Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/22/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114210243 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2114210243.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci strán sporu žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, zapísanou v obchodnom registri Paríž, pod číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom 1 boulevard Haussmann, 75009 Paríž, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, proti žalovanému: U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, Z., t.č. bytom E. X, Z., o zaplatenie 9.324,72 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 27C/192/2014-92 zo dňa 2. mája 2016 v časti zamietnutia žaloby vo výške 6.525,38 Eur s príslušenstvom, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietajúceho výroku o zaplatenie 6.525,38 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.525,38 Eur od 01.12.2010 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania účastníkov p o t v r d z u j e . II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom uvedeným v záhlaví súd prvej inštancie prvým výrokom zamietol žalobu (pôvodného žalobcu CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, so sídlom Panenská 7, Bratislava (ďalej aj „pôvodný žalobca“)) o zaplatenie 9.324,72 Eur s príslušenstvom a druhým výrokom rozhodol, že súd odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi (VĚOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962) nepriznáva náhradu trov konania. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 2, § 54 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 2, § 4 ods. 2 písm. e), g), i), § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 451, § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka, § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 142 ods. 1 a nasl. O.s.p. 2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že pôvodný žalobca uzavrel so žalovaným dňa 29.09.2008 s zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru v písomnej forme. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ podľa časti B/ zmluvného formulára poskytol odporcovi úver vo výške 10.212,11 Eur, ktorý sa odporca zaviazal splácať v 72. mesačných splátkach po 222,- Eur splatných vždy do 15. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka je splatná 15.10.2008. RPMN bola 17,33% a úrok z úveru bol dohodnutý vo výške 13,88% ročne. Odporca nesplácal riadne a včas poskytnutý úver. Zaplatil sumu 3.686,73 Eur. Navrhovateľ si uplatnil zaplatenie sumy 9.324,72 Eur, z toho suma 7.813,33 Eur je úverová istina splatná ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy, 1.419,27 Eur dlžné mesačné splátky úveru a suma 92,12 Eur je zmluvná pokuta za omeškanie so splácaním úveru. Dňa 08.10.2010 navrhovateľ zaslal odporcovi odstúpenie od úverovej zmluvy s oznámením, že úver je ku dňu 30.10.2010 splatný. List bol odporcovi doručený dňa 13.10.2010 doporučene, odporca list prevzal. 3. Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Keďže však odporca uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa vzťahujú zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. 4. Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch), keďže navrhovateľ pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch). Tento vzťah je teda nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), a to vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého navrhovateľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky, ktoré sa zaviazal navrhovateľovi dohodnutým spôsobom vrátiť. 5. Pre porušenie zmluvných povinností navrhovateľ od zmluvy odstúpil listom z 08.10.2010, pričom odstúpenie od zmluvy bolo doručované v súlade s úpravou vo Všeobecných podmienkach CETELEM Slovensko a.s., doručené bolo dňa 13.10.2010, preto možno vychádzať zo záveru, že odstúpenie bolo doručené riadne a nastali účinky odstúpenia od zmluvy. V súlade s § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a sa zmluva zrušuje od začiatku, pričom zo zrušenej zmluvy sú účastníci v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka povinný vrátiť poskytnuté plnenie. Pokiaľ odporca dostal plnenie vo forme peňažných prostriedkov v sume 10.212,11 Eur a je povinný vrátiť plnenie v rovnakej výške. Akékoľvek iné zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo spotrebiteľa i po odstúpení od zmluvy platiť úver aj s úrokmi, poplatkami a ostatnými nákladmi ako keby k odstúpeniu nedošlo, je v rozpore s § 54 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie zmluvy o úvere, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 a § 457 Občianskeho zákonníka, preto je pre rozpor s § 54 Občianskeho zákonníka neplatné. Prípadné posudzovanie obchodnoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy je v danej veci neakceptovateľné, pretože pri odstúpení od zmluvy je potrebné vychádzať z § 48 Občianskeho zákonníka, pričom ide aj o zákonný dôvod odstúpenia od zmluvy a použitie obchodnoprávnej úpravy nie je pre odporcu výhodnejšie. 6. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je povinnosťou súdu z úradnej povinnosti prihliadať k premlčaniu, a preto sa súd zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ podaním zo dňa 08.10.2010 oznámil odporcovi odstúpenie od úverovej zmluvy a vzhľadom na omeškanie odporcu so splácaním úveru navrhovateľ zosplatnil úver v celom rozsahu. Oznámenie bolo odporcovi doručené dňa 13.10.2010. Odporca splátky nesplatil, preto došlo v zmysle oznámenia dňa 30.10.2010 k zosplatneniu celého úveru. 7. Súd je povinný prihliadať na premlčanie, nakoľko ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Právna úprava v ustanovení § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bola zavedená s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré normuje predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na jeho základe sa súdu ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať. 8. Pokiaľ ide o aplikáciu dvojročnej premlčacej doby v zmysle Občianskeho zákonníka, súd ju odôvodňuje nasledovne. Aj keď má úverová zmluva nesporne charakter absolútneho obchodu, je potrebné na otázku premlčania, vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy a súčasnú súdnu prax, aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. I keď súdna prax vo vzťahu k aplikácii Občianskeho či Obchodného zákonníka na premlčanie pri spotrebiteľských vzťahoch nebola jednotná, je potrebné túto v súčasnosti posudzovať aj v kontexte s aktuálnym znením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Cieľom prijatia uvedenej právnej normy bolo práve odstránenie výkladových problémov v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, a vzťahy s nimi súvisiace. Nakoľko právny predpis, ktorého súčasťou uvedené ustanovenie je, nemá prechodné ustanovenia, znamená to, že od jeho účinnosti sa predmetné ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 12/2014 z 21.04.2015, sp. zn. 8 MCdo 1/2014 z 30.03.2015). 9. Počiatok plynutia dvojročnej premlčacej doby je podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je viazaný na okamih, kedy došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy mal odporca splniť svoj záväzok dňa 31.10.2010, t.j. nasledujúci deň po zosplatnení. Navrhovateľ mohol svoje právo prvýkrát uplatniť tiež v tento deň. Najskôr si uplatnil svoje právo podaným návrhom dňa 16.12.2011 na Rozhodcovský súd v Bratislave. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2012 a navrhovateľ cestou súdneho exekútora požiadal Okresný súd Trnava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 30.04.2013. Okresný súd Trnava zamietol žiadosť súdneho exekútora a následne uznesením č.k. 10Er/349/2013-23 zo dňa 04.09.2013 zastavil exekúciu. Po rozhodnutí Okresného súdu Trnava v exekučnej veci dňa 04.09.2013, navrhovateľ nepodal odvolanie, predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2013. Navrhovateľ nepokračoval plynulo v začatom konaní, t.j. návrh na súd podal až dňa 11.04.2014 po 163 dňoch od doručenia uznesenia o zastavení exekúcie. Navrhovateľ sám uviedol, že z premlčacej lehoty, podľa neho 3-ročnej, uplynulo iba 836 dní čo predstavuje 2 roky a 106 dní. 10. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že konaním na rozhodcovskom súde nedošlo k pretrhnutiu plynutia premlčacej lehoty, nakoľko rozsudok rozhodcovského súdu bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke a je nulitným rozhodnutím (viď uznesenie odvolacieho súdu č.k. 24Co/140/2015-38 zo dňa 08.09.2015, ktorým zrušil zastavenie konania). Sám navrhovateľ poukázal v odvolaní proti uzneseniu o zastavení konania na to, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný. Z tohto dôvodu nedošlo k pretrhnutiu a následnému pokračovaniu plynutia premlčacej lehoty, ale dvojročná premlčacia lehota uplynula dňa 31.10.2012, pričom navrhovateľ podal návrh na súd dňa 11.04.2014, teda po márnom uplynutí premlčacej doby, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol. 11. Naviac žalobca si pri odstúpení od zmluvy uplatňuje okrem istiny aj úroky s odkazom na ustanovenie § 13 ods. 3 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade nie je možné aplikovať tieto ustanovenia, nakoľko odstúpil od zmluvy veriteľ a nie spotrebiteľ a úverová zmluva bola uzatvorená pred 11.06.2010 a preto sa právne vzťahy medzi účastníkmi spravujú podľa doterajších predpisov, ktoré takúto úpravu neobsahujú. 12. Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý boli úspešní v konaní, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili a ani im zo spisu žiadne nevyplývajú. 13. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie pôvodný žalobca CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783 prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to do zamietavého výroku napadnutého rozsudku, pričom odvolanie podal iba v časti zamietnutej istiny vo výške 6.525,38 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.525,38 Eur od 01.12.2010 do zaplatenia a proti výroku o náhrade trov konania. Odvolanie podal z dôvodu nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci, nakoľko nesúhlasí so záverom súdu o premlčaní. Zdôraznil, že premlčacia doba neplynie, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje za začatie súdneho konania alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní. Takisto premlčacia doba neplynie ani vtedy, ak veriteľ začne na základe platnej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovské konanie spôsobom stanoveným v rozhodcovskej zmluve alebo v pravidlách, ktorými sa rozhodcovské konanie spravuje. Ak v čase skončenia súdneho alebo rozhodcovského konania premlčacia doba už uplynula alebo v prípade, ak do jej skončenia zostáva menej ako rok, predlžuje sa premlčacia doba tak, že sa neskončí skôr než jeden rok odo dňa, keď sa skončilo súdne alebo rozhodcovské konanie. Vzhľadom na uvedené uviedol, že na základe uzavretej rozhodcovskej doložky s poukazom na čl. V.-13. Všeobecných podmienok žalobca uplatnil svoj nárok u Rozhodcovského súdu v Bratislave žalobou doručenou Rozhodcovskému súdu v Bratislave 16.12.2011, na základe ktorej, ako aj ďalších predložených dôkazov, bola rozhodcovským súdom preskúmaná právomoc rozhodnúť o uplatnenom nároku a dňa 08.10.2012 bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. 3519/11, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.10.2012 a stal sa vykonateľným dňom 20.10.2012. Na základe predmetného rozhodnutia v súlade s neplnením podmienok ním uložených žalovanému podal žalobca dňa 28.02.2013 návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 20.06.2013 č.k. 10Er/349/2013-13 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24.07.2013 a následne exekučný súd uznesením zo dňa 04.09.2013 č.k. 10Er/349/2013-23 exekučné konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30.10.2013. Nakoľko žalovaný žalobcovi stále nič neuhradil, bol žalobca s ohľadom na zastavenie exekučného konania nútený uplatniť svoj nárok u okresného súdu. Z tohto dôvodu bola podaná na Okresný súd Trnava žalobca ako na miestne príslušný súd k rozhodnutiu vo veci dňa 11.04.2014 (žaloba zo dňa 28.03.2014). Všetky rozhodnutia vyššie uvedené boli súdu žalobcom predložené. Podľa názoru žalobcu podal žalobný návrh včas a uplatňovaný nárok žalobcu nie je možné posudzovať ako premlčaný. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove 3Co/161/2014 zo dňa 05.11.2014, ktorý tento názor potvrdzuje. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel v danom prípade k záveru, že plnenie zo zmluvy v prípade odstúpenia od zmluvy v súlade so zmluvou treba posudzovať ako bezdôvodné obohatenie s tým, že zmluva sa odstúpením od počiatku ruší, potom mal podľa názoru žalobcu priznať aspoň bezdôvodné obohatenie so zákonným úrokom z omeškania a ako rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami vo výške 10.212,11 Eur a uhradenými finančnými prostriedkami vo výške 3.686,73 Eur. Podľa názoru žalobcu je rozsudok prvej inštancie nepreskúmateľný, nakoľko súd vo svojej argumentácii musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť, tzn. že závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. Týmto kritériám napadnutý rozsudok nevyhovuje, keďže sa súd prvej inštancie nevysporiadal dostatočne so skutkovým ani s právnym posúdením veci. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu za zaplatený súdny poplatok za odvolanie a trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci + režijný paušál + DPH. 14. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu sa vyjadril písomným podaním doručeným súdu 30.06.2016 s tým, že je toho názoru, že odvolanie žalobca stihol v danej zákonnej lehote, ale v premlčacej dobe si to nestihol uplatniť a teda v súčasnej dobe je to premlčané a bezpredmetné. Súdne rozhodnutie považuje za správne a nenapadnuteľné. 15. Následne, písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.11.2016, t.j. po uplynutí odvolacej lehoty, žalobca predložil rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 ICdo 41/2014 zo dňa 30.06.2016, z ktorého má vyplývať záver, že pohľadávka žalobcu, ktorá je predmetom tohto konania nie je premlčaná. Zároveň informoval súd, že s účinnosťou od 01.07.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s. so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom vo Francúzsku. Navrhol preto, aby súd priznal žalobcovi uplatňovaný nárok v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 16. Súd prvej inštancie pred predložením spisu odvolaciemu súdu právoplatným uznesením č.k. 27C/192/2014-113 zo dňa 11.10.2016 rozhodol v zmysle ustanovenia § 64 Civilného sporového poriadku o pokračovaní na strane žalobcu so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, zapísanou v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom 1 boulevard Haussmann, 75009 Paríž, podnikajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, ako právnym nástupcom pôvodného žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, so sídlom Panenská 7, Bratislava, z dôvodu zániku pôvodného žalobcu a jeho zlúčenia so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, zapísanou v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom 1 boulevard Haussmann, 75009 Paríž, podnikajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava. 17. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d), f) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, ktorý má ekvivalent § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania zo dňa 26.05.2016 (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď deň verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu zo dňa 26.05.2016 nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom zamietajúcom výroku a v závislom výroku o náhrade trov konania vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 19. Predmetom odvolacieho konania je nárok na zaplatenie sumy 6.525,38 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.525,38 Eur od 01.12.2010 do zaplatenia a preskúmanie výroku o náhrade trov konania. 20. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a právne správne posúdil uplatnený nárok žalobcu. 21. Na rozšírenie odvolania žalobcom dodatočne, po uplynutí odvolacej lehoty, odvolací súd neprihliadal, nakoľko uplynutím lehoty na podanie odvolania zaniká možnosť odvolateľa nielen modifikovať rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania, ktoré určuje (§ 205 ods. 2 O.s.p. aktuálne § 365 CSP). 22. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch), keďže žalobca pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania). Tento vzťah je teda nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), a to vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník. 23. Súd prvej inštancie posúdil nárok pôvodného žalobcu podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy upravujúceho zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keď poukázal na to, že v prejednávanom prípade právny vzťah medzi pôvodným žalobcom a žalovaným je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy (§ 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 2, 3, § 54). 24. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník - "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality. 25. Uzavretú zmluvu o úvere odvolací súd považuje taktiež za zmluvu spotrebiteľskú tak, ako to uzavrel správne aj súd prvej inštancie, a nespochybnil ani pôvodný žalobca. Pôvodný žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanému, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie účelového spotrebiteľského úveru, teda poskytnutie peňažných prostriedkov na nákup spotrebného tovaru. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 26. Preskúmaním obsahovaných náležitostí zmluvy, súd správne zistil, že zmluva neobsahuje podľa § 4 ods. 2 písm. e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 222,- Eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny a úroku. Uvedený obsahový nedostatok zmluvy má za následok, že úver je potrebné v zmysle § 3 uvedeného zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov. 27. Súd prvej inštancie správne posúdil aj dôsledky odstúpenia od zmluvy žalobcom listom z 08.10.2010, pričom odstúpenie od zmluvy bolo doručované v súlade s úpravou vo Všeobecných podmienkach CETELEM Slovensko a.s., doručené bolo dňa 13.10.2010, preto možno vychádzať zo záveru, že odstúpenie bolo doručené riadne a nastali účinky odstúpenia od zmluvy a následné premlčanie nároku. 28. V zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. 29. Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia premlčacia doba sa zastavuje - spočíva po dobu konania, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo inom príslušnom orgáne a v začatom konaní riadne pokračuje. Po odpadnutí prekážky, ktorá spôsobila spočívanie premlčania, môže plynúť premlčacia doba ďalej v čase, ktorý ostáva do jej skončenia, pričom sa započítava čas, ktorý uplynul od začiatku jej plynutia až do vyskytnutia sa prekážky. Základnou podmienkou, aby došlo k spočívaniu premlčacej lehoty je, aby veriteľ dotknuté právo uplatnil buď na súde alebo u iného, avšak nevyhnutne príslušného orgánu, ktorým môže byť v zmysle zák. č. 244/2002 Z.z. i rozhodcovský súd. 30. Pretože rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Inak povedané, predmetný Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, nebol príslušným orgánom na prejednanie a rozhodnutie danej veci. V dôsledku toho podaním návrhu na začatie konania na tento orgán ani pokračovaním v začatom konaní nemohlo dôjsť k zastaveniu - spočívaniu danej premlčacej lehoty. 31. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku vo veci samej, ktorým bol návrh v časti 6.525,38 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.525,38 Eur od 01.12.2010 do zaplatenia, včítane výroku o náhrade trov konania odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, ako vecne správny, s použitím § 387 ods. 1 CSP, potvrdil. 32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci. 33. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).