvedených na odometri. Znovu cituje, že žalovaný 1 mal zatajiť žalobcovi počet kilometrov. Žalovaný 1 len uviedol počet kilometrov uvedený na odometri. Uvedenú okolnosť videl na odometri aj žalobca, čo v súdnom konaní nepoprel. Rovnako neodôvodnené je tvrdenie žalobcu, že životnosť dieselových motorov je 250 000 až 300 000 kilometrov. Ani táto okolnosť nebola preukázaná a dokázaná v predmetnom konaní. Žalobca nepreukázal, že v úprave najazdených kilometrov došlo po 20.11.2013 kedy nadobudol vozidlo žalovaný 2. Záverom uviedol, že na území SR neplatí judikatúra súdov Českej republiky, navyše v citovanom rozhodnutí má ísť o trestné rozhodnutie. 10. K predmetnému vyjadreniu podal vyjadrenie žalobca s tým, že trvá na svojich stanoviskách, ktoré písomne vyjadril v odvolaní, resp. ktoré zaujal v konaní na súde prvej inštancie. Právny vzťah z titulu kúpnej zmluvy vznikol medzi žalobcom a žalovaným 1, nakoľko žalovaní žiadnym relevantným dôkazom nepreukázali, že vlastníkom daného motorového vozidla v čase predaja bol žalovaný 2. Na tejto skutočnosti nemení nič fakt, že žalovaný 1 nebol zapísaný ako vlastník vozidla v technickom preukaze, nakoľko prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu nie je podmienený zápisom v technickom preukaze. Žalobca nemal pochybnosti v osobe vlastníka v žalovanom 1, nakoľko túto osobu uviedol v kúpnej zmluve ako osobu predávajúceho a proti tomu nemal námietky ani žalovaný 2, nakoľko sa pristúpilo k jej riadnemu podpísaniu. Tvrdenie o dôkaznej povinnosti je síce pravdivé, ale len do okamihu kedy priamo Občiansky zákonník neustanovuje v konkrétnych situáciách tzv. obrátené dôkazné bremeno kedy dôkaznú povinnosť má práve žalovaný. V poukázal na ust. § 508 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v ktorom ide o zakotvenie vyvrátiteľnej právnej domnienky, ktorá sa týka vady, ktorá sa na veci prejavila po jej prevzatí. Keďže sa prejavila do šiestich mesiacov ide o vadu, ktorá existovala už v deň prevzatia plnenia. Táto domnienka platí len do okamihu kedy sa nepreukáže opak, čo sa v tomto prípade nestalo, nakoľko žalovaní nepreukázali, že tieto vady v čase prevzatia na danom motorovom vozidle neboli napr. výsledkom geometrie a pod.. Pre nadobúdateľa, teda žalobcu stačilo potom tvrdiť, že vada existovala už aj v dobe jej prevzatia od scudziteľa. Toto platí rovnako pre spotrebiteľské, obchodné, ale aj neobchodné vzťahy. Kúpa vozidla žalovaným 2 za sumu 2.040,- Eur preukazuje, že vozidlo už v čase tohto predaja nebolo v takom stave a nemalo také vlastnosti pravdepodobne s ohľadom na skutočný počet najazdených kilometrov a množstvo vád o akých bol informovaný žalobca, jedine, že by bola cena predávajúcim spoločnosťou DP-STAV SK, s.r.o. úmyselne ponížená s cieľom znížiť hodnotu DPH, ktorá sa z neho platila, čo by bolo v rozpore so všeobecnými záväznými predpismi, najmä v rozpore s trestným zákonom. 11. K tomuto vyjadreniu opätovne podali vyjadrenie - dupliku žalovaní zotrvávajúc na návrhu, aby súd odvolanie žalobcu zamietol a priznal žalovaným 1 a 2 náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 220,18 Eur. Zdôraznili, že žalobca má dôkaznú povinnosť a teda preukázať skutočnosť, že vlastníkom vozidla v čase prevodu vlastníckeho práva bol žalovaný 1 Q. W.. Samotný žalobca neustále poukazuje na to, že žalovaný 1 má byť vlastníkom vozidla, hoci v samotnom odvolaní uviedol, že žalovaný 2 nadobudol vozidlo od spoločnosti DP-STAV SK, s.r.o.. Z toho vyplýva, že žalobca uvádza vlastníka vozidla ako sa mu to v tom ktorom podaní hodí a prispôsobuje tomu aj svoje podania. Žalobca úmyselne zabúda, že pri citovaných zákonných ustanoveniach nenahliada na predmetnú kúpnu zmluvu predloženú žalovaným 1 Q. W., kde je uvedené, že ide o predaj používaného vozidla a samotný žalobca, ktorý vyhotovil predmetnú zmluvu uvádza, že kupujúci ako žalobca vyhlasuje, že so stavom vozidla sa riadne oboznámil a kupuje ho v stave v akom sa nachádza v čase podpisu zmluvy. Je teda nepredstaviteľné o aké vady v čase predaja a to napr. vyskratovanie el. okruhu, resp. elektroniky auta, nakoľko auto by muselo byť v núdzovom režime už v čase predaja auta. Zároveň nesvietenie dverí, ale najmä nepodsvietenie nôh muselo byť zrejmé už v čase odovzdania auta. K úprave kilometrov sa už žalovaní vyjadrili na pojednávaní ako aj v predošlom písomnom podaní. Čo sa týka predajnej ceny žalobca vyvodzuje závery, ktoré sú v rozpore s dokazovaním, nakoľko išlo len o dohodu o kúpnej cene medzi žalovaným 2 O. X. a spoločnosťou DP-STAV SK s.r.o. K námietkam, ktoré uviedol žalobca ohľadom dôvodov takejto ceny sa žalovaní vyjadriť nevedia, nakoľko nemajú takúto vedomosť. 12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h), d), CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario a§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP. 13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. 14. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. 15. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením súd v plnej miere stotožňuje. 16. Odvolací súd v zmysle § 385 ods. 1 CSP nepovažoval za potrebné a účelné nariadiť vo veci pojednávanie, nakoľko vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovať či doplniť dokazovanie, pričom predmetom odvolacieho prieskumu bolo posúdenie právnych otázok, ku ktorým sa všetky sporové strany už vyčerpávajúco a dostatočne vyjadrili. Nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem. 17. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca si žalobou podanou na súd 19.02.2014 uplatnil voči Q. W. - žalovanému 1 nárok s použitím ust. § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tzn. nárok na primeranú zľavu z dojednanej ceny od žalovaného odkúpeného ojazdeného vozidla vo výške 2.500 Eur z kúpnej ceny 7.500,-- Eur a až následne rozšíril žalobu aj proti žalovanému 2, ktorý bol vlastníkom vozidla. Zo sumy 2.500,-- Eur podľa vyjadrenia žalobcu má predstavovať suma 1250,-- Eur zľava za stočené kilometre a ostaných 1250,-- Eur za ostatné dodatočne zistené vady vozidla. 18. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 19. Podľa § 499 Občianskeho zákonníka, kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady. 20. Podľa § 504 Občianskeho zákonníka, nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde len vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote nevytkne vadu, právo zanikne. 21. Podľa § 507 Občianskeho zákonníka, ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čo chýba. 22. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. 23. Podľa § 596 Občianskeho zákonníka, ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť. 24. Súd prvej inštancie otázku pasívnej legitimácie oboch žalovaných posúdil správne. Odvolací súd sa s posúdením dôvodnosti žaloby a jej zamietnutím vo vzťahu k žalovanému 2, ktorý bol vlastníkom predaného vozidla v plnom rozsahu stotožňuje a ani odvolacie námietky žalobcu nesmerovali proti posúdeniu žaloby voči žalovanému 2 , voči ktorému súd žalobu zamietol pre nesplnenie podmienok uvedených v § 504 Občianskeho zákonníka, tzn. že žalobca mu v prekluzívnej lehote zistené vady vozidla nevytkol. 25. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zľavu z kúpnej ceny vo výške 2.500,--eur z dôvodu zistenia skrytej vady - stočené kilometre na motorovom vozidle, podľa výsledkov dokazovania žalobca si bol vedomý, že na predávanom aute tento údaj nie je v súlade s údajom na odometri. 26. Údaje o zistení kedy od koho a za kú cenu bolo vozidlo nadobudnuté predávajúcim sú pre posúdenie predmetu sporu nepodstatné. 27. Celú situáciu ohľadne kúpy vozidla žalobca popísal tak, že urobil jazdu asi 5 km a vozidlo bolo v poriadku. Dohodli sa aj na kúpnej cene 7.500,- Eur. Odovzdal peniaze a podpísali si potvrdenie. Nasledujúci deň vyhotovil kúpnu zmluvu, podpísal ju a poveril svoju priateľku, aby zašla za žalovaným 1/, ktorý ju tiež podpísal a išla so synovcom žalovaného 1/ (neskôr žalovaným 2/) na políciu, kde bolo vozidlo odhlásené. Potom auto stálo až do piatku, kedy išiel vozidlo prihlásiť. Počas jazdy mu začala prvý krát svietiť kontrolka chýbajúceho oleja. Dolial olej a následne asi 4 litre. Najazdil asi 1000 km. Po prihlásení pri ďalšej jazde mu prestalo svietiť ľavé zadné svetlo. Následne, keď išiel cez víkend do Banskej Štiavnice cítil, že mu prešmykuje spojka. Hneď volal odporcovi a oznámil mu všetky problémy. Nasledujúci deň išiel s autom do Autocomodexu v Trnave 18.12.2013, kde mu vyhotovili protokol o diagnostike. Vtedy ho oboznámili s chybami, ktoré auto má. Na to auto odstavil. Po tom čo sa auto dalo do núdzového režimu má zaseknutú jednu rýchlosť a dá sa s ním dôjsť len do servisu. Za hlavnú vadu považuje, že nefunguje spojka tak ako by mala. Autocomodex mu odporučil výmenu spojky, ľavého zadného svetla, ktoré je zatečené, kabeláž na ľavej strane motora, parkovacie brzdy a tiež zistil únik oleja. Zľavu z ceny si teda a uplatnil za vady, ktoré sa prejavili neskôr a to v elektronike motora tým, že sa dalo do núdzového režimu. Problém s elektronikou dverí spolujazdca znamená, že nefunguje podsvietenie dverí spolujazdca a nôh spolujazdca. Tiež je iné sklo v spätnom zrkadle na dverách spolujazdca, je to voľne viditeľné. Prejavili sa tieto vady asi 3-4 dni po prvej jazde. Po dvoch týždňoch sa prejavila chyba v elektrickom okruhu z dôvodu vyskratovania. Prejav bol v tom, že auto trhlo a hodilo do núdzového režimu. 28. Žalobca pripustil, že pri vyhotovovaní kúpnej zmluvy vyhotovené exempláre neupravil rovnako v čl. IV. Od kúpy 9.12.2013 do vyhotovenia protokolu 19.12.2013 prešiel 300 - 400 kilometrov a od vyhotovenia protokolu prešiel asi 1500 kilometrov. 29. Z uvedených tvrdení vyplýva, že kúpnu zmluvu o kúpe predmetného vozidla predložená súdu je zo dňa 09.12.2013, spísal ju sám žalobca následne bol jej obsah, ktorý je inak chaotický ním aj ním upravovaný a preto poukaz na to čo je v nej uvedené , nie je úplne v súlade so skutočnosťou. Už 18.12.2013 Autocomodex Trnava na žiadosť žalobcu urobil diagnostiku vozidla a konštatoval 17 existujúcich vád. Kupované vozidlo malo pri kúpe cca 9 rokov. Žalobca do 09.12.2013 prešiel vozidlom 300-400 km a následne do vyhotovenia protokolu cca 1500 km. Pri kúpe vozidla žalobca mal prizvaného technika, ktorý po skúšobnej jazde pripojil vozidlo na diagnostiku a potvrdil, že je v poriadku. 30. Vadami treba rozumieť všetko, čo znižuje možnosť využitia a upotrebenia veci, prípadne čo ju inak znehodnocuje. Môže ísť o právne, ako aj o faktické vady. Inak povedané predmet plnenia musí mať predovšetkým určité vlastnosti. Predmet plnenia musí byť použiteľný (funkčný). Použiteľnosť je záležitosť expertná, spočíva vo funkčnej schopnosti veci slúžiť danému účelu. 31. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov vykonaného a účastníkmi navrhnutého dokazovania svoj záver zhrnul v bode 31 odôvodnenia, podľa ktorého žalobca okrem svojho tvrdenia a výpisu z diagnostiky servisu, ktorý sám o sebe nedeklaruje existenciu vytýkaných vád ku dňu predaja, ale len sumarizáciu rôznych iných chýb vozidla spätne, žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby vozidlo malo vytýkané vady v čase predaja vozidla, s ktorým záverom sa odvolací súd s stotožňuje. 32. Čo sa týka dôkaznej povinnosti a tvrdenie žalobcu o prenesení dôkaznej povinnosti treba uviesť, že použitie ust. § 508 ods. 2 Občianskeho zákonníka je v danom prípade nenáležité. 33. Ustanovenie § 508 ods. 2 Občianskeho zákonníka modifikuje generálne pravidlo dôkazného bremena. Domnienka existencie vady v okamihu prevzatia veci, obráti dôkaznú povinnosť, Ide o vyvrátiteľnú domnienku, teda scudziteľ môže preukázať, že vada v rozhodujúcom okamihu neexistovala. Domnienka existencie vady sa neuplatní v prípade, ak by to odporovalo povahe veci. Podľa Veľkého komentára Občianskeho zákonníka ( Veľké Komentár: Števček, Dulak, Bajánková, a kolektív Občiansky zákonník II. strana 1751), citovaný odsek bol doplnený novelou Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z.z. zák., čím si Slovenská republika splnila povinnosť implementovať Smernicu 1999/44 Európskeho parlamentu a Rady z 25.05.1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar do svojho právneho poriadku. V Smernici je domnienka existencie vady zakotvená v článku 5 ods. 3, slovenský zákonodarca domnienku existencie vady v rozhodujúcom okamihu rozšíril aj na okruh nespotrebiteľských zmlúv, čím prekročil povinné penzum stanovené predmetnou Smernicou. O dôvodnosti rozšírenia pôsobnosti obrátenia dôkazného bremena, možno pochybovať, pretože Smernica má za cieľ zabezpečiť zvýšenú ochranu iba spotrebiteľom. 34. Odvolací súd preto zotrváva na názore, že samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010). 35. Ak teda účastník konania, ktorý splnil povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú, navrhnutými i vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne skutočnosti ním tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť za nedokázanie tvrdených skutočností, to jest neunesenie tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu dôkazné bremeno má, určujú normy hmotného práva a v zásade ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Procesný neúspech v spore postihuje v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Na základe uvedeného, v danom prípade žalobca dôkazné bremeno neuniesol, a teda nepreukázal, že by mu vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny. 36. S prihliadnutím na vyššie uvedené závery odvolací súd konštatuje, že ak súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, rozhodol vo veci vecne správne, a preto s použitím § 387 ods. 1 CSP rozsudok, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého), ako vecne správny potvrdil. 37. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). 38. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní žalobkyne, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným žalovaným 1 a 2 voči neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 40. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).